Vplyv stresu na väzbu medzi mamou a dieťaťom

05.03.2025

Na to, aby sa mama vedela postarať čo najlepšie o svoje bábätko, musí byť v mentálnej pohode. Predčasný pôrod pohode moc nepraje, práve naopak, býva často zdrojom veľkého stresu, strachu, úzkosti, či traumy. Nespracované emócie z pôrodu môžu ovplyvniť spôsob, akým potom pristupuje k svojmu dieťatku. Na budovanie väzby medzi mamou a predčasne narodeným bábätkom tak číhajú rôzne nástrahy. A preto môže byť niekedy súčasťou tej najlepšej starostlivosti o bábätko, postarať sa o mamu.

V ideálnych podmienkach je ľahšie byť mamou

Matka má v sebe zakódované mechanizmy, ktoré ju podnecujú k materinskému správaniu a nadväzovaniu kontaktu s bábätkom. Za normálnych okolností je materinské správanie reakciou na špecifické neurobehaviorálne reakcie dieťaťa. Opakujúci sa kontakt medzi mamou a bábätkom postupne vyladí ich autonómne, neurologické a endokrinné systémy, čo vedie k formovaniu ich jedinečného vzťahu. Matkina prítomnosť a jej špecifické správanie ( spôsob reči, dotyky, úsmev, pohľad) podporujú reguláciu biologických systémov bábätka a reguláciu jeho správania.

Nástrahy pri budovaní vzťahu

Popôrodná separácia bábätka od mami sťažuje obom vzájomné naladenie sa. Ich odlúčenie spúšťa reťazec neurobiologických zmien a mení mentálny stav potrebný pre vytváranie väzby. Matky sa tak svojich bábätiek menej dotýkajú, menej sa s nimi rozprávajú, majú s nimi menší očný kontakt a to aj dlhodobo po prepustení z nemocnice. Vzájomnú interakciu narúša aj psychický stav mami či oboch rodičov (stres, úzkosť, depresia). Mami nedonosených bábätiek sú vystavené veľmi stresujúcim udalostiam, ktoré môžu viesť až k posttraumatickým príznakom alebo k posttraumatickej stresovej poruche. Nepriaznivý psychický stav mení správanie matky, je tak menej citlivá voči potrebám dieťaťa. Dochádza tak k uzavretiu bludného kruhu – nezrelé bábätko nevysiela dostatočne čitateľné signály, môže byť menej bdelé, viac plačlivé, mamu to stresuje a jej správanie sa tak môže nepriaznivo meniť, čo zase opäť vplýva na bábätko.

Pocity po predčasnom pôrode bývajú rôzne, no všetky sú adekvátne

Predčasný pôrod a následná hospitalizácia bábätka na špecializovanom oddelení je psychicky náročná, traumatická udalosť. Pocity, ktoré rodičia v súvislosti s ňou prežívajú, sú absolútne primerané. Je to normálna reakcia na neštandardnú situáciu. Naplno vyjadriť svoje emócie, bez ich potláčania, je žiaduce. Je úplne v poriadku poplakať si, smútiť, hnevať sa...

Toto sú najčastejšie záťaže, s ktorými sa pasujú rodičia predčasne narodených detí:

Strach o dieťa: o jeho zdravotný stav, o jeho prežitie či možné postihnutie.
Rodičovská rola: neprirodzené ukončenie tehotenstva, pocit zlyhania ako matka, negatívne pocity z narodenia dieťaťa namiesto pozitívnych, odlúčenie od dieťaťa, náročné budovanie vzťahu s dieťaťom, pocity nekompetentnosti či žiarlivosti na personál, absencia materinského citu a následný pocit viny
Budúcnosť bábätka: strach z vývoja bábätka a neisté prognózy jeho zdravotného stavu, strach zo starostlivosti po prepustení domov, narušenie či zrúcanie plánov do budúcnosti
Záťaž prichádzajúca z okolia: matka po predčasnom pôrode väčšinou odchádza z nemocnice bez bábätka, okolie môže reagovať neadekvátne
Organizačné problémy: prípravy na príchod bábätka ešte neskončili alebo vôbec nestihli začať, problém s opatrovaním súrodenca/cov bábätka, vytrhnutie matiek z rodinného prostredia pri hospitalizácií s bábätkom, prípadne problémy s dochádzaním do nemocnice
Prostredie špecializovaného oddelenia: prístroje a technika (zvuky, horko), lekárske zákroky, pohľad na cudzie deti, priebeh liečby, striedanie personálu – rodič musí komunikovať s veľkým množstvom ľudí, pocit, že sú na ťarchu, či pocity, že im je dávaná vina za predčasné narodenie dieťaťa

Tipy pre rodičov na lepšie zvládanie náročnej situácie:

1. Odborná pomoc

Profesionálna psychoterapeutická pomoc pri zvládaní záťažových situácií by mala byť samozrejmosťou a rodičia by ju mali chápať ako súčasť bežnej starostlivosti po predčasnom pôrode. Pokiaľ nie je na špecializovanom oddelení k dispozícií psychológ, rodič môže vyhľadať pomoc sám alebo môže využiť bezplatnú psychologickú pomoc, ktorú ponúka združenie malíček na tomto linku.

