Keď sa sny plnia nad očakávania

• 14.03.2025

Tento príbeh začneme odľahčene jedným porekadlom – opatrne s tým, čo si praješ, ono sa to splní v rozsahu, o akom si ani nesníval. Niekedy sa to totiž takto úsmevne aj žiada. Najmä, ak po dlhej a náročnej ceste nám život splní naše priania a z jedného bábätka sú dvojičky a dokonca neskôr do rodiny pribudne aj jeden detský úsmev naviac. Taký je aj povzbudivý príbeh Kristíny a Erika, ktorí sa dlhé roky snažili o bábätko. Podstúpili tak po čase proces asistovanej reprodukcie, ktorý sa podaril až na tretí pokus. Náročné tehotenstvo s dvojčatami bolo od začiatku na tenkom ľade. A dnes? Ich dom je plný detského smiechu, radosti (niekedy i plaču, kriku), keďže k dvom predčasne narodeným súrodencom pribudol neplánovane, nečakane a prirodzene, donosený braček Oliver. So svojou krásnou váhou 4 100 g dokonca predbehol váhu dvojičiek v ich súčte. A aký odkaz nesie tento príbeh? Že aj keď sa zdá, že všetky dvere k snu človeka život zatvoril, tie správne dvere s naplnením túžob, o ktorých sa nám ani len nesnívalo, na nás možno ešte len čakájú. Presvedčte sa sami prostredníctvom riadkov o ceste za svojimi rodinnými snami manželov Kristíny a Erika. Nech je povzbudením a nádejou i nám všetkým ostatným.

Nebolo to na začiatku všetko ružové

Poznáme to. Dve duše sa nájdu, začnú žiť svoj sen o láske a po uzavretí manželstva či čase spoločného života príde túžba po spoločnom dieťatku. Tak to bolo aj v prípade Kristíny a Erika. Keďže mesiace plynuli jeden za druhým, rok sa striedal s rokom a tehotenský test nie a nie ukázať dve čiarky, rozhodol sa mladý pár podstúpiť po 5 rokoch proces asistovanej reprodukcie. Prvý pokus metódou intrauterinnej inseminácie skončil, žiaľ, neúspešne a manželia boli vystavení ďalšiemu sklamaniu. Nevzdávali sa a tak to skúsili ešte dvakrát metódou mimotelového oplodnenia (IVF). Prvýkrát to nevyšlo a podarilo sa to až pri opakovanom pokuse. Dokonca nad očakávania – ultrazvuk ukázal dve bijúce srdiečka.

Nebolo to však vôbec jednoduché. „Tehotenstvo s dvojičkami ma potrápilo, od piateho týždňa tehotenstva som ležala v nemocnici kvôli krvácaniu a potom, až kým sa Dominik a Kiara nenarodili, som ležala na striedačku v nemocnici a doma,“ spomína si na náročné začiatky Kika, ktorú do štrnásteho týždňa trápilo neustále zvracanie a keďže s rastúcim bruškom sa jej skracoval aj kŕčok maternice, skloňoval sa v ich prípade dokonca aj potrat.

Bojovali vtedy všetci v podobe 3 v 1 za každý deň naviac. Neskôr už budúcu maminu presunuli kvôli riziku predčasného pôrodu z Galanty do novozámockej nemocnice, kde sa podarilo dvojčatá v brušku mamy držať do 29. týždňa tehotenstva. Na svet prišli cisárskym rezom.

Život v nemocnici

Dominik sa narodil s mierami 1 400g, 41cm a Kiara mala pri narodení 1 520g a 42 cm. V inkubátore museli stráviť desať dní, kým sa dostali bližšie k ich mame do postieľok. „Dlho deťom trvalo, kým sa naučili papať z fľašky, ale napokon sa nám to podarilo a domov nás pustili takmer po dlhých dvoch mesiacoch,“ spomína si mama dvojčiat, ktorá sa veľmi snažila aj s odsávaním materského mlieka. Ako detičky rástli, vyžadovali si mliečko čím ďalej tým viac a tak sa k materskému mlieku pridala aj fľaštička s náhradnou výživou.

„Keď si spomínam na toto obdobie, musím poďakovať všetkým kolektívom zdravotníkov, s ktorými sme sa stretli už od procesu IVF až po starostlivosť o naše predčasniatka, že za nás bojovali a môjmu manželovi, že za nami pravidelne cestoval, stál pri mne v dobrom aj v zlom a bol mi oporou,“ zdôrazňuje podporu zdravotníkov a najmä svojho životného partnera v celom tomto období Kristína.

A začal domáci „kolotoč“

Kika si spomína aj na chvíle, keď si po celom tom náročnom čase hospitalizácií, strachu, ale aj nádeje, konečne priniesli s Erikom svoje milované deti domov. Čas podľa jej slov neskutočne rýchlo bežal a kým otecko chodil do práce, mamka bola v jednom ´kolotoči´ starostlivosti okolo jej dvojčiat. Navyše – šlo o detičky predčasne narodené, čo si vyžadovalo pravidelné kontroly u špecialistov, cvičenia, statočná mamina odsávala mlieko každé tri hodiny celých päť mesiacov.

