Purpurové priateľstvá

• 29.07.2020

Poznáme to asi všetci – rodina a blízki priatelia sú tí, ktorých máme radi, ktorých si vážime, ktorí sú pevnou a potrebnou súčasťou našich životov. Práve dnešok je Medzinárodným dňom priateľstva, kedy si pripomíname dôležitosť týchto vzťahov a ďakujeme priateľom, že ich máme. V našom prípade dnes vzdávame našu úctu a poďakovanie našim purpurovým priateľom, rodičom predčasne narodených detí, s ktorými sme strávili dlhé dni a noci v nemocniciach pri našich bojovníkoch, prežívali spoločne každé malé napredovanie, ale aj zvraty, ktoré ich krehký stav prinášal.

Dlhoročné kamarátstva má každý z nás, majú svoje pevné miesto v našich životoch. Existujú však aj priateľstvá, ktoré sa síce začali pred pár mesiacmi, no sú o to intenzívnejšie, hlboké a úprimné a ktoré mnohokrát v našom rebríčku predbehnú aj dlhoročné kamarátske väzby. Zrazu sa priateľstvo cudzích manželských párov stáva pevnejším, úprimnejším a vrúcnejším, a to v dôsledku predčasného pôrodu, kedy krízová situácia a podobný osud ľudí spojí silným putom. Zrazu si rozumieme lepšie, ako s ktoroukoľvek doterajšou priateľkou, s ktorou sme zdieľali spoločné voľné chvíle, no tá “z vonku” absolútne nerozumie, čo sa s rodičmi a dieťaťom po predčasnom pôrode deje. Slová útechy nepomáhajú, ale zraňujú, povzbudenie má poväčšine opačný efekt a nepríjemné otázky, na ktoré samy nepoznáme odpoveď, len prehlbujú náš strach a neistotu.

Nie je to “len” malý novorodenec

Svoje o tom vie aj Gabika, mama dva a pol ročného Peťka narodeného v 27. týždni tehotenstva. “Predčasný pôrod zasiahol mňa, moju rodinu a aj mojich priateľov. Všetci sa mi snažili nejako pomôcť, no ja som ich odmietala. Jediným "priateľom" bol pre mňa môj manžel, ktorý jediný komunikoval s vonkajším svetom,” spomína na ťažké chvíle po pôrode Gabika. Jej okolie totiž nerozumelo okolnostiam po predčasnom pôrode, navyše príchod na svet ich synčeka bol spojený zároveň aj so stratou jeho dvojičky, sestričky Hanky.

“Nemala som potrebu vtedy nikoho kontaktovať, nemala som o nikoho záujem, známi sa mi snažili telefonovať, písať, ale mňa to veľmi rozrušovalo, ich podpora mi vtedy prišla veľmi neúprimná, keďže nikto z nich skutočne nevedel, ako mi je, čo naozaj cítim, čo prežívam, lebo si tým neprešli,” opisuje svoje pocity Peťkova mama, ktorá dovtedy sama nepoznala nikoho, komu by sa narodilo predčasniatko.

Spriaznené duše

V najťažších chvíľach ju okrem manžela vedeli podržať ostatné mamky predčasniatok, ktoré si v tom období prechádzali rovnako, predčasným pôrodom a všetkým, čo po ňom nasleduje. Dovtedy cudzie ženy – každá z iného “kúta” kraja, z iných pracovných či rodinných svetov sa zrazu stali navzájom spriaznenými dušami. “Je to podľa mňa situáciou, ktorou sme si prešli všetci. V jeden okamih sme prežívali naraz to isté – strach, či naše deti budú žiť, či budú zdravé a či bude všetko v poriadku. Život sa všetkým obráti o 180 stupňov a veci, ktoré nám dovtedy prišli dôležité, zrazu zostali na konci rebríčka hodnôt a vymenili sme ich za oveľa vyššie hodnoty,” vysvetľuje blízkosť rodičov predčasniatok Gabika.

Ani dnes neodsudzuje svoje “staré” kamarátky, ktoré smútia nad tým, že im deti rozbili drahý mobil, že nevlastnia značkovú kabelku alebo, že im deti pomaľovali farbičkami steny, podľa jej slov totiž ani z ďaleka netušia, aký vzácny dar je mať zdravé, donosené dieťa a berú to ako samozrejmosť. “My, rodičia predčasniatok, máme práve vďaka rovnakej situácii k sebe bližšie a máme spoločné témy na rozhovory,” dodáva Gabika.

Dvojnásobné radosti, polovičné starosti

Kontakty ani priateľstvá rodičov predčasne narodených detí z obdobia Peťkovho príchodu na svet sa nepretrhli ani po prepustení domov po dlhých a náročných 3 mesiacoch strávených v nemocnici. “S veľa mamkami sme do dnešného dňa v kontakte, stretávame sa, spoločne oslavujeme narodeniny našich detičiek a plánujeme v tom pokračovať. Delíme sa o naše radosti aj starosti, radíme si, pomáhame si navzájom, zdieľame naše skúsenosti,” predstavuje svoju “partiu” rodičov predčasniatok. Ako ďalej mama Gabika hovorí, hlboko do srdca sa jej vryli dve mamky, jedna s podobným osudom z nemocnice, ktorá prežila stratu dieťatka. “Kým iné mamičky už boli vo fáze, kedy vyberali výbavičku, kupovali kočiare a postieľky, my dve sme sedeli v parku s kávou v ruke, do ktorej nám padali slzy a navzájom sme si vylievali srdcia,” opisuje sympatická mamka svoju spriaznenú dušu, bútľavú vŕbu i priateľku, ktorá jej dodávala silu ísť ďalej kvôli synčekovi.

Druhá mamka-kamka, ktorá nahradila Gabikine dovtedajšie kamarátky, bola mamina rovnako po umelom oplodnení, rovnako čakala dvojičky, spolu mali mat´ dokonca aj rovnaký termín pôrodu. “Zdieľali sme spolu naše pocity od úplného začiatku, aj keď najskôr len virtuálne, prostredníctvom internetu, osobne sme sa stretli až po roku na rehabilitačnom pobyte, keďže jeden z jej synčekov sa narodil inak obdarený,” približuje priateľstvo, ktoré síce netrvá dlho, no pocitovo si sú mamky také blízke, akoby sa poznali odmalička. “Aj keď nás v skutočnosti delí viac ako 500 kilometrov, aj napriek tomu sa dokážeme denne spolu smiať, plakať, tešiť sa z pokrokov našich detí. Takýto človek mi v živote chýbal a až teraz som zistila, že takéto skutočné priateľstvo je niekedy viac, ako hocaké dlhoročné, či, v mnohých prípadoch aj viac ako rodina,” dodáva Gabika, ktorá praje všetkým rodičom predčasniatok najmä veľa síl, aby si boli vzájomnou oporou a aby verili svojim deťom – bojovníkom, ktorí dokazujú, že zázraky sa dejú aj na počkanie. “Zo srdca želám more zdravia a žiť život naplno, lebo život je tou najvyššou hodnotou.”

Kto nezažil, nepochopí, kto prežil, nezabudne

To, že takéto, doslova, krízové situácie spájajú, potvrdzuje aj klinická psychologička na Novorodeneckej klinike LF SZU Perinatologického centra UN Bratislava, Mgr. Zuzana Navrátilová, PhD., ktorá vysvetľuje, že ide o mechanizmus zdieľanej skúsenosti, zážitku, ktorý pokiaľ je krízový, má aj väčší potenciál ľudí viazať. “Prostredníctvom spoločného zážitku, ktorý nie je ľahký, nie je normálny, je záťažový a vyžaduje si psychickú oporu a podporu, môže dôjsť k veľmi potrebnému porozumeniu. A porozumenie spája,” približuje moment zblíženia dovtedy úplne neznámych ľudí odborníčka.

Takéto priateľstvá sa podľa jej slov stávajú hlbšími. “Kríza je psychicky hlboký a intenzívny zážitok s následným dlhodobým procesom spracovávania. Ak ho ľudia prežívajú spolu, prechádzajú rovnakou situáciou, ktorú zažívajú spolu, v danom okamihu, prípadne následne na dlhý čas, tento zážitok ich jednoznačne hlboko spojí,” objasňuje dr. Navrátilová.

“My” verzus zvyšok sveta

Takáto podoba priateľstva má však podľa psychologičky aj obranný a ochranný charakter. “Niečo v zmysle - my spolu, v spoločnom ťažkom zážitku - voči svetu, ktorý túto záťažovú skúsenosť nemá a nevie jej úplne porozumieť,” opisuje dr. Navrátilová. Rodičia predčasne narodených detí sa podľa jej slov nachádzajú v náročnej životnej situácii, ktorej okolie naozaj nemusí rozumieť.

“Ja rodičom vždy hovorím, aby robili vo vzťahu k okoliu len to, čo potrebujú a zvládnu. A ostatné nech nechajú na iných. Okolie im nemusí rozumieť, ale nemalo by ich zaťažovať. Čiže sa dá požiadať okolie o trpezlivosť a rešpekt k svojej situácii, k svojim potrebám. Prípadne inštruovať, v čom môžu byť blízki nápomocní,” znie jej rada z dlhoročnej klinickej praxe.

Priateľstvá nadovšetko

Príchodom predčasniatka do rodiny sa mnohé mení. Priateľstvá nevynímajúc – mnohé nové “vďaka” tomu vzniknú, iné zaniknú a k niektorým sa po istom čase vrátime. “To, že rodičom zasiahla do života udalosť predčasného pôrodu, nemusí znamenať, že o priateľstvá prídu. Priateľstvo je dlhodobý vzťah, kde sú si ľudia občas bližšie a občas ďalej, ale vzťah aj napriek vzdialeniu sa sebe navzájom, môže pretrvať,” zdôrazňuje psychologička.

Každopádne priateľstvo je vzťah, ktorý by mal ľudí vzájomne obohacovať, podporovať a prehlbovať jeho sociálny život. “Človek nie nadarmo je bio-psycho-sociálna bytosť. Schopnosť vytvárať sociálne väzby, a tým aj priateľstvá, je jedným zo znakov zdravého psychického života. A aj priateľstvom sme živí,” znie posolstvo na záver od dr. Navrátilovej.

Všetkým priateľom, (nielen) rodičom predčasne narodených detí praje OZ malíček pri príležitosti Medzinárodného dňa priateľstva VŠETKO NAJLEPŠIE!

(vkg)