Aj v nemocnici patríme k sebe
Predčasný pôrod mení predstavy o prvých chvíľach s dieťaťom. Namiesto náručia domova prichádza nemocničné oddelenie, inkubátor a tím zdravotníkov. Rodičia sa zrazu ocitajú vo svete prístrojov, monitorov a nemocničných pravidiel. Napriek tomu však zostáva jedna vec rovnaká- dieťa potrebuje blízkosť svojich rodičov. A práve tam, kde sa stretáva odborná starostlivosť a rodičovská láska, môže vzniknúť to najdôležitejšie: bezpečie.
Keď sa dieťa narodí predčasne
Predčasný pôrod často prichádza nečakane. Namiesto prvých spoločných dní doma sa rodičia ocitnú v nemocničnom prostredí, kde ich dieťa leží v inkubátore, obklopené prístrojmi a zdravotníckym personálom. Strach o zdravie dieťaťa sa mieša s pocitom neistoty a bezmocnosti, či pocitmi viny a hľadania odpovedí na otázky prečo? Čo teraz?Mnohí rodičia v tej chvíli zažívajú zvláštny pocit. Príchod dieťaťa a prvé chvíle po jeho narodení nie sú prirodzené, nakoľko sa neodohrávajú v domácom prostredí, ale v nemocničných múroch. Rodičia zostávajú pri svojom dieťati, no zrazu, akoby sa z nich stali skôr návštevníci než rodičia. Návštevníci s obmedzenými možnosťami a prísnymi pravidlami.
Práve v takýchto chvíľach je však dôležité pripomenúť si jednu zásadnú vec: keď sa dieťa narodí predčasne, nevzniká len vzťah medzi rodičom a dieťaťom. Na určitý čas sa vytvára aj širšie spoločenstvo- rodina, ktorú tvorí dieťa, jeho rodičia a zdravotnícky tím. Ten tu nie je len preto, aby sa postaral o fyziologický stav dieťaťa, ale aj preto, aby bol oporou pre tých, ktorí sú touto situáciou silno zasiahnutí: pre rodičov.
Lekári a sestry prinášajú odborné vedomosti a skúsenosti, rodičia zas prinášajú niečo, čo nikto iný nahradiť nedokáže: blízkosť, dotyk, hlas a pocit bezpečia, ktoré dieťa tak dobre pozná ešte z obdobia v maminkinom brušku. Práve spojenie týchto dvoch protichodných svetov môže vytvoriť jednotné prostredie, ktoré je pre predčasne narodené dieťa najlepšie.
Rodič nie je návšteva
Moderná neonatológia čoraz viac zdôrazňuje princíp rodinne orientovanej starostlivosti. Znamená to jednoduchú, ale zásadnú vec: rodič nie je len pozorovateľom zdravotnej starostlivosti. Je jej prirodzenou súčasťou.Kontakt rodiča s novorodencom má význam, ktorý presahuje emocionálnu rovinu. Dotyk, hlas či blízkosť rodiča majú merateľný vplyv na stabilitu a vývoj dieťaťa. Výskumy ukazujú, že prítomnosť rodiča môže pomáhať stabilizovať dýchanie, srdcovú frekvenciu aj stresovú reakciu novorodenca.
Pre dieťa je rodič známy a bezpečný svet, ktorý poznalo ešte pred narodením. Jednou z foriem tejto blízkosti je aj kontakt koža na kožu, tzv. klokankovanie. Pri ňom dieťa leží priamo na hrudi rodiča a je v priamom kontakte s jeho pokožkou. Výskumy ukazujú, že takýto kontakt môže pomáhať stabilizovať telesnú teplotu, podporovať dýchanie, znižovať stres a podporovať dojčenie.
