Vzťahová väzba

• 18.02.2025

Rodič, konečne odchádzajúci z nemocnice so svojím predčasne narodeným bábätkom v náručí, býva vyzbrojený množstvom informácií. Ako ho kŕmiť, ako s ním manipulovať, ako mu podávať lieky, ako s ním cvičiť...Predčasniatko nepochybne potrebuje špeciálnu starostlivosť a také cvičenie či vitamíny sú určite nápomocné v jeho fyzickom vývoji. Zdravie sa však netýka len tela, ale aj duše. Aj bábätká narodené predčasne majú od samého počiatku svoj mentálny svet. A špeciálnu starostlivosť si vyžaduje aj ten.

Deti nakŕmené a v teple, čo viac im treba?

Pred príchodom teórie vzťahovej väzby panoval medzi lekármi a psychológmi názor, že bábätko sa pripúta k matke najmä preto, lebo plní jeho základnú potrebu výživy. Predpokladali, že na prežitie mu stačí, keď sú uspokojované jeho biologické potreby. Medzi prvými, kto priniesol dôkazy o tom, že tak jednoduché to nebude, bol psychoanalytik René Spitz. Venoval sa „hospitalizmu“, teda stavu, do ktorého sa deti dostali potom, čo boli odlúčené od milovanej osoby a následne boli dlhodobo hospitalizované na detskom oddelení. Všimol si, že ich správanie naznačovalo, že niečo nie je v poriadku. Boli apatické, strnulé, zaostávali vo vývoji a mali v tvári prázdny výraz. S podobným objavom prišiel aj psychoterapeut James Robertson. Spočiatku boli psychológovia a lekári voči týmto objavom skeptickí. Nikto nevedel pochopiť, ako môže tak banálna vec, ako strata vzťahovej osoby , tak veľmi ublížiť deťom, ktoré sú najedené, v teple a nič ich nebolí.

Vzťah ako základná biologická potreba – revolučná teória Johna Bowlbyho

Teóriu vzťahovej väzby sformuloval britský psychiater a psychoanalytik John Bowlby. Na základe výskumov zistil, že dieťa ma pudovú tendenciu naviazať sa na matku alebo materinskú osobu. Toto naviazanie a následné rozvíjanie vzťahu je nevyhnutné pre jeho zdravý sociálny a emocionálny vývoj. Teória sa zaoberá štyrmi typmi vzťahovej väzby, no len jedna z nich je pozitívna a pre dieťa prospešná - bezpečná vzťahová väzba.

Z bezpečne naviazaných detí zväčša vyrastú odolní dospelí

Bezpečná vzťahová väzba sa vytvára citlivým reagovaním na potreby bábätka a fyzickou blízkosťou. Najcitlivejším obdobím na vzájomné naviazanie sa je prvých 12.mesiacov života. Po vytvorení bezpečnej väzby je dieťatko pripravené sa osamostatňovať a začať objavovať svet. Bez skúsenosti bezpečného naviazania sa je schopnosť prebádania sveta veľmi obmedzená. Okrem toho si bábätko z prvotného vzťahu s mamou nesie do budúcnosti obraz o tom, ako fungujú vzťahy všeobecne a na základe toho neskôr pristupuje k iným ľuďom. Výskumy ukazujú, že z detí, ktoré majú so svojimi rodičmi bezpečnú vzťahovú väzbu, vyrastú psychicky aj fyzicky zdravší jedinci. Pomáha nám totiž v dospelosti lepšie zvládať životné záťaže a stres.

Bábätko nepotrebuje dokonalého rodiča, úplne mu stačí „dosť dobrý“ rodič

Citlivo reagovať na potreby bábätka znamená vedieť odhadnúť, čo v danú chvíľu potrebuje a poskytnúť mu to. V prvých mesiacoch života komunikuje s nami bábätko najmä plačom. Každé je iné, no podľa prieskumov plače na konci druhého mesiaca svojho života až štvrtina bábätiek aj viac ako tri a pol hodiny denne. Ani tí najcitlivejší rodičia nedokážu zakaždým uhádnuť, akú požiadavku ich bábätko za svojím plačom skrýva. Je v poriadku, že nie vždy sme naladení na rovnakú vlnu, dôležité je, poskytnúť mu v prípade nepohody svoju náruč. Dávame mu tak najavo, že hoci nevieme, čo chce, sme v jeho blízkosti. Najprospešnejším spôsobom starostlivosti v prvom roku života bábätka je byť čo najkontaktnejší.

Vytváranie väzby po predčasnom pôrode

Keď prebieha pôrod ideálne, v tele mami sa spustí mechanizmus, ktorý ju nabáda k materinskému správaniu a k nadväzovaniu a udržaniu kontaktu so svojim bábätkom. Odlúčenie ihneď po pôrode sťažuje ženám vstup do ich materstva. Prežívajú stres, môžu sa u nich objaviť úzkosti, depresie, či posttraumatická stresová porucha. Negatívne emócie následne znižujú schopnosť primerane a citlivo reagovať na potreby dieťaťa. Popôrodná separácia spôsobuje stres aj u novorodenca, môže byť plačlivejšie, čím vznikajú bludné interakčné kruhy medzi mamou a bábätkom. Dobrou správou však je, že počiatočná nevhodná interakcia sa môže v priebehu mesiacov upraviť a vzťah sa môže začať rozvíjať pozitívnym smerom. Ide to namáhavejšie, ako keby boli od začiatku spolu, ale dá sa to.

Keď učia odborníci, ako byť rodičom

Detský psychiater a psychoterapeut Karl Heinz Brisch spustil v roku 2003 projekt SAFE. Školenia sa od roku 2006 zúčastnilo už viac ako 7000 profesionálov z rôznych kútov sveta. Je realizovaný odborníkmi pracujúcimi v lekárskych, sociálnych či psychologických profesiách.

Kurz SAFE vedie spravidla jeden vedúci a jeden asistent. Vedú uzavretú skupinu rodičov počas celého trvania tehotenstva až po prvý rok dieťaťa. Cieľom kurzu je podporiť vytvorenie bezpečnej väzby medzi rodičmi a ich dieťaťom, zabrániť vzniku porúch vzťahovej väzby a zabrániť odovzdávaniu traumatických zážitkov z detstva z generácie na generáciu. Dôraz sa kladie najmä na to, aby sa rodičia naučili citlivo vnímať signály ich bábätka, správne ich interpretovať a následne na ne adekvátne reagovať.

Kurz vyvinutý špeciálne pre rodičov predčasniatok

Program SAFE bol časom rozšírený aj o program pre rodiny s predčasne narodenými deťmi.

Budovanie bezpečnej väzby medzi rodičom a dieťaťom je pri predčasne nerodených deťoch náročnejšie napríklad z dôvodu vzniknutého stresu, z dlhého odlúčenia či z dôvodu špeciálnych požiadaviek a potrieb dieťaťa.

Odborníci, ktorí vedú rodičovskú skupinu, sú v tomto programe školení o dôsledkoch predčasného pôrodu na celý rodinný systém, o identifikácií rizík vo vzťahu rodič-dieťa. Naučia sa podporovať u rodičov zručnosti zamerané na potreby dieťaťa a v neposlednom rade sa naučia citlivo vysvetliť rodičom predčasne narodených detí vplyv stresu na dieťa a celú ich rodinu. Istá štúdia (Grawe 2004) poukázala na to, že ak sa matke dostáva cielenej pomoci pri rozvoji jemnocitu voči dieťaťu, tieto deti oproti kontrolnej skupine vykazovali viac prieskumného správania a celkovo viac pozitívneho správania a v 12. roku ich bolo viac s vybudovanou bezpečnou vzťahovou väzbou ako v kontrolnej skupine.

Ako môže citlivé rodičovstvo pomôcť vášmu predčasne narodenému bábätku

Predčasný pôrod môže mať, okrem iného, aj dlhodobý negatívny vplyv na mentálne funkcie predčasne narodeného dieťaťa. Existujú dôkazy, ktoré naznačujú, že citlivý prístup rodiča môže tieto negatívne dopady zvrátiť. Jemnocitné rodičovské správanie podporuje samoreguláciu predčasne narodeného bábätka a tým znižuje úroveň jeho prežívaného stresu. (Poehlmann et al. , 2011). Výskumy naznačujú, že citlivý prístup matky k potrebám nedonoseného bábätka pomáha dozrievaniu jeho mozgu a podporuje rozvoj bielej hmoty. (Milgrom et al., 2010). V testovanej vzorke bolo dokonca pozorované, že predčasne narodené deti, ktoré mali nadpriemerne citlivé matky, vykazovali vyššie kognitívne schopnosti ako deti narodené v termíne. Rodičovský prístup je u predčasne narodených detí obzvlášť dôležitý. Nedonosené deti jemnocitných rodičov majú potenciál dosiahnuť v živote rovnaké úspechy ako deti narodené v termíne. (Bilgin & Wolke, 2015)

Ako podporiť vytvorenie bezpečnej vzťahovej väzby

1. Prvý a najdôležitejší krok pre úspešné budovanie vzťahu medzi mamou a dieťatkom je, aby sa mama postarala najskôr sama o seba. Ak si so sebou nesie nepríjemný či dokonca traumatický zážitok z pôrodu a z okolností narodenia jej bábätka, je potrebné, aby dostala priestor o týchto zážitkoch rozprávať. To pomáha spracovať ich. Môže sa to diať napríklad v podpornej skupine, v psychologickej poradni či na terapii.
2. Dotyk je vo vytváraní väzby veľmi dôležitý. Kontakt koža na kožu, kedykoľvek to obom vyhovuje, napomáha vzájomne sa na seba naladiť. Okrem toho, že má množstvo zdravotných výhod pre bábätko, znižuje hladinu stresového hormónu u mami a pomáha aj v prípade, ak trpí popôrodnou depresiou. Prínosné je aj hladkanie či masáž, citlivý dotyk vylučuje hormón oxytocín u mami aj u bábätka.
3. Vznik bezpečnej vzťahovej väzby podporuje aj „rozprávanie“ sa s bábätkom o jeho pocitoch a prežívaní. Napríklad: „Zľakol si sa, však?“ alebo „Vidím, že sa ti to páči.“
4. Očný kontakt nám umožňuje vnímať pocity a nálady bábätka z jeho mimiky a tie sformulovať do slov. Rovnako tak aj bábätko dokáže odčítať z matkinej mimiky jej pocity. Očný kontakt je významný zvlášť v čase dojčenia či kŕmenia. Bábätko po prvej fáze dojčenia či kŕmenia prestane sať, obráti tvár k matke a číta z jej tváre emocionálne posolstvá.
5. Vzťah buduje aj dojčenie na „požiadanie“, nie len v určitých časových intervaloch. Pokiaľ nie je z akéhokoľvek dôvodu dojčenie možné, aj kŕmenie z fľaše sa dá spojiť s tesným, upokojujúcim objatím.
6. Potreba vzťahovej väzby sa aktivuje plačom dieťatka. Keď je bábätko v nepohode, je ideálne nájsť príčinu jeho plaču. Nie vždy sa to však podarí. Preto je dôležité na bábätko v čase jeho nepohody citlivo reagovať, napríklad fyzickým kontaktom. Nežiaduce je nechať bábätko „vyplakať.“, či ho nechať v plači osamote.
7. Vzájomnú blízkosť zaručí aj spievanie, kolísanie, spoločné spanie v jednej posteli alebo v jednej izbe, čo najbližšie pri sebe a nosenie v šatke, či v ergonomickom nosiči.

Autorka: Simona Zicho

Zdroje:

1. Hašto, J. 2005. Vzťahová väzba: Ku koreňom lásky a úzkosti. Trenčín: Pro mente sanas.r.o., 2005. 300 s. ISBN 80-88952-28-X
2. Brisch, H.K. 2011. Bezpečná vzťahová väzba: Attachment v tehotenstve a prvých rokoch života. Trenčín: Vydavateľstvo F, Pro mente sana, s.r.o., 2011. 150 s. ISBN 978-80-88952-67-1
3. Bašnáková, J. – Vavráková, E. – Zemandl, J. 2018. Psychológia pre milujúcich rodičov. 1. Vyd. Bratislava: ORBIS IN, s.r.o.,2018, 216 s. ISBN 978-80-970377-7-2
4. https://publishup.uni-potsdam.de/opus4-ubp/frontdoor/deliver/index/docId/43353/file/phr701.pdf