Viktória a Rebeka
Snáď každá žena túži po bábätku a ani ja som nebola výnimkou. Veľký šok nastal, keď nám doktor oznámil, že čakám dvojičky :-) V tom momente ma vypísal na rizikové tehotenstvo, ktoré so sebou prinášalo aj pár menej príjemných chvíľ a veľké množstvo návštev u lekárov a dokonca aj jednu hospitalizáciu v 26tt, ale nakoniec bolo všetko v poriadku. Bola som pripravená, že sa dievčatá vypýtajú na svet skôr, ale nie až tak skoro (31tt + 4). Jednu noc mi začala odtekať plodová voda a ja som vedela, že toto sa už len tak nezastaví, tak sme vyrazili do nemocnice, kde som dostala 4 dávky kortikoidov na urýchlenie vývoja pľúc detičiek a potom prišli na svet – Viktória (1670 g) a Rebeka (1620 g). Keďže som bola v celkovej anestéze, dievčatá som videla až o 12 hodín. Mala som zmiešané pocity, zobudila som sa na izbe medzi ďalšími 2 mamičkami, ktoré mali svoje detičky pri sebe, ale ja nie. Dostala som fotky, že sa mi narodili 2 veľké bojovníčky a že si mám skúšať vytlačiť trošku kolostra, čo sa mi vôbec nedarilo. Mala som pocit, akoby telo ešte nebolo na to všetko pripravené. Do toho všetky tie emócie, vidieť detičky s hadičkami, na prístrojoch, bezbranné a tak odhodlané bojovať. Miestami som stále neverila tomu, že už sú na svete. Trávila som s nimi čo najviac času, ale keďže som dostala vysoký zápal v tele, musela som aj oddychovať. Detičky boli najprv na Jednotke vysokošpecializovanej starostlivosti o novorodencov (JVSN), kde Rebeke pomáhal dva dni prístroj na podporu dýchania a Viktóriu viac „potrápila“ žltačka, ale všetko to zvládli a po 6 dňoch boli premiestnené na oddelenie Jednotky intenzívnej starostlivosti o novorodencov (JISN), kde sme ich už mohli držať v náručí a klokankovať, čo bolo úžasné, konečne si pritisnúť na hruď „plody našej lásky“. Personál, ktorý sa staral o naše dievčatá bol naozaj úžasný, boli nám oporou, veľkou pomocou a najmä našimi „predĺženými rukami“, ktoré tu boli pre naše deti celý ten čas, čo sme s nimi nemohli byť my.
Detičky strávili v nemocnici pre nás dlhých 38 dní, ale bolo to nevyhnutné pre ich zdravie.
Nikdy by som si nepomyslela, aké môže byť materstvo náročné. Prvý polrok bol pre nás ako rodičov veľmi vyčerpávajúci, ale ako dievčatá rástli, prišlo mi všetko také automatické a teraz, keď začínajú chodiť a džavocú medzi sebou, veľa sa smejú, ale ako všetci súrodenci, robia si aj zle, je tento náš dom zrazu taký plný a veselý :-) Koľkokrát len tak prídu ku nám a objímu nás a vtedy vieme, že sme to naozaj robili správne a že sme to zvládli, aj keď sa nám to spočiatku zdalo byť nepredstaviteľné. Každý večer ďakujem Bohu, že máme tieto naše dve princezničky, že sú zdravé a šíria radosť všade tam, kam prídeme.
Môj odkaz pre rodičov predčasniatok a hlavne tých viacpočetných :-) - Zvládnete to! Práve vy ste boli vybraní, pretože vy zvládnete dve alebo aj tri deti naraz. Bude vás to stáť naozaj veľa síl, energie a prebdených nocí, ale skutočne to všetko stojí za to. Odhoďte strach a obavy, nechajte plynúť lásku z každej bunky vášho tela pre tie vaše pokladíky, čo držíte v rukách, oni to cítia a neskôr vám to opätujú tou najväčšou odmenou – smiechom, objatím a ich radosťou.
Fotogaléria