Myšlienka na ďalšie bábätko nebola v ich prípade ani len v hlavách, nie to v spálni :-) Kristína priznáva, že bola psychicky vyčerpaná, unavená a všetko to, čo sa u nich odohralo, kým neprišli s dvojičkami domov, nemala ešte spracované. „Navštevovali sme rôzne odborné ambulancie, nakoľko sa narodili predčasne, aj keď nemali žiadne diagnózy. Dominik mal však herniu semenníka, takže štyri dni pred prvými narodeninami podstúpil operáciu na jednodňovej chirurgii v Bratislave,“ spomína si na náročnejšie obdobie.

Ako ale dvojičky rástli a ich vývoj a vývin bol v poriadku, tešili sa spoločne s manželom z ich pokrokov a napredovania, aj mamina sa dostala do väčšej psychickej pohody a manželia k sebe začali nachádzať cestu aj po intímnej stránke. „Chodili sme na výlety, užívali sme si čas s deťmi a taktiež voľné hodiny vo dvojici poobede, keď staré mamy prebrali ´štafetu´ na pár hodín a deťom sa povenovali ony,“ opisuje Kristína, ktorá bola s manželom klasifikovaná ako pár, ktorý prirodzene počať bábätko nemôže. To však nebránilo manželom opäť si k sebe nájsť cestu a vrátiť svoj partnerský život do ´starých koľají´.

Pozitívny tehotenský test. Prirodzene.

Hovorí sa, že ak sa odblokuje hlava, začnú sa diať aj iné ´veci´. A tak, chvíľku potom, ako dvojičky oslávili svoje druhé narodeniny, dvojnásobná mama otehotnela. Meškajúcemu cyklu neprisudzovala nejakú váhu, až kým jej manžel nepripomenul, že už tu nejde o pár dní, ale už je to niekoľko týždňov. „Bol akurát štvrtok, dvojičky išli poobede k svokrovcom a my s manželom na bežný nákup. Kupovali sme akurát v drogérii plienky a tak mi zo srandy napadlo, že si kúpim hneď aj tehotenský test, taký obyčajný, najlacnejší, veď aj tak tam nič nebude, tak nemusí byť zbytočne drahý. Prišli sme domov z nákupu a ja som si ho išla hneď spraviť,“ približuje detaily chvíle, keď si Kristína ani nepripúšťala, že v ich prípade sa ešte bude skloňovať tehotenstvo a už vôbec nie prirodzeným spôsobom.

A tak test naozaj ukázal silné dve tmavé koľajničky. Kristínu premohli slzy, zostala v šoku s hlavou plnou otázok, ako sa to mohlo stať (aj keď nie ako, ale ako to bolo vôbec možné:-)), čo teraz s dvojičkami, strach čo ich čaká, aké tehotenstvo bude opäť prežívať, že to opäť môže byť predčasne narodené bábätko, koľko budú musieť stráviť v nemocnici a kto sa postará o dvojčatá, keď manžel chodí do práce, nech je len dieťatko v poriadku, zdravé a pod. Obavy, ktoré pozná každý rodič predčasne narodeného dieťatka.

Keďže ďalšie dva tehotenské testy ukázali ten istý výsledok, Kristína šla ku gynekológovi, ktorý potvrdil, že čaká bábätko. Opäť si s manželom museli dať od seba odstup, keďže sa na prvom ultrazvuku ukázal aj hematóm. Celé tehotenstvo si Kristína musela pichať nízkomolekulové heparíny (injekcie na riedenie krvi) a keď niekomu oznámili, že čakajú ďalšie bábätko, stretávali sa s reakciami prekvapenia a veľkého šťastia.

Donoseniatko Oliver

Aj keď doktor Kristíne nariadil oddychovať, pri dvojičkách sa to nie vždy dalo dodržať. Tehotenstvo však prebiehalo bezproblémovo. Kika priznáva, že strachu z predčasného pôrodu sa nevedela zbaviť a prenasledoval ju až do prelomu 8. a 9. mesiaca. Keď sa už blížil riadny termín, zvažovala sa u nej aj cesta prirodzeného pôrodu, no nakoniec, kvôli bezpečiu bábätka i samotnej maminy Kristína priviedla na svet svojho synčeka opäť cisárskym rezom.

„Oliver, ktorý dostal meno dve hodiny pred svojim narodením na nemocničnom parkovisku, bol moja láska na prvý pohľad, bola to taká iná láska, keďže som ho pod srdcom nosila celých deväť mesiacov a užívala si jeho každé kopnutie, pohmýrenie sa,“ približuje s úsmevom na tvári svoje pocity trojnásobná mamina. Po príchode domov z pôrodnice – bez ´medzipristátia´ na jednotke intenzívnej starostlivosti pre novorodencov, si bábätko rodičia hneď priniesli domov. „Teraz si všetci užívame jeden druhého. Dvojičky takto po roku, môžem povedať, že konečne nežiarlia a pekne sa zahrajú aj s najmenším členom rodiny,“ dodáva hrdá mama, ktorá spolu s manželom všetkým rodičom predčasniatok odkazujú, že zázraky sa dejú, čoho dôkazom je aj ich príbeh. „A všetkým predčasniatkam, ktoré mali ťažký štart do života tak ako my, prajeme len to najlepšie a želáme si, aby boli všetky deti na svete zdravé,“ uzatvárajú manželia Takácsovci.

Text: redakcia malíčka

Článok bol uverejnený v časopise malíček:

Keď sa sny plnia nad očakávania, s. 24 - 25, č.2, ročník 3, ISSN 2729 - 953X.