Ak sa chcete o klokankovaní a dôležitosti dotyku dozvedieť viac, podrobnejšie sme sa mu venovali v článkoch:
• https://malicek.sk/mame-predcasniatko/a/446_klokankovanie
• https://malicek.sk/mame-predcasniatko/a/386_klokankovanm-k-lepej-budcnosti
• https://malicek.sk/novinky/a/465_sila-dotyku
Aj preto organizácie ako World Health Organization či UNICEF odporúčajú, aby kontakt rodiča s dieťaťom začal čo najskôr - vždy, keď to zdravotný stav dieťaťa umožňuje.
Dôležité je zdôrazniť, že rozhodujúca je vždy stabilita zdravotného stavu. Lekári a sestry sledujú najmä dýchanie, srdcovú frekvenciu, či schopnosť dieťaťa udržiavať telesnú teplotu. Ak sú tieto parametre stabilné, blízkosť rodiča býva vo väčšine prípadov bezpečná a pre dieťa prínosná.
Spolupráca, ktorá pomáha dieťaťu
Starostlivosť o predčasne narodené dieťa je tímová práca. Zdravotnícky personál sleduje zdravotný stav, nastavuje liečbu a dohliada na bezpečnosť dieťaťa. Rodičia zase prinášajú blízkosť, ktorá je pre vývoj dieťaťa nenahraditeľná.Práve preto je dôležité, aby medzi rodičmi a zdravotníckym tímom vznikla dôvera a spolupráca. Rodičia by mali mať možnosť pýtať sa, rozumieť tomu, čo sa s ich dieťaťom deje, a postupne sa zapájať do starostlivosti vždy, keď to zdravotný stav umožňuje.
Zdravotnícky personál pritom zohráva kľúčovú úlohu. Práve lekári a sestry môžu rodičov sprevádzať, vysvetľovať im možnosti kontaktu s dieťaťom a pomáhať vytvárať bezpečný priestor na blízkosť.
V mnohých nemocniciach sa tento prístup už postupne stáva realitou. Zároveň však stále existujú miesta, kde pretrvávajú staršie nastavenia, v ktorých je rodič skôr návštevou než partnerom v starostlivosti. Aj preto je dôležité o tejto téme hovoriť a postupne meniť pohľad na úlohu rodiča v nemocničnom prostredí.
Spoločný cieľ
Keď sa dieťa narodí predčasne, nikto z rodičov si takýto začiatok neželá. Napriek tomu môže byť toto obdobie aj časom, keď vzniká silná spolupráca medzi rodinou a zdravotníckym tímom.Cieľ je totiž spoločný: aby sa dieťa cítilo bezpečne, aby sa jeho stav stabilizoval a aby mohlo postupne rásť a silnieť.
Technológie a odborná starostlivosť sú v neonatológii neoceniteľné. No aj v prostredí plnom monitorov a inkubátorov zostáva jedna vec stále rovnaká - pre dieťa je rodič najprirodzenejším zdrojom blízkosti a bezpečia.
Práve preto prišiel čas, urobiť v starostlivosti o predčasniatka ďalší krok. Povzbudzujeme týmto rodičov, aby sa nebáli byť súčasťou starostlivosti o svoje dieťa:
• pýtajte sa,
• buďte pri ňom (ak vám to zdravotný stav a rodinné zázemie umožňuje),
• dotýkajte sa ho, keď je to možné.
A zároveň povzbudzujeme zdravotnícky personál, aby sa postupne odvážil opúšťať staré a často už prekonané predstavy, v ktorých je rodič len návštevou.
Budúcnosť neonatologickej starostlivosti totiž stojí na spolupráci. Na otvorenosti, dôvere a rešpekte medzi rodičmi a zdravotníkmi. Pretože keď sa dieťa narodí predčasne, nevzniká len príbeh o medicíne. Vzniká príbeh o spoločnej ceste, na ktorej má každý svoje dôležité miesto. A keď po nej kráčame spolu, môže byť pre malé dieťa o niečo bezpečnejšia.
Mgr. Darja Bosíková, psychologička
