VAŠE PRÍBEHY
Miško
19.5.2016 – 1. deň.
Dnes o 9:15 som prišiel na tento svet. Trochu predčasne. Vlastne veľmi predčasne, veď podľa predpokladov som sa mal narodiť až o 3 mesiace. Ale som tu, na veľkú radosť oboch rodičov. Mám 750 gramov a 32 centimetrov. Maminka bola pri pôrode veľmi silná a vďaka perfektnej doktorke a pôrodnej asistentke som sa z maminho bruška dostal veľmi rýchlo. Keďže som bol taký maličký, hneď ma vložili do inkubátora, ktorý sa na najbližšie týždne stane mojim domovom.
Som napojený na všelijaké hadičky a prístroje, ktoré mi pomáhajú dýchať a regulovať teplotu. Dokonca mi obuli malilinké štrikované ponožky. Tie sa mi ale príliš nepozdávajú a snažím sa ich odkopať dolu. Ale držia. No veď nevadí, skúsim znova zajtra. :-)
Poobede o 13:00 ma bol pozrieť tatík. Bol som pre neho ako malý anjelik. Ja som ho ale nevidel, lebo mi dali cez hlávku prikrývku, aby chránili moje citlivé očká. Takže vlastne ani neviem, ako môj tatík vyzerá. No nevadí, prezriem si ho neskôr. Ale podľa hlasu znie ako celkom fajn chlapík. Rozprával mi o mojej mamičke, ako ju veľmi miluje a oni obaja milujú mňa. A že sme mu obaja dali silné bojovnícke gény, ktoré mi pomôžu prekonať všetky prekážky. A sľúbil, že ma maminka príde pozrieť tak skoro, ako sa len bude dať.
A skutočne, zhruba o 16:00 tu bola! Moja maminka! Počul som ju, cítil jej lásku. Hoci som ju nevidel, vedel som, že za sklom môjho domčeka je tam pre mňa. Aj s tatíkom. Že budú vždy pri mne. A ja tu budem s nimi. Musím. Veľmi ma chceli a ja chcem s nimi bývať. Aspoň do puberty, potom budem chcieť odísť, ale to ma časom prejde :-).
No ale do puberty je ešte času dosť, veď mám práve jeden deň a cikám do plienky. A hlavne sa hýbem! Presne ako v maminkinom brušku, len tu v inkubátore je predsalen viac miesta. Veď pozrite…