2. Pohyb

Pohybová aktivita je ideálna pri odbúravaní napätia a zvyšuje hladinu endorfínov (hormónov šťastia) v tele. Pomôcť preto môže prechádzka, či fyzická práca.

V prípade núdze stačí na odbúranie napätia aspoň vybehnúť po schodoch, či hodiť vankúš o zem a podobne.

3. Dych

Kvalitné dýchanie prispieva k odstraňovaniu nežiaducich látok z krvi nahromadených v priebehu stresovej reakcie. Existujú rôzne dychové cvičenia. Jedným z príkladov je riadené dýchanie. Pri zavretých očiach sa niekoľko krát nadýchneme a dlho, zhlboka a dôkladne vydýchneme. Doba trvania výdychu je aspoň dvojnásobok nadýchnutia. Dychové cvičenia sú nenáročné pomôcky. Je možné ich vykonávať takmer kdekoľvek a kedykoľvek, umožňujú rýchlu obnovu energie a koncentrácie. Intenzívne využitie výdychového prúdu sa dá využiť aj pri „zanadávaní si“.

4. Získať odstup

Tento spôsob pomáha vidieť veci z novej perspektívy. Dá sa využiť pri čítaní beletrie, sledovaní filmového príbehu – možnosť vidieť svoj príbeh v živote iného človeka. Na toto je možné využiť aj príbehy iných rodičov a ich predčasne narodených detí na stránke združenia malíček.

5. Sociálne kontakty

Zdieľanie problémov či emócií s vnímavými a chápavými blízkymi či v podpornej skupine, má taktiež priaznivý účinok na stres. Okrem kontaktu s ľuďmi je často účinný aj kontakt so zvieraťom.

6. Humor

Humor pomáha nájsť tvorivé riešenia problémov v zdanlivo bezvýchodiskovej situácii. Vďaka humoru je možné prelomiť kruh pasivity či stresujúceho čakania. V dôvernom vzťahu a s osobou, ktorá zdieľa rovnaké hodnoty, môže byť nápomocný. Nie je však možné nasilu sa doň nútiť.

7. Kompenzácia

Jedná sa o činnosti, ktoré môžu kompenzovať momentálnu nepriaznivú situáciu. Skrátka niečo v zmysle „urobiť si radosť“. Môže to byť napríklad masáž, kúpeľ, kozmetika atď.

Tri rýchle tipy pre blízkych - ako komunikovať s niekým, kto je v ťažkej situácií:

Vypočuť si druhého so záujmom a prejavenou empatiou. Uznať jeho pocity. Napríklad „Je to ťažká situácia, ako sa cítiš?
V prípade, keď nevieme, čo máme povedať, je lepšie nehovoriť nič, poprípade úprimne priznať, že nevieme, čo v tejto situácií povedať.
Často pomôže len stlačenie ruky, pohladenie či objatie.

Ako pomôcť sebe a svojmu bábätku zároveň

V ľudskej pokožke sa nachádzajú nervové zakončenia, ktoré vyvolávajú celkový pocit pohody. Dostatočný telesný kontakt mami s nedonoseným bábätkom má psychické aj fyzické výhody u oboch. Dôležitosť kontaktu koža na kožu zdôrazňuje aj niekoľko výskumných štúdií.

Citlivý dotyk vylučuje u mami, aj u bábätka hormón oxytocín, nazývaný aj hormón lásky. Deti pri kontakte telo na telo majú stabilnejší srdcový rytmus, pravidelnejšie dýchajú, lepšie si udržiavajú telesnú teplotu, trpia menej na rôzne infekcie, rýchlejšie priberajú na váhe, rýchlejšie sa im vyvíja mozog, či lepšie spia. Takýto kontakt prispieva k budovaniu vzťahovej väzby medzi mamou a bábätkom. U mami pomáha rozbehnúť laktáciu a udržať si ju. U oboch znižuje hladinu stresových hormónov a pomáha k lepšej nálade.

Ako na to

Kontakt koža na kožu je veľmi jednoduchá, no veľmi účinná metóda ako sa na seba vzájomne naladiť. Po prepustení do domácej starostlivosti vás už neobmedzuje režim oddelenia, a tak ho môžete realizovať kedykoľvek vám to vyhovuje. Bábätko vyzlečiete len do plienočky, položíte si ho na svoju nahú hruď a prikryjete dečkou. A potom si už len užívate vzájomnú blízkosť.

Autorka: Simona Zicho

Zdroje: