cookies info

Zakliknutím súhlasu poskytujete občianskemu združeniu Malíček, sídlo: Krasnohorská 11, Bratislava, IČO: 42 254 141 (ďalej Organizátorovi) súhlas so spracovaním osobných údajov v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov - GDPR) a v zmysle § 5 písm. a) a v zmysle § 14 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozsahu poskytnutom v zmluvných dokumentoch uzatvorených s Organizátorom za účelom identifikácie, evidencie a možnosti komunikácie pri výkone dobrovoľníckej činnosti v zmysle zmluvných dokumentov uzatvorených s Organizátorom.

Svoj súhlas so spracovaním osobných údajov môžete kedykoľvek odvolať zaslaním informácie na info@malicek.sk. Odvolanie súhlasu nemá vplyv na zákonnosť spracúvania osobných údajov založenom na súhlase pred jeho odvolaním. Poskytnuté osobné údaje budú spracúvané po dobu nevyhnutnú. Poskytnuté osobné údaje môžu byť ďalej spracované na archivačné a štatistické účely. Osobné údaje spracúva Organizátor v zmysle uzatvorenej zmluvnej dokumentácie a tohto súhlasu a v prípade odvolania súhlasu nebudú ďalej zverejňované na vyššie špecifikovaných miestach.

Máte právo požadovať od Organizátora prístup k poskytnutým osobným údajom, právo na opravu osobných údajov, právo na vymazanie osobných údajov, právo na obmedzenie spracúvania osobných údajov, právo namietať spracúvanie osobných údajov, právo na prenosnosť osobných údajov, právo podať návrh na začatie konania podľa Zákona 18/2018 Z. z..

Spracúvanie poskytnutých osobných údajov môže Organizátor vykonávať aj prostredníctvom ďalšieho sprostredkovateľa.

Nastal vytúžený okamih, keď mi gynekológ oznámil, že som tehotná. Ešte krajšie, aj keď zo začiatku spojené aj s množstvom otáznikov bolo, že to nebude jedno dieťatko, ale rovno dve.

Zo začiatku sme prežívali veľké obavy, či chlapci budú zdraví. Predchádzajúce tehotenstvo bolo totiž ukončené z dôvodu Downovho syndrómu a ťažkého ochorenia srdiečka a v ďalšom tehotenstve sa plod prestal vyvíjať. Absolvovali sme všetky vyšetrenia, po ktorých nám oznámili radostnú novinku, že obaja chlapci veľmi dobre v brušku prosperujú. Vylúčilo sa akékoľvek ochorenie. Konečne som sa začala tešiť, že si budem tehotenstvo užívať a že túto radostnú novinku okoliu oznámime. Netrvalo to však dlho a po ôsmich radostných dňoch mi večer odtiekla plodová voda. Záchranka ma odviezla na Kramáre, kde som čakala, čo bude s chlapcami a so mnou. Bol vysoký predpoklad, že o deti prídeme. Vtedy som bola v 20. týždni tehotenstva.

V tú noc a ani na nasledujúci deň som neporodila. Zostala som ležať v nemocnici ešte ďalších takmer päť týždňov. To čakanie, čo sa bude diať, tá neistota, boli veľmi náročné. Čakala som teda a odrátavala som každý jeden deň, aby sme prekročili pomyselnú hranicu 24. týždňa, aby naše deti mali aspoň akú-takú šancu na prežitie. A zrazu prišiel 24+6tt a už sa chlapcom v brušku prestalo páčiť. V ten deň som dostala dve dávky kortikoidov s tým že na druhý deň dostanem ďalšie dve dávky. Bohužiaľ, už sme to nestihli. V noci prišli pôrodné bolesti. Službukonajúci lekár však môj stav posúdil, že nejde o kontrakcie. Ďakujem môjmu gynekológovi doktorovi Hrúzikovi, ktorému sme sa v noci ozvali, pretože som cítila, že rodiť začínam (našťastie mobil mal pri sebe) a ten zorganizoval, aby ma previezli na pôrodnicu. Porodiť som už nestihla na Antolskej, ako bolo pôvodne plánované, aby chlapci dostali rýchlu a adekvátnu pomoc, ale na Kramároch. V tej chvíli ma upokojoval už len pocit, keď som zbadala môjho gynekológa MUDr.Hrúzika a lekárky na pôrodnici MUDr. Boháčikovú a MUDr.Torokovú.

A takto prišli 8.11.2011 synčekovia na svet. Manžel videl ako ich postupne transportovali na Antolskú na JIRS. Hneď išiel za nimi, kde ho veľmi milo a starostlivo prijali. Ja som zostala ešte štyri dni na Kramároch. Chlapcov som nevidela, ale manžel mi nosil ich fotky a bolo veľmi príjemné, že každý deň sme mohli byť v kontakte s ich milou a starostlivou ošetrujúcou lekárkou MUDr.Hartmannovou, ktorá nás vždy podrobne o všetkom informovala.

Ten prvý deň, keď ma manžel priviezol za Matúškom a Adamkom, bol neopísateľný. Boli tak strašne maličkí a bezbranní. Bola som šťastná, ale i plná strachu a zároveň aj výčitiek, prečo sa to vlastne stalo. No mali sme v sebe všetci odhodlanie bojovať a hlavne veriť a nepoddávať sa. Odvtedy sme s manželom za chlapcami dochádzali do nemocnice každučký deň a trávili s nimi čo najviac času. Púšťali sme im hudbu, čítali rozprávky alebo sme len tak pri nich sedeli. Po ôsmich dňoch sa však Adamkov zdravotný stav veľmi zhoršil. Sme vďační pani docentke Chovancovej, ktorá s nami v pokoji, v tichosti a láske prežila Adamkov odchod. Mali sme ho na rukách a boli s ním do poslednej chvíľky ako sa dalo. Bol neuveriteľne statočný a každý jeden deň naňho s láskou spomíname. Vždy keď sa pozrieme na Matúška, tak si hovoríme, že je v ňom i kusisko Adamka.

Až spätne sme si uvedomili, že po rozlúčke s Adamkom sme deväť dní neurobili ani jednu fotku Matúška. Asi sme nemali síl, asi sme sa obávali, čo bude ďalej. No zrazu sme tie fotky robiť začali. Neviem presne, čo sa stalo, čo sa zmenilo, len si pamätám, že sme si hovorili, že sme rodičia, máme syna a nie je to žiadna predstava, ale je to realita a fakt, ktorého sa nemôžeme báť. A odvtedy tých fotiek bolo stále viac a viac a takmer každý jeden deň. Vždy som si k tomu zapisovala, čo sa kedy dialo. Takže presne viem, kedy sme prekonali sepsu, kedy bol Matúško extubovaný… Inak bolo to po mesiaci a prvýkrát vydržal 12 hodín. Silák, však?:-) O dva dni bol ďalší pokus o extubáciu, ktorý už bol trvalý a viac zaintubovaný nebol. Odvtedy sa Matúškovi akoby začalo viac dariť. Zdal sa nám pokojnejší, neotravovala ho tá trubica. V podstate odvtedy žiadne veľké problémy nenastali. Operáciu očiek nepotreboval, čo bol takpovediac zázrak. Takmer po mesiaci sme mohli Matúška klokankovať, tie chvíle boli neopísateľné, vzájomne sme si seba veľmi užívali. Rovnako s úsmevom na tvári spomíname na prvé prebaľovanie v inkubátore, dudlanie cumlíka, plač, vydávanie hláska (keď bol Matúško zaintubovaný, tak sme ho nepočuli) a na prvé kilo. Túto váhu Matúško dosiahol po mesiaci a štyroch dňoch od narodenia. A prvé oblečenie? Joj, to bolo radosti, keď sme na Vianoce prišli a Matúško mal na sebe „bodynko“. No a prvé prisatie na prsník, pitie z fľašky a preloženie do postieľky… Tých chvíľ, keď nám od radosti a dojatia vyhŕkli slzy, bolo veľa. Po 65 dňoch strávených na JIRS bol Matúško preložený na šieste poschodie - na oddelenie rizikových novorodencov. A tam sa už začala úplne nová etapa. Po dvoch týždňoch ma prijali na oddelenie, aby sme sa s Matúškom zosúladili a zvykli si na seba. No a 1.februára, presne tri týždne pred oficiálnym termínom pôrodu, nás s váhou 2270 gramov prepustili domov.

Aj touto cestou by sme s manželom chceli poďakovať absolútne skvelému personálu JIRS a oddeleniu rizikových novorodencov na Antolskej ulici.

Ďakujeme všetkým lekárom, ktorý sa starali o Matúškov zdravotný stav - či už tým, ktorí s ním boli v každodennom kontakte alebo špecialistom, ktorí sledovali jeho mozog, srdiečko, očká, či rast.

A v neposlednom rade neuveriteľne milým sestričkám (volali sme ich „naše sestričky“), ktoré pomáhali nielen Matúškovi, ale veľakrát držali nad vodoui nás rodičov. Menovite pani Majka, Sylvinka, Drahuška, Jarka, Majka, Ivetka z JIRS a Monika, pani Anka, Jarka, Helenka a Ľubka z oddelenia rizikových novorodencov. Aj našej fyzioterapeutke Dáške patrí hlboký obdiv. Tá s Matúškom cvičila od úplného malinka.

Matúško mal aj kopec inkubátorových a postieľkových kamarátov. No dlhé obdobie sme spoločne prežili s Linduškou a jej maminkou na JIRS. Bola som vďačná, že sme sa mohli pri inkubátoroch stretnúť a porozprávať sa o tom, ako sa našim detičkám a nám darí. Dodnes sme v kontakte a vzájomne si pomáhame.

Počas cesty, ktorú sme prechádzali a aj prechádzame, sme prežili a stále prežívame celú škálu pocitov. Od radosti k smútku, obavám, úzkosti, hnevu a výčitkám. Emócie, ktoré medzi sebou súperili o svoju silu a jedna chcela prehlušiť druhú. Napriek všetkému však vždy v kútiku duše víťazila a víťazí nádej, odhodlanie a viera, že všetko je a bude dobre. Aj keď to môže vyznievať ako klišé, osobne je to moja veľmi jednoduchá životná filozofia, ktorá sprevádza môj život.

Matúško má dnes 5.mesiacov korigovane, chronologicky 8,5 mesiaca. Prosperuje veľmi dobre a všetci máme obrovskú radosť, ktorá sa nedá slovami opísať. Áno, vďaka všetkým ľuďom, ktorí túto cestu s nami prechádzali a prechádzajú. Navždy zostanú v našich srdciach.

Matúško prekonal tieto ťažkosti: po narodení sa pasoval s infekciou, žltačkou, mal otvorený ductus, krvácanie do mozgu, no a neminula nás ani sepsa, retinopatia a chronické ochorenie pľúc.

Júlia a Martin Štermenskí

Dominika sa narodila v 24. týždni tehotenstva s hmotnosťou 730g a 31 cm (22.9.2009) z dvojvaječných dvojčiat. Pôvodný termín pôrodu sme mali 7.1.2010. Chlapček bol po pôrode mŕtvy. Podarilo sa jej schudnúť na 680g. Prešla si v hojnom počte zápalmi. Na 20. deň ju ako 700gramovú operovali pre invagináciu tenkého črievka, kde jej následne odstránili 8cm črievka a urobili ileostómiu. Operácia bola náročná, pretože jej zlyhávali orgány a museli ju oživovať. Ale je to bojovníčka a dala sa dokopy. Neskôr mala rôzne infekcie a zápaly pľúc, čo tiež aj s doktormi zvládli bravúrne.

V 31. týždni bola operovaná pre retinopatiu nedonosených. Operácia dopadla úspešne. Potom bola pauza a Domuška zbierala gram po grame. A dočkali sme sa aj odchodu domov. Pustili nás 31.12.2009 s váhou 2100g a 42cm. Veľmi sme sa tomu tešili, no nie na dlho. Čakalo nás veľa kontrol, medzi ktoré patrila aj pneumológia, kam sme išli 15 dní po prepustení. A hneď si nás tam aj nechali. Skončili sme na kyslíku a odišli sme s ním už aj domov. Nuž a kyslík nám robí spoločnosť dodnes, ale našťastie iba v prípade núdze. Na oxigenoterapii bola zhruba rok. Žiaľ choroby nás veľmi neobchádzali a tak sme boli dosť často v nemocnici. Okrem iného taktiež aj pre papanie, lebo Domka veľmi rada držala hladovku. Až kým sa to znepáčilo našej pani chirurgičke a vyslala nás na operáciu, pretože sme nepriberali. Vo veku osem mesiacov, s váhou 3500gramov sme podstúpili ďalšiu operáciu. Zatvorili nám vývod na brušku. Bohužiaľ sa to skomplikovalo tým, že jej zrástli črievka o seba a taktiež aj s pečeňou. Tak sa nám to snažili 5 hodín oddeľovať kúsok po kúsku.Zároveň nám odstránili aj slepé črievko aby sa nemuselo neskôr náhodou otvárať bruško. Dodnes držíme poctivo bezzvyškovú diétu.

A tak dosť často zvracia, aj keď teraz je to už menej, ako to bývalo kedysi. Dva mesiace po tejto operácii sme absolvovali ďalšiu operáciu, chvalabohu menej náročnú. Mala veľký hemangióm, kde sa jej narušil povrch a musel ísť hneď preč. Našťastie bol iba pod povrchom kože na 10 centimetrovej ploche a nie hlbšie. To bola naša posledná operácia a dúfam, že to tak aj zostane.Neskôr nám bola zistená spina bifida, ktorá nám našťastie nerobí zatiaľ problémy.

Dnes máme 34 mesiacov. Váhu 9 kg a 80cm. Domka je na pohľad zdravé a úžasné dieťa.

Miroslava a Dominika

Zdravím Vás, ja som Linduška – bojovníčka. Narodila som sa v 25. týždni tehotenstva a práve som oslávila moje už druhé narodeniny!Mamina hovorí, že som smejulka, šikulka, kecalka a robím všetkým obrovskú radosť. A hlavne som úplne zdravučká!

Z celého srdiečka ďakujeme všetkým, ktorí nám pomohli i ľuďom z Malíčka za podporu! Prajeme veľa zdravíčka všetkým predčasniatkam.

Bianka je naša prvorodená dcérka, ktorú sme plánovali a veľmi sme sa na ňu tešili. Ani vo sne by nám nenapadlo, že ja budem mať problém donosiť dieťa. Keďže to bolo plánované a očakávané tehotenstvo, dávala som si na všetko pozor. Prvé tri mesiace boli OK - ani by som nevedela, že som tehotná. Nebývalo mi zle, nemala som zvláštne chute, bola som v pohode ako vždy. Jediným znakom bola meškajúca menštruácia. Bol február - Valentín. Podľa testu som už vedela, že som tehotná, ale ešte som to potrebovala počuť od doktora, ku ktorému som išla 15.2. a ten mi to potvrdil. Takže si viete predstaviť, že to bol ten najkrajší Valentín v našich životoch.

Nikomu sme o tehotenstve nehovorili, iba najbližšej rodine. Kamarátov a ostatných sme si nechali na potom. Dohodli sme sa, že po prvých troch najkritickejších mesiacoch to povieme všetkým ostatným. Takže do 13. týždňa tehotenstva bolo všetko v najlepšom poriadku, potom som išla na kontrolné sono a doktor povedal, že je všetko OK.Všetkým sme povedali radostnú správu a o pár dní začali problémy. Mierne som zakrvácala, išla som teda ku svojmu doktorovi, pretože som nechcela nič podceniť a ten ma pre istotu poslal na tri dni do nemocnice. To bol koniec marca. Domov ma pustili na Veľkonočné sviatky. Chvíľu bolo všetko v poriadku, potom som zase zakrvácala, tak ma zase poslal doktor pre istotu na tri dni do nemocnice, akurát, že už sa to tam predĺžilo. Začala som tam krvácať (už viac) a odvtedy sa stala nemocnica mojím domovom.

Vkuse som musela ležať, lebo som krvácala stále viac a viac a ako sa dieťatko a placenta zväčšovala, krvácanie bolo silnejšie a silnejšie. Nebolo dňa do toho 26. týždňa tehotenstva, čo som porodila, kedy by som nekrvácala. Trikrát som mala rôzne infekcie, naposledy to boli streptokoky. Vtedy sme si už vybavovali prevoz do Martinskej nemocnice, lebo ma začali upozorňovať, že toto všetko môže spôsobiť predčasný pôrod a že keby sa to stalo, nech som na pracovisku, kde vedia, čo robiť so mnou aj s dieťatkom – chvalabohu, to bolo to najlepšie rozhodnutie v mojom živote. Keby sme to neriešili, tak malá tu už s nami nie je. Stihli sme to len tak-tak.

V pondelok 24.6. ma tam previezli a presne o dva týždne sa malá narodila. V 26. týždni tehotenstva. Neskôr nám povedali, že podľa toho, ako sa vyvíjajú orgány sa im zdá, že to nebol ani 26. týždeň. Že je možno ešte o 7-10 dní mladšia, takže možno 25. týždeň. Bola som po sekcii a vtedy na mňa doľahlo všetko, čo sa vlastne stalo. Samotný pôrod prebehol rýchlo. Keď mi oznámili, že tehotenstvo musia ukončiť, bola som v takom šoku, že som si nič neuvedomovala. Lekári konali rýchlo, aby malú zachránili, pretože v brušku by už neprežila, nakoľko som tam už nemala skoro žiadnu plodovú vodu.

Vďaka bohu za Martinskú nemocnicu, naozaj. Do smrti budem vďačná skvelým lekárom, pánovi profesorovi Zibolenovi, pani primárke, všetkým lekárom a sestričkám na neonatológii. Moja diagnóza „placenta preavia” uložená nízko, cez krčok maternice, stade som krvácala a pôrod nastal kvôli odtoku plodovej vody. Tá odtiekla pravdepodobne kvôli baktériám.

Obdobie odvtedy by som najradšej vymazala zo svojho života, bol to des. Bianka bola v nemocnici 114 dní, takže bez týždňa 4 mesiace. Prekonala veľa ťažkostí, ale zabojovala a je tu s nami. Nejaký týždeň po narodení dostala ťažkú infekciu na pľúcka, dostávala trojkombináciu antibiotík, k tomu sa pridružila novorodenecká žltačka. Bola taká maličká, vážila 850g a schudla na nejakých 700g. Tých hadičiek a pípacích prístrojov tam bolo neskutočne veľa –strašný pohľad. Keď som zbadala malú, rozplakala som sa, mala som pol dňa po pôrode, takže lomcovali so mnou hormóny, bolesť, strach, smútok, prečo sa to skončilo takto…

Ale bola pre nás najkrajšia na svete, je to bojovníčka. Dni išli jeden za druhým. Prvý mesiac nám nechcela pribrať a presne štyri týždne trvalo, kým sa dostala na pôrodnú váhu. Ubehlo presne 5 týždňov a ja som si ju mohla prvýkrát popestovať. Klokankovali sme. Bol to najkrajší deň v mojom živote. Bianka ležala prvýkrát na mojej hrudi, ja som počula jej dýchanie, tlkot jej srdiečka. Konečne som ju cítila, konečne som sa cítila ako matka. Keď mala 6 týždňov, oznámili nám, že ju musia previezť do Bratislavy na operáciu očiek (prevoz vrtuľníkom, narkóza, neskutočný strach), mala len cca 1200g. To malé telíčko v tom veľkom vrtuľníku. Bolo toho na nás priveľa, psychicky som na tom nebola dobre (kebyže nie je pri mne moja mama a manžel, asi by som sa zbláznila), ale udržala som si laktáciu, doteraz mám veľa mliečka, takže malá papá iba moje mliečko od narodenia a ja dúfam, že jej tým pomáham najviac, ako môžem.

Leto trvalo neskutočne dlho. Bez malej nám bolo smutno a ja som len prežívala a jediné, na čo som čakala bolo, kedy pôjdeme do nemocnice za našou láskou. Prišiel koniec októbra, zavolali ma za ňou do nemocnice a už sme boli stále spolu. Učili ma, ako sa mám o ňu postarať, zosúlaďovali sme sa, chcela som vidieť všetky jej potreby, chcela som byť stále pri nej. Domov nás pustili 30. októbra. Dnes je to 5 týždňov, čo sme spolu doma. Je to najkrajšie bábätko a milujeme ju najviac na svete. Je ešte maličká, nevieme ako bude na tom, keď bude väčšia. Problém nám robia pľúcka a diagnóza bronchopulmonálna dysplázia, doteraz sme na kyslíku a ďalšie kontroly ukážu, čo bude ďalej. Doma si to užívame a keby som nevedela, že je narodená predčasne, nikdy by som to o nej nepovedala. Je úžasná, aj pani doktorka ju chváli, aj rehabilitačná, keď s ňou cvičíme. Zatiaľ cvičíme dva cviky z Vojtovej metódy a reaguje pekne. Máme už vyše 4200g, papať jej chutí, budí sa pravidelne a pýta si jesť. Je to proste šikulka. Vidieť, že chce žiť a bojovať, veď si už prešla takú dlhú cestu. Chcela by som sa poďakovať ešte raz Martinskej nemocnici za to, že zachraňujú naše malé zázraky, za ich odbornosť, za ich snahu a milý prístup k rodičom. Ďakujem.

Juraj, Martina a naša malá veľká Bianka.

Malá dúha.

Nikdy pred tým som nepočula o tom, že by sa niekomu narodilo dieťa s pôrodnou hmotnosťou pod jedno kilo. Nikdy pred tým som nepočula, že niekomu prežilo dieťa, ktoré sa narodilo v šiestom mesiaci tehotenstva. A nikdy predtým sa mi to nestalo...

Náš Juraj sa narodil v 27. týždni tehotenstva s pôrodnou váhou len 540g. Keď som sa po narkóze prebrala, lekár mi priniesol fotografiu môjho syna. Vravel mi veľa vecí, ale na nič z toho si nepamätám. Celú noc som držala v ruke len tú fotografiu a celú som tajne preplakala.Najhoršia je pri tom všetkom tá bezmocnosť. Nemôžete robiť nič. Nič, len čakať. A pritom by ste za to svoje dieťa aj dýchali a to doslova. Čas je to najdôležitejšie, čo Vaše dieťa potrebuje. Táto bezmocnosť ma ničila, kým mi sestrička v nemocnici nepovedala, že ak chcem, môžem na menovku na mliečko niečo nakresliť. „Ja môžem konečne niečo urobiť?“ A tak som každý večer kreslila obrázky od výmyslu sveta. Vždy keď som ich kreslila, tak som si predstavovala, ako by Juraj na to reagoval, ako mu vysvetľujem, čo je to za zvieratko, akej je farby a čo robí. Aspoň takto imaginárne som mohla so svojím synčekom byť. To kreslenie bolo iba pre neho. Keď mal problémy s dýchaním, tak som nakreslila zababušeného ježka so šálom, alebo s teplým čajom. Keď málo priberal, tak ako papá ježko kašičku. Keď začalo prvýkrát snežiť, tak som nakreslila sloníka a zajačika, ako na nich sneží… Táto moja terapia nám obom dodávala nádej, že všetko bude v poriadku.

Tú fotografiu, ktorú mi vtedy doniesol lekár, mám aj dnes na nočnom stolíku. Pýtate sa prečo? Veď máme tých fotiek plno. Ako ho držím prvýkrát v náručí, ako začal sám dýchať, ako otvoril oči, ako sa usmial… No vždy, keď sa pozriem na jeho prvú fotografiu, vidím silu bojovať o miesto v živote len 540 g dieťatko. To vás nabije takou energiou, že by ste v tej chvíli dokázali všetko.

A tak Vás povzbudzujem milé mamičky. Keď dokáže Váš malíček bojovať, musíte bojovať aj Vy. Nezáleží na tom, aké je to ťažké, nezáleží aké nádeje mu dávajú, nezáleží ani na tom ako vyzerá, koľko váži, či aké ma zdravotné problémy. Záleží len na tom, že chce žiť. A ten čas, ktorý potrebuje na to,aby dozrel, mu môžete spríjemniť tým, že mu budete veriť, že to dokáže. Hoci len tým, že mu nakreslíte na menovku farebnú dúhu. Lebo, ako mi povedala jedna sestrička v nemocnici, tá pomyselná pupočná šnúra medzi Vami a Vaším dieťatkom sa už nikdy nepretrhne.

Mgr. Erika Grigová

V roku 2016 sme sa po dlhých rokoch snaženia rozhodli podstúpiť proces umelého oplodnenia, ktorý sa úspešne podaril. Už vo 4. mesiaci tehotenstva sa plod začal ukazovať ako o týždeň menší. V 5. mesiaci tehotenstva bol už o dva týždne menší. Moja pani doktorka tomu nepripisovala zatiaľ veľkú váhu. V 6. mesiaci, keď už aj nastali problémy s vysokým krvným tlakom, bol plod menší o tri týždne. Pani doktorka mi vtedy už radšej vypísala lístok na hospitalizáciu, aby som bola pod odborným dohľadom. Avšak v prvý deň hospitalizácie v nemocnici na Antolskej ulici som sa dozvedela pre mňa vtedy zdrvujúcu správu - že plod je dlhodobo nedostatočne vyživovaný a na jeho záchranu treba podstúpiť čím skôr sekciu. Veľké šťastie bolo, že mi sestričky stihli pichnúť kortikoidy na dozretie pľúc bábätka a 22.11.2016 sa nám narodil synček Branko s mierami 560 g a 32cm (27+2tt). V ten deň som si vôbec nevedela predstaviť, ako môže bábätko s tak nízkou pôrodnou váhou prežiť. O to väčšie prekvapenie bolo, keď nám oznámili, že bábätko vyzerá byť relatívne zdravé, snaží sa samo dýchať, trávenie aj vylučovanie mu funguje.

Prvé dni boli pani doktorky veľmi opatrné s vyjadreniami o prognózach Brankovho zdravotného stavu. Potreboval veľkú starostlivosť, lieky a doteraz to celé považujeme za zázrak, ako sa Brankovi vyvíjal zdravotný stav. Je za tým celý rad profesionálov, odborníkov z radu pani doktoriek neonatologičiek, láskavý prístup sestričiek a v neposlednom rade Brankova chuť žiť a bojovať. Po troch týždňoch sa však jeho zdravotný stav skomplikoval a Brankovi musela byť nasadená umelá pľúcna ventilácia, našťastie len na pár dní a od toho momentu už žiadne väčšie komplikácie nenastali. Bola mu poskytnutá niekoľkokrát aj transfúzia krvi, na ktorú veľmi dobre zareagoval a mal dobré hodnoty železa. Veľmi som vďačná pani doktorke Hartmannovej, ktorá mala Branka na starosti, ako mi trpezlivo vysvetľovala dôležitosť a techniku odsávania mlieka. S jej pomocou mi mlieko rýchlo nabehlo a najbližšie mesiace som s pravidelnosťou troch hodín vo dne aj v noci odsávala mlieko. Nakoniec zostávalo veľa aj na darcovstvo, čo mi robilo veľkú radosť, že môžem touto formou pomôcť ostatným detičkám.

Prvého januára 2017 pre nás nastal jeden z prvých míľnikov a to, Branko dosiahol prvé kilo. Bol to neopísateľný pocit, boli sme na Branka veľmi hrdí za to, čo všetko už vtedy dokázal. O tri týždne neskôr bol maličký preložený z oddelenia JIS na oddelenie patologických novorodencov. Bola som šťastná, že môžem tráviť s Brankom omnoho viac času. Pani sestričky boli úžasné, vysvetlili mi ako sa starať o bábätko, ako ho kŕmiť, prebaľovať aj techniku dojčenia. Na konci februára som bola k Brankovi prijatá na oddelenie na 10 dní, kde sme sa Brankom spolu zžili, kde ma pani sestričky naučili ako rozpoznávať potreby bábätka, ako podávať lieky, ako podať prvú pomoc. Pre mňa to bolo úžasných 10 dní a s manželom sme sa už nemohli dočkať, kedy si náš 2300 gramový uzlík šťastia prinesieme domov. Za pár dní nás ešte čakal päťdňový pobyt v Podunajských Biskupiciach na pľúcnom oddelení, kde Brankovi spravili vyšetrenia ohľadom dýchania a objednali kyslíkový prístroj na domácu liečbu. Tam nám to ubehlo rýchlo a keď sme prišli z nemocnice, doma nás už čakal kyslíkový prístroj. Branko, aj keď bol naoko zdravý chlapček, v prepúšťacej správe z nemocnice mal množstvo diagnóz.

Prvé týždne nás čakalo množstvo vyšetrení. Prepravovali sme sa privolanou sanitkou, ktorá nám počas cesty a vyšetrenia poskytla kyslíkový prístroj. S prístupom záchranárov a rýchlosťou vybavenia sme boli nadmieru spokojní, veľmi nám pomohli v tom čase. Branko je bojovník a s diagnózami sa pasoval veľmi statočne. Retinopatia, kvôli ktorej hrozila operácia očí, sa zlepšila, podarilo sa namerať funkčnosť ušiek, pupočná hernia sa po dvoch mesiacoch prelepovania sama vstrebala, taktiež aj hydrokéla, pľúcna hypertenzia zmizla, dierka na srdiečku sa zacelila, pľúca dovyvíjali a diagnóza, ktorá s nami ešte nejaký čas pobudne, je znížená činnosť štítnej žľazy. Čo nám troška robí vrásky je Brankov slabý apetít, s ktorým bojujeme od začiatku - vyzerá, že z Branka veľký jedák nebude. Našťastie už sme sa naučili tipy a triky ako ho zabaviť, aby zjedol celú porciu.

Pred pár dňami sme oslávili Brankov prvý rok s mierami 7 kg a 72 cm. Stále to celé berieme ako veľké šťastie a veľký zázrak. Branko je úžasné dieťa, veľmi aktívne a vnímavé. V roku sa vie pekne postaviť,štvornožkovať, veľa sa smeje, papá už takmer všetko, najradšej má banány a všetko, čo je naokolo, sa snaží dať si do úst :-).

Touto cestou by som veľmi rada poďakovala všetkým pani doktorkám a sestričkám zo 4. a 6. poschodia na Antolskej, robia úžasnú prácu, majú krásny vzťah a prístup k detičkám. Veľmi ich za ich prácu obdivujem a neskutočne veľmi im za všetko ďakujem. V neposlednom rade aj môjmu manželovi a starým rodičom za každodennú pomoc a podporu.

Zuzana Slezáková

Mám za sebou dva pôrody. Každé tehotenstvo iné, no v oboch prípadoch sa nám narodili
predčasniatka.

Tehotenstvo prebiehalo celkom dobre, až 14.2.2014 som z ničoho nič začala krvácať. Manžel prišiel z
práce a namiesto oslavy Valentína sme utekali do nemocnice. Nevedeli sme, čo nás čaká. Nechali ma vnemocnici a ja som si myslela, že si trošku poležím a všetko bude v poriadku. No nebolo. V noci som sasilno rozkrvácala a ráno lekár, ktorý prišiel do služby, spravil ďalšie vyšetrenia a hneď ma viezli na operačnú sálu - akútne odlučovanie placenty.

Nechápala som to. Ten strach vo mne, krvi by ste sa mi nedorezali. Hneď ma viezli na operačku a Samko musel ísť von cisárskym rezom v 27. týždni dňa 15.02.2014.Samka vybrali, no on ani nezaplakal. Mne sa kotúľali slzy po tvári. V duchu som sa modlila nech je vporiadku. Sestrička prišla a oznámila mi, že ho museli oživovať a bol prevezený na neonatologickéoddelenie.V tej chvíli som bola šťastná, že žije a verila som, že všetko bude v poriadku. No ani vo sne by minenapadlo, čo predčasne narodené dieťa pre nás znamená.Manžel šiel hneď za ním a potom mi ukázal aspoň jeho fotku v mobile. Plakala som od šťastia, ale aj odsmútku, keď som videla, ako mu odvšadiaľ trčali samé hadičky.

Na tretí deň mi môj zdravotný stav ako-tak dovoľoval ho ísť pozrieť. Keď som ho videla, takého
malinkého a bezbranného, nedalo sa ubrániť slzám. Dovolili mi, aby som sa ho aspoň na chvíľku dotkla.Prvý krát som ho klokankovala po mesiaci. Neopísateľný pocit. Modlila som sa nech bojuje a je silný.Bola som s ním po celú dobu hospitalizácie. Nakoľko mliečka som mala dosť, Samko nemal problém spapaním.

Samko bol skoro mesiac zaintubovaný, dostal pneumotorax a bojoval druhýkrát o život. No pomaličky
nám rástol, priberal a robil radosť. Museli sme ísť na Kramáre operovať očká kvôli retinopatii
nedonosených. Zvládol aj sepsu. Po 2,5 mesiaci sme si ho zobrali konečne domov.

Dnes má Samko 3,5 roka a bohužiaľ DMO a autizmus.No nevymenili by sme ho zanič na svete. Je to naše usmievavé slniečko, ktoré teraz nastupuje do škôlky pre autistické detičky.

Po dvoch rokoch 6.4.2016 sa nám narodila naša Sašenka v 31. týždni tehotenstva(1840g a 41cm). Príčinou predčasného pôrodu bolo taktiež odlučovanie placenty.Saška mala viac šťastia a väčšiu prípravu pred pôrodom. Opäť som začala krvácať a už som vedela, že je zle. Našťastie lekári dokázali každé krvácanie zastaviť. Takto sme bojovali od 26. do 31. týždňa.Samozrejme celý čas som bola hospitalizovaná. Moji chlapi boli sami doma a veľmi nám pomohli starírodičia.

Pôrod prebiehal rovnako ako pri Samkovi. No tentokrát som počula Sašku poriadne zaplakať. Úžasný
pocit a plač od šťastia. Saška bola silná a zaintubovaná len jeden deň. Prednosta neonatologickej kliniky v Košiciach, pán doktor Krcho,nám povedal už na začiatku, že Saška bude úplne iné dieťa. A mal pravdu. Peknenapredovala, priberala a po 1,5 mesiaci prišla aj ona domov.

Dnes má 16 mesiacov a je to malý čertík s anjelskými krídlami. Samka predbehla vo všetkom. Sme
neskutočne za nich vďační a veríme, že Sašenka bude Samka ťahať a pomáhať mu.A aj napriek prvému predčasnému pôrodu nás neodradilo mať druhé dieťa. Vedeli sme, že sa to môže
zopakovať a stalo sa.No nechceli sme, aby bolSamko sám.Tak už sú dvaja a my budeme robiť všetko preto, aby im nič nechýbalo. Nech majú vždy na tváričkách úsmeva rozžiarené očká.

Týmto, by som chcela poďakovať celému tímu úžasných lekárov a sestričiek na oddelení neonatologickejkliniky v detskej fakultnej nemocnici v Košiciach.Odvádzajú úžasnú prácu a naše detičky sú toho dôkazom.A čo je najdôležitejšie: NIKDY SA NEVZDÁVAŤ A STÁLE VERIŤ.Každé jedno predčasniatko je veľkým bojovíkom.

S pozdravom,
Katarína Mizeráková

19.5.2016 – 1. deň.

Dnes o 9:15 som prišiel na tento svet. Trochu predčasne. Vlastne veľmi predčasne, veď podľa predpokladov som sa mal narodiť až o 3 mesiace. Ale som tu, na veľkú radosť oboch rodičov. Mám 750 gramov a 32 centimetrov. Maminka bola pri pôrode veľmi silná a vďaka perfektnej doktorke a pôrodnej asistentke som sa z maminho bruška dostal veľmi rýchlo. Keďže som bol taký maličký, hneď ma vložili do inkubátora, ktorý sa na najbližšie týždne stane mojim domovom.

Som napojený na všelijaké hadičky a prístroje, ktoré mi pomáhajú dýchať a regulovať teplotu. Dokonca mi obuli malilinké štrikované ponožky. Tie sa mi ale príliš nepozdávajú a snažím sa ich odkopať dolu. Ale držia. No veď nevadí, skúsim znova zajtra. :-)

Poobede o 13:00 ma bol pozrieť tatík. Bol som pre neho ako malý anjelik. Ja som ho ale nevidel, lebo mi dali cez hlávku prikrývku, aby chránili moje citlivé očká. Takže vlastne ani neviem, ako môj tatík vyzerá. No nevadí, prezriem si ho neskôr. Ale podľa hlasu znie ako celkom fajn chlapík. Rozprával mi o mojej mamičke, ako ju veľmi miluje a oni obaja milujú mňa. A že sme mu obaja dali silné bojovnícke gény, ktoré mi pomôžu prekonať všetky prekážky. A sľúbil, že ma maminka príde pozrieť tak skoro, ako sa len bude dať.

A skutočne, zhruba o 16:00 tu bola! Moja maminka! Počul som ju, cítil jej lásku. Hoci som ju nevidel, vedel som, že za sklom môjho domčeka je tam pre mňa. Aj s tatíkom. Že budú vždy pri mne. A ja tu budem s nimi. Musím. Veľmi ma chceli a ja chcem s nimi bývať. Aspoň do puberty, potom budem chcieť odísť, ale to ma časom prejde :-).

No ale do puberty je ešte času dosť, veď mám práve jeden deň a cikám do plienky. A hlavne sa hýbem! Presne ako v maminkinom brušku, len tu v inkubátore je predsalen viac miesta. Veď pozrite…

https://youtu.be/pLBlWvKd_gc

Náš bojovníček Maxim sa narodil v 27. týždni tehotenstva, vážil 1190g a meral 42cm. Dnes je už z neho „náš veľkáčik”, ktorý 16.7. oslávil 2 roky.Dnes sa to zdá až neuveriteľné, akú cestu sme si prešli k tomu, aby sme mali takého úžasného chlapčeka plného života, ktorý nám rozdáva iba samý úsmev a radosť.

Do 19. týždňa tehotenstva som mala úplne pohodové tehotenstvo, žiadne extrémne problémy…až na tú noc 17.5.2010, keď som vstala s pocitom mokra v posteli. Precitla som až v kúpeľni, kde som zistila, že krvácam. Hneď som bežala do nemocnice, kde som nakoniec aj zostala. Mala som neskutočný strach, videla som pred očami tie najhoršie scenáre a ani závery vtedy službukonajúceholekára neboli optimistické. Vyšetrenia viedli iba k jednému záveru – musíme čakať. Od pani doktorky som počula vyjadrenie, že príroda to už za mňa vyrieši. Na to, že mi odtiekla plodová voda, sa prišlo až o týždeň a pol strávený v nemocnici. Myslela som, že sa mi zrútil celý svet. Mala som veľký strach o môjho malinkého. Cítila som, ako kopká, ako vo mne žije… a zrazu som oňho mala prísť? Jeden večer, keď som počula na chodbe plakať novorodeniatka, som sa naštvala a povedala si, že urobím aj nemožné pre naše dieťa a ak ho mám tak či tak porodiť, tak spravím „svoje” maximum, aby som si dala ešte šancu, že ak sa narodí, tak bude dýchať a prežije…a tak v podstate lekármi odsúdená iba na čakanie na spustenie sa pôrodu, som začala obvolávať pôrodnice, ktoré mali k dispozícii špeciálne pracovisko pre rizikové tehotenstvo. Všade mi povedali, že jediné riešenie je amnioinfúzia (dodanie vody do plodového obalu). V mojom prípade by to však bolo neefektívne, keďže môj plodový obal praskol a voda vytekala. Nakoniec som dostala odporúčanie na doktora Vladimíra Ferianca. Ten mi hneď povedal, že musím prísť do Bratislavy a ak sa všetko podarí, v Ružinovskej nemocnici zostanem až do konca tehotenstva.

Svetielko nádeje

Ani sekundu som neváhala. Doktor musel zistiť, či som vôbec vhodný adept na tento zákrok – amniopatch. Ten bol jediným svetielkom pre záchranu nášho malého. Na deň detí ma previezli do Bratislavy. Opúšťala som svoju rodinu, svoju Mariašku. Prvýkrát po troch rokoch som ju nechávala samu. Vedela som, že Mariah bude v dobrých rukách, veď má tatinka a prišla mu pomôcť moja úžasná sestra Vierka. Tešila som sa a zároveň bála. Doktor Ferianec po vyšetrení povedal, že môžeme ísť do toho, ale že ma bude držať pri zemi. Nič mi nesľuboval. Aj keď zákrok vyjde a tehotenstvo udržíme, je tu obrovské riziko, že sa dieťatko po narodení nenadýchne. Nedostatok vody totiž spôsobuje problémy s pľúcami. Chcela som to aj tak podstúpiť. Vedela som, že tak či tak budem musieť porodiť, ale chcela som mu dať šancu a aj sebe, že urobím, čo je v mojich silách.

Čas sa vliekol a keď prišiel deň D, veľmi som sa bála. Aj zákrok niesol svoje riziká. Našťastie všetko dobre dopadlo a doktorovi sa podarilo udržať moje tehotenstvo ešte 22 a pol dňa. Neskutočných 22 dní. Ako veľa to pre dieťatko znamená, byť v maminkinom brušku ďalších 22 dní. Dopracovali sme sa do 27. týždňa tehotenstva a vtedy mi začala voda opäť odtekať, pretože malý si jej nacikal už toľko, že „záplata“ povolila. Potom to už išlo rýchlo. Urgentne ma previezli do nemocnice na Antolskej a rozhodovali hodiny. Po vyšetreniach si lekári zaumienili, že na druhý deň - 16. júla - mi urobia cisársky rez. Ešte za mnou prišla pani prednostka Chovancová z neonatológie a vysvetlila mi, čo bude nasledovať. Že to bude ťažký boj. Celú noc som nespala, počúvala som rádio a modlila som sa.Strach a obavy, že sa jedno trápenie skončí a zároveň sa začne druhé, boli neskutočné. Bolela ma predstava, čo ak sa nenadýchne, čo ak mi odíde, čo ak… Bolo to hrozné. Ráno o 7:22 prišiel za mnou môj operatér Rastislav Sysák, že ideme na to o hodinu skôr. Manžel mal prísť až neskôr, takže nestihol byť so mnou pri pôrode. Moje slniečko sa narodilo o 8:34 a hneď nad bruškom začalo plakať. Nadýchol sa! Nadýchol! Bolo to neskutočné. Vzali ho na ošetrovňu, kam som dovidela a celý čas plakal. Počula som svoje dieťatko, hlások mal silný, pre mňa najsilnejší na svete. Chcel žiť! Je to môj bojovníček Maxim! Význam jeho mena je the greatest (najväčší, najsilnejší). Mal 1190 gramov a 42 centimetrov.

Bojovníček

Nasledujúce dni sa začal boj o krehučkého Maximka. Najhorší bol pre mňa 19. august, keď dostal zápal pľúc. Bola som pri ňom, nemohol dýchať a strácali sme ho. Bolo hrozné vidieť, ako pomaly odchádza a nijako som mu nevedela pomôcť. Len som mu vravela: Maximko, prosím ťa, bojuj, dýchaj. Našťastie tam bola pani doktorka Chovancová, ktorá správne zareagovala a synčeka mi zachránila. Po piatich dňoch ho mohli konečne prebrať a odpojiť. Zvládol to a sám si vytiahol hadičky. Tie mu vždy veľmi prekážali:-). Dlhých desať týždňov sme boli v Bratislave. Malý v nemocnici a ja v prenajatom byte, aby som mu mohla každý deň nosiť materské mlieko a byť pri ňom najdlhšie, ako to len v rámci nemocnice bolo možné. Bolo to ako na hojdačke. Koľkokrát som si povedala: „Bože, vezmi si radšej mňa, nenechaj ho tak trpieť“. No malý mi vždy ukázal silu, ktorú v sebe má. Po viac než dvoch mesiacoch sme si mohli Maximka vziať domov. Boli sme s manželom šťastní, no trochu som sa bála, či sa dokážem oňho postarať. Kým bol v nemocnici, bolo o neho dobre postarané a mal vždy poruke pomoc. Hoci som už jedno dieťatko doma mala, bolo to úplne iné. Maximko bol krehučký, keď sme odchádzali, mal 2450 gramov.

Čo je šťastie

Maličký je úžasný, má sa dobre a robí nám radosť. Už nemusíme navštevovať žiadne špeciálne poradne, už si iba užívame každý spoločný deň. Pre mňa je najväčším šťastím, keď ho môžem držať v náručí. To je šťastie. Po tomto všetkom, čo nás stretlo, už vidím život úplne inak a mám iné hodnoty. Za to všetko sa chcem poďakovať doktorovi MUDr. Vladimírovi Feriancovi, PhD, pani doktorkám Doc. MUDr. Darinke Chovancovej, CSc. , MUDr. Ľubici Pejhovskej, MUDr. Soni Molnárovej, MUDr. Márii Pavelkovej,MUDr. Ivete Hartmannovej,CSc a taktiež celému kolektívu vynikajúcich sestier na čele so staničnou sestrou patologických novorodencov Mgr. Ľubicou Kaiserovou a staničnou sestrou JVSN Mgr. Ivetou Hlavatou. A menovite ešte aj Anne Mašurovej a Ivane Bojkasovej.

Všetkým, ktorí mi môjho chlapčeka zachránili, starali sa o neho a stáli po našom boku v najťažších chvíľach budem vďačná po celý život.

Ak ste sa rozhodli navštíviť túto stránku, s veľkou pravdepodobnosťou je to preto, lebo aj Vám, resp. niekomu z Vášho blízkeho okolia sa narodilo, či má narodiť, predčasniatko. A možno, podobne ako ja pred niečo vyše rokom, hľadáte akúkoľvek nádej, že to všetko môže dopadnúť dobre. Preto som sa rozhodla pridať na túto stránku aj náš príbeh.

Bolo to 6.4.2013, keď mi pri pravidelnej gynekologickej prehliadke lekár nameral tlak cca 170/115 a inštruoval ma, že sa mám hneď hlásiť do nemocnice Antolská. Bola som v ukončenom 25. týždni tehotenstva. Po prijatí na Antolskú mi hneď nasadili liečbu, ktorá však nezaberala dostatočne a tak mi po niekoľkých dňoch nasadili Ebrantil intravenózne. Vedela som, že to nie je dobré. Lekári sa vyjadrovali veľmi opatrne a radšej povedali menej ako viac. Cieľ sme mali všetci rovnaký – udržať moje tehotenstvo čo najdlhšie. Ebrantil na pár dní zabral a ja som počítala každý deň, ktorý mal môj drobček k dobru. Chvíľu to vyzeralo, že sa tlak stabilizoval. Bohužiaľ, 21.4.2013 mi znovu vyskočil na hodnoty viac ako 170/110. Už som tušila, že to nebude dlho trvať. Pri ultrazvuku sa zistilo, že drobček prestal rásť. V utorok 23.4.2013 si ma zavolali na lekárske konzílium, kde mi oznámili, že vo štvrtok 25.4.2013 budú robiť sekciu. Tu musím pochváliť všetkých lekárov, ktorí pri tom boli (a boli tam snáď všetci od pána primára, cez lekárky z gynekológie a neonatológie). Veľmi citlivo mi vysvetlili situáciu, s tým, že keďže drobček prestal rásť, znamená to, že nemá cez cievy dostatočnú výživu a väčšiu šancu na prežitie má vonku a trpezlivo odpovedali na všetky moje otázky. So slzami v očiach som išla späť na izbu. Prišiel deň D. Musím povedať, že personál bol výborný, od skvelej sestričky na príprave až po celý lekársky tím na čele s MUDr. Havaldom. O 10:55 ma odviezli na sál a 11:07 bol môj drobček na svete. Narodil sa v 27+5tt, vážil 760 g a meral 33 cm. Keď ho vytiahli, počula som ho zakričať a vedela som, že dýcha. Potom si ho vzali na starosť neonatológovia a ja som sa len modlila, aby to dobre dopadlo. Najskôr Vám povedia, že kritické sú prvé tri hodiny, potom, že ešte nie je vyhraté, kritické sú prvé tri dni, potom prvé dva týždne… Prvý krát mi prišla o našom Teuškovi povedať MUDr. Molnárová, povedala, že je stabilizovaný a napojený na prístroje. Môj manžel videl Teuška hneď, ešte keď ho prevážali zo sálu v inkubátore a potom po troch hodinách, keď ho zaintubovali a vykonali všetko potrebné. Ja som ho videla až na druhý deň. Na ten pohľad sa asi nedá pripraviť. Cez hadičky ho takmer nebolo vidieť. Bol drobučký, asi tak do jednej dlane, ale bol od začiatku veľmi čiperný. Mával ručičkami, nožičkami, ťahal hadičky… to mu zostalo doteraz :-). Verila som, že je v dobrých rukách a tak som robila to, čo som mohla - snažila sa rozbehnúť laktáciu a keď to bolo možné, tak som bola s ním. S mliečkom bol problém, trvalo 5 až 6 dní, kým som bola schopná zabezpečiť mu celodennú dávku mliečka (a to papal na začiatku 8 x 2 ml, teda 16 ml mliečka za celý deň). S každou kvapkou som bežala za ním, aby dostal to, čo má dostať. Zo začiatku iba chudol (schudol na 670 g), ale po prvom týždni začal priberať. Tešili sme sa z každého gramu naviac. Na začiatku dostal antibiotiká kvôli nejakej infekcii, ale 1.5.2013 mu ich vysadili a následne ho aj odintubovali. Drobček si začal dýchať 6 dní po pôrode sám, mal len s kyslíkovú podporu. Na desiaty deň po pôrode Teuško pribral naspäť na pôrodnú váhu, teda na 760 g a na 14. deň už nepotreboval výživu cez žilu a fungoval už iba na mojom mliečku, aj keď trošku vylepšenom. Keď mal Teuško 19 dní, sestričky mi ho prvý krát vytiahli z inkubátora na klokankovanie. Ten pocit bol neopísateľný, drobček sa ku mne spokojne túlil a obaja sme si to užívali. Klokankovanie mu evidentne prospievalo, lebo sa znižovali aj poklesy dýchania, bol celkovo kľudnejší a začal aj lepšie priberať. Keď mal presne 4. týždne, dosiahol métu 1000g. Veľká vec. Keď mal 6 týždňov, začal dýchať sám a nepotreboval k tomu už žiadne hadičky a keď mal dva mesiace, začal papať z fľašky a niečo aj z prsníka, takže už nepotreboval sondu do bruška. Všetko smerovalo k tomu, že nám drobčeka pustia čoskoro domov. Domov nás pustili v stredu 10.7.2013, Teuško mal už dva a pol mesiaca a do predpokladaného termínu pôrodu stále chýbalo 9 dní.

Po príchode domov nás čakal kolotoč prehliadok a kontrol u rôznych špecialistov. Našťastie, všetko bolo v poriadku a Teuško pekne prospieval. V ôsmych mesiacoch sa vedel otočiť z bruška na chrbát, v deviatich to zvládol aj opačne, v jedenástich sa začal plaziť, v dvanástich loziť štvornožky a chvíľu na to aj dupkať popri nábytku. Teraz máme 13 a pol mesiaca (korigovane 11 mesiacov) a Teo je majster v štvrnožkovaní a v cupitaní okolo nábytku, steny, okien…okolo všetkého. Takže podľa korigovaného veku (chronologický vek mínus 3 mesiace) je Teuško ako iné deti a všetko si postupne pekne dobieha. Tak verím, že tento trend bude pokračovať aj ďalej.

Chcem všetkým mamičkám, ktoré musia čeliť takejto situácii poradiť len toto. Dôverujte lekárom, oni najlepšie vedia, čo Váš drobček potrebuje. Vy svojmu dieťatku najlepšie pomôžete tak, že budete myslieť pozitívne, nestresovať a pokiaľ sa dá, dávať vlastné mliečko (ak to nepôjde hneď, nevzdávať to, zaradiť do jedálnička veľa polievok, vody, laktačné čaje, Vineu, pravidelne odstrekovať, u mňa sa laktácia rozbehla až 6. deň po pôrode, po príchode domov, keď som sa v kľude vyplakala, zhodila zo seba stres z nemocničného prostredia, ukľudnila sa a zrazu to išlo). Dieťatko vycíti, ak mamička nie je v pohode (to je vedecky dokázané), takže sa netreba hanbiť v záujme Vášho dieťaťa vyhľadať niekoho, komu sa vyrozprávate, kto Vás pochopí a nájde tie správne slová. Či už je to niekto, kto si tým prešiel, alebo je to dobrý kňaz, psychológ či lekár, skúste to. Mne jedna skvelá pani doktorka, ktorá robí holistickú medicínu povedala niečo, čo mi pomohlo zaujať k tomu ten správny postoj a verím, že aj toto moje „naladenie“ pomohlo k tomu, že to Teuško takto zvládol.

Na záver len jednu vec – Vaše dieťa je dar. Prišlo na svet vtedy, keď malo prísť a stalo sa to z určitého dôvodu. Má na svete svoje poslanie. Možno má niečomu naučiť vás – láske, trpezlivosti, pokore, možno prospeje ľudstvu a možno si bude len žiť svoj veľký život vo svojom malom svete. V každom prípade si zaslúži Vašu lásku, Vašu podporu a Vašu teplú náruč.

Chceme povedať jedno obrovské ĎAKUJEM celému tímu odborníkov v nemocnici na Antolskej, pani docentke Chovancovej za to, že tak skvele riadi starostlivosť o tieto naše zázraky, všetkým doktorkám a sestričkám, ktoré okrem starostlivosti o deti zvládajú dodávať nádej aj rodičom a je vidieť, že svoju prácu robia oddane a s láskou.

Takto sme oslávili 1. rok.

Mikuláško sa narodil v 27. týždni tehotenstva. S manželom a ročnou dcérkou sme boli práve na návšteve u mojich rodičov, keď na mňa prišli pôrodné bolesti. Okamžite sme sa zbalili a ponáhľali sa domov do Banskej Bystrice. Lenže kontrakcie sa už objavovali každú minútu a tak sme zastavili v prvej nemocnici, ktorú sme mali po ceste. Mikuláš (1200g, 40 cm) sa narodil v Brezne.

Tam však na takýto pôrod neboli vybavení, čo malo neskôr za následok rôzne komplikácie. Dieťatko malo ťažký zápal pľúc, obojstranný pneumotorax a následkom nedostatku kyslíka bol poškodený aj mozog. Podľa slov pôrodníka jeho šance na prežitie boli zlé. Mikuláško bol prevezený do Banskej Bystrice na JIRS. Prvé dni boli veľmi ťažké. Každý deň som išla do nemocnice so strachom, či ma ešte vpustia dnu.

Tri týždne vôbec neprijímal stravu, neskôr sa pridalo akútne zlyhanie obličiek, bral niekoľko druhov antibiotík súčasne. Napriek všetkým problémom sa jeho stav postupne začal zlepšovať. Na tretíkrát sa im Mikuláška podarilo odpojiť od respirátora a po takmer dvoch mesiacoch strávených na JIRS malého presťahovali na oddelenie patologických novorodencov, kde bábätko postupne naberalo na hmotnosti. Všetko bolo v poriadku, až pokým zistili, že žilky v jeho očkách nekontrolovateľne rastú a spôsobujú odlupovanie sietnice.Ďalšia diagnóza – retinopatia. Mikuláško podstúpil jednu operáciu v Banskej Bystrici, ale jeho stav sa ďalej zhoršoval a tak bol okamžite prevezený do Bratislavy, kde podstúpil v priebehu dvoch týždňov ďalšie dve operácie očí a o 4 mesiace neskôr ešte jednu operáciu. Výsledok: na pravé oko vidieť nebude, ľavým by niečo vidieť mal. Čo, to ukáže čas. O pár mesiacov neskôr po vyšetrení v anestéze nám očný lekár oznámil, že náš syn vidí maximálne svetlo a tmu. Keď mal Mikuláško rok, bola mu diagnostikovaná DMO. Diagnózy, ktoré sa prijímajú len ťažko. O to viac, keď ide o moje dieťa. Cvičiť sme začali dosť neskoro, až keď mal malý 11 mesiacov, pretože okrem 4 operácií očí podstúpil ešte dve operácie hernií. Odvtedy sme absolvovali množstvo rôznych rehabilitačných pobytov (na Slovensku i v zahraničí), terapií (kraniosakrálna terapia, osteopatia, skenar terapia, aminokyselinová liečba, mitochondriálna a bioregulačná medicína apod.) a cvičení (Vojtova metóda, Bobathova, Feldenkraisova metóda).

V júli bude mať náš malý päť rokov. Už sa snaží udržať si hlavičku, ale zatiaľ stále nesedí. Zaujíma ho svet okolo. Mnohému rozumie a rád sa smeje. Očká stimulujeme a vyzerá to tak, že vidí viac ako len svetlo a tmu, pretože reaguje aj na predmety, pohyb a osoby. Čo a ako vidí sa však zatiaľ povedať nedá, to skutočne ukáže až čas. Napriek ťažkým diagnózam som optimistka a verím, že náš chlapček raz bude chodiť a aj vidieť.

Náš príbeh sa začal písať v roku 2006, keď sa mi narodili v 27. týždni jednovaječné dvojčatá Max (1290 g) a Alex (750 g). Predčasné narodenie im spôsobilo krvácanie do mozgu a mnoho ďalších komplikácií a diagnóz. Chlapci od samého začiatku bojujú o svoje životy, ich kvalitu a lepšiu budúcnosť.

Ako prvorodička som vôbec netušila, že sa rodia deti aj predčasne. Nemala som žiadne informácie a nevedela som pochopiť, čo sa deje a čo nás čaká. Deti som prvý krát videla až po 24 hodinách a bola som šťastná, že vôbec žijú. Ich stav bol veľmi kritický a vážny, no verila som, že to bude všetko v poriadku a pôjdeme vešti spolu domov, časom si na to ani nespomenieme a budeme fungovať ako úplne normálna rodina, v ktorej sa narodili deti. Vytriezvenie z tohto krásneho sna prišlo rýchlo, keď Maxíka nám dali domov až po 2 mesiacoch no Alexa až po 4 mesiacoch. Za ten čas som hľadala všetky dostupné informácie o predčasne narodených deťoch a deťoch s rovnakými či podobnými diagnózami, aké sa postupne začali prejavovať na mojich synoch. Nepoznala som žiadnu mamičku predčasne narodeného dieťaťa, dnes ich poznám už stovky aj osobne. Mnohým som posúvala svoje skúsenosti a informácie aj v dobe, keď tu ešte nič také ako OZ malíček nebolo. Počas tých 4 mesiacov strávených v nemocnici, kde som denne chodila za svojimi chlapcami, som spoznala prvú mamičku a zároveň aj staničnú sestru v jednej osobe - Ľubku Kaiserovú. Časom sa z nás stali priateľky a aj po prepustení domov sme zostali v kontakte.

Moji chlapci bohužiaľ to šťastie ako niektoré predčastniatka nemali a obaja majú detskú mozgovú obrnu. Max je na tom lepšie a vďaka Bohu je mentálne úplne v poriadku. Preto je ale niekedy aj smutné pozerať sa na dieťa, ktoré si uvedomuje svoj hendikep, keď nemôže behať a hrať sa ako jeho rovesníci. Je však strašne húževnatý a veľmi šikovný a to ho poháňa stále ďalej a ďalej. Veľmi chce a skúša aj pre neho nezvládnuteľné veci. Sme na neho nesmierne hrdí a dúfame, že vďaka liečbam a terapiám, ktoré navštevujeme, sa raz zaradí do života medzi zdravých. On na to má, len to chce veľa cvičenia. Chodí do školy pre nadané deti, kde sa mu snažia všemožne pomáhať.

Nášmu druhému slniečku, Alexkovi, sa aj napriek lepšiemu štartu a veľkej bojovnosti jeho stav ešte v nemocnici skomplikoval a dostal hydrocefalus, poškodenie zraku a sluchu a v konečnom rade tiež diagnózu DMO. Za svojim bratom zaostáva, no nevzdáva to a tvrdo na sebe pracuje. Táto diagnóza si vyžaduje neustále rehabilitačné cvičenia a celodennú špeciálnu starostlivosť. Vyskúšali sme už mnoho terapií, aby sme našim chlapcom pomohli. Okrem každodenného cvičenia doma, absolvujeme s nimi cvičenia vo Vojtovom centre v Olomouci, pobytové liečenia v Kováčovej a v Čilistove, akupunktúru v Budapešti, liečbu v Egypte a mesačnú intenzívnu dennú rehabilitáciu v neziskovej organizácii Charis, kde chlapci robia veľmi pekné pokroky. Zlepšuje sa im držanie tela, vnímanie a Maxík vďaka tomu začal chodiť. Obaja boli aj operovaní v Prahe Ulzibat metódou a absolvovali aj rehabilitácie v Adeli.

Nakoniec sa teda môj sen o krásnej zdravej rodine nekonal a ja som sa už nikdy nemohla vrátiť do mojej práce, nakoľko si moji chlapci vyžadujú stále 24 hodinovú starostlivosť. Aj keď som mala stále čo robiť okolo chlapcov, stále som premýšľala prečo nie je žiadna organizácia, na ktorú by som sa vedela obrátiť so svojimi otázkami. Spolu s Ľubicou Kaiserovou sme začali uvažovať, ako vytvoriť a spojiť komunitu ľudí . V roku 2011 sme sa spojili s podobnou organizáciou v ČR a na základe ich rád a skúseností sme si povedali, že takéto niečo potrebujeme aj na Slovensku, tak poďme do toho a založme niečo podobné. Do mesiaca vzniklo OZ malíček, ktoré sa začalo rozrastať a dostalo sa do povedomia širokej verejnosti. Človek mieni, život mení a aj keď sa moja cesta mala podľa mojich plánov vyvíjať úplne inak a mala som byť úspešná žena so svojim biznisom, či rovno impériom, stala sa zo mňa šťastná žena v kolektíve úspešných žien, ktoré dnes tvoria OZ malíček. Vznikla organizácia, ktorá je dnes našim ďalším už odrasteným dieťaťom a v ktorej je už 1000 ďalších detí a ich rodičov. Z mojich chlapcov tiež za ten čas vyrástli mládenci a aj keď som stále matka na plný úväzok, pri ich opatere si nájdem čas aj pre seba.

Denisa Hrbáňová,

marec 2020

Ako som porodila svoje predčasniatko? Ako každé dievča, aj ja som túžila založiť si rodinu, mať dieťa a staťsa matkou a to aj napriek tomu, že mi to moja doktorka pre môj zdravotný stav neodporúčala. Túžba však bola silnejšia a preto som otehotnelana vlastné riziko.

Do6. mesiaca tehotenstva bolo všetko v poriadku. Neskôr sami všakzačalizhoršovať výsledky a musela som byť hospitalizovaná. Našťastie dieťatko rástlo, ale moja pečeň to nezvládala.Situácia bola natoľko vážna, že lekári chcelimoje tehotenstvo ukončiť, aby zachránili aspoň mňa.Moja ošetrujúca lekárka doktorka Brenerová, ktoráma poznala od malička, mi vtedy veľmipomáhala. Stálapri mne v najhorších chvíľach. Prišla za mnou v noci,aj keď nemala službu a zariadila mi prevoz do Dérerovej nemocnice v Bratislave.Po nasadení liečby sa môj stav zlepšil. Nie však nadlho. Po dvoch týždňoch sa mi opäť začalizhoršovať výsledkya pani doktorka Brenerová už nechelačakať na opätovné zhoršenie ako prvýkrát a tak sa dohodol prevoz do nemocnice na Antolskú, kde je oddelenie pre extrémne nezrelé deti.

Našamalábojovníčka sa narodila v 28. týždnitehotenstvacisárskym rezom. Vážila860 g a merala 34 cm.Bolo to nesmierne ťažké, keď sommalúpo narodenínemohla vidieť či chytiť alebo pohladkať. Videla som juaž na druhý deň po pôrode.Bola maličkáakožubrienka. Zmocnil sa ma strach,divný pocitľútosti, že si nemôžemsvoju dcéru privinúť a pohladkať. Totopochopia asilenmamy, ktoréto všetko prežili. Chcelasom jejdať aspoňto málo - svoje materské mlieko. Musela som si odstriekavaťa sestričkymalúkŕmili.

Mňa potýždnipreviezli na doliečeniepečene amalázostala na oddelení na Antolskej.Manželnosildcére mlieko, ktoré som si pravidelne odstriekavala.Lenže podvoch týždňoch som dostala infekčnú horúčku a mlieko som stratila. Po mesiacima pustili domov. Malá musela naďalej zostaťv nemocnici, kým nebude mať potrebnú váhu.Pretože som z Oravy a do Bratislavy je to naozaj ďaleko,nemohla somk nej chodiť každý deň.S manželomsme na snažili za ňou chodiť aspoň dvakrát do týždňa.

NašabojovníčkaViktóriabojovalaa peknepriberala.S Božou pomocou a starostlivosťoulekárova sestričiek sme dnes obe v poriadku.

Veľká vďakapatrípersonáluv nemocnici na Antolskej, Dérerovejnemocnici a nemocnici na Kramároch. Ale tá najväčšiavďakapatrí mojejošetrujúcej lekárk

Naša cesta za bábätkom bola dlhá. Snažili sme sa dva roky a bez úspechu. Zhruba po roku som zmenila gynekológa, lebo moja pôvodná gynekologička mi povedala, že je ešte čas to riešiť. No keďže sme nepatrili do kategórie budúcich rodičov pod 30 rokov, tak sa mi nechcelo čakať a zmenila som gynekológa. Ten samozrejme začal situáciu hneď riešiť. Najskôr partner absolvoval spermiogram, ktorý bol v poriadku, takže som prišla na rad ja. Vyšetrenia od výmyslu sveta, sledovanie ovulácie, hormónov v krvi, ultrazvuky, vyšetrenie štítnej žľazy a už ani neviem čoho všetkého. Nakoniec som ešte absolvovala diagnostickú laparoskopiu. Všetko bolo samozrejme v poriadku. A tak sme boli odoslaní do Centra asistovanej reprodukcie. Tam, keďže sme mali všetky vyšetrenia, urobili už len kontrolné odbery a hneď nám naplánovali hormonálnu stimuláciu a insemináciu. Ten dátum si pamätám dodnes: 4.12.2008. Dňa 18.12. sme išli ráno na krv a poobede sme mali volať kvôli výsledkom. Neuveriteľné – vyšlo to hneď na prvý krát.

Z gynekologického hľadiska bolo všetko v poriadku. Od začiatku som však mala problémy s tlakom, keďže som sa na vysoký tlak liečila aj pred tehotenstvom. Na konci druhého mesiaca som išla k internistke na kontrolu a tam sa tieto problémyzačali. V podstate mi tlak stále stúpal a internistka mi pridávala lieky. Do nemocnice som išla s trojkombináciou liekov a napriek tomu vysokým tlakom. Nakoniec som skončila v nemocnici v Bratislave na Antolskej ulici a hneď v ten deň (resp. noc) mi robili akútnu sekciu – diagnóza: ťažká preeklampsia.

Malý sa narodil v 28+5tt. Pôrodná váha bola 900g, no po pôrode schudol na 760g. Stihli mi pichnúť len jednu injekciu na dozrievanie pľúc, takže Timko po narodení nedýchal. Oživovali ho, zaintubovali a previezli na JIS-ku. Apgar skóre po narodení mal 3, po 10.minúte 7. Partner ho videl hneď po narodení, keď ho prevážali v inkubátore na JIS-ku. Opísal mi to asi takto: „Sedkal si na takom lehátku ako od mobilného telefónu, na hlavičke mal štrikovanú čapičku a na nožičkách štrikované ponožky.“ Ja som ho prvýkrát videla až po skoro dvoch dňoch, keďže som bola po spinálnejanestézii. Timko od začiatku statočne bojoval. Kým som nemohla ísť za ním, tak makaždý deň (niekedy aj dvakrát) prišla pozrieť pani doktorka Molnárová, ktorá ho mala na starosti. Informovala ma o jeho zdravotnom stave a ako sa mu darí. Na tretí deň po pôrode mi prišla povedať, že Timko v noci začal krvácať po vpichoch do bruška, ale že sa im to podarilo zastaviť a od začiatku mu boli podávané antibiotiká. Takže so sestričkou ho v noci zachraňovali a my sme im za to doteraz nesmierne vďační. Potom ho našťastie už infekcie obchádzali. Postupne ho odintubovali, napojili na kyslíkovú masku, potom len na kyslíkovú kanylu, až ho nakoniec odpojili úplne. Postupne začal prijímať mliečko a nemal problém ani s kakaním, ani s cikaním. Začal pekne priberať. Navštevovať som ho mohla kedykoľvek, tak som za ním chodila 2-3 krát denne. Keď ma pustili domov, chodili sme za ním každý druhý deň, keďže bývame 70 km od Bratislavy. Ale nikdy nebol problém, vždy nás k nemu pustili aj o siedmej večer.

Po piatich týždňoch ho previezli na Kramáre na operáciu očí – mal retinopatiu 2. stupňa. Operácia dopadla dobre, Timko celkovú anestéziu zvládol bez problémov a po týždni ho previezli späť na Antolskú, ale už na oddelenie rizikových novorodencov. Tam si ešte pobudol chvíľu v inkubátore, pretože si nevedel udržať teplotu, potom bol na vyhrievanej podložke, až nakoniec skončil ako bábätko v postieľke s monitorom dychu. Občas sme ho ešte našli pripojeného na kyslík, ale pani doktorky povedali, že na to má ešte nárok. Absolvoval dve transfúzie krvikvôli horším výsledkom, prekonal ešte jednu infekciu, ale inak sa mu darilo celkom dobre. Mliečko dlhú dobu prijímal cez sondu, lebo papanie z fľaše ho dosť vyčerpávalo. Dňa 18. augusta mi zavolali, že môžem prísť k nemu. Sestričky nás naučili podávať lieky, aj ako sa starať o takéto krehučké stvorenia.

S Timkom sme z Antolskej odchádzali ešte na Kramáre, kde mal naplánovanú operáciu obojstranných hernií. To sa troškuskomplikovalo, lebo dostal zápal pľúc, ale aj to sme nakoniec prekonali a konečne sme sa dostali v septembri domov. Po desiatich dňoch sme boli objednaní na pľúcne do Podunajských Biskupíc. No tam sme zostali týždeň v nemocnici, lebo nám tam naordinovali oxigenoterapiu. Takže sme odchádzali domov sanitkou a s tým, že nás doma čaká kyslíkový prístroj a 18m hadička s kanylou do nošteka. Nevedeli sme si to predstaviť, ale nakoniec sme si zvykli a aj túto etapu sme zvládli. V tom čase sme často absolvovali kontroly v Bratislave a v Nitre a všade sme chodili sanitkou kvôli kyslíku. Kyslíka sme sa zbavili zhruba po pol roku. Samozrejme pravidelne sme chodili na kontroly: neurológia, pľúcne (od jesene sme chodili každý mesiac na Synagis), ušné, kardiologické, rehabilitácia. Cvičili sme Vojtovu metódu trikrát denne zhruba do jedného roka, robila som mu masáže celého telíčka, snažili sme sa ho stimulovať hračkami, aby sa otáčal, dvíhal hlavičku a pod. Ale Timko bol veľmi šikovný chalan. A vlastne stále je. Chodiť začal sám v 14. mesiacoch korigovaného veku. Rozprávať začal síce až v dvoch rokoch, ale teraz si to vynahradzuje, lebo ústa sa mu nezastavia. Svojich rovesníkov dobehol v dvoch rokoch.

Jediné, s čím máme trošku problém, sú očká. Od jedného roka nosil okuliare a začali sme prelepovať pravé (zdravé) očko na celý deň, aby namáhal slabšie očko. Po pol roku nám odporučila pani doktorka šošovky, kvôli veľkému rozdielu v dioptriách medzi pravým a ľavým očkom. Najskôr sme si nevedeli predstaviť, ako ich budeme vkladať, ale skutočne všetko sa dá naučiť. Teraz je to už hračka. Aj Timko ich bez problémov znáša. Očko prelepujeme už len na 2-3 hodinky denne. Každého pol roka chodíme na kontrolu, takže možno nabudúce sa okluzoru už zbavíme úplne.

Teraz má Timko tri roky a od septembra začal chodiť do škôlky. Je z neho zdravý veselý a neskutočne urozprávaný chalan. V troch rokoch sme absolvovali CT pľúc, ktorého výsledok nás potešil – nález primeraný veku dieťaťa. Z rizikovej poradne nás už vyradili, na neurológiu a pľúcne sa chodíme ukázať raz do roka. Jediné, kde pravidelne chodíme, je očné na Kramároch. Náš chrúst sa zaradil medzi svojich rovesníkov a človek by nepovedal, že sa narodil predčasne.

Vďaka pani doktorkám a sestričkám z JIS a Rizikových novorodencov v nemocnici na Antolskej tieto krehké bábätká dostávajú šancu na život. Dostáva sa im neskutočný odborný a ľudský prístup. A nielen im, ale aj nám rodičom, ktorí v čase, keď ani nevieme, čo sa vlastne deje a sme zmätení, sa stretáme s priateľským, ľudským a trpezlivým prístupom. Patrí im za to všetkým velikánskavďaka.

Mimochodom, momentálne čakáme druhé bábätko, takže Timko bude mať onedlho bračeka. Teraz akurát ležím na oddelení Rizikovej gravidity tu na Antolskej a sme v 35. týždni tehotenstva. Som tu už vyše dvoch mesiacov, pre podozrenie na preeklampsiu, ale tá sa zatiaľ našťastie nepotvrdila. Vyzerá to veľmi nádejne, že tentokrát sa nám narodí bábätko, s ktorým po pár dňoch opustíme brány nemocnice spolu.

Riško je vytúžene dieťa, narodil sa rýchlo. Z bežného vyšetrenia, kde mi oznámili, že mám takmer uzavreté prietoky a bábätko sa má veľmi zle, ma poslali ma na sálu a do hodiny bol na svete. Namiesto 6. júna, sa narodil 23. marca 2007, v 29. týždni tehotenstva. Mal 1200g a 38cm. Samozrejme ešte schudol a vážil niečo málo cez kilo. I keď ihneď po sekcii plakal a to aj napriek absencii liekov na dozretie pľúc, ktoré mu už nestihli dať, po prevoze na oddelenie bol resuscitovaný a oživovaný. Bol takýmaličký, že som ho v lekárových dlaniach takmer nevidela. Na druhýdeň som sa bola za ním pozrieť. Bol malý,krehký a neuveriteľne krásny.

Neustále som mu spievala a hladila jeho maličkételíčko. Tretí deň dostal infekciu neznámej príčiny do chodidiel. Začal ich vytáčať, bol napnutý ako struna a ja som vedela, že už nebude celkom v poriadku. Dôležité však bolo, že prežil. Iné som vtedy neriešila. Pani doktorka mi povedala, že pre neho je najdôležitejšie moje mliečko, ktoré ale asi nebude jednoduché rozbehnúť, nakoľko som rodila sekciou a v 29. týždni. Preto som si kúpila elektrickú odsávačku a podľa režimu ostatných bábätiek, ktoré boli s mamičkami so mnou na izbe, som každé 2-3 hodiny odsávala. Mliečko sa ukázalo. Najskôr kolostrum, asi 5 kvapiek, potom deci, dve… Vždy keď mi povedali, že papá viac a nestačí to, skrátila som interval a predĺžila dobu odsávania. Nakoniec som mala toľko mliečka, že som „kojila” polovicu oddelenia rizikových detí :-). Riško sa narodil bez sacieho reflexu a neskôr bol na dojčenie veľmi slabý, takže sám sa najesť nedokázal. Bola to však moja misia, moje odhodlanie, dať mu to, na čo má nárok, čím mu môžem pomôcť. V nemocnici bol dva mesiace - chodila som za ním dvakrát denne aposledné dva týždne som mohla byt pri ňom stále, aj v noci. Keďnáspúšťali domov, plakali sme ako deti.

Doma nastal kolotoč vyšetrení, rehabilitácií a zákrokov. Riško mal vysoko vykĺbenýbedrový kĺb. Vykrútenú panvu a tuhé svalstvo. Ako päťmesačný absolvoval 4 týždňovú uzavretú trakciu bedrovýchkĺbov v nemocnici na ortopédii, no neúspešne. Preto nás v 8. mesiaci čakala komplikovaná operácia. Kompletná rekonštrukcia bedra a 8 týždňové sadry na oboch nohách. V roku a pol podstúpil operáciu, pri ktorej mu vybrali šróby z prvej operácie. Do troch rokov absolvoval ešte niekoľko zákrokov. Aduktory, testes, korekcia achiloviek, plastika chodidiel. Spolu bol v narkóze asi šesťkrát. A kolotoč rehabilitácií, cvičení, plávania, sledovanie na rizikovom, neurologickom, ortopedickom, chirurgickom, pediatrickom a urologickom oddelení.

Riškov fyzickývývin bol týmto všetkým spomalený a oneskorený. Ale mentálne bol v poriadku, dokonca popredu. Veľmi skoro začal rozprávať, mal veľmi dobrúpozornosť, pamäť, slovnúzásobu, spieval, staval kocky a bol veľmi citlivý pokojný a usmievavý chlapček. Všetky zákroky absolvoval s pokojom a veľmi hrdinsky. Chodiť samostatne začal až v troch rokoch, kedy sa mu narodila sestrička. Alžbetka sa narodila zdravá, načas a bez komplikácií. Riško sa stal veľkým bratom. Všetko ju učil, smeroval ju a pomáhal jej. Teraz je z neho veľký 7 ročný školák základnejškoly pre deti s telesnýmobmedzením a hrdo nosí školskú tašku. Rehabilitujeme ďalej, ľavúnožičku mákratšiu o približne 3 cm, panvu má vyšikmenú a svalstvo tuhé. Na noc nosí plienky. Minulý rok sa naučil bicyklovať, toto leto vyliezol na svoj prvý strom a energia pre pohyb mu určite nechýba:-).

Vie nádherne spievať, má rytmus, cit pre melódiu, máúžasnú pamäť afantáziu. Chodí na hudobný a tanečný krúžok. Vo všetkých školských vystúpeniach vystupuje vo všetkých skupinách. Speváckej, tanečnej aj v divadelnej. Je skvelýrečník aherec. Je veľmi citlivý. Jeho EQ je nadpriemerné. V skupine je veľmi obľúbený, je to taký ten neprehliadnuteľný, ľahko zapamätateľnýa milý chlapček:-). Zaujíma sa o vesmír, planéty, sopky, históriu, elektroniku a dievčatá:-). Som rada, že som dostala možnosť byt maminkou tohoto úžasného stvorenia,vidieť ho už takého maličkého a sprevádzať ho celým jeho životom.

Kristína Szabová -maminka malého/veľkého hrdinu Riška a princeznej Alžbetky

V rýchlom tempe nášho života často nastanú nepredvídané chvíle, kedy sme postavení pred neočakávané situácie.Aj naša rodina bola pred pár mesiacmi vystavená veľmi stresujúcej udalosti, ktorá hlboko otriasla našou radosťou apohodou z očakávania nášho prvého dieťatka a vnúčika.

V sviatočných predsilvestrovských chvíľach, keď sme si všetci dávali predsavzatia do nového roku, tešili sa na radostnú budúcnosť azo vzájomných kontaktov vrodinnej atmosfére, prišiel na svet predčasne (v 29. týždni) Oliverko, pretože bol spolu so svojou mamičkou v ohrození života.Zachránil ich zdravotnícky personál Vašej inštitúcie „v hodine dvanástej”, ktorý reagoval promptne, profesionálne a ľudsky.

Preto je pochopiteľné, že naša úprimná vďaka patrí lekárom a sestričkám gynekologicko- pôrodníckeho oddelenia Antolskej nemocnice, hlavne doc. MUDr. M. Korbeľovi, CSc., ktorý svojím vysoko odborným prístupom jednal v prospech dvoch životov. Zachránil mamičku,o ktorú sa ešte s ostatným personálom príkladne staral dva týždne a aj jej maličkého synčeka, ktorého odovzdal do starostlivosti MUDr. Ivete Hartmanovej, CSc., lekárke jednotky vysokošpecializovanej starostlivosti o novorodencov, ktorá bola pri pôrode.Ona a všetky ďalšie lekárky a sestričky JVSN pod vedením doc. MUDr. Dariny Chovancovej, CSc. prevzali na seba skoro dvojmesačnú zodpovednosť za ďalší osud Oliverka. Je obdivuhodné,že vytvárali ideálne podmienky pre náš kontakt so synčekom a jeskoro až zázračné, že sa im podarilo pomáhať Oliverkovi vjeho boji. Vieme, že to nebolo ľahké a jednoduché, ale naopak náročné a vysoko profesionálne po odbornej a ľudskej stránke.Úprimne ďakujeme za citlivý a empatický postoj voči nám a nášmu synčekovi, lebo to boltiež veľmi dôležitý moment, ktorý nám psychicky pomáhal zvládnuť náročné obdobie.

Veľmi nás potešilo, keď Oliverko postúpil na „vyšší level” a bol pridelený do starostlivosti personálu oddelenia patologických novorodencov pod vedenímpani primárky MUDr. Ľubici Pejhovskej, ktorá bola vždy ochotná informovať nás,podaťvysvetleniapre násčastonepochopiteľnýchsituáciíaempatická k nášmu ťažkému obdobiu.Samozrejme by sme mohli vymenovať všetky lekárky a sestričky tohto oddelenia, ktoré sa stali nenahraditeľným článkom v starostlivosti, pri záchrane zdravia a napredovaní Oliverka po všetkých stránkach,ktorým vyjadrujeme uznanie a vyslovujeme úprimnú vďaku.

Osobitne chceme poďakovať MUDr. Márii Pavelkovej, ošetrujúcej lekárke a hlavnestaničnej sestre Mgr. Ľubici Kaiserovej, ktorá nám veľmi nezištne a ochotnepomáhala radami nielen ohľadne synčeka, ale aj ako laktačná sestra ešte počas mojej hospitalizácie na gynekologicko-pôrodníckom oddelení. Stala sa pre nás veľkou oporoui v súčasnosti, pretože je chápajúca, empatická a ochotná kedykoľvek pomôcť a poradiť. Má profesionálny psychologický prístup a vysokú mieru porozumenia k problémom, ktorým smevystavení.

Ďakujeme, že nám boli vytvorené nadštandardné podmienky počas našej hospitalizácie na oddelení, kedy sme sa my rodičia „zaúčali” v starostlivosti o nášho synčeka.

Ťažko sa slovami dá vyjadriť náš obdiv a vďaka všetkým, ktorí bdeli každú minútu, dni a mesiace nad maličkým človiečikom, o ktorého sa zodpovedne starali, piplali ho a hlavne povzbudzovali nás – rodičov.Dennodenne majú veľkú zodpovednosť za nové životy a v pracovnom procese sú vystavení stresovým situáciám, pretože preniknúť do vnútra maličkých pacientov, chápať ich potreby a poznať zmeny v ich správaní a prejavoch je psychicky veľmi náročné. No na druhej strane od pozitívnych výsledkov ich práce neraz závisí ľudské šťastie a spokojnosť.Sú prvým kontaktným mostíkom medzi novorodeniatkami a ich rodičmi v tých najťažších chvíľach, kedy potrebujú nielen odbornú, ale aj psychickú podporu, porozumenie, ľudskosť, pohladenie a úsmev.V ich rukách je veľká zodpovednosť za správne odobratý a vyšetrený biologický materiál, odmeraný krvný tlak, za aplikáciu liečivej látky a za množstvo nenahraditeľných úkonov a vyšetrení, od ktorých sa odvíja správna diagnostika a liečba, ale i prevencia ich malých pacientov.

Snom väčšiny žien je mať zdravé dieťa, pretože zdravie predstavuje jednu z dimenzií života človeka, ktoré význame ovplyvňujú jeho celkovú kvalitu. Pokladá sa za najväčšie nenahraditeľné bohatstvo každého človeka. Ale hodnota zdravia, radostné srdce, uši, ktoré počujú plač i smiech, pokojná myseľ, priatelia hodní pokladov a ochota podať pomocnú ruku, to všetko tkvie v srdci.A Vaše srdcia, milé a obetavépani doktorky a sestričky, sú určite veľké, citlivé a oddané Vášmu povolaniu, ktoré je určite pre Vás poslaním, lebo inak by ste nedokázali vykonávať túto náročnú prácu.

Skláňame sa pred Vami, pred Vašou náročnou profesiou a želáme Vám v pracovnom i osobnom živote veľa úspechov, elánu a optimizmu. Nech i v budúcnosti budete počúvať len slová vďaky a spokojnosti. Nech stálepotvrdzujeterokmi overenú pravdu, že človek ochotný rozdávať radosť je najlepším lekárom, pomáha prinavracať zdravie – ten najcennejší dar. A to je určite izmyslom Vášho snaženia – otvoriť svoje srdce a náruč, zapáliť iskru nádeje.

Vážené vedenie Fakultnej nemocnice s poliklinikou sv. Cyrila a Metoda,môžete byť hrdí na starostlivosť o pacientovna uvedených oddeleniach, pretože až teraz,keď sa nám predčasne narodil náš synček, sme sa dozvedeli o vysokomkredite Vašej vynikajúcej inštitúcie, ktorá neoceniteľne pomohla a pomáha mnohým rodičom, ktorí sa ocitli v podobnej situácii ako my.

Ešte raz veľká a úprimná vďaka všetkým.

Rodičia a starí rodičia Olivera Gugu z Trenčína

Na začiatok musím uviesť krátky príbeh, ktorý predchádzal narodeniu našej Lucky. Po prvom pôrode som dostala náhle embóliu pľúc a trombózu žíl v ľavej nohe. Po relatívne komplikovanej počiatočnej liečbe som už po čase nebralalieky, pretože som mala ustálené výsledky. S manželom sme sa rozhodli mať ďalšie bábätko. Brala som na seba a dieťatko veľké riziko, uvedomovala som si to.Prekonzultovala som to preto aj so svojím hematológom, ktorý nemal vočitehotenstvu vážne pripomienky a podporoval nás v tom.

Napriek tomu som si od ostatných lekárov vypočula množstvo rečí, ktoré však neboli o podpore, ale
skôr o tom, ako si kopem jamu do hrobu, prežiť môže buď iba jedna, alebo ani jedna. Dostala som od gynekológa radu, aby som išla na potrat. Keď som bola v prvom trimestri tehotenstva, tak som musela náhle do nemocnice kvôli krvácaniu a tenistý lekár ma skoro zabil vetou: „Som Vám vravel, že to potratíte.”Našťastie sa nechcel so mnou zaoberať a poslal tam svojho kolegu. Dlho som vtedy plakala, až kým neprišiel ten jeho kolega a ten ma povzbudil. Proste sav živote stretnete s viacerými ľuďmi a viacerými názormi a postojmi k danému problému. K potratu nedošlo, prešlo to po zhruba 10 dňoch a to aj napriek tomu, že všetko bolo práve vtedy v živote kruté, lebo keď som bola v nemocnici skrvácaním, prišla som o sestru – autonehoda.

Je kruté, keď viete, že tak veľmi chcete dieťa a nemôžete sa ani poriadne vyplakať, lebo do Vás pchajú „oblbováky“ na ukľudnenie a nemôžete ísť ani na pohreb, čo s odstupom času bola možno aj jediná pozitívna vec pre mňa a moje dieťatko. Prešli ťažké dva mesiace azhruba v 5. mesiaci tehotenstva mi náhle jedno ráno odtiekla plodová voda. Začal kolobeh behania po nemocniciach. Nemocnica s už uvedeným lekárom, ktorý mi stále vravel o tom, že lepší by bol potrat, ma prijala, ale preposlali ma do Nových Zámkov s odôvodnením, že na takéto prípady nemajú vybavenie. Tam službukonajúci lekár prehlásil, že ma nemôže prijať a to ma ani nevyšetril, iba si prečítal chorobopis. Našťastie ma hneď objednal do Bratislavy a nadruhý deň ráno som išla sanitkou do Bratislavskej nemocnice v centre mesta (teraz už nefunguje). Tam po týždni spravili pre nás pozitívne rozhodnutie: poslali ma do nemocnice v Petržalke – Nemocnice sv. Cyrila a Metoda. Tam som bola až do 29. týždňa tehotenstva.

Zhodou okolností, ráno na moje narodeniny som dostala krásny darček - narodila sa nám Lucka. Mala 1400g a 29cm. Malý zázrak veľkosti papiera formátu A4. Drobulinká krásna a naša. Lekárka nás ale upozornila, že Lucka bude mať zdravotné komplikácie. Miešali a vo mne pocity šťastia s pocitmi zo správ od lekárov o jej stave a upozornenia na komplikácie. Lucka mala vážne krvácanie na mozgu. Po zhruba mesiaci, kedy bola stále v inkubátore a my sme ju chodili s manželom denne navštevovať, vážne ochorela a šlo jej doslova o život. Stále bola pri nej sestrička a Lucka námnáhle modrala, prestávala dýchať, bolo ju potrebné máličko potriasť a otočiť a zase chvíľu sama dýchala a zase náhle prestala. Bolo to veľmi ťažké obdobie konca roka, kedy sa všetci tešia a my sme sao ňu báli.

Tie dnisaani nedajú opísať.Strach a strach a strach. Pani doktorka a sestričky však robili všetko, čo bolo v ich silách. Lucka dostala antibiotiká, transfúziu krvi a po nejakom čase bolo najhoršie za nami. Ďakujeme celému personálu za to, čo spravili pre našu Lucku. Keď sme si ju po zhruba 50 dňoch brali domov, tak to bola neopísateľná radosť. Ako však vieme všetci, ktorým sa narodili predčasne bábätká, prechádzali sme asi všetci rôznymi ťažkými obdobiami. U nás to bolo obdobie častých chorôb, zápaly priedušiek a uší. Do bazéna sme nemohli chodiť plávať, pretože bola permanentne na antibiotikách. Jeden druh smedobrali, dva-tri dni bolo dobre a potom nanovo vysoké teploty. Keď mala zhruba 10 mesiacov bola na tom tak zle, že nám predpísali injekčne Hydrocortison. Dá sa povedať, že odvtedy bola bez často opakujúcichsa chorôb a to až do nástupu do škôlky. V škôlke sa však choroby opakovali celú zimu v prvom ročníku a pani doktorka nám vybavila liečenie vo Vysokých Tatrách v Lučivnej. Po tomto pobyte sa obdobie častých chorôb v podstate skončilo. Keď sa Lucka učila
loziť mala asi 12 mesiacov. Lozila tak, že sa jej sem-tam podlomila ruka a spadla na hlavu, ľavá strana akoby nebola dostatočne vyvinutá. Zhruba v 16. mesiacoch sa sama naučila chodiť.

V piatich rokoch sme s ňou začali chodiť plávať v plaveckom klube, kde už plávala naša staršia dcéra. Bola najpomalšia, ale nám to nevadilo, trénerke sme vysvetlili, že je predčasne narodená a nech má s ňou trpezlivosť. Bola som šťastná, že sa naučila plávať a rozvíjala si tým svoje pohybové aktivity a hlavne koordináciu pohybu. Okrem týchto aktivít sme začali spolupracovať so sociálnou pedagogičkou p. Mészarosovou, ku ktorej sme chodili cvičiť pamäť a pohybovú terapiu. Veľmipekne jej ďakujeme za to, že sa nám toľko venovala. Skúsili sme všetko, čo nám okolie ponúkalo a myslím si, že každý by mal v živote pre seba a hlavne pre svoje dieťa skúsiť maximum toho, čo mu okolie a financie umožňujú.

Lucka má dnes už 12 rokov, posledné 4 roky sa venuje so zanietením koňom v blízkej poľnohospodárskej škole a venuje sa najmä voltížierstvu. Nie je síce najlepšia, ale nám a jej to vôbec nevadí. Postupne sa zlepšuje a onaaj my sme radi, že sa venuje niečomu pre seba samú. V týždni je 4 dni pri koňoch a vieme vtedy naisto, že nesedí za počítačom. Dokáže totiž za ním presedieť hodiny a stále tam niečo objavuje a hrá sa, asi ako každé dieťa. V škole máme status disgrafičky a
diskalkuličky, máme problém s písaním a počítaním, ale napriek tomu rada číta knižky, samozrejme o koňoch. Má špeciálny učebný režim schválený školou pre matematiku a jazyky, čo v podstate jej učitelia akceptujú a o niečo viacsa jej venujú. Okrem toho ale chodíme na doučovanie matematiky, slovenského a nemeckého jazyka.

Rada by som chcela Vám všetkým, ktorý už máte predčasne narodené detičky povedať, aby ste sa nevzdávali a snažili sa pozitívne myslieť. Vy musíte byť tí, ktorí ťahajú niť, musíte vyskúšať všetko, o čom si myslíte, že by Vášmu dieťatku mohlo pomôcť a byť čo najviac trpezliví - niektoré veci nepôjdu hneď a nie podľa lexikónov. Vyžaduje si to taktiež množstvo pozitívnej energie, ktorú treba odovzdať dieťatku – ono to vďačne prijme.

Viem to porovnať so staršou dcérou, s ňou sme nemali žiadne problémy a všetko napredovalo spontánne a akosi samo od seba. Veľa nám pomohla s Luckou a ako staršia sestra jej bola oporou. Teraz síce často počúvame sesterské hašterenie, ale vieme, že sa navzájom ľúbia.

Môj príbeh sa začína asi ako všetky príbehy. Užívanie si tehotenstva, tešenie sa z každého pohybu v brušku. Tehotenstvo som nebrala ako žiadnu chorobu, aj naďalej som normálne chodila do práce a pravidelne navštevovala svojho gynekológa. Na poslednej gynekologickej prehliadke môj gynekológ skonštatoval, že asi veľa chodím, bábätko je príliš nízko, tak mi odporúča zostať doma a oddychovať. Nasledujúci deň bol môj posledný deň v práci, kde som sa rozlúčila so svojimi kolegyňami a tešila sa na príjemné oddychovanie a chystanie výbavičky. Mala som toľko plánov...

Len päť dní potom som na toalete cítila zvýšené močenie. Nejak sa mi to nezdalo, tak som zavolala manželovi a zdôverila sa mu so svojimi pocitmi. Manžel ma upokojil, aby som zbytočne nestresovala. Chlap :-). Tak som si ľahla a oddychovala pri televízii. Za nejakú chvíľu, keď som sa postavila, mi bolo všetko jasné. Plodová voda mi tiekla po nohách. To som už s plačom volala manželovi, ktorý sa hneď rútil domov z práce. Ja som sa osprchovala a dobalila si tašku do nemocnice. Keď už bol manžel doma, prišla aj rýchla zdravotná pomoc a odviezli ma do nemocnice. Pri vyšetrení bol potvrdený odtok plodovej vody. Pichli mi prvú injekciu (kortikoidy) na dozretie Jakubkových pľúc, po ktorej mi šialene bilo srdce. Kontrakcie som necítila žiadne, no dostávala som infúziu na ich zastavenie. Bol práve utorok poobede a pani doktorka mi povedala, že pravdepodobne porodím v sobotu, pretože na dozretie pľúc sú potrebné štyri injekcie. Sobota? Zdala sa mi to strašne krátka doba. Na pôrod som nebola ešte vôbec pripravená. To som však ešte netušila, že porodím už o pár hodín.Všetko sa zbehlo veľmi rýchlo. Napriek infúzii som dostala kontrakcie, ktoré sa stále stupňovali. Všetci však očakávali, že infúzia zaberie a kontrakcie ustanú. Sestra pri nočnom meraní oziev povedala, že bábätko má ešte čas a ja mám spať. Ale dá sa to? Kontrakcie som mala pravidelne každých päť minút. Bola som nútená privolať zdravotnú sestru, ktorá konečne zavolala službukonajúcu lekárku. Po vyšetrení zistila, že som otvorená na sedem prstov a môžeme ísť na pôrodnú sálu. Boli tri hodiny ráno, tak som rýchlo zavolala manželovi, ktorý prišiel a bol mi veľkou oporou pri predýchavaní kontrakcií. Spätne mi hovoril, že každým telefonátom z nemocnice tušil, že to príde, pretože bolesti sa stále stupňovali.

Presne o 5:20 v 30. týždni tehotenstva sa narodil náš synček Jakubko s mierami 42 cm a 1700 gramov. Apgar skóre mal v prvej minúte päť a v desiatej osem. Dokonca sme ho počuli aj zaplakať. Bolo to krásne.Vidieť sme ho však nevideli, pretože bol okamžite prevezený v inkubátore na JIRS. Manžel sa bol hneď ráno o ôsmej na neho pozrieť. Keď mi hovoril, že má na hlavičke žltú čiapočku a žlté ponožtičky, predstavovala som si ho ako najkrajšie bábätko na svete. Po pár hodinách prišla za mnou aj Jakubkova ošetrujúca pani doktorka, ktorá ma informovala o tom, že Jakubko má problémy s tlakom, ktorý sa snažia stabilizovať, menšie problémy s dýchaním a množstvo modrín, ktoré mal pri pôrode. Dúfali sme, že to jeho maličká pečeň vstrebe bez nejakých väčších problémov. Poobede sme sa na Jakubka boli pozrieť spoločne. Vtedy mi prišlo zvláštne, že si musím dezinfikovať ruky a obliecť si plášť. Keď som uvidela nášho maličkého synčeka v inkubátore, zmocnil sa ma obrovský strach o jeho život a zdravie, slzy sa mi kotúľali po tvári a nedali sa nijak zastaviť. Nevedela som si predstaviť, ako to maličké stvorenie môže zabojovať, ale dnes už viem, že tieto detičky sú veľkí bojovníci a nevzdávajú sa ľahko.

Každá moja myšlienka patrila Jakubkovi. Bola som smutná, že nemôžeme byť spolu tak, ako ostatné mamičky so svojimi bábätkami v nemocnici. Mojou najväčšou prioritou bolo odsať pre Jakubka mliečko, vzácne kolostrum. Už na druhý deň som hrdo cez celú chodbu niesla v skúmavke tieto vzácne kvapky. Odsávačka sa stala mojou jedinou spoločníčkou v tých dlhých chvíľach v nemocnici, no aspoň som bola blízko k svojmu dieťatku. Na tretí deň sa u Jakubka zhoršilo dýchanie, zostal byť závislý na kyslíku, čo ma veľmi znepokojilo. Dovtedy som si nechcela pripustiť, že by sa mohlo niečo zhoršiť, verila som len v zlepšovanie sa jeho zdravotného stavu. Preto mi bolo veľmi ťažko. Nedalo sa neplakať. Napriek tomu, že som z nemocnice chcela čo najskôr odísť, keď prišla tá chvíľa, bolo to strašné. Strašné odísť z pôrodnice domov bez bábätka. Za Jakubkom som chodila pravidelne dvakrát do dňa a nosila mu čerstvé mliečko, ktoré začal tolerovať po týždni. Jakubkov stav na JIRS sa zlepšoval, preto sme si mohli vyskúšať klokankovanie. Bol to úžasný pocit, cítiť jeho malé telíčko na svojom tele. Nežne som ho hladkala a cítila som, že mu je to príjemné. Hneď na druhý deň bol Jakubko vďaka zlepšujúcemu sa zdravotnému stavu preložený na JIS. Tak vtedy som plakala od šťastia. Vedela som, že z najhoršieho je už vonku. Na JIS som si mohla svoje dieťatko vybrať z inkubátora, prebaliť a klokankovať. Klokankovanie sa stalo našou obľúbenou činnosťou. S manželom sme mali radosť z každého jeho pribratého gramu a úspechu. Jakubko mal v nošteku sondičku, pretože mal problémy s papaním. Neustále sa zadýchaval, čím mu klesala saturácia na monitore. Ale nevzdávala som sa, prikladala som si ho pri každej návšteve. Niekedy úspešne, inokedy nie. Nakoľko Jakubko pekne prosperoval, bola som prijatá k nemu na oddelenie, kde som sa už učila ako sa o také malé dieťatko starať. Dojčenie nám však veľmi nešlo, v tej chvíli som sa však tešila, keď sa napapal z fľaše. Spapať 50 ml mu trvalo neuveriteľných 45 minút. Bola som šťastná, že som ho však mala pri sebe. Presne na manželove narodeniny, prišiel náš veľký deň D. Jakubka sme si mohli konečne odniesť domov. Vtedy už mal 2040 gramov.

Odvtedy s Jakubkom navštevujeme pravidelne rôzne vyšetrenia, ktoré zatiaľ dopadli všetky na výbornú. Teraz má krásne 2 roky a tešíme sa z každého jeho úsmevu a pokroku. Dojčený bol 20 mesiacov. Každý deň je pre nás najkrajším, pretože Jakubko je naše slniečko a robí nám len a len radosť.

Želám všetkým rodičom predčasniatok veľa krásnych chvíľ so svojimi detičkami, pretože len deti nám dokážu dať najviac radosti a šťastia v našich životoch.

Keď som zistila, že som tehotná, bola som veľmi prekvapená, priam až zaskočená, pretože moje prvé tehotenstvo sa skončilo spontánnym potratom v 8. týždni. Hneď na to, už o mesiac, druhé bábo? Keď sa z toho všetci spamätali, začali sme sa veľmi tešiť a pomaly chystať výbavičku pre náš zázrak. Tehotenstvo bolo v poriadku, žiaden vysoký tlak, žiadne opúchanie nôh, dokonca ani žiadne nevoľnosti. Trošku mi tvrdlo bruško, ale doktorka mi odporučila brať magnézium a pomohlo mi to.

Vo štvrtok 26.9.2013 sa však všetko zmenilo. Pre mňa, aj pre malý zázrak v brušku. Bolo niečo po 16:00, keď som išla na WC a v tom to prišlo - valila sa zo mňa krv. Veľmi veľa krvi. Rýchlo som zalarmovala priateľa a išli sme na pohotovosť. Po ultrazvukovej kontrole a po prehliadke doktor zistil, že sa mi odlúčila placenta a musím ísť rodiť. Bol to šok, bola som len v 30. týždni tehotenstva a predstava, že môj chlapček sa už teraz narodí, ma desila. Bála som sa, či to prežije. Zobrali ma teda na operačku a urobili sekciu. Veľmi som krvácala a vraj som skoro zomrela, malý bol však našťastie v poriadku. Dokonca som ho počula aj zaplakať - znelo to ako keď mrnká malé mačiatko. Tomáška mi hneď vzali, ani som ho nevidela. Zobrali ho do inkubátora a mňa na pooperačné oddelenie. Stále som len plakala, tak veľmi som sa bála. Nakoľko som rodila v Leviciach, kde nie je špecializované pracovisko pre predčasniatka, malého previezli do nemocnice v Nitre. Jediné, čo mi povedali bolo, že Apgar skóre mal 7/8/8, že veľmi plakal a kopal a že má 1600 gramov a 42 cm.

Na druhý deň mi doktorka prišla povedať, že Tominka previezli v noci do Bratislavy na Kramáre pretože krvácal z konečníka a Nitra sa bála, či to zvládnu. Keď nám neskôr povedali, že náš malý sa narodil s nekrotizujúcou enterokolitídou a infekciou, veľmi som sa zľakla - nevedela som, čo to znamená. Na 6. deň, to už som bola doma, som sa vybrala do Bratislavy pozrieť Tomiho. Vzala som mu aj moje mliečko, ktorého som mala našťastie veľmi veľa (dokonca neskôr som ho aj Detskej fakultnej nemocnici darovala). Keď som prišla na oddelenie, sestrička ma hneď zobrala na JIS-ku. Musela som si dať plášť a vydezinfikovať si ruky. Ako som kráčala k inkubátoru, kde ležal môj anjelik, podlamovali sa mi kolená. Veľmi som sa bála, čo uvidím, ako vlastne vyzerá a či tam má veľa hadičiek. Tominko ležkal v hniezde a spinkal. Okolo seba mal množstvo hadičiek a prístrojov, ktoré merali jeho teplotu, tlak a dýchanie. Bol taký maličký, že som sa neubránila plaču. Mohla som ho však pohladkať - ten maličký človiečik sa prebudil a stlačil mi prst na ruke. Očká ešte neotváral. Potom sa rozplakal, nič som však nepočula, keďže bol zaintubovaný. Veľmi ma bolel pohľad na to malé telíčko bojujúce o život. Keďže stále kakal krv, nedostával papkať a schudol na 1404 gramov. Následne sa spustil rad problémov. Tominko zakrvácal do mozgu, praskali mu žilky od toľkého brania krvičky, bol veľmi chudokrvný a musel dostať transfúziu. Tú dostal asi tak trikrát. Neskôr sa objavila aj retinopatia nedonosených, ktorá ako druhostupňová si vyžiadala operáciu - tzv. diod laser koaguláciu.

Po piatich dňoch ho odpojili od kyslíka, už nebol zaintubovaný, bol len na distenčnej ventilačnej podpore. Tú mal pár dní, potom už silák malý dýchal sám. Po troch týždňoch mi ho dali prvý krát na hruď, klokankovali sme sa asi hodinu. Tominko dvíhal hlavičku a aj sa na nás usmial. Dovolili mi ho aj nakŕmiť cez sondičku, keďže ešte nevedel papať z fľašky.

Tomáškov stav sa zlepšoval krvácanie sa vstrebalo, takže nebola nutná operácia. Infekcia sa vyliečila pomocou antibiotík. Črievko sa umúdrilo a Tomi mohol začať viac papať. Následne začal veľmi dobre priberať, ani sme sa nenazdali a už mal drobec 1990 gramov. Keď mal cez 2 kg, vyložili ho z inkubátora na vyhrievané lôžko a asi po dvoch týždňoch ho previezli na dojčenské oddelenie do Levíc. Tam ma prijali k nemu a učila som sa o neho starať - vtedy mal 2400 gramov. V nemocnici sme spolu boli týždeň aj dva dni a domov sme odchádzali s váhou 2600 gramov. Už sme sa naučili aj papať, ale nie z fľašky, ale pekne z prsníka :-).

Dnes má Tomáško 5700 gramov a 4 mesiace (korigovane 2). Je to veľký špekulant a šikulko. Stále ho kojím, čo je po tom všetkom, čo sme si obaja prežili, snáď zázrak. Samozrejme chodíme na množstvo kontrol do Bratislavy, do Nitry a aj v Leviciach máme pravidelne pár vyšetrení. Zatiaľ však našťastie všetko prebieha tak, ako má :-). Ďakujeme DFNsP v Bratislave, konkrétne oddeleniu patologických novorodencov, že mi zachránili syna a doslova z neho vypestovali normálne zdravé bábo. Ešte raz ďakujeme doktorom, najmä pani doktorke Skokňovej a Gibejovej za starostlivosť a milý prístup a samozrejme chceme poďakovať aj pani sestričkám :-).

Tomáško s rodinou.

Na fotke Tominko dva týždne po narodení.

Môj syn má dnes narodeniny. Desiate. Nedostal tortu, ani hračky (to doženieme cez víkend), ale zapli sme si počítač a ukazovala som mu fotky. Tie, na ktorých je hneď po narodení. Ako sme sa potom preklikávali stovkami a stovkami fotografií, čo sme za posledné roky nacvakali, neubránila som sa spomienkam už ani ja. Prešla som dlhokánsku cestu. No istým spôsobom som stále na začiatku…

Mnoho bábätiek prichádza na svet predčasne. S nehou im hovoríme: predčasniatka. Náš Maťko dostal do papierov len suchý prívlastok: nedonosenec. To slovo mi trhalo srdce. Zasypalo ma tisíckami výčitiek. Myslím, že vo mne spia dodnes, lebo občas ma prepadnú otázky, či som tomu mohla nejako zabrániť. Či som mala prinútiť lekára, aby mi venoval viac pozornosti. Či… Rozum mi vraví, nech to už hodím za hlavu – mám predsa svojho chlapčeka. Lenže pri pohľade na inkubátor mám stále ten zvláštny pocit na duši.

Maťko sa narodil v 31. týždni a vážil 1900 gramov. V nemocnici sme o neho bojovali takmer dva mesiace. Najprv nedokázal dýchať. Potom nedokázal papať. Keď už pekne dýchal a vedel spapať malinkú dávku mliečka, ukázalo sa, že ho nedokáže udržať v žalúdku. Zakaždým všetko vyvracal. Aj s liekmi, ktoré pre svoj život nevyhnutne potreboval. Bolo to zúfalé. Nakoniec prišla správa o možnom poškodení mozgu z nedostatku kyslíka, keďže sa narodil nielen nedonosený, ale aj ťažko pridusený (pri cisárskom reze). A tak sme začali cvičiť Vojtovou metódou. Trikrát denne to isté: vyzliecť drobunké dieťatko donaha, uložiť do predpísanej polohy, zatlačiť určené miesta na telíčku a vydržať. Vydržať jeho krik, chvenie sa od zimy, vracanie, ktoré to cvičenie slabému brušku spôsobovalo a... môj strach. Ten hrozný strach, či mu to všetko neublíži. Spolu sme cvičili – spolu sme pri tom aj plakali. A každý deň som dúfala, že to ťažké už máme za sebou. Veď o svojom materstve som snívala snáď od desiatich rokov. Videla som ho cez krásne detské plastové ružové okuliare a rozhodne nemalo vyzerať takto! Domov z novorodeneckej JIS nás pani doktorka púšťala po päťdesiatich dňoch so slovami: „Na toto dieťatko vám neviem dať záruku. Maťko je vyslovene rizikový novorodenec.“ Nechcela som jej veriť. Ale mala som.

Čakal nás každodenný kolotoč, ktorý vyčerpal všetky naše fyzické i psychické rezervy. Malý akoby zázrakom pekne rástol a prospieval, ale naďalej vracal a trpel veľkými bolesťami bruška. Najhoršie bolo, že nedokázal spinkať. Cez deň dvadsať minút, v noci necelé štyri hodiny… A medzitým len kričal a kričal. Hanbila som sa komukoľvek vyrozprávať. Všade navôkol samé vysmiate mamy spokojných detí. Bavili sa o tom kedy a kam si pôjdu zacvičiť. A ja?! Naše dni boli ako zo zlého sna: papanie – vracanie – plač, neúspešný pokus o spinkanie – plač, cvičenie „Vojtovky“ – vracanie – plač, znova papanie – znova vracanie – znova plač, ďalší neúspešný pokus o spinkanie – ďalší plač. Plač, plač, plač… Že by som do tohto bludného kruhu mala zakomponovať ešte starostlivosť o domácnosť, manžela, či seba – na to sa nedalo ani pomyslieť. Nebolo to raz, keď som si o piatej popoludní uvedomila, že som stále v pyžame a nemám umyté zuby…

Blížili sa Maťkove prvé narodeniny a ja som už naozaj nevládala. Napokon som sa zdôverila lekárke. Náhodnej, kardiologičke. Vypočula si náš príbeh, prezrela Maťka a povedala vety, na ktoré nezabudnem: „Ako ste to doteraz vydržali? To dieťatko trpí ťažkou pôrodnou traumou – preto nespí. Dostane sa z toho. Lásku a opateru má, potrebuje už len čas.“ Tých pár slov mi takmer zahojilo dušu. A zaumienila som si, že odteraz už bude lepšie.

No opäť som sa mýlila. Celý druhý rok sme tvrdo bojovali o každú minútu Maťkovho spánku. Vracanie postupne prestalo. Neúprosnú „Vojtovku“ vystriedalo pohodové cvičenie s fitloptou a masáže. Zažili sme peripetie s rehabilitačnou lekárkou, ktorá vyhlásila, že náš synček je presne ten typ predčasne narodeného dieťaťa, ktorému sa nikdy nepodarí postaviť na vlastné nožičky a rozbehnúť. (Svojho presvedčenia sa nevzdala, ani keď štrnásťmesačný bežkal pred jej očami. No to je jej problém.) Len ten nešťastný plač unaveného dieťaťa, ktoré nedokáže zaspať! Ani v postieľke, ani na rukách. Ani doma, ani v kočíku. Ani cez deň, ani v noci! Ešte stále mám v mobile SMS-ky, ktoré som po nociach, či nad ránom, na pokraji zúfalstva vypisovala priateľke. Ale potom nastal náš deň. Maťko mal dvadsaťdva mesiacov a raz popoludní prvýkrát prespal celú jednu hodinu! Aj noci začali byť lepšie. Keby som vyhrala desať miliónov korún, nebola by som šťastnejšia, než vtedy. Verila som, že toto je definitívne víťazstvo, že odteraz bude iba dobre…

Nebolo. Len sme sa posúvali ďalej po tej zvláštnej ceste, ktorou je materstvo s predčasniatkom. Maťulko mal už vyše dvoch rokov. Behal a skákal. Začal rozprávať. Jednoznačne bolo vidieť, čo ho baví, na čo má talent i čo ho vôbec nezaujíma. Skrátka rástol a vyvíjal sa. Keď už nikto neveril, že ten krásny modrooký nezbedník s plachou dušičkou mal štart do života komplikovaný skorým narodením, prihlásili sa ďalšieťažkosti. So zrakom, kĺbmi, imunitou a dokonca i krvou. Očká nedávno vyriešila operácia. Žiaľ, kĺbiky budú problémom na celý život… Rovnako aj oslabený imunitný systém a krvný obraz neustále na hranici anémie. No lekári nám cez to všetko pridelili parádnu diagnózu: zdravé dieťa v rámci širšej normy! Tak som si zasa spomenula na svoje detské ružové okuliare a aspoň v duchu som si ich nasadila na nos. Už nám jednoducho musí byť dobre!

Maťkove tretie narodeniny som oslavovala s desiatimi kilogramami navyše. O pár týždňov som už bola dvojnásobnou mamou. Do života mi vstúpil ďalší synček. Lukáško. Veľký. Zdravý. Donosený. Spokojný. Liek na moju ubolenú dušu. Až teraz som pochopila, aké je to byť mamou. Takou obyčajnou mamou, ktorej dieťa aj plače, ale papká, spinká, hrá sa… Nádherný pocit! Navždy zaň budem vďačná. I za to, že Maťko prijal bračeka s takou radosťou a láskou. A tiež za to, že sa mýlili všetci „proroci“, ktorí ma presviedčali, že s dvoma malými deťmi bez pomoci starých rodičov či známych, budem v prvých mesiacoch padať od únavy. Sama tomu nerozumiem, ale v pohode som zvládala starostlivosť o bábätko, o prvorodeného huncúta, aj o domácnosť. Bolo to neporovnateľne ľahšie, ako opatrovať jediné malé predčasniatko. Hoci…

Svoje ružové okuliare som časom opäť odložila. Z nejakých zvláštnych dôvodov som si namýšľala, že byť mamou dvoch chlapcov bude vždy jednoduché: rovnaké pohlavie – rovnaké záujmy. Hlúposť! Moji chlapci nosia po sebe oblečenie a okrem autíčok nemusím zasypať byt aj bábikami – ale to je všetko. Maťko má dnes päť rokov. Lukáško bude mať čoskoro dva. Prvému patrí moje srdce (oboch milujem rovnako, ale na chvíle po Maťkovom narodení, keď by som zaňho hoc aj dýchala, sa jednoducho nedá zabudnúť). Druhý mi do života vrátil slnko (stačí jediný jeho úsmev a deň je hneď krajší). A tak ich aj volám: Maťko – moje srdiečko, Lukáško – moje slniečko. No keď sa klbčia, keď sú na seba ako sršne, keď mi nedovolia ani sekundu z celého dňa venovať manželovi alebo nebodaj sebe samej, znova sa pýtam, kedy to už bude aspoň trochu menej náročné… Kedy to už bude také, ako som si v detstve vysnívala? Viem, že nikdy. Viem, že materstvo je dlhá a kľukatá cesta. Viem, že každé obdobie s deťmi mi prinesie nové problémy. No stále som ochotná uveriť, že určite to bude už zajtra…

Ivana Paulíková

V 27. týždni tehotenstva ma z Trenčína previezli do perinatologického centra v Bratislave s tým, že už pôjde Martinko na svet – vtedyvážil 750 gramov. V Bratislave v nemocnici sme ešte vydržali do 31. týždňa tehotenstva,kedy sa Martinko narodil v celkovej narkóze a vážil 1060 gramov. Náš problém bol vysoký krvný tlak a histológia potvrdila mikroinfarkt placenty. Keď Maťka vyberali, už nebol skoro vôbec v plodovej vode a obaja sme mali infekciu.

Martinka previezli na oddelenie predčasne narodených detí, kde bolv dobrých rukách. Ja som ležala na oddelení s mamičkami, ktoré mali pri sebe detičky. Sama. Prvé dva dni som si ani veľmi neuvedomovala, mala som problém sama zo sebou, bolesti a vysoké teploty. Lekárka z oddelenia pre predčasne narodené deti mi prišla oznámiť, že Martin je napojený na podpornom dýchaní, kvôli infekcii má antibiotika a je pod svetlomkvôli žltačke, ktorá je v jeho prípade dosť vážna. Radostná správa však bola – jeho bruško strávilo 3 ml mliečka. Ďalej ma pani doktorka oboznámila s tým, že sa treba každý deň informovať o jeho zdravotnom stave a keď sa budem dobre cítiť, môžem chodiť za ním.

Prvé dni bolo moje spojenie s malým len prostredníctvom lekárky, ktorá chodila za mnou. Každé ráno mi telefonoval môj partner, ktorý ma ubezpečoval aký je krásny, úžasný a ako všetko zvládne. Moje rozpoloženie bolo zvláštne - strach ísť za malým, čo som podvedome stále odkladala a zistila som, že mi pomaly vyhovuje, že mám teplotu. Nikomu som o tom nehovorila, ale strašne som sa bála stretnutia s ním, aj keď som sa zároveň samozrejme tešila. Nadišiel deň D - 23. decembra, deň pred Vianocami. Išla som (teda vliekla som sa) po chodbe, kde boli umiestnené mamičky s trojkilovými deťmi. V skúmavke som niesla prvé mlieko pre malého. Pred dverami ma čakal partner, ktorý za Martinkom chodil a tešil sa, že ho uvidíme spolu. Vo výťahu sa pýtam: "Aký je?" "Je krásny," odvetil môj partner. Zvoníme na oddelenie, otvorí sestrička, dá nám sterilné oblečenie, vydezinfikujeme si ruky a ideme k inkubátoru, kde leží 940 gramové telíčko napojené na hadičky pod modrým svetlom. Dalibor s obdivom pozerá a ja v nemom úžase zostávam stáť a nie som schopná spraviť krok a ani povedať slovo. Maličký nemal nič spoločné s detičkami, okolo ktorých som pred chvíľou prešla. Kto to nezažil, ťažko to pochopí. Zrazu sa precitnem a poviem si: „Sprav krok bližšie“. Spravím krok bližšie a v tom zapípa monitor. Pribehne sestrička a maličkého pootočí, aby sa zasa rozbehol v dýchaní. Martinko dal najavo, že cíti ten môj strach a aj on sa bojí a prestal dýchať. Doktorka mi vysvetlila, že deti cítia strach svojich mám a na všetko reagujú. Zobrala moju ruku a položila ju v inkubátore na Martinka. Ten pocit si pamätám dodnes –veľký strach a obavy, aby som mu neublížila. Po prvej zoznamovacej návšteve som chodila na oddelene dvakrát za deň, kde som sa postupne zoznamovala s mojím Martinkom. Najskôrhladkaním v inkubátore, prihováraním sa a neskôr aj klokankovaním.

Týždeň po zákroku som išla domov do Trenčína, odkiaľ sme každý druhý deň chodili do Bratislavy. Na každú návštevu som išla so strachom, aby som opäť nepočula zvuk monitorov, ktoré oznamujú že s bábätkami nie je niečo v poriadku. Každý deň sme sa tešili, že pribral pár gramov, podávali sme malému lieky, cvičili sme. Kŕmili sme ho najskôr striekačkou, potom z fľašky…to všetko pod dohľadom lekárov a sestričiek.

Po siedmich týždňoch v nemocnici Maťo vážil 1930 gramov a boli sme prepustení domov. Prvé dni boli strašné, kým som si našla systém v podávaní liekov, v kŕmení a hlavne stále som bola v strese z Martinkovho dýchania. Bol na monitore dychu a prvé noci aj pípal častejšie, ale to preto, že Martinko bol ľahučký a dobre nezaťažil podložku. Po týždni sme išli na kontrolu do Bratislavy, lebo Martinko odmietal potravu, bol spavý a nepriberal. Zistilo sa, že má veľmi slabý krvný obraz a museli sme chodiť na injekcie tri krát za týždeň. Z Trenčína do Bratislavy. Napriek tomu sa jeho stav nezlepšoval. Každé tri hodiny sme mu dávali jesť, ale odmietal. Skúšali sme vymeniť cumle, kvapkali mu stravu lyžičkou, nechali viac hodín odstup od jedla, ale nič nepomáhalo. Po ďalšom kontrolnom odbere sa zistilo, že sa jeho stav nezlepšil a že musíme absolvovať transfúziu krvi. Transfúziu absolvoval v Trenčíne, kde sme museli zostať ešte o deň dlhšie, ako bolo pôvodne plánované, lebo Martinko dlhšie spracovával novú krvičku, bol apatický a veľmi dlho spal. Krvný obraz sa mu zlepšil, no i napriek tomu stále odmietal jedlo. Ja som nič iné nerobila, len podávala lieky, masírovala bruško a skúšala dostať do Maťa troška jedla. V tomto období sa mi začali známi hlásiť na návštevy, no ešte som ich poprosila o čas.Tu som zistila, že veľa ľudí nechápe, čo je to predčasne narodené dieťa. Bola som pre nich osoba, ktorá „to prežíva“. „Každé dieťa občas nechce jesť, treba ho vyhladovať a bude dobre“. V jarných mesiacoch sme začali chodiť von. Náš štvormesačný a 3500 gramov vážiaci Martinko bol v perinke. Jeho rovesníci už sedeli v kočíku a vážili okolo 7 kíl. To sme zasa počúvali, že ho prehrievam a ako ho treba nechať vyzlečeného. Skrátka boli sme aj na posmech okoliu, ale našťastie tu bola rodina, ktorá pomáhala. Veľkou oporou nám bola kamarátka z Bratislavy, s ktorou sme sa zoznámili pri inkubátoroch a tiež mala 1080 gramového Martinka. Telefonovali sme spolu, konzultovali sme naše problémy. Keď bolo najhoršie volávala som do Bratislavy na oddelenie patologickýchnovorodencov, kde mi vždy poradili. V tomto období som zistila, že chýbajú informácie a ani verejnosť takmer nič nevie o predčasniatkach. Po takýchto skúsenostiach, ktoré mi vždy odobrali kvantum energie, som si povedala, že stačí a že sa budem sústrediť len na malého, riadiť sa pokynmi lekárov a snažiť sa urobiť všetko pre to, aby Maťko všetko zvládol. Naďalej som ho po kvapkách kŕmila, samozrejme vo všetkom mi pomáhal partner. No žiaľ nič nezaberalo a skončili sme na gastre, kde námvymieňali mlieko, ochucovali sme ho banánom, vanilkou… a žiadne zlepšenie. Zháňali sme iné cumle, strihala som veľké dierky, no to len malého zalievalo, prereval celé noci a aj dni, striedavo v kočíku, aj na rukách. Martinko veľmi málo spával. Až jedného dňa som ochutila mlieko a špeciálnu mliečnu výživu s detskou výživou a týmto sa naše trápenie po piatich mesiacoch skončilo. Martinko doteraz fičí na mliekovo-výživovom nápoji. Ani laktačné sestry mi nedokázali poradiť. Povedali, že nemajú skúsenosti s predčasne narodenými deťmi. Po týchto problémoch sme boli odporučení na rehabilitáciu, lebo Martinko zaostával v pohybe. Lekárka nám povedala, že musíme počítať s čímkoľvek. Aj s tým, že bude ležiaci a u predčasne narodených detí ukáže až čas, ako budú napredovať. Odporučila nám päťkrát denne cvičenie Vojtovej metódy. Tak letné mesiace sme strávili cvičením, miešaním mlieka s detskou výživou, podávaním tabletiek a samozrejme absolvovaním kontrolných vyšetrení v odborných ambulanciách a pozeraním sa cez okno, ako kamarátky kočíkujú. Chodia do nákupných centier na kávičku a vysedávajú na lavičkách... Ja som chodila von, ale radšej som sa stránila ostatných. Nebavilo ma vysvetľovať, prečo sa ponáhľame domov, prečo malého nemôžu vyberať z kočíka a hrať sa sním. Naďalej som bola terčom posmechu, že to prežívam a dieťa treba otužovať, zbytočne som vysvetľovala, že lekárky nám zakazovali do kolektívu medzi deti, do nákupných centier pre nedostatočnú imunitu, pre zlé prospievanie sme mali odložené aj povinné očkovania. Do januára sme cvičili a Martin už robil riadne pokroky, je to statočný bojovník a snaží sa všetko dobehnúť. Teraz vo februári sme boli na kontrole. Naše šidielko pani doktorka pochválila, že pekne chodí v 14. mesiaci a povedala, že môžeme začať chodiť medzi deti, samozrejme zdravé. Po kontrole sme boli pozrieť sestričky a doktorky na oddelení predčasniatok a keď som tam videla v kočíku malilinké bábo, spýtala som sa, či aj Maťko bol taký maličký. Odpoveď znela, že taký už išiel domov. Vtedy som si uvedomila, že čo všetko týchto statočných drobcov čaká, ale vďaka dobrej starostlivosti to určite zvládnu. Veľmi ma teší práca Mgr. Ľubice Kaiserovej, ktorá založila občianske združenie Malíček a snaží sa pomôcť mamičkám, aby vedeli, kde hľadať pomoc a hlavne, aby aj rodinní príslušníci vedeli rešpektovať a pomáhať v danej situácii. Len tak pre zaujímavosť, som tiež zdravotná sestra, ale prvýkrát som sa stretla s problematikou nedonoseného dieťaťa až pri mojej vlastnej skúsenosti a môžem povedať, že je to záber na psychiku. Človek si hlavne zažije veľa strachu. Priznávam, že všetok čas som venovala Martinkovi, domáce práce a všetky moje doterajšie aktivity išli bokom. Našťastie občas prišli zásoby navareného jedla od rodiny, čo nám tiež uľahčilo situáciu, aby partner neskolaboval od hladu. Do dnešného dňa sa mi sníva: prežijete, neprežijete, ale urobíme všetko preto, aby to dobre dopadlo a všetko ukáže čas, ako bude drobecnapredovať. Želám všetko dobré rodinkám, aby mali radosť z bábätiek a občianskemu združeniu Malíček želám veľa zaujímavých nápadov pri práci. Ďakujem sestričkám a doktorkám zAntolskej v Bratislave a samozrejme aj lekárom v Trenčíne, ktorí nás vždy uprednostňujú pri vyšetreniach.

Emília

Peťko sa narodil v 32. týždni s hmotnosťou 1840g, bez konkrétnej zistenej príčiny. Jednoducho mi zrazu odtiekla plodová voda a vypýtal sa na svet.

Tri týždne bol v inkubátore, zistili mu reflux, hypotóniu, vrodenú cystu na mozgu, funkčný šelest na srdci a mával aj opakované infekcie horných dýchacích ciest. Zaostával s hrubou aj jemnou motorikou. Na začiatku sa nám to všetko zdalo neprekonateľné. Nemal vyvinutý sací reflex, takže bol veľmi dlho sondovaný. Už som ani nedúfala, že sa dostaneme z nemocnice domov, ale treba hľadať rôzne pomôcky pre dieťa a jednoducho vydržať. Nakoniec sme kojili 14 mesiacov a dnes mi všetci rodičia závidia, že zje čokoľvek:-).Hovoriť začal až v 3,5 roku – asi nebolo o čom:-).

Postupne sa cvičeniami zo všetkého dostáva a momentálne prekonávame už len chorôbky, ktoré majú aj deti narodené v termíne. Psychológovia hodnotia vyššie IQ, ale je na druhej strane je veľmi dynamický a menej sústredený, čo je vraj pre predčasniatka typické. V súčasnej dobe riešime, či požiadame alebo nepožiadame o odklad do školy.

Držím všetkým päste, je to ťažká cesta, ale robíme to pre naše deti.

Jana a Peťko (5,5 roka)

Naša Hanka sa narodila 26.10.2011 v 34. týždni tehotenstva. Mala 44 cm a 1860 g. Trochu šok, toto drobunké stvorenie som mala prvý krát v náruči, keď mala štyri dni. Úžasný pocit, aj keď veľmi zmiešaný, lebo som sa nevedela dočkať, kedy ju budem držať a zároveň som sa bála, či ju držím správne.

Okrem nízkej pôrodnej hmotnosti bola Hanka aj chudokrvná. Počas pobytu v nemocnici jej kontrolovali krv. Keď sme si mysleli, že už pôjdeme domov, bola hladina hemoglobínu taká nízka, že sa pani doktorka rozhodla pre transfúziu. Na čas to pomohlo a mohli sme ísť domov. Po pre mňa dlhých 22 dňoch. Hanka pekne papala a mali sme pri odchode z nemocnice cez 2200 gramov. Určite aj preto, že sa o Hanku tak pekne starali starostlivé sestričky. Po príchode domov sme si naplánovali všetky návštevy lekárov, ktoré sme ešte museli absolvovať. Okrem našej obvodnej taktiež očné a kardiologické vyšetrenie a aj cvičenie v rehabilitačnej ambulancii. Očné vyšetrenie dopadlo dobre, v kardiologickej ambulancii sme sa dozvedeli, že Hanka ako predčasník nemá ešte uzatvorenú srdcovú prepážku, ktorá sa deťom narodeným v termíne uzatvorí ihneď po narodení. To spôsobovalo slabý šelest na srdiečku, tak nám nariadili kontrolu o štyri mesiace s tým, že väčšine detí sa to časomsamé pekne upraví. A ako sme sa dozvedeli na kontrole, aj nám sa to opravilo :-).
V rehabilitačnejambulancii nám vzhľadom na Hankinslabší motorický vývin nariadili cvičenia. Najprv desať, potom neskôr jedenásť cvikov. Hanka mala pol roka,keď sme ich všetky odcvičili. Popri cvičení v ambulancii sme ale cvičili doma predpísané cviky každý deň. Miestami to bolo náročné, ale Hanka to úplne perfektne zvládala. Pridali sme si k tomu aj plávanie pre dojčatá. Veľmi nám to pomohlo. Teraz sa budeme hlásiť na detskej rehabilitačnej klinike. Treba ešte doladiť pár drobností, aby bolo všetko tip-top :-).

Medzitým sme boli sledovaní v rizikovej ambulancii a okrem iného sme boli aj na kontrole krvi. Keďže sa to po tej transfúzii upravilo iba na určité obdobie, museli sme vybrať aj injekcie, ktorépodporujú tvorbu červených krviniek. Boli sme aj na hematológii na Kramároch. To už bolo ale v čase, keď mala Hanka štyri mesiace korigovaného veku,hemoglobínsa jej už ustálil a najbližšia kontrola násčakáaž v októbri.

Otýždeň bude mať Hanka 9 mesiacov, meria 70 cm a váži 7 kíl. Je samozrejme drobnejšia ako jej rovesníci. Nevie ešte celkom sama sedieť, ale podľa vyjadrenia lekárov jej stav presne zodpovedákorigovanému veku. Vkaždom, prípade máme z nej veľkúradosť a tešíme sa z každého jej pokroku.

Toto je príbeh zrodu veľkej lásky. Príbeh o tom, ako ochota, ústretovosť a predovšetkým ľudskosť lekárov dokáže takpovediac zázraky. O tom, ako málo stačí a nepríjemná operácia sa zmení v nádherný a nezabudnuteľný okamih, kedy sa sny stávajú skutočnosťou.

Hlavnými hrdinami v tomto prípade boli Doc. MUDr. Miroslav Korbeľ, CSc, Mgr. Ľubica Kaiserová, Doc. MUDr. Darina Chovancová, CSc, spolu s tímom zdravotníkov na novorodeneckej klinike v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda v Bratislave, ktorým by som sa aj touto cestou rada z celého srdca poďakovala za ich ľudskosť, vysokú mieru odbornosti a v neposlednom rade za ochotu a odhodlanie podstúpiť s nami tento nádherný „experiment“...a taktiež za nášho syna Noela, ktorého príchod na svet bol vďaka nim tak nádherný.

Dnes, keď píšem tieto riadky, je to už päť dní, čo sme prišli s Noelom z pôrodnice. Päť dní života s našou v poradí treťou láskou – prvým synom. Naše dve dievčatá prišli na svet sekciou(zo zdravotných dôvodov) a tak som veľmi dobre vedela, že ani tentoraz ma táto nesmierne bolestivá, nepríjemná a náročná operácia neminie. Vedela som, čo ma čaká, no napriek tomu som niekde v kútiku duše tajne dúfala, že tentokrát by to mohlo byť iné, lepšie, príjemnejšie. A tak som pár dní pred pôrodom napísala Ľubke e-mail, v nádeji, že by mi mohla v tomto smere pomôcť. Aby som to upresnila, veľmi dobre som ako zdravotník vedela, ako to v nemocnici chodí, že mnohé veci – priania pacientov, sa zrealizovať naozaj nedajú a tak aj moje „pôrodné plány“, ak sa to dá tak nazvať, zostali len tichou túžbou o ktorej vedel len môj manžel a Ľubka. Neodvážila som sa totiž nikomu okrem nich s nimi zdôveriť.(Ako sa neskôr ukázalo, ani nebolo treba:-)). O čo išlo? V podstate len o dve veci. Veľmi som túžila mať pri sebe manžela počas prípravnej doby až po príchod na sálu a tiež som snívala o tom, že mi moje dieťa na malú chvíľu dajú do náručia hneď, ako sa narodí – ani jedna z týchto vecí sa mi pri predchádzajúcich pôrodoch nepodarila a tak som až pri Noelovom pôrode nadobudla pocit, že som bola naozaj aktívnou účastníčkou celého pôrodu. Zároveň sa z môjho vnútra vytratil akýsi pocit sklamania zo skutočnosti, že moje deti proste „prišli na svet“, akoby bez môjho pričinenia –všetky naše deti sa narodili cisárskym rezom. Niekto si môže povedať, že v podstate nešlo o žiadne výnimočné požiadavky, ale znalá pomerov v nemocnici viem, že išlo. O to viac, že náš syn sa vypýtal na svet o pár týždňov skôr, ako mal a teda v tomto prípade sa všetky riziká počas pôrodu znásobujú, nehovoriac o tom, že išlo už o tretiu sekciu.

Ráno v deň plánovanej operácie sme spolu s manželom ešte stihli „vybehnúť“ na šestku - na oddelenie patologických novorodencov - za Ľubkou a povzbudení jej slovami sme už o čosi pokojnejšie odkráčali na pôrodnicu. Vedomie, že táto výnimočná žena bude pri nás v prvých chvíľach Noelovho života bolo pre nás s manželom v tej chvíli nesmierne povzbudivé a upokojujúce. Na pôrodnici nám dvere otvoril pán doc. Korbeľ so slovami : „Nech sa páči, poďte ďalej.“ A sny sa začali plniť. Manžel je stále pri mne a ja už som v „prípravovni“. Absolvujeme základné „papierovačky“, monitor a v krátkom čase ma už vezú na sálu. Manželova prítomnosť pre mňa veľa znamenala – boli sme celý čas spolu, nikomu neprekážalo, že tam bol, všetci okolo nás boli veľmi milí a pokojní a presne to sme potrebovali, obaja, teda všetci traja:-). Ani som sa veľmi nestihla spamätať a už som ležala na operačnom stole, odovzdaná, pripravená – ako sa len dalo. Operácia začala a ja som už netrpezlivo čakala kedy mi niektorá zo sestričiek povie tú zázračnú vetu: „Mamička pozrite sa hore“ – a ja uvidím aspoň na malý okamih svojho čerstvonarodeného syna. Minúty ubiehali, atmosféra na sále bola veľmi príjemná, v rámci možností. Celý čas sme so sestričkami komunikovali a ja som tak nemala čas myslieť na to, aký veľký mám strach. V tom prichádza ku mne žena(predstavila sa ako Chovancová) a pýta sa, či mi môžu priložiť bábätko. V prvej chvíli som veľmi nepochopila otázku, nakoľko som ešte nedostala žiadnu informáciu, že by sa bábätko už narodilo a nepočula som ani detský plač. Ale odpovedala som veľmi intuitívne a hlavne veľmi rýchlo a jasne: „Áno.“ A v tom mi pani Doc. Chovancová, podáva môjho nádherného syna. Maličkého čerstvo narodeného - môjho Noela. O pocitoch v tej chvíli sa hovorí naozaj len veľmi ťažko, no s istotou môžem vyhlásiť, že na ten moment nezabudnem do konca svojho života. Držala som ho v náručí pevne, ako sa to jednou rukou len dá a neprestala som ho bozkávať. Bol veľmi pokojný, ticho mi ležal na hrudi a ja som ešte stále celkom nechápala celú túto situáciu, celý tento príbeh. Môj vysnívaný plán, ktorého hlavnou hrdinkou som sa práve stala. Pani docentka je celý čas s nami a sleduje ako sa bábätku darí. Čas mi ubieha nesmierne rýchlo, ale ja sa snažím užívať a zapamätať si každú sekundu s mojou novou láskou. „Dáme bábätko na prsník,“ ďalšia inštrukcia z úst pani docentky. A tak mám svojho syna stále pri sebe. Dlho. A snáď už navždy. Hlavou mi beží veľa myšlienok, no jedna dominuje - keby tu bol môj manžel s nami a tiež ho mohol držať, cítiť, milovať. A v tom mi zrak padol na miestnosť vedľa operačnej sály, kde už sa po jednom „trúsili“ všetci naši najbližší – na čele s mojím milovaným manželom- netrpezlivým oteckom. Kývame si a ja prosím pani docentku nech Noela zanesie manželovi. Môj syn putuje k svojmu otcovi a ja som nesmierne šťastná, plná radosti, emócií, lásky, spokojnosti.

Operácia pokračuje a ja už nemyslím na nič len na môjho nádherného syna. Napriek dlhému priebehu celého zákroku sa blížime k záveru, k záveru so šťastným koncom. Odvážajú ma na izbu, stále myslím na Noela, kde teraz asi je a čo robí a kedy mi ho opäť prinesú. A v tú chvíľu prichádza môj manžel aj s našim milovaným synom a ja ich mám pri sebe, oboch, moje lásky. Pocit spokojnosti sa ešte znásobil, keď som sa dozvedela, že priamo z operačnej sály náš syn putoval na hruď môjho manžela a prvé chvíle si užívali spolu až doteraz, kým ma nepriviezli na izbu – neuveriteľné, neuveriteľne nádherné. A od tej chvíle sme už stále spolu, manžel zostáva v nemocnici s nami aj počas noci a tak si užívame prvé chvíle – pre mňa po fyzickej stránke tak nesmierne bolestné – spolu.

Tímu lekárov a sestier sa podarilo niečo výnimočné, podarilo sa im premeniť náročnú operáciu na splnený sen.

A preto ĎAKUJEM.

V prvom rade Ľubke – Mgr. Ľubici Kaiserovej – staničnej sestre z oddelenia patologických novorodencov. Výnimočnej žene, ktorej vďačím za to, že toto všetko zorganizovala(nikto iný o mojich plánoch totiž netušilJ), že vďaka nej sa „všetko dalo“ a všetko bolo možnéJ.

Pánovi Doc.MUDr.Miroslavovi Korbeľovi,CSc, ktorý ma sprevádzal a monitoroval počas celého tehotenstva, bol mi vždy nápomocný a ochotný odborne poradiť a ktorý svojou profesionalitou a stoickým pokojom zabezpečil absolútne hladký priebeh celého zákroku. Bez jeho ochoty a spolupráce by priloženie Noela hneď po narodení nebolo možné zrealizovať a samozrejme jemu patrí tá najväčšia vďaka za to, že pomohol nášmu synovi na svet a bol ochotný akceptovať a odborne zastrešiť moje tehotenstvo aj napriek dvom predchádzajúcim sekciám a všetkým rizikám, ktoré z toho plynú.

Pani Doc. MUDr. Darine Chovancovej, CSc, ktorá bola počas operácie pri nás a celý „experiment“ zrealizovala. Ktorá mi umožnila prežívať s mojím synom Noelom prvé spoločné chvíle a ktorá „spracovala“ aj môjho jemne vystrašeného manžela a umožnila mu zažiť bonding doslova na vlastnej kožiJ, čo teda rozhodne nieje v takýchto prípadoch bežné a štandardné a ktorá sa o nás zaujímala aj počas pobytu v nemocnici.

Ďakujem vám všetkým, aj tým, ktorých som tu nespomenula a tiež boli súčasťou nášho krásneho pôrodného príbehu. Vaše povolanie – zdravotníkov – je nesmierne krásne, no zároveň veľmi náročné a ja som vám z celého srdca vďačná za všetko, čo pre svojich pacientov denne robíte. Vážim si každého jedného z vás a želám vám do ďalších rokov práce hlavne veľa trpezlivosti, sily, odhodlania a entuziazmu.

Verím, že tento príbeh si prečíta čo najviac žien, mamičiek, predovšetkým tých, ktorým nebolo dopriate porodiť dieťa tak, ako je to prirodzené - aby neprestali veriť, že sa to DÁ AJ INAK :).

Svetový deň predčasne narodených detí si celý svet každoročne pripomína 17. novembra. Bol založený európskymi rodičovskými organizáciami a rodičmi predčasne narodených detí, ktorí sa rozhodli informovať o problematike predčasných pôrodov. Počas tohto dňa sa po celom svete usporadúvajú rôzne podujatia a od roku 2011 má oficiálne čestné miesto aj v našom kalendári. Oficiálnou farbou predčasne narodených detí sa stala purpurová.

Sprievodné podujatia

Na Slovensku je už tradíciou, že november nie je len mesiacom významných historických udalostí, ale jeho stred patrí tým úplne najmenším a najkrehkejším – predčasne narodeným deťom, ktoré si častokrát nesú do života vážne dôsledky svojho skorého príchodu na tento svet.

Naše OZ malíček preto každoročne pri tejto príležitosti organizuje viaceré sprievodné podujatia, ktorých cieľom je nielen šíriť osvetu o problematike predčasných pôrodov, ale aj vyjadriť podporu predčasane narodeným deťom a ich rodinám, či vďaku odborníkom za ich obetavú prácu. Slávnostné koncerty, stretnutia rodín predčasniatok, či odborné školenia - každý rok je toto obdobie veľmi pestré. Niektoré z našich podujatí pri príležitosti Svetového dňa predčasne narodených detí môžete nájsť na tomto odkaze.

Purpurové Srdce

Už od roku 2012 organizuje naše OZ malíček v spolupráci so svojimi partnermi slávnostný benefičný koncert. Tento koncert je najvýznamnejším podujatím, ktoré sa každoročne koná pri príležitosti Svetového dňa predčasne narodených detí. Počas slávnostného večera sú oceňované osobnosti, ktoré významne prispeli k zlepšeniu podmienok v starostlivosti, osvety a aj následnej starostlivosti o predčasne narodené deti. Ocenenie Purpurové srdce je vyjadrením obdivu a vďaky za obetavú a častokrát nedocenenú pomoc malým bojovníkom a ich rodinám. Viac o jednotlivých ročníkoch Purpurového srdca sa môžete dočítať na nasledujúcom linku.

Purpurové Slovensko

Počas Svetového dňa predčasne narodených detí sa celý svet zafarbuje do purpurovej, farby predčasniatok. Nie len svetové dominanty ako Eiffelova veža či Big Ben, ale aj dominanty po celom Slovenku sú týchto dňoch zahalené purpurovou farbou. To pre to, aby nám pripomenuli, aký náročný boj tieto deti museli hneď na začiatku svojho príbehu zvládnuť a aby sme si v tichosti zaspomínali na tie, ktoré svoj boj prehrali.

Ocenenie “Purpurové srdce” je tým najúprimnejším vyjadrením obdivu a vďaky za nezištnú, obetavú a častokrát nedocenenú pomoc rodinám.

Cena Purpurové srdce je celosvetovo vnímaný symbol a ocenenie za „zranenie“ v boji. Pôvodne sa udeľovalo vojakom, v poslednom období myšlienku prevzali rodičia nedonosených detí na celom svete.

Purpurové srdcia nedonosených detí sa ručne vyrábajú z českého skla a striebra, z ktorého sa razia mince. Sú silné ako všetky nedonosené deti, nie však také silné, aby vydržali tvrdý úder. Purpurová farba je kráľovská, farba kráľov a kráľovien a všetkých nedonosených detí. Strieborná slza je poctou tým predčasne narodeným, ktoré sme stratili.

Od roku 2012 malíček v spolupráci s partnermi organizuje slávnostný benefičný koncert, počas ktorého odovdzáva cenu Purpurové srdce osobnostiam, ktoré významne prispeli k zlepšeniu podmienok v starostlivosti, osvety atď. o predčasných pôrodoch a následnej starostlivosti o predčasne narodené deti. Ocenenia sú v nasledovných katergóriách:

1. Osobnosť Neonatologickej sekcie Slovenskej pediatrickej spoločnosti - kandidáta navrhuje Neonatologická sekcia slovenskej pediatrickej spoločnosti

2. Osobnosť verejného života - kandidáta navrhujú OZ malíček s Neonatologickou sekciou Slovenskej pediatrickej spoločnosti,  

3. Osobnosť občianskeho združenia malíček - kandidáta navrhuje malíček

V roku 2018 ocenenia získali:

1. Ocenenie pre osobnosť neonatologickej sekcie Slovenskej pediatrickej spoločnosti: MUDr. Michal Jánoš,  z Novorodeneckého  oddelenia Fakultnej nemocnice v Žiline   

   Novorodencom zasvätil svoj život pred viac ako 40 rokmi a ako jeden z prvých pediatrov bol pri zrode, v tom čase nových odborov - neonatológie a perinatológie na Slovensku. Ako 32 ročný už viedol Novorodenecké oddelenie s 80 lôžkami. Na Novorodeneckom oddelení v Žiline pôsobil ako primár dlhých 30 rokov. Začínal v časoch, kedy technické vybavenie na oddelení často chýbalo a ako sám hovorí: „Trpel som. Lebo vedieť ako pomôcť, no nemať čím, je strašný pocit. Bojovali sme o každé možné technické zlepšenie a o každého nedonoseného novorodenca.“ Kolegovia si doktora Jánoša vážia pre jeho veľký zápal, otvorené srdce, kvalifikovaný a ľudský prístup.  

2.   Ocenenie pre osobnosť verejného života: LIDL Slovenská republika, v.o.s. – prevzal Ing. Matúš Gála, generálny riaditeľ 

   V posledných 3 rokoch sa významne zlepšilo prístrojové vybavenie na všetkých neonatologických pracoviskách vďaka projektu „Dobré rozprávky“ spoločnosti LIDL. Cieľom projektu je podporiť čo najviac z 53 novorodeneckých pracovísk vo všetkých nemocniciach, ktoré na Slovensku umožňujú bezplatný pôrod. „Rozprávky učia deti, že dobro vždy zvíťazí nad zlom. Dobro však nad zlom víťazí aj v skutočnom živote, pokiaľ sa dobrí ľudia spoja a podajú pomocnú ruku tým, ktorí to potrebujú.” Za predošlé tri roky získali slovenské nemocnice vďaka zákazníkom LIDL prístroje v hodnote takmer 2,5 milióna. Aj v tomto roku pokračuje projekt rozprávok. Novorodenecké pracoviská tak získajú inkubátor, monitor a pulzný oxymeter - spolu v hodnote milión Eur. Tým získa každé neonatologické pracovisko kompletné vybavenie na starostlivosť o akékoľvek bábätko.

3. Ocenenie pre osobnosť občianskeho združenia malíček:

   1. Mgr. Mária Drábiková

      • zdravotná sestra a žena s veľkým srdcom a šikovnými rukami. Jej veľkou vášňou je pletenie, háčkovanie a šitie. Toto svoje nadšenie vkladá do vyrábania vecičiek a pomôcok pre najmenšie deti. Spolupracuje a koordinuje skupinku žien so záujmom o pletenie a háčkovanie a v Žiline organizuje pravidelné stretnutia. Cieľom týchto stretnutí je učiť sa novým technikám, radiť si a zároveň výsledkom tohto snaženia je pomoc iným - pomoc predčasne narodeným deťom. Organizuje  zbierky pre Neonatologické oddelenia  na celom Slovensku. Šité, háčkované a pletené vecičky a pomôcky pomáhajú nielen zdravotníkom pri starostlivosti o drobčekov, ale slúžia aj ako psychická podpora pre mamky v ťažkých začiatkoch života dieťatka.  

   2. MUDr. Ľubica Pejhovská, primárka Novorodeneckej kliniky Mikuláša Rusnáka Lekárskej Fakulty Slovenskej Zdravotníckej univerzity a v Univerzitnej nemocnici Bratislava

      • Ocenenie Purpurové srdce udelilo o.z. Malíček pani doktorke Pejhovskej za jej výrazné prispievanie k zlepšeniu starostlivosti o nedonosené deti. Starostlivosť o novorodencov jej prirástla k srdcu ešte na pôvodnom pracovisku v Nemocnici Staré Mesto na Bezručovej ulici, ktoré ako prvé samostatné novorodenecké oddelenie v Československu poskytovalo špeciálnu starostlivosť nedonoseným deťom. Jej učiteľmi boli skvelí odborníci - zakladateľ pracoviska primár Rusnák, neskôr profesorka Huttová. Pod ich vedením sa doktorka Pejhovská stala uznávanou špecialistkou v problematike starostlivosti o novorodencov so zameraním na genetické syndrómy a dlhodobú starostlivosť o novorodencov. Jej citlivý prístup oceňujú kolegovia a rodičia malých pacientov.

   3. Klinika detskej oftalmológie Lekárskej  fakulty  Univerzity Komenského a Národného ústavu detských chorôb 

      • Klinika detskej oftalmológie sa od svojho vzniku v roku 1991 ako jediné pracovisko v Slovenskej republike špecializuje na očné choroby detského veku. Poskytuje komplexnú starostlivosť pre deti od narodenia do 18. rokov. Medzi najčastejšie ochorenia liečené na klinike patria strabizmus, glaukóm, katarakta, vrodené a dedičné chyby, tumory a retinopatia nezrelých detí. 

        Vďaka snahe celého kolektívu a dobrej spolupráci s Oddeleniami patologických novorodencov a Detskou klinikou anestéziológie a intenzívnej medicíny sa klinika stala špičkovým pracoviskom jediným na Slovensku, ktoré lieči pacientov s retinopatiou nedonosených detí.

Malíček má otvorenú náruč pre každého, kto má k téme predčasných pôrodov blízko.

Či už ste rodičia, ktorým sa narodilo predčasniatko, narodili ste sa predčasne, ste zdravotník, chcete sa k nám pridať ako podporovateľ či dobrovoľník alebo vám je táto téma blízka a chcete byť súčasťou našej rodiny. Všetci sú vítaní.

Ako členov nášho Klubu vás budeme aj prostredníctvom newslettru informovať o našich podujatiach, aktivitách a budete môcť využívať výhody, ktoré pre členov Klubu poskytujú naši partneri.

Členom Klubu priateľov predčasniatok sa môžete stať vyplnením online prihlášky a úhradou členského poplatku 10 eur ročne. Poplatok platí na kalendárny rok - Váš príspevok môžete poslať na naše malíčkovské číslo účtu: SK04 1100 0000 0029 2186 2077. Do poznámky prosím uveďte heslo CLENSKE.

Odoslaním prihlášky sa dobrovoľne prihlasujete do občianskeho združenia malíček. Zároveň vyhlasujete, že ste bol /bola oboznámený/á so Stanovami občianskeho združenia malíček,súhlasíte s nimi a budete dodržiavať z nich vyplývajúce členské povinnosti.

Ste si vedový/á, že z občianskeho združenia malíček môžete na základe slobodného uváženia kedykoľvek vystúpiť. Uhradené členské pre daný kalendárny rok je nevratné.

Po prvý krát v histórii Slovenska dostali rodiny možnosť pozorovať svoje deti hospitalizované v nemocnici online vďaka projektu Videoprenos z inkubátora. Projekt je realizovaný cez IP kamery a odštartoval v roku 2018 v perinatologickom centre Fakultnej nemocnice s poliklinikou Nové Zámky. Celé rodiny, ktoré nemôžu byť so svojim novonarodeným dieťaťom v nemocnici, môžu na diaľku nazrieť do inkubátora, sledovať vývoj bábätka a upevňovať si s ním väzbu.

Na každom inkubátore je nainštalovaná vysokocitlivá kamera, dokopy ich je 11. Sú uchytené na špeciálnych konzolách vyrobených priamo na miestne podmienky. Natočením na inkubátor snímajú priamo dieťatko. Rodičom stačí počítač, tablet či mobilná aplikácia v telefóne a pripojenie na internet. Dieťatko môžu vidieť rodičia alebo tí príbuzní, či známi, ktorým rodina poskytne svoje prístupové heslo.

IP kamery nad inkubátormi nie sú raritou v krajinách ako USA, Nemecko, Veľká Británia, Francúzsko či Španielsko. Možnosť byť so svojim dieťatkom online majú už niekoľko rokov aj rodičia v okolitých krajinách ako je Česká republika či Poľsko.

* Online vysielanie v žiadnom prípade nemá a ani nechce nahrádzať fyzický kontakt rodičov s dieťatkom. Je to doplnková služba pre rodičov a rodinu v čase, keď s dieťaťom nemôžu byť fyzicky.

Autor fotiek: S. Szencsi

Predčasný pôrod často znamená, že bábätko nie je pripravené na život vonku. V momente, kedy sa narodí, sa začína boj o jeho život. V návale povinností neonatológov zabezpečiť nedonosenému novorodencovi všetky životné funkcie a podchytiť prípadné ťažkosti sa stráca krása prvého stretnutia matky so svojím bábätkom. Bohužiaľ, do popredia sa tlačí nutnosť stabilizovania bábätka a koľkokrát aj záchrana matky.

Projekt Prvá fotka bábätka zbližuje rodičov s ich bábätom a je im prvým kontaktom na diaľku. Mamička dostáva na gratulačnej kartičke obrázok svojho novorodeného bábätka, aby ho mohla vidieť skôr, ako jej to jej stav či stav bábätka dovolí.

Náš projekt je úspešne zavedený vo všetkých šiestich perinatologických centrách na Slovensku. V Bratislave, Nových Zámkoch, Banskej Bystrici, Prešove, Košiciach aj v Martine. Okrem perinatologických centier, dostali fotoaparát aj dve neonatológie: v Humennom a na Kramároch. Na tento projekt sa nám dostáva veľa pozitívnych ohlasov ako od nemocničného personálu, tak aj od rodičov.

Sabina, mamička Stellky: „Ten projekt s fotografiami je niečo úžasné! Krásny nápad. Môžem povedať, že tie emócie, radosť a to krásne napísané, že sa mi narodil malý bojovník a ešte aj meno mi tam napísali perom, že Stellka. Veľmi som plakala od šťastia, keď mi to dali do rúk. Dali nám dve fotky. Jednu dostal otecko a dokonca tak videl svoju dcérku po prvý krát, keďže som išla rodiť akútne - sekciou a on ešte nebol v nemocnici.“

Projekt sa realizuje za podpory spoločností Pampers a Lenovo.

Nie každá mama má možnosť postarať sa o svoje dieťa - niekedy sa stane, že sú deti umiestnené do náhradnej rodiny alebo do ústavnej starostlivosti. Projekt Bez kufríka neodídem bol počas 10 rokov zameraný na vyplnenie medzery od narodenia až do momentu, kedy sa začala písať kapitola dieťaťa s jeho novou rodinou.

Detičky, ktoré ešte len čakali na svoju rodinu, boli mnohokrát umiestnené v nemociciach na rovnakom oddelení ako rizikoví novorodenci a predčasne narodené deti. Nikoho, kto by sa o nich staral totiž zatiaľ nemali, preto bolo potrebné, aby im boli sestričky stále nablízku. A tak nám tieto detičky taktiež prirástli k srdcu. Aj preto sme pre všetky detičky počas vyše 8 rokov pripravovali kufrík, ktorý im pomáhal uchovať spomienky na ich skoré detstvo.

Každý kufrík obsahoval okrem rôznych darčekových predmetov aj pamätník pre bežné alebo výnimočné chvíle dieťaťa. Zdravotné sestričky aj lekári s láskou zapĺňali stránky tohto pamätníka rôznymi poznámkami, odkazmi či novinkami v živote bábätka. Aby aj ono malo svoju minulosť, skôr než si nájde svoju budúcnosť.

Tento projekt zaznamenával počas 8 rokov veľmi pozitívne ohlasy a to nielen medzi zdravotníkmi, ale aj medzi náhradnými rodičmi. Pokračovaním tohto projektu je Denník prvých spomienok.

Mama v nemocnici po predčasnom pôrode je málokedy obdarovaná darčekmi. Neistota, strach, úzkosť a nádej sú emócie, ktoré rodičov sprevádzajú týždne či mesiace pobytu ich predčasne narodených detí v nemocniciach. O to viac sa preto mamy predčasniatok potešia balíčku, ktorý ju čaká pri bábätku s drobnými predmetmi od sponzorov, dobrovoľníkov a mám, ktoré majú vlastnú skúsenosť s predčaným pôrodom a starostlivosťou o predčasniatko a stále majú v čerstvej pamäti náročné obdobie v nemocnici.

Balíčky obsahujú napríklad háčkovanú čiapočku, prívesok, hračku či podbradník. Možno najdôležitejšou súčasťou každého balíčka sú aj osobné odkazy od mám predčasne narodených detí, ktoré si touto náročnou cestou začiatkov so svojimi deťmi prešli pred časom. Okrem vrúcnych a povzbudivých slov obsahuje kartička aj meno ich dieťatka, týždeň narodenia či váhu, ktorá v mnohých prípadoch nedosahuje ani 800 či 1000g. Dnes sú z týchto detí životaschopné, šikovné, život a rodičov milujúce malé osobnosti, ktoré dokazujú, že sa im na tomto svete páči a že zázraky sa dejú.

Nech sa teda prostredníctvom týchto malých darčekov a povzbudivých slov naplnia srdcia rodičov predčasne narodených detí v nemocniciach silou, vierou a odhodlaním bojovať za ich bábätká, ktoré sa na tento svet vypýtali o čosi skôr. Pretože napriek tomu, že každé dieťatko si so sebou nesie iný životný príbeh, všetky majú spoločného menovateľa - nekonečnú lásku svojich rodičov, ktorá prekoná aj nemožné.

Háčkujte s nami

Ak sa aj vy chcete stať súčasťou nášho projektu Pomáhame srdcom a vyrábať háčkované darčeky pre predčasniatka v nemocniciach, pridajte sa k nám, budeme veľmi rady.

Neváhajte nám napísať.

Šikovné dobrovoľníčky po celom Slovenku pre nás háčkujú, za čo im srdečne ďakujeme. Ich ručné výrobky sa potom distribuujú do balíčkov, ktoré putujú do nemocníc medzi predčasne narodené deti. Ak sa chcete k nám pridať a neviete, kde začať, máme pre vás aj detailné návody na háčkovanie tých najobľúbenejších hračiek a darčekov pre bábätká.

Ako nás kontaktovať?

email: info@malicek.sk

FB skupina: Pomáhame srdcom – háčkovanie, štrikovanie, handmade

Kontaktovať môžete priamo aj naše regionálne koordinátorky:

Východné Slovensko - Kamila Žiláková (kamila.zilakova@gmail.com)

Sever a stred Slovenska – Mária Drábiková (drabikova.m@volny.cz)

Juh Slovenska – Kristína Takácsová (takacsova@malicek.sk)

Západné Slovensko – Zana Lukáčová (zana.lukacova@gmail.com)

Posielať môžete aj hotové výrobky:

osobne v Bratislave: (po dohode mailom info@malicek.sk)

poštou: OZ malíček, Krásnohorská 11, Bratislava 851 07

Ďakujeme!

Milí naši malíčkovskí rodičia, priatelia a podporovatelia, ak by ste nás chceli kontaktovať či nadviazať formu spolupráce, využite nasledujúce údaje.

Adresa a fakturačné údaje nášho občianskeho združenia malíček sú nasledovné:

malíček

Krásnohorská 11

851 07 Bratislava

Telefón: +421 948 129 985

E-mail: info@malicek.sk

Bankové údaje

Číslo účtu: 2921862077/1100

IBAN: SK04 1100 0000 0029 2186 2077

Banka: Tatra banka

SWIFT (BIC) : TATRSKBX

Komunitné centrum

Komunitné centrum nášho OZ malíček je miestom na prácu, stretávanie sa, workshopy a oddych. Nájdete nás na nasledujúcej adrese:

Vyšehradská ulica 25

851 06 Bratislava

OZ malíček online

Facebook: facebook.com/nasmalicek/

Instagram: instagram.com/malicek.sk/

Web: www.malicek.sk

Email: info@malicek.sk

! info pre formular NEWSLETTER ...

Každé 13. dieťa sa na Slovensku aktuálne narodí predčasne, čo predstavuje približne 4 500 detí ročne. „Predčasný pôrod predstavuje závažné riziká, kedy na svet prichádzajú krehké bábätká, doslova, bojujúce o svoje zdravie a budúcnosť. Ich štart do života sa veľmi líši od donosených bábätiek a kým sa dostanú do náruče svojich rodičov, musia prejsť dlhú a náročnú cestu v nemocnici. Naše združenie preto už trinásty rok sprevádza rodičov predčasniatok počas ich hospitalizácie, podporuje nemocnice materiálne, aby sme prispievali k zlepšeniu podmienok bábätiek ´do dlane´ a realizuje projekty, ktoré pomáhajú týmto deťom a ich rodinám,“ dodáva k činnosti malíčka jeho predsedníčka, Ľubica Kaiserová.

***

OZ malíček je rodičovskou organizáciou, je združením rodičov predčasne narodených detí. Sme občianskym združením, ktoré vzniklo v apríli 2011 z iniciatívy rodičov na podporu predčasne narodených detí a ich rodín, sme pomyselným mostom medzi rodinami a odbornou verejnosťou, aby svojou činnosťou prispelo k zlepšeniu starostlivosti o nedonosené deti a ich rodiny.

Cieľom združenia je zlepšiť starostlivosť o predčasne narodené deti a ich rodiny od prvého nadýchnutia. V spolupráci s odborníkmi realizuje projekty, ktoré napomáhajú k zvýšeniu komplexnej starostlivosti o predčasne narodené deti a ich rodiny, osvetou sa zapája k zvýšeniu povedomia o problematike predčasných pôrodov a starostlivosti o “predčasniatka”, je podporou pre rodiny.

Spolupracujeme s Neonatologickou sekciou Slovenskej pediatrickej spoločnosti (SPS) a Sekciou sestier pracujúcich v neonatológii. Sme jedným zo 65 aktívnych členov medzinárodnej organizácie EFCNI.

Našim cieľom je, aby deti odchádzali z nemocnice domov čo najzdravšie. Prioritou je taktiež, aby predčasne narodené dieťa a jeho rodina mala v zdravotníckom zariadení vytvorený priestor pre spoznávanie sa a aby bola prítomnosť blízkych vnímaná ako najlepšia starostlivosť o dieťa, k čomu združenie svojimi aktivitami napomáha a v neposlednom rade prispieva aj k informovanosti - aby verejnosť mala dostatok informácií o problematike predčasných pôrodov a ich možných následkov.

Naša vízia

Chceme, aby predčasne narodené deti mohli byť spolu s rodičmi od prvej chvíle a aby prítomnosť blízkych bola vnímaná ako súčasť najlepšej starostlivosti.

Spolupráca s neonatologickými pracoviskami

Naše aktivity a projekty realizujeme v spolupráci s neonatologickými oddeleniami a perinatologickými pracoviskami po celom Slovensku. Medzi našich dlhoročných partnerov patria nemocnice v Banskej Bystrici, Bratislave, Humennom, Košiciach, Martine, Nových Zámkoch, Poprade, Prešove, Rimavskej Sobote, Trenčíne, Trnave, Žiline, Michalovciach a Liptovskom Mikuláši.

Výročné správy

Všetky projekty nášho OZ malíček, naše aktivity a aj plány do budúcnosti sú zosumarizované po jednotlivých obdobiach vo výročných správach. Nahliadnuť do nich môžete TU.

Ocenenie “Purpurové srdce” je tým najúprimnejším vyjadrením obdivu a vďaky za nezištnú, obetavú a častokrát nedocenenú pomoc rodinám.

Purpurové srdce sa zrodilo vďaka myšlienke Armády Spojených štátov amerických, ktoré udeľujú medailu za zranenie v boji. Je snáď väčší boj ako boj o život? Zranenia utrpené predčasným narodením zostávajú s dieťaťom a jeho rodinou navždy. Purpurová farba ocenenia charakterizuje kráľovský majestát, podčiarkuje jeho mimoriadnosť. Farba srdca nie je plná, ale má v sebe pásiky – pri každom srdci sú iné, tak ako je každé dieťa trochu iné, ako je iná aj každá životná cesta. Srdce je vyrobené zo skla, je pevné, ale nie tak, aby vydržalo ťažký úder. Nedonosené dieťa je silné, nie je však nepremožiteľné. Tvar srdca bol zvolený preto, lebo každým úderom obnovuje život a nádej, symbolizuje lásku. Na spodnej hrane Purpurového srdca visí strieborná slza, symbolizuje slzy preliate rodinou nedonoseného dieťaťa, slzy dobré aj zlé, slzy radosti aj žiaľu. Je poctou tým predčasne narodeným, ktorých sme stratili.

Purpurové srdce je symbolom jednoty medzi skupinou ľudí, ktorá nepozerá na krajinu pôvodu, jazyk, hospodársku vyspelosť, rasový pôvod či náboženské vyznanie. Jej členovia majú jeden spoločný cieľ: nádej na budúcnosť nedonosených detí. Patria do nej nielen rodičia a rodina dieťaťa, ale aj zdravotné sestry, lekári, duchovní a priatelia. Títo všetci zdieľajú puto, ktoré nie je možné vyjadriť slovami, je možné poznať ho len srdcom.

Purpurové srdcia nedonosených detí sa ručne vyrábajú z českého skla a striebra, z ktorého sa razia mince. Sú silné ako všetky nedonosené deti, nie však také silné, aby vydržali tvrdý úder. Purpurová farba je kráľovská, farba kráľov a kráľovien a všetkých nedonosených detí. Strieborná slza je poctou tým predčasne narodeným, ktoré sme stratili.

Od roku 2012 malíček v spolupráci s partnermi organizuje slávnostný benefičný koncert, počas ktorého odovdzáva cenu Purpurové srdce osobnostiam, ktoré významne prispeli k zlepšeniu podmienok v starostlivosti, osvety atď. o predčasných pôrodoch a následnej starostlivosti o predčasne narodené deti. Ocenenia sú v nasledovných katergóriách:

1. Osobnosť Neonatologickej sekcie Slovenskej pediatrickej spoločnosti - kandidáta navrhuje Neonatologická sekcia slovenskej pediatrickej spoločnosti

2. Osobnosť verejného života - kandidáta navrhujú OZ malíček s Neonatologickou sekciou Slovenskej pediatrickej spoločnosti,  

3. Osobnosť občianskeho združenia malíček - kandidáta navrhuje malíček

Históriu ocenených spolu s fotkami si môžete pozrieť podľa jednotlivých ročníkov:

rok 2018

rok 2017

rok 2016

rok 2015

rok 2014

rok 2013

rok 2012

Ľubica Zimanová, janár 2019

Postieľka pripravená, výbava nažehlená, kočík zložený v obývačke a túžobné čakanie na Vaše prvé dieťa. Neopísateľný pocit každej maminy a ocina. To je aj môj príbeh. Naštudovaný harmonogram pôrodu, zodpovednosť, pripravenosť… a zrazu je všetko inak. Všetko prišlo o 6 týždňov skôr.
Myslela som, že mne sa to stať nemôže, ale stalo a začal sa môj životný boj, moja druhá diplomová práca, ale nie z ekonómie, ale “narodilo so mi predčasniatko”.
Je ťažko opísať všetko slovami, ale s podporou môjho manžela a Malíčka máme dnes 6ročnú “veľkáčku” Terezku.
Malíček je moja druhá rodina, ktorá sa objavila v pravej chvíli. Sú to vily a anjeli, ktorí Vám dodajú nádej, odvahu, radosť a optimizmus v čase, keď si myslíte, že to nie je možné. Ich prax, skúsenosti a oddanosť vo dne – v noci Vám to okamžite dokážu. Pomôžum vám vášho drobca umyť, prebaliť, a napapať, stretávate sa so zariadeniami, o ktorých ste možno len počuli. No hlavne Vám ukážu, ako aj maličkému stvoreniu viete dávať lásku svojou prítomnosťou, pozitívnym myslením, aj keď ho máte v inkubátore. Ich práca nekončí v nemocnici, ale pokračuje aj po návrate domov. Ste členom ich “ VIP klubu,” kde sa stretávajú mamy s deťmi s rovnakými alebo podobnými príbehmi.
Všetko sa dá naučiť a aj diplomovú prácu “predčasniatko” zvládnuť s podporou Malíčka.

https://najmama.aktuality.sk/clanok/276562/nove-vybavenie-v-nasich-nemocniciach-zabezpeci-viac-materskeho-mlieka-pre-predcasniatka/

https://tehotenstvo.rodinka.sk/vsetko-o-porodniciach/porodnice-pod-lupou/predcasniatka-bojuju-o-zivot-ich-mamy-o-kazdu-kvapku-mlieka/?

https://www.deti.sk/sme_rodicia/aktuality/clanok/predcasniatka-v-inkubatore-mozu-rodicia-nazivo-pozorovat-aj-z-domu

https://mamaaja.sk/clanky/infosky/mesta-zasvietia-purpurovo-17-november-bude-patrit-predcasniatkam

http://femme.sk/index.php/temy/dieta/item/12120-17-november-bude-patrit-predcasniatkam

Našim dlhodobým cieľom je, aby predčasne narodené deti odchádzali z nemocnice domov čo najzdravšie. Chceme čo najviac podporiť predčasne narodené deti a ich rodiny už v zdravotníckom zariadení a preto naše OZ malíček podporuje neonatologické oddelenia aj materiálne, prostredníctvom rôznych projektov a získaných sponzorských darov.

Činnosť združenia sa sústreďuje na zlepšovanie podmienok počas pobytu dieťaťa v nemocnici napr. materiálnou pomocou jednotlivých oddelení (napríklad darovaním monitorov dychu, profesionálnych odsávačiek mlieka pre mamičky, váhami pre bábätká, chladničkami na skladovanie materského mlieka, pohodlnými polohovateľnými kreslami na klokankovanie či dojčenie, prebaľovacími pultami alebo aj kartotékami na neonatologických oddeleniach, špeciálnych hniezd – neobedov, vyhrievaných postieľok, inkubátorov, kresiel na klokankovanie, tabletov, fotoaparátov, ktoré zmierňujú prekonávať chvíle prvotného odlúčenia rodiča s ich dieťaťom, prístrojov, plienok a pod.). Darovanými prístrojmi sme tak pomohli skvalitniť a vylepšiť technické vybavenie neonatologických oddelení na Slovenku.

OZ malíček je tvorcom projektu Prvá fotka bábätka, ktorá zbližuje rodičov s ich dieťaťom a je im prvým kontaktom na diaľku. Mama dostáva na gratulačnej kartičke obrázok svojho bábätka, aby ho mohla vidieť skôr, ako jej to jej stav či stav bábätka dovolí. Fotografia novorodeného bábätka má pozitívny vplyv na psychiku mamy či na podporu laktácie. Ak osobný kontakt nie je možný, vďaka IP kamerám nad inkubátormi môžu rodičia a blízka rodina vzhliadnuť svoje bábätko na diaľku, prostredníctvom online prenosu. Aj príručka pre rodičov z „dielne“ OZ je podporou v tejto novej životnej situácii. Okrem knižnej verzie je dostupná už aj ako e-kniha a od novembra aj ako audio kniha.

Medzi naše ďalšie krátkodobé projekty a formy podpory partí napríklad aj:

• 2023 - darovanie kresiel na klokankovanie do Liptovského Mikuláša, Trenčína a do Bratislavy v hodnote 2380 eur
• 2023 - darovanie 2 mini tlačiarní k projektu Prvá fotka bábätka na neonatologické oddelenia v Nitre a Košiciach
• 2023 - darovanie 14tich prehozov na inkubátory
• 2023 - darovanie profesionálnej odsávačky materského mlieka Medela Symphony do perinatologického centra v Košiciach a do nemocnice v Skalici v hodnote 3360 eur
• 2022 - darovanie 20tich prehozov na inkubátory
• 2022 - darovanie periniek v celkovej hodnote takmer 900eur do pericentra Antolská
• 2022 - darovanie postieľky pre dvojčatá s výhrevným matracom do Trenčína v celkovej hodnote 5682 eur
• 2022 - darovanie 3 mini tlačiarní k projektu Prvá fotka bábätka na neonatologické oddelenia v Ružinove, Michalovciach a Poprade
• 2022 - darovanie 60 diárov pre detičky určené na adopciu na neonatologické oddelenia
• 2021 - darovanie viac ako 30 prehozov na inkubátory do pericentier
• 2021 - darovanie mini tlačiarne k projektu Prvá fotka bábätka do Trenčína
• 2021 - darovanie 18 Neobedov a 18 diek v hodnote 3 000 eur do perinatologických centier po celom Slovensku
• 2021 - darovanie 33 kresiel na klokankovanie do 6 slovenských perinatologických centier v hodnote 3 000 eur
• 2020 - darovanie profesionálnych odsávačiek Medela Symphony 12 neonatologickým oddeleniam v celkovej hodnote 15 000 eur
• 2020 - darovanie 18 Neobedov v hodnote 2500 eur do perinatologických centier po celom Slovensku
• 2020 - darovanie 600 balení plienok pre predčasne narodené deti do všetkých perinatologických centier na Slovensku
• 2019/2020 - darovanie 30 mini postieľok s výhrevným matracom do perinatologických centier po celom Slovensku v rámci kampane najpočúvanejších rádií Najkrajší hlas
• 2019 - darovanie 6.-tich profesionálnych odsávačiek mlieka na oddelenia rizikových novorodencov
• 2018 - revitalizácia a rekonštrukcia Ambulancie pre deti s perinatálnou patológiou a rizikom v Bratislave, Antolská
• 2017 - tričká na dojčenie pre mamy, ktoré darujú svoje mlieko do mliečnych bánk
• 2017 - darovanie dvoch profesionálnych odsávačiek mlieka na oddelenia rizikových novorodencov
• 2016 - zabezpečenie klimatizácie na oddelení JIS a Rizikových novorodencoch v Bratislave, Antolská
• 2014 - darovanie prístrojov v hodnote 239 226 eur z výťažku Plesu v opere pre perinatologické centrá v Banskej Bystrici, Bratislave, Košiciach, Martine, Nových Zámkoch a Prešove

Ocenenie “Purpurové srdce” je tým najúprimnejším vyjadrením obdivu a vďaky za nezištnú, obetavú a častokrát nedocenenú pomoc rodinám.

Cena Purpurové srdce je celosvetovo vnímaný symbol a ocenenie za „zranenie“ v boji. Pôvodne sa udeľovalo vojakom, v poslednom období myšlienku prevzali rodičia nedonosených detí na celom svete.

Purpurové srdcia nedonosených detí sa ručne vyrábajú z českého skla a striebra, z ktorého sa razia mince. Sú silné ako všetky nedonosené deti, nie však také silné, aby vydržali tvrdý úder. Purpurová farba je kráľovská, farba kráľov a kráľovien a všetkých nedonosených detí. Strieborná slza je poctou tým predčasne narodeným, ktoré sme stratili.

Od roku 2012 malíček v spolupráci s partnermi organizuje slávnostný benefičný koncert, počas ktorého odovdzáva cenu Purpurové srdce osobnostiam, ktoré významne prispeli k zlepšeniu podmienok v starostlivosti, osvety atď. o predčasných pôrodoch a následnej starostlivosti o predčasne narodené deti. Ocenenia sú v nasledovných katergóriách:

1. Osobnosť Neonatologickej sekcie Slovenskej pediatrickej spoločnosti - kandidáta navrhuje Neonatologická sekcia slovenskej pediatrickej spoločnosti

2. Osobnosť verejného života - kandidáta navrhujú OZ malíček s Neonatologickou sekciou Slovenskej pediatrickej spoločnosti,  

3. Osobnosť občianskeho združenia malíček - kandidáta navrhuje malíček

V roku 2017 ocenenia získali:

1. Ocenenie pre osobnosť neonatologickej sekcie Slovenskej pediatrickej spoločnosti:: MUDr. Klaudia Demová

   Neuveriteľné, že mladá doktorka je nielen prednostom Neonatologickej kliniky, ale aj vedeckým tajomníkom NS SPS, krajským neonatológom, konzultantom Ministerstva zdravotníctva a UZDS, vedie celoštátnu výskumnú úlohu „Národný register perinatálnej asfyxie, HIE a celotelovej riadenej hypotermie pri HIE, atď...

   Afinita k novým diagnostickým, preventívnym a terapeutickým metódam a k novým technológiám v službe celej slovenskej neonatológie charakterizujú jej každodennú prácu.

   Vo vedeckej a publikačnej činnosti svoju pozornosť sústredila hlavne na metabolické a infekčné poruchy, na hypoxicko-ischemickú encefalopátiu a chorobnosť a úmrtnosť veľmi nezrelých novorodencov. Má početné vyzvané prednášky aj na zahraničných konferenciach.

   Pozitívny vzťah k športu a ku kultúre pri obrovskej láske k neonatológii dokresľujú osobnosť menovanej.

   Asi nie je to náhoda, že je oblúbená, veď je nezvyčajne dôkladná, trpezlivá, obetavá, tímovo pracujúca, empatická ku svojim spolupracovníkom, pacientom a rodičom, medicínsky fundovaná workoholička, ktorá z „Hora“ dostala nezvyčajne veľa a patri do skupiny ľudí, ktorí s úrokmi chcú vrátiť tieto „Dary“.

   Spomedzi svojich členov ju na ocenenie Purpurové srdce tajným hlasovaním zvolili členovia Neonatologickej sekcie Slovenskej pediatrickej spoločnosti, ktorí si ju nesmierne vážia za jej prínos v oblasti neonatológie.

2. Ocenenie pre osobnosť verejného života: SOCIA - Nadácia na podporu sociálnych zmien

   Nadácia SOCIA iniciovala založenie šiestich centier včasnej intervencie (v Banskej Bystrici, Bratislave, Košiciach, Trenčíne, Prešove a Žiline). Ich primárnym cieľom je poskytovať odborné služby a pomocrodinám s deťmi (0-7 rokov), ktorých vývin je z rôznych dôvodov ohrozený či oneskorený. Filozofiacentiervychádza z predpokladu, že práve rodina je tým najvhodnejším miestom pre rast a výchovudetí. Skúsený tím odborníkov pomáha nielen podporovať vývin dieťaťa a jeho rodinu, ale snaží sa aj o ichlepšie začlenenie do spoločnosti. Bezplatne ponúka sprevádzanie a poradenské služby sociálneho pracovníka, fyzioterapeuta, špeciálneho a liečebného pedagóga, psychológa či logopéda. Centrá začali v spolupráci s OZ malíček a neonatologickými oddeleniami poskytovať psychologickú a podpornú pomoc rodičom predčasne narodených detí aj priamo v nemocniciach.

3. Osobnosť občianskeho združenia malíček (navrhuje malíček):

   1. Mgr. Marta Gromošová

      Matka 6 detí, riaditeľka Centra voľného času sv. Jána Pavla II. v Prešove, veľká nadšenkyňa pletenia a háčkovania, človek s velikánskym srdcom pre všetko dobré. Martu môžete vidieť s háčikom, ihlicami či sedí v autobuse, alebo u lekára. Nádherné veci tvorí nielen pre seba a svoju rodinu, ale svojou šikovnosťou potešuje rodiny predčasne narodených a rizikových detí. Už tretí rok sa v Centre voľného času sv. Jána Pavla II. v Prešove pod jej vedením stretávajú ženy na tvorivých stretnutiach, ktorých výsledkom sú nádherné veci pre naše predčasniatka. Nespočetné množstvo malilinkých čiapočiek, ponožiek, diek, chobotničiek a milých darčekov prostredníctvom malíčka a projektu Mamy mamám rozdávajú nielen v nemocniciach na východe Slovenska, ale aj kde je to potrebné. V tomto roku realizuje Centrum voľného času sv. Jána Pavla II.Grantový projekt Dôvera pod názvom Háčkujeme cestičku do života, ktorý ma veľký úspech.  Vďaka nemu tak pomáhajú najmenším deťom,rodinám ale i zdravotníckemu personálu. Do kreatívnych aktivít zapájajú verejnosť prostredníctvom prezentácie háčkovaných vecí na školách, na Dobrom festivale, na Komunitnom trhu v Prešove a iných, z ktorých výťažok putuje na pomoc týmto deťom. Vďaka pani Marte v Prešove, ale aj na celom Slovensku vedia, že pomáhať sa oplatí a tým najmenším najviac. Svojím nadšením, šikovnosťou, jedinečným pohľadom na život a humorom vedúcim k písaniu skvelých článkov je Marta vzácnym človekom. K jej dobrému srdcu pribudne dnes od nás aj to „purpurové“.

   2. Mudr.Soňa Molnárová

      Doktorka Molnárová je neonatologičkou na Novorodeneckej klinike Mikuláša Rusnáka v nemocnici sv. Cyrila a Metoda v Bratislave. Za jej dlhoročnú prax na jednotke intenzívnej starostlivosti jej rukami a srdcom prešlo tisíce blšiek – drobučkých človiečikov.Ocenenie Purpurové srdce udeľuje o. z. malíček pani doktorke Molnárovej na návrh rady a členov združenia za jej výrazné prispievanie k zlepšeniu starostlivosti o nedonosené deti. Jej profesionálny úsudok a zároveň materská náruč zachránila počas jej dlhoročného pôsobenia v Nemocnici na Bezručovej a v Univerzitnej nemocnici Bratislava nespočetné množstvo predčasne narodených detí, často krát s veľmi slabými vyhliadkami do budúcnosti. Túto mimoriadnu cenu venujú pani doktorke rodičia predčasne narodených detí, ktorí na ňu s vďakou spomínajú.

   3. Mgr. Iveta Jančoková

      Je mamou dvoch synov. Prvorodený synček, ktorý sa prišiel na svet o 12 týždňov skôr, bol dôvodom, prečo sa mama časom zapojila do aktivít združenia. Je to dobrovoľnícka práca na plný úväzok po večeroch popri úlohe mamy a manželky, na materskej dovolenke.

      Jej veľké srdce plné pochopenia a lásky oceňujú najmä mamičky dlhodobo hospitalizované v nemocniciach so svojimi predčasne narodenými deťmi, pre ktoré je veľkou emocionálnou podporou. Svojim prístupom a aktivitami sa tiež snaží zvýšiť povedomie verejnosti o predčasných pôrodoch a problémoch, ktoré sa s nimi spájajú. Často sa nadchne pre nové výzvy a nápady, do ktorých sa niekedy až bezhlavo púšťa.

      Ivka je energickou ženou s pozitívnym náhľadom na svet okolo seba. Veľká ochota pomáhať robia z Ivety Jančokovej človeka na pravom mieste.

Ocenenie “Purpurové srdce” je tým najúprimnejším vyjadrením obdivu a vďaky za nezištnú, obetavú a častokrát nedocenenú pomoc rodinám.

Cena Purpurové srdce je celosvetovo vnímaný symbol a ocenenie za „zranenie“ v boji. Pôvodne sa udeľovalo vojakom, v poslednom období myšlienku prevzali rodičia nedonosených detí na celom svete.

Purpurové srdcia nedonosených detí sa ručne vyrábajú z českého skla a striebra, z ktorého sa razia mince. Sú silné ako všetky nedonosené deti, nie však také silné, aby vydržali tvrdý úder. Purpurová farba je kráľovská, farba kráľov a kráľovien a všetkých nedonosených detí. Strieborná slza je poctou tým predčasne narodeným, ktoré sme stratili.

Od roku 2012 malíček v spolupráci s partnermi organizuje slávnostný benefičný koncert, počas ktorého odovdzáva cenu Purpurové srdce osobnostiam, ktoré významne prispeli k zlepšeniu podmienok v starostlivosti, osvety atď. o predčasných pôrodoch a následnej starostlivosti o predčasne narodené deti. Ocenenia sú v nasledovných katergóriách:

1. Osobnosť Neonatologickej sekcie Slovenskej pediatrickej spoločnosti - kandidáta navrhuje Neonatologická sekcia slovenskej pediatrickej spoločnosti

2. Osobnosť verejného života - kandidáta navrhujú OZ malíček s Neonatologickou sekciou Slovenskej pediatrickej spoločnosti,  

3. Osobnosť občianskeho združenia malíček - kandidáta navrhuje malíček

V roku 2016 ocenenia získali:

1. Ocenenie pre osobnosť neonatologickej sekcie Slovenskej pediatrickej spoločnosti: doc.MUDr. Katarína Maťašová, PhD.

   Docentka Katarína Maťašová venuje celý svoj profesionálny život tým najmenším, novorodencom. Svojou prácou primárky Neonatologickej kliniky v Martine napĺňa nielen svoje sny.  Pomohla a pomáha ich plniť aj mnohým rodinám z celého Slovenska, robí ich šťastnými.  Svoju životnú filozofiu medicíny a etiky  ponúka  aj  študentom lekárskej fakulty a mladým lekárom. Bohatú klinickú prax pretkala aj vedeckou prácou, ktorá priniesla svoje ovocie a stretáva sa s pozitívnym ohlasom aj v zahraničí. Lásku k tým najmenším, svojej práci i rodine najlepšie vystihuje  citát z Malého princa : „..dobre vidíme iba srdcom, to hlavné  je očiam neviditeľné“.   

   Cenu doc.MUDr. Kataríne Maťašovej, PhD., odovzdala štátna tajomníčka MZ SR doc.MUDr. Andrea Kalavská, MPH

2. Ocenenie pre osobnosť verejného života: Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie

   Detské centrum vzniklo v Bratislave v roku 1990 s pomocou zariadenia Kinderzentrum München. Je výnimočné svojou multidisciplinárnou starostlivosťou o deti, ktoré to potrebujú a ich rodiny. V prvom rade sú to deti s rôznymi postihnutiami, ale aj deti s poruchami učenia, správania i ďalšie deti, ktoré školský zákon nazýva žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, vrátane nadaných detí. Skúsenosti s modernou formou pomoci ľuďom s postihnutím a ich rodinám využívajú odborní pracovníci Detského centra v účasti na pregraduálnej príprave študentov psychológie, špeciálnej pedagogiky a sociálnej práce. Multidisciplinárny tím Detského centra tvoria: detská neurologička a detský psychiater, fyzioterapeutky, sociálna pracovníčka, psychológovia, špeciálni pedagógovia, logopédka, liečebná pedagogička, predškolská pedagogička, detská sestra a asistentky. Klientmi Detského centra sú rodiny s deťmi vo veku od šesť týždňov. Postihnutým klientom, ktorí začali do DC chodiť ako deti, sa služby poskytujú aj po dosiahnutí plnoletosti. Evidovaných majú temer 5 tisíc klientov, ročne príde do Detského centra okolo 200 nových rodín. Ďakujeme, že ste!

   Cenu z rúk profesora MUDr. Františka Bauera, PhD., za celý tím prevzala PhDr. Magdaléna Špotáková

3. Ocenenie pre osobnosť občianskeho združenia malíček: sestry z nenatologických oddelení (perinatologických center) z celého Slovenska

Prvý krát za 5 rokov Malíček zapojil do hlasovania o cenu Osobnosť Malíčka aj širokú verejnosť, kde mali rodičia a priaznivci predčasne narodených detí možnosť hlasovať za zdravotnú sestru, ktorá sa im najviac vryla do pamäte či už starostlivosťou alebo prísupom k ich bábätku.

Denisa Panicová

Nemocnica: Fakultná Nemocnica s Poliklinikou F.D.Roosevelta Banská Bystrica

Reakcie rodičov:

Trpezlivá, chápavá a veľmi milá odpovedať mamičkám na otázky.

Citlivá k detičkám.

Bojuje za dojčenie a pomôže nevzdať to, aj keď to nejde tak, ako si to mamička predstavuje.

Eva Svrbická

Nemocnica: Detská Fakultná Nemocnica s Poliklinikou Kramáre Bratislava

Reakcie rodičov:

Veľmi milá, ochotná sestrička s pozitívnym prístupom a chuťou povzbudiť rodičov v ťažkej chvíli.

Je zástancom klokankovania a vždy rada pomôže.

Janka Buranská

Nemocnica: Fakultná nemocnica s poliklinikou Nové Zámky

Reakcie rodičov:

Svojou obetavou, poctivou prácou ako aj prístupom ku maličkým pacientom a ich rodičom je príkladom pre všetkých rodičov.

Bola našou oporou, vždy ochotná poradiť, pomôcť, keď bolo treba tak nás, zúfalých rodičov, objať.

Je to nesmierne ľudská, empatická, citlivá, múdra sestra.

Mária Vreštiaková

Nemocnica: Nemocnica sv.Cyrila a Metoda, Antolská Bratislava

Reakcie rodičov:

Milá, usmievavá, empatická sestra, ktorá sa nebála ukázať svoju ľudskosť a ozajstný záujem o bábätko aj vo chvíli, keď sama nemala najlepší deň.

Všetko vysvetlí, povzbudí, neustále sa venuje detičkám aj ich rodičom.

Petra Křivánková

Nemocnica: Univerzitná nemocnica L.Pasteura Košice

Reakcie rodičov:

Mamičkám sa venuje nielen pokiaľ sú ich detičky na klinike, ale aj po prepustení. Je ochotná vždy pomôcť a poradiť.

Empatická sestra, ktorá pomáha mamičkám, s radosťou poskytuje informácie ohľadom dojčenia, prebaľovania a obliekania stále dookola.

Oddaná svojej práci celým srdcom. Vždy s úsmevom.

Vladimíra Kováčová

Nemocnica: Univerzitná nemocnica Martin

Reakcie rodičov:

Dáva do svojej profesie svoje srdce a je to vidieť a hlavne cítiť.

Je to sestrička, ktorá má vždy úsmev na tvári, podporí a poskytne radu na základe dlhoročnej praxe.

Srší z nej láskavosť.

Vlasta Baňasová

Nemocnica: Fakultná nemocnica J.A. Reimana, Prešov

Reakcie rodičov:

Skúsená sestra, ktorá dôverne pozná potreby mamičiek a oddelenia. Chuť povzbudiť rodičov je obdivuhodná.

Jej pozitívny prístup neraz „nakazil“ všetky mamičky na oddelení.

Ceny pre sestričky odovzdávala prof. Iveta Radičová.

Ocenenie “Purpurové srdce” je tým najúprimnejším vyjadrením obdivu a vďaky za nezištnú, obetavú a častokrát nedocenenú pomoc rodinám.

Cena Purpurové srdce je celosvetovo vnímaný symbol a ocenenie za „zranenie“ v boji. Pôvodne sa udeľovalo vojakom, v poslednom období myšlienku prevzali rodičia nedonosených detí na celom svete.

Purpurové srdcia nedonosených detí sa ručne vyrábajú z českého skla a striebra, z ktorého sa razia mince. Sú silné ako všetky nedonosené deti, nie však také silné, aby vydržali tvrdý úder. Purpurová farba je kráľovská, farba kráľov a kráľovien a všetkých nedonosených detí. Strieborná slza je poctou tým predčasne narodeným, ktoré sme stratili.

Od roku 2012 malíček v spolupráci s partnermi organizuje slávnostný benefičný koncert, počas ktorého odovdzáva cenu Purpurové srdce osobnostiam, ktoré významne prispeli k zlepšeniu podmienok v starostlivosti, osvety atď. o predčasných pôrodoch a následnej starostlivosti o predčasne narodené deti. Ocenenia sú v nasledovných katergóriách:

1. Osobnosť Neonatologickej sekcie Slovenskej pediatrickej spoločnosti - kandidáta navrhuje Neonatologická sekcia slovenskej pediatrickej spoločnosti

2. Osobnosť verejného života - kandidáta navrhujú OZ malíček s Neonatologickou sekciou Slovenskej pediatrickej spoločnosti,  

3. Osobnosť občianskeho združenia malíček - kandidáta navrhuje malíček

V roku 2015 ocenenia získali:

1. profesor MUDr. Mirko Zibolen, CSc., hlavný odborník MZ SR pre neonatológiu a prednosta Neonatologickej kliniky Univerzitnej nemocnice Martin

   Mirko Zibolen je už 15 rokov stále najmladším slovenským profesorom pediatrie. Pochádza a žije v Martine. Túžil sa venovať matematike, ale celú svoju profesionálnu kariéru lekára venoval maličkostiam pre maličkých. Jeho najväčšou profesionálnou hrdosťou sú nielen zdravé deti spokojných rodičov, ale aj výchova študentov medicíny a mladých lekárov, ktorým vštepuje predovšetkým poznatky medicíny založenej na dôkazoch. Je autorom a spoluautorom desiatich monografií, takmer 200 vedeckých príspevkov a viac ako 600 prednášok, z ktorých mnohé boli ohodnotené viacerými slovenskými i zahraničnými uznaniami. Jeho život a prácu vystihuje motto “obráť svoju tvár k slnku, a všetky tiene padnú za teba…”

2. Ocenenie pre osobnosť verejného života: Jana Žitňanská, odovzdál Ivo Nesrovnal primátor hl. mesta SR Bratislava

   Vstupom do politiky v roku 2010 vymenila pani Jana Žitňanská prácu televíznej žurnalistky za prácu poslankyne NR SR. Okrem práce na systémových a legislatívnych zmenách v školstve sa ťažiskom jej práce stala pomoc zdravotne znevýhodneným občanom, ľudské práva ako aj systémové zmeny v oblasti integrácie znevýhodnených, či marginalizovaných skupín obyvateľstva.Tieto oblasti zostávajú jej pracovnými prioritami aj potom, ako bola v roku 2014 zvolená za poslankyňu Európskeho parlamentu. Zo svojej pozície sa snaží fungujúcu legislatívu európskych krajín a pozitívne vzory prístupu k zdravotne znevýhodneným aproximovať do slovenskej reality a praxe. Neutíchajúcim entuziazmom, vierou v kvalitatívne zmeny a konkrétnymi legislatívnymi riešeniami búra bariéry, zaužívané rigidné postupy a myslenie kompetentných. Svojou činnosťou vytvára pomyselné mosty medzi vzdialenou európskou legislatívou a každodennými reálnymi potrebami ľudí v rôznych regiónoch Slovenska. Práve pre vzácnu vlastnosť načúvať potrebám ostatných sa pre mnohých stáva nádejou na zmeny ústiace v kvalitnejší život občanov Slovenska, špeciálne tých, ktorí sú odkázaní na pomoc druhých.”

3. Ocenenie pre osobnosť malíčka: Mgr. Mária Palenčárová – členka výkonného tímu OZ malíček, koordinátorka pre región východ s pôsobnosťou v Prešove, odovzdála pani Ľubica Kaiserová, predsedníčka o.z. malíček

   Mária Palenčárová veľkú časť svojho voľného času, síl, dobrých nápadov a angažovanosti daruje vo forme nezištnej pomoci tým najmenším, lebo im túži uľahčiť štart do života. Jej veľké srdce plné pochopenia a lásky oceňujú najmä mamičky dlhodobo hospitalizované v nemocniciach so svojimi predčasne narodenými deťmi, pre ktoré je veľkou emocionálnou podporou. Svojim prístupom a aktivitami sa tiež snaží zvýšiť v svojom regióne povedomie verejnosti o predčasných pôrodoch a problémoch, ktoré sa s nimi spájajú.Veľká ochota pomáhať a pokora robia z Márie Palenčárovej človeka na pravom mieste.

4. Ocenenie pre osobnosť malíčka:PhDr. Danka Greškovitsova, im memoriam, vedúca sestra na Klinike neonatológie v detskej fakultnej nemocnici v Košiciach

   Danka pôsobila najskôr ako detská sestra na novorodeneckom oddelení v Košiciach, neskôr na pozícii staničnej sestry JIRS. Od roku 2006 sa zhostila funkcie vedúcej sestry na Klinike neonatológie v detskej fakultnej nemocnici v Košiciach. Stála pri zriaďovaní klinických ošetrovateľských jednotiek. Organizovala, plánovala, koordinovala prácu oddelenia a tovrátane tvorby špecifických individuálnych ošetrovateľských postupov, z ktorých profitovali najmenší pacienti . Jej pozitívny prístup slúžil nielen po praktickej stránke, ale hlavne ako emocionálna podpora mamičiek dlhodobo hospitalizovaných v nemocniciach so svojimi deťmi. Za svoje pracovné výsledky a aktívnu prácu v RK SaPA Košice I. v rámci Neonatologickej kliniky získala ocenenie „Biele srdce“ v kategórii sestra manažér, ktoré charakterizuje poznanie, starostlivosť a ľudskosť. V osobe Danky odišiel od nás nielen výnimočný človek, manažér a odborník, ale aj citlivá duša s veľkým srdcom.

Keď je dieťa skutočný zázrak

Nášho Lukáška niekoľkokrát za deň vyobjímam a oslovím "ty môj zázrak". Naše dieťa je skutočný zázrak. Taký naozajstný, ktorému ani doktori stále nedokážu uveriť.

Lukáško sa narodil na konci 6. mesiaca tehotenstva, teda o 3,5 mesiaca skôr, ako sa mal. Narodil sa 1.12.2017, no mal sa narodiť 21. 3. 2018. Svoj prvý rok už oslavoval, aj keď ho mal oslavovať o takmer 4 mesiace neskôr.

Narodil sa ako 650 g a 29 cm bábätko, spontánne v 24.týždni tehotenstva, bez žiadnych upozornení. Ráno som bola na vyšetrení u môjho doktora a večer som sa stala mamou. Nepodarilo sa to zastaviť, ani zvýšenou polohou, ani veľkým množstvom magnézia, ktoré som dostala. Vždy som sa tešila na okamih po pôrode, keď si bábätko hneď vezmem k sebe a s manželom si ho vybozkávame. Nepočula som ho plakať, ani som ho nezahliadla. Lukáška som videla až o 4 dni. Začal sa boj, o ktorom som dovtedy nemala ani poňatia.

Až odstupom času si pomaly uvedomujem, čo všetko sme prežili a aké veľké šťastie sme mali. Pol roka sme aj s manželom strávili viac menej v nemocnici a na cestách. Lukáško ležal v Martine a my sme bývali hodinu cesty autom odtiaľ. Dochádzali sme každučký deň, rozprávali sme sa s ním, verili a dúfali, že to všetko zvládne.

A on to zvládol :) Nikdy nezabudnem na pocity, ktoré som mala, keď som ho na 4. deň od pôrodu uvidela. Ťažko ich opísať, no očakávaný strach opadol hneď ako som si obliekla plášť a vstúpila na oddelenie JVSN. Narodil sa ako vtáčatko. Očká sa mu prerezali až na 10. deň od narodenia. Prekonal 3 zápaly pľúc, dostal 3 transfúzie, strávil 2,5 mesiaca v inkubátore, 3 mesiace dýchal s prístrojmi a kyslíkom, 3 mesiace dostával mliečko sondou, zostalo mu chronické ochorenie pľúc, znížená imunita. V nemocnici strávil presne 4 mesiace 4 dni, pričom posledné 2 týždne som mohla byť s ním.

Prežili sme niekoľko okamihov, ktoré rodičia dieťaťa narodeného bežne v termíne jednoducho nezažijú a veľmi ťažko si ich vedia predstaviť. Nezabudnuteľný okamih bol, keď ma Lukáško prvýkrát chytil za prst. Nezabudnuteľný okamih bolo prvé klokankovanie. Mohla som si ho prvýkrát podržať až po mesiaci, keď mal 900g. Nezabudnuteľný okamih bolo, keď som ho po 2,5 mesiaca uvidela ležať v postieľke v jeho prvom oblečení. Neopísateľný okamih bolo, keď mi povedali, že sa presúvame na druhé oddelenie JIS, odkiaľ sa už odchádza len domov. Neopísateľný okamih bol, keď som si ho prvýkrát mohla podržal v perinke. Nezabudnuteľný okamih bol aj ten, keď sme ho prišli pozrieť a Lukáško dýchal sám, bez pomoci, bez kyslíka. Takých nezabudnuteľných a neopísateľných okamihov a pocitov bolo veľmi veľa.

Strávili sme doma 4 noci a oboch nás sanitka odviezla do nemocnice, z ktorej sme vyšli až o ďalšie takmer 2 mesiace. Lukáško bojoval opäť o život na JISke a chvíľku aj na ARE. Prekonal brionchiolitídu a RS vírus, ktorý mu sťažil dýchanie tak, že takmer celý čas bol znovu na kyslíku. Zbavoval sa ho veľmi pomaly a veľmi ťažko. No opäť sme to spoločne zvládli a šiel domov bez kyslíka, zdravý. Počas tohto pobytu v nemocnici sme prešli z fľašky na plné kojenie.

Prešiel už viac ako rok. Dnes je z neho živý, rozumný chlapček, na ktorého by nikto (dokonca ani doktori, ako sa viackrát vyjadrili) nikdy nepovedal, že sa narodil tak extrémne skoro. Stále navštevujeme viacero ambulancii, cvičíme podľa Vojtovej metódy, no je to zázrak. Náš skutočný zázrak. Aktuálne má 16 mesiacov, korigo 1 rok. Aktívne štvornožkuje, stavia sa na kolienka, vie povedať auo (auto), havo, halo a vieme sa dokonale dohovoriť takým naším jazykom. Od prekonania vírusu bol chorý asi 3x, z toho raz bral antibiotiká. Všetko funguje ako má.

A my sa nikdy nebudeme vedieť dostatočne poďakovať celému personálu martinskému oddeleniu Neonatológieza záchranu nášho chlapca a úžasnú starostlivosť. Následne sme nesmierne zaviazaní aj Klinike detí a dorastu – detskej JISke, kde pracujú úžasní lekári, perfektný tím sestričiek a urobili všetko pre to, aby bol Lukáško zdravý. Taktiež nezabúdame na bojnickí tím lekárov za to, že mu dali možnosť žiť. Bez nich by nám Lukáško dnes takú veľkú radosť nerobil. :)

Silvia, Matej a Lukáško

Ocenenie “Purpurové srdce” je tým najúprimnejším vyjadrením obdivu a vďaky za nezištnú, obetavú a častokrát nedocenenú pomoc rodinám.

Cena Purpurové srdce je celosvetovo vnímaný symbol a ocenenie za „zranenie“ v boji. Pôvodne sa udeľovalo vojakom, v poslednom období myšlienku prevzali rodičia nedonosených detí na celom svete.

Purpurové srdcia nedonosených detí sa ručne vyrábajú z českého skla a striebra, z ktorého sa razia mince. Sú silné ako všetky nedonosené deti, nie však také silné, aby vydržali tvrdý úder. Purpurová farba je kráľovská, farba kráľov a kráľovien a všetkých nedonosených detí. Strieborná slza je poctou tým predčasne narodeným, ktoré sme stratili.

Od roku 2012 malíček v spolupráci s partnermi organizuje slávnostný benefičný koncert, počas ktorého odovdzáva cenu Purpurové srdce osobnostiam, ktoré významne prispeli k zlepšeniu podmienok v starostlivosti, osvety atď. o predčasných pôrodoch a následnej starostlivosti o predčasne narodené deti. Ocenenia sú v nasledovných katergóriách:

1. Osobnosť Neonatologickej sekcie Slovenskej pediatrickej spoločnosti - kandidáta navrhuje Neonatologická sekcia slovenskej pediatrickej spoločnosti

2. Osobnosť verejného života - kandidáta navrhujú OZ malíček s Neonatologickou sekciou Slovenskej pediatrickej spoločnosti,  

3. Osobnosť občianskeho združenia malíček - kandidáta navrhuje malíček

V roku 2014 ocenenia získali:

1. Osobnosť Neonatologickej sekcie Slovenskej pediatrickej spoločnosti: MUDr. Mária Vasilová
2. Osobnosť verejného života: Andrea Cocherová
3. Osobnosť Občianskeho združenie malíček: doc. MUDr. Darina Chovancová, CSc.

“Je našou povinnosťou pomáhať ľuďom, ktorí sa ocitli v zložitých životných situáciách. Práve pretoje dôležité oceniť aj ľudí, ktorí sa výrazným spôsobom podieľajú na starostlivosti o predčasne narodené deti. Sú to neviditeľní, ale o to dôležitejší hrdinovia všedných dní,” hovorí Jana Žitňanská, poslankyňa Európskeho parlamentu.

Nad tohtoročným podujatím prevzali záštitu prezident SR Andrej Kiska a europoslankyňa Jana Žitňanská.

Ocenenie “Purpurové srdce” je tým najúprimnejším vyjadrením obdivu a vďaky za nezištnú, obetavú a častokrát nedocenenú pomoc rodinám.

Cena Purpurové srdce je celosvetovo vnímaný symbol a ocenenie za „zranenie“ v boji. Pôvodne sa udeľovalo vojakom, v poslednom období myšlienku prevzali rodičia nedonosených detí na celom svete.

Purpurové srdcia nedonosených detí sa ručne vyrábajú z českého skla a striebra, z ktorého sa razia mince. Sú silné ako všetky nedonosené deti, nie však také silné, aby vydržali tvrdý úder. Purpurová farba je kráľovská, farba kráľov a kráľovien a všetkých nedonosených detí. Strieborná slza je poctou tým predčasne narodeným, ktoré sme stratili.

Od roku 2012 malíček v spolupráci s partnermi organizuje slávnostný benefičný koncert, počas ktorého odovdzáva cenu Purpurové srdce osobnostiam, ktoré významne prispeli k zlepšeniu podmienok v starostlivosti, osvety atď. o predčasných pôrodoch a následnej starostlivosti o predčasne narodené deti. Ocenenia sú v nasledovných katergóriách:

1. Osobnosť Neonatologickej sekcie Slovenskej pediatrickej spoločnosti - kandidáta navrhuje Neonatologická sekcia slovenskej pediatrickej spoločnosti

2. Osobnosť verejného života - kandidáta navrhujú OZ malíček s Neonatologickou sekciou Slovenskej pediatrickej spoločnosti,  

3. Osobnosť občianskeho združenia malíček - kandidáta navrhuje malíček

V roku 2013 ocenenia získali:

1. Osobnosť Neonatologickej sekcie Slovenskej pediatrickej spoločnosti: MUDr. Mikuláš Rusnák – Im Memoriam, MUDr. Ivan Frič
2. Osobnosť verejného života: Patrícia Jarjabková
3. Osobnosť Občianskeho združenie malíček: Denisa Hrbáňová

“Som nesmierne rada, že odovzdané ocenenia sú pre ľudí, ktorí sa výrazným spôsobom podieľajú na starostlivosti o predčasne narodené deti. A je úplne jedno, či sú to profesionálni zdravotníci alebo obyčajní ľudia. Všetci však venujú týmto deťom kus svojho srdca”, hovorí Zdenka Studenková, patrónka o.z. malíček.

Na benefičnom koncerte vystúpil Detský a dievčenský spevácky zbor Slovenského rozhlasu.

Nad podujatím prevzal záštitu Milan Ftáčnik, primátor Bratislavy, hlavného mesta SR.

Občianske združenie malíček prvýkrát udelilo Cenu „Purpurové srdce“ na Slovensku. Tento symbol spája komunitu rodín s predčasne narodenými deťmi po celom svete. Toto ocenenie bolo odovzdané osobnostiam, ktoré sa výrazným spôsobom podieľajú na starostlivosti o predčasne narodené deti. Cieľom akcie je oboznámiť širšiu verejnosť s predčasnými pôrodmi, ich rizikami a upozorniť na závažnosť tohto problému. Cena sa slávnostne odovzdáva pri príležitosti Medzinárodného dňa predčasne narodených detí (17. november).

Nad podujatím prevzala záštitu poslankyňa Národnej rady SR Jana Žitňanská.

V roku 2012 sa Cena „Purpurové srdce“ udeľuje v troch kategóriách:

1. Osobnosť Občianskeho združenie malíček, ocenená bola pani Prof. MUDr. Mária Huttová, CSc.
2. Osobnosť Neonatologickej sekcie Slovenskej pediatrickej spoločnosti, ocenený bol pán Prof. MUDr. František Bauer, PhD.
3. Osobnosť verejného života, ocenená bola pani MUDr. Viera Haľamová

Purpurové srdce sa zrodilo vďaka myšlienke Armády Spojených štátov, kde udeľujú medailu za zranenie v boji. Je snáď väčší boj ako boj o život? Zranenia utrpené predčasným narodením zostávajú s dieťaťom a jeho rodinou navždy. Purpurová farba charakterizuje kráľovský majestát, podčiarkuje jeho mimoriadnosť. Farba srdca nie je plná, ale má v sebe pásiky – pri každom srdci sú iné, tak ako je každé dieťa trochu iné, ako je iná aj každá životná cesta. Srdce je vyrobené zo skla, je pevné, ale nie tak, aby vydržalo ťažký úder. Nedonosené dieťa je silné, nie je však nepremožiteľné. Tvar srdca bol zvolený preto, lebo každým úderom obnovuje život a nádej, symbolizuje lásku. Na spodnej hrane Purpurového srdca visí strieborná slza, symbolizuje slzy preliate rodinou nedonoseného dieťaťa, slzy dobré aj zlé, radosti aj žiaľu. Je poctou tým predčasne narodeným, ktoré sme stratili.

Purpurové srdce je symbolom jednoty medzi skupinou ľudí, ktorá nepozerá na krajinu pôvodu, jazyk, hospodársku vyspelosť, rasový pôvod či náboženské vyznanie. Jej členovia majú jeden spoločný cieľ: nádej na budúcnosť nedonosených detí. Patria do nej nielen rodičia a rodina dieťaťa, ale aj zdravotné sestry, lekári, duchovní a priatelia. Títo všetci zdieľajú puto, ktoré nie je možné vyjadriť slovami, je možné poznať ho len srdcom.

Ďalšie podujatia, ktoré sa konajú pri príležitosti Medzinárodného dňa predčasne narodených detí a udelenia Ceny „Purpurové srdce“:

• 6. 11. 2012 – osvetlenie Bratislavského hradu, Divadla Aréna v Bratislave, Obchodného centra Millénium v Martine, nového mostu v Nitre,Štátneho divadla v Košiciach
• 7. 11. 2012 o 7.00 – Sv. omša v Kostole sv. Jozefa, Brehy
• 7. 11. 2012 o 19.30 GMT (20.30 SEČ) – Sv. omša v kostole SCM Our Lady of La Salette and St. Joseph, Londýn (Slovak Catholic Mission in London /Slovenská katolícka misia v Londýne)
• 10. 11. 2012 o 17.00 hod. – Večer modlitieb a chvál v spolupráci s platformou Kresťania v meste (kostol Cirkvi bratskej, Cukrová 4, Bratislava)
• 11.11. 2012 o 9.30 – Bohoslužba – Cirkev bratská (Slovenská 34, Prešov)
• 17. 11. 2012 Bohoslužba – kaplnka Nemocnice sv. Cyrila a Metoda (Antolská 11, Bratislava)
• 18. 11. 2012 o 10.00 – Bohoslužba – Cirkev bratská (Cukrová 4, Bratislava)

Ak nemáte čas alebo momentálne neviete, ako by ste nám vedeli pomôcť, prispejte finančne. Je to najjednoduchší spôsob ako pomáhať. Naše OZ malíček do veľkej miery funguje z finančných darov korporátnych partnerstiev, nadácií a z individuálnych príspevkov rodičov a podporovateľov. Vďaka vašej pravidelnej podpore môžeme realizovať naše projekty a aktivity a tak spoločne pomáhať najmenším. Vaše pravidelné dary nám pomôžu efektívnejšie zacieliť podporu pre rodičov v jednotlivých regiónoch na Slovensku a v perinatologických centrách.

Vítané sú taktiež jednorazové dary, pokiaľ nemáte možnosť prispievať pravidelne.

Ďakujeme, že s nami pomáhate predčasniatkam a ich rodinám!

Súvisiaci odkaz: Dobrovoľný príspevok (darujme.sk)

Ste expert v tom, čo robíte a chcete nám pomôcť?

Napíšte nám na info@malicek.sk a uveďte, aké je vaše zameranie, s čím by ste nám vedeli pomôcť alebo v čom vidíte svoj prínos pre naše združenie. Vítaní sú všetci: aj pomocou dobrovoľníkov sa nášmu OZ malíček podarilo zrealizovať mnoho zmien. Vytvoriť nový web, definovať strategické smerovanie, vytvoriť nové projekty v nemocniciach, či obdarovať mamičky predčasniatok hand made darčekmi.

Ďakujeme vám!

Priateľstvo je láska bez krídel...

Hovorí sa, že priatelia sú ako rodina, ktorú si vyberáme sami. Radosti sa spoločným prežívaním zdvojnásobujú a bremeno starosti sa stáva polovičným. A preto sme tu pre vás aj my - podávame pomocnú ruku v ťažkých chvíľach, tešíme sa s vami z každého malého či väčšieho pokroku a pomáhame vytvárať podmienky, ktoré zlepšujú dni, týždne či mesiace po predčasnom príchode na svet tých najmenších.

Malíček pre každého

Naše OZ malíček je rodičovská organizácia združujúca rodiny a priateľov predčasne narodených detí. Máme otvorenú náruč pre každého, kto má k téme predčasných pôrodov blízko: či už ste rodičia, ktorým sa narodilo predčasniatko, sami ste sa narodili predčasne, predčasne narodené bábätko má niekto z vašej rodiny, blízkych a vy ste mu zároveň oporou, ste zdravotník/-čka alebo sa k nám chcete pridať ako podporovateľ/-ka či dobrovoľník/-čka. Alebo vám je táto téma jednoducho blízka a chcete byť súčasťou našej purpurovej rodiny. Všetci ste v nej srdečne vítaní.

Buďte stále “v obraze”

Ako jedných z nás, členov našej rodičovskej organizácie, vás budeme pravidelne aj prostredníctvom nášho newslettera informovať o našich podujatiach, aktivitách, ale aj o novinkách, ktorými pomáhame vytvárať lepší štart do života predčasne narodeným deťom a ich rodinám a získate tiež prístup k cenným informáciám prostredníctvom edukatívnych rozhovorov s odborníkmi z oblasti zdravotníctva. Taktiež budete môcť využívať výhody, ktoré pre malíčkovské rodiny poskytujú naši partneri, ale zároveň sa budete môcť spolupodieľať na napredovaní či napĺňaní našich cieľov a vízií vlastnými skúsenosťami, námetmi či pripomienkami.

Ako na to?

Jednými z nás sa môžete stať vyplnením online prihlášky a úhradou členského poplatku 10 eur ročne. Ten sa platí raz ročne a platí na celý daný kalendárny rok - váš príspevok môžete poslať na naše malíčkovské číslo účtu: SK04 1100 0000 0029 2186 2077. Do poznámky prosím uveďte heslo CLENSKE.

Základné pravidlá

Odoslaním prihlášky sa dobrovoľne prihlasujete za člena našej rodičovskej organizácie OZ malíček. Zároveň vyhlasujete, že ste bol/bola oboznámený/á s oficiálnymi Stanovami OZ malíček, súhlasíte s nimi a budete dodržiavať z nich vyplývajúce členské povinnosti. Ste si vedomý/á, že z občianskeho združenia malíček môžete na základe slobodného uváženia kedykoľvek vystúpiť. Uhradené členské pre daný kalendárny rok je nevratné.

Ďakujeme! Nie ste v tom sami.

18.5.2011 som mal od rána ozaj zlý deň. Zasadal parlament, od rána som nemal čas ani jesť, ani piť, bolela ma hlava a nič som nestíhal. A vtom sme zistili, že Hana ide rodiť, voda odtečená, 6 týždňov pred termínom. Rovno z parlamentu som bežal do pôrodnice na Antolskú, snažil som sa byť Hanke oporou a podporiť ju. Ale na nejaké obavy sme ani nemali čas, všetko sa to zbehlo tak rýchlo. Kubko musel ísť rovno do inkubátora, lebo sám nevládal dýchať. Nastal mesačný cirkus príchodov do nemocnice a odchodov z nej, nosenia mlieka, využívanie každej chvíľky aspoň sa ho dotknúť. Chvalabohu silnel, rástol a rýchlo tých 6 týždňov dobehol. Dnes je z neho statný junák, náš najlepší kamoš a veľký učiteľ. Syn a veľký vzor a príklad pre svojho malého brata. Rozumný, krásny chlapec, ktorého úsmev vie napraviť akúkoľvek náladu. Niekedy sa až divím, ako sa do človeka vie zmestiť toľko lásky. A aj keď to bol vtedy od rána taký zlý deň, bol začiatkom niečoho úžasného. Jakubko náš, všetko najlepšie!

Keď nás oslovila, pre nás vtedy ešte neznáma muzikálová speváčka Zuzka Frenová Malotová s myšlienkou koncertu pre malíček, nevedeli sme, čo od toho máme očakávať. Koncert sa konal 26. júna 2019 a bol to veľmi príjemný večer plný nielen hudby a pomoci, ale na svoje si prišli aj maškrtné jazýčky zúčastnených hostí.

Zuzka pripravila skvelý večer, počas ktorého si obecenstvo úplne získala svojim hlasom. Nešlo však len o klasický koncert. V príjemnom prostredí reštaurácie NOCU v samotnom srdci Bratislavy mali hostia možnosť ochutnať špeciality z kuchyne Andrea Lúčneho a degustovať výborné vína za odborného výkladu majstra ochutnávky vína v tme, Tibora Kissa

Výťažok z koncertu bol venovaný nášmu združeniu a to konktrétne na podporu projektu Bez kufríka neodídem.

Autorka, organizátorka a hlavná hviezda koncetu Zuzka prišla výťažok aj symbolicky odovzdať na jedno z oddelení, kde detičky, ktorým je kufrík spomienok venovaný, čakajú na svojich nových rodičov či pestúnov.

Pri tejto príležitosti mala možnosť nakuknúť aj do inkubátorov a na vlastné oči vidieť našich malých bojovníkov.

Ďakujeme Zuzke, že pre nás tento koncert pripravila a veríme, že sa pri podobnej príležitosti ešte stretneme.

Spoločne so slovenskými odborníkmi a biofarmaceutickou spoločnosťou Abbvie sme vytvorili príručku, ktorá bola inšpirovaná obdobnou zahraničnou publikáciou.

Našim cieľom bolo zefektívniť komunikáciu zdravotného personálu s rodičmi a poskytnúť im tak čas na absorbovanie množstva informácií, ktoré súvisia s predčasným pôrodom ich dieťatka. Príručka sa nesnaží byť náhradou za informácie alebo rady od lekárov, sestier a iných zdravotníckych pracovníkov, poskytuje návod na získanie celkového prehľadu o tom, čo sa bude diať počas najbližšieho obdobia.

Príručka sumarizuje všeobecné informácie, osobitné potreby a najčastejšie zdravotné problémy predčasne narodených detí. Snaží sa pomôcť rodičom pochopiť pocity, ktoré prežívajú a vyrovnať sa s nimi. Taktiež pomáha rodičom pripraviť sa na príchod dieťatka domov a starať sa oň, keď už bude doma.

Brožúrka bola distribuovaná do viac ako 15tich neonatologických oddelení po celom Slovensku a rodičom bola k dispozícii bezplatne. Ak ju ešte nemáte, stiahnuť si ju môžete na nasledujúcom linku.

Novinkou je, že príručka je k dispozícii už aj v audioverzii - pre rodičov predčasniatok ju nahovorili Kristína Tormová a Marek Koleno, za čo im v mene všetkých rodičov predčasne narodených detí srdečne ďakujeme! Audioverziu si môžete stiahnuť na nasledúcom linku.

Už od roku 2012 organizuje naše OZ malíček v spolupráci so svojimi partnermi slávnostný benefičný koncert. Toto podujatie sa každoročne koná pri príležitosti Svetového dňa predčasne narodených detí. Počas slávnostného večera sú oceňované osobnosti, ktoré významne prispeli k zlepšeniu podmienok v starostlivosti, osvety a aj následