Empatia a pochopenie
Predčasný pôrod býva vždy šokom, či už prišiel náhle, z hodiny na hodinu alebo po preležaných týždňoch so snahou udržať bábätko čo najdlhšie v brušku. Pre rodičov, ktorým prišlo na svet dieťatko nečakane skoro, je to emočne veľmi náročná situácia, často až traumatická. Pri všetkej snahe vypiplať bábätko čo najlepšie sa na rodičov niekedy zabúda. A práve oni sú tí, ktorí potrebujú veľa podpory, aby ju následne mohli odovzdať svojmu dieťatku.Veď ja to nemyslím zle...
Radostné oznámenie blízkym o narodení potomka či veselá oslava na jeho počesť sa po predčasnom pôrode nekoná. Prvé dni, niekedy aj týždne, sa nesú v znamení strachu, stresu, neistoty. Blízke či vzdialené okolie veľa krát nevie, ako reagovať a preto sa niekedy stane, že ich dobre mienené slová skôr zrania ako podporia. Skúsenosť s predčasným pôrodom je neprenosná. Pre tých, ktorí si niečím podobným neprešli, môže byť ťažké vedieť sa vcítiť do prežívania rodičov alebo pochopiť ich správanie.
Všetko, čo cítite, je v poriadku
Rodič predčasne narodeného bábätka môže cítiť zmes rôznych pocitov. Môže to byť radosť z narodenia bábätka, ale zároveň strach o jeho život, o jeho zdravie, ale aj strach z budúcnosti. Pocit viny, že sa narodilo predčasne. Závisť voči tým, ktorí rodili „normálne“. Pocit nespravodlivosti, hnev, smútok z odlúčenia, hanba z neschopnosti vytvoriť si citové puto k bábätku. Stres zo špeciálnej starostlivosti, ktorú si predčasniatko vyžaduje. Únava, frustrácia...Všetko sú to primerané pocity na neštandardnú situáciu.
Čo môžeme rodičom povedať: Mrzí ma, čím si práve prechádzaš. Ak by si čokoľvek potreboval/a, som tu pre teba.
Musíš byť silný/á, bábätko to cíti
Väčšina rodičov predčasniatok počula, že pri inkubátore sa neplače – bábätko to cíti. Áno, je dôležité veriť bábätku a stáť pri ňom. Silu mu však nedodáme tým, že svoje prežívanie zatlačíme do úzadia. Psychoanalytik Sigmund Freud o potlačených pocitoch povedal: „Nevyjadrené emócie nikdy nezomrú. Sú pochované zaživa a vyjdú na povrch neskôr škaredšími spôsobmi.“ Pocity sa nedajú ovládať vôľou. Sú reakciu organizmu na vonkajšie podnety. Je možné ovládnuť spôsob, akým vyjadríme svoj pocity, nie však pocity samotné. Napríklad si uvedomím, že prežívam hnev, ale dokážem ovládnuť nutkanie rozbiť pre to tanier.
Čo môžeme rodičom povedať: Chápem, že si smutný/á, že sa hneváš, že sa bojíš...
Porovnávanie
„Veď sa narodil len o mesiac skôr, niektoré deti sa rodia aj v 6.mesiaci“
Každý máme svoje mechanizmy zvládania stresu. Tie závisia od nášho temperamentu, od životných skúseností a čo to v tom hrá úlohu aj spôsob, aký je poskladaný náš mozog. Koľko ľudí, toľko reakcií na rôzne životné skúšky. Povedať niekomu, kto sa necíti dobre, že iní sú na tom horšie, mu nepomáha vidieť veci optimistickejšie, ale práve naopak, okrem pocitov, ktoré už prežíva, môže začať cítiť aj pocit viny z toho, že jeho pocity nie sú adekvátne.
Čo môžeme rodičom povedať: Vidím, že sa trápiš. Môžem ti nejako pomôcť?
Musíš myslieť pozitívne
Jedným zo spôsobov, akým sa snaží okolie pomôcť rodičom v ich trápení je „motivovať ich“ k pozitívnemu mysleniu. Istá dávka optimizmu môže pomôcť, ale nútiť sa do celkového optimizmu v situácií, kde vaše bábätko bojuje o život je pre mnohých takmer nemožné. Emócie ako hnev či strach majú z evolučného hľadiska svoj zmysel. Chránia nás. Biochemik Frey dokonca zistil, že slzy obsahujú chemické látky, ktoré súvisia so stresom, a prišiel tak s teóriou, že pri plači slzíme, aby sme z tela tieto látky vyplavili. Preto môže miesto nútenia sa do pozitívneho myslenia viac pomôcť vyplakať sa.
Čo môžeme rodičom povedať: Pokojne si poplač, som tu s tebou.
Zľahčovanie situácie
„Sused sa narodil predčasne a je v zdravý. Nesmieš to tak prežívať. Bude to v pohode“
Pocity, ktoré v súvislosti s predčasným pôrodom rodič prežíva, bývajú intenzívne. Predčasný pôrod mení chod vecí, mení priority. Je to veľký zásah do života. Keď niekomu povieme, že to, čo prežíva, je neprimerané, jeho pocity to nezmení, len sa nám s nimi prestane zdôverovať.
Čo môžeme rodičom povedať: Musí to byť pre teba ťažké. Čo by ti pomohlo?
Malá rada pre tých, ktorý chcú byť oporou
Niekedy stačí obyčajné vypočutie si druhého a prijatie jeho pocitov, bez odsudzovania, bez nevyžiadaných rád, bez komentárov. Ak predsa len nevieme, čo povedať, lepšie je nehovoriť nič alebo priznať, že nevieme čo povedať. Veľa krát stačí len objatie, či pohladenie.
Malá rada pre tých, ktorí potrebujú oporu
Nebuďte v tom sami. Ak ste svojimi pocitmi zahltení natoľko, až sa vám to zdá neúnosné, malíček ponúka bezplatnú psychologickú pomoc. Stačí kliknúť na tento link: Bezplatná psychologická pomoc
Najčastejšie pocity sprevádzajúce predčasný pôrod
Pocit bezmocnosti
Po predčasnom pôrode je bábätko v rukách lekárov, na špecializovanom oddelení. Rodičia v takejto situácií často krát cítia bezmocnosť. Pocit, že nič nie je v ich rukách. To, ako sa situácia vyvinie, naozaj nie je možné z pozície rodiča ovplyvniť. No istými maličkosťami predsa len môže rodič prispieť. Napríklad často bábätko navštevovať, hladkať ho, prihovárať sa mu, spievať mu, priniesť mu hračku...
Pocit zúfalstva
Pocit, ktorý pozná väčšina rodičov predčasne narodených detí. Je ťažké sa vtedy sústrediť či vykonávať bežné činnosti. Pomôcť môže sústrediť sa na malé pokroky. Napríklad, že sa novorodenecká žltačka pominula, že bábätko prijíma už o niečo viac mliečka, konečne začína priberať a podobne.
Pocit vyčerpania a podráždenosti
Je to normálna reakcia organizmu na veľký stres, ktorý rodič prežíva. V tomto prípade pomáha fyzická aktivita alebo dôverný rozhovor.
Pocit viny
Vinu za to, že bábätko prišlo na svet príliš skoro prežívajú hlavne mami. Pýtajú sa sami seba, či tomu mohli nejako zabrániť, čo mohli urobiť inak. K pocitu viny sa môže pridružiť aj pocit zlyhania, že nedokázali bábätko donosiť. Je dobré si uvedomiť, že v drvivej väčšine prípadov nie je možné nijako ovplyvniť to, či sa bábätko narodí predčasne.
Žiadne zamilované pocity voči bábätku
Uvedomenie si chýbajúcich citov k bábätku je bolestivé a môže vystrašiť. Môže byť ťažké sa s tým niekomu zdôveriť, no faktom je, že podobné pocity má väčšina rodičov predčasne narodených detí. Trvať môžu pár dní či týždňov a časom vymiznú, no v niektorých prípadoch trvajú aj mesiace. Pomôcť môžu aktivity, ktorých súčasťou je aj bábätko. Klokankovanie, masáž bábätka, dojčenie, spoločné hranie či plávanie...
Obavy z budúcnosti
Je pochopiteľné, že rodič zažíva neistotu a bojí sa, či bude jeho bábätko v poriadku. Minimálne prvý rok je ťažké odhadnúť vývojové prognózy. Ak ale bude rodič pravidelne so svojim dieťatkom cvičiť, venovať sa mu, nájde metódy, ktoré podporia jeho vývoj, môže s čistým svedomím povedať, že pre svoje dieťatko urobil všetko, čo bolo v jeho silách. Ostatné je už súhra náhod a nepredvídateľných okolností.
Autor: Simona Zicho
Zdroje:
1. DOKOUPILOVÁ,M - FIŠÁRKOVÁ,B – NOVOTNÁ,L - a KOL. 2009. Narodilo se predčasne: Pruvodce peči o nedonošené deti. 1. Vyd. Praha: Portál,2009. 320 s. ISBN 978-80-7367-552-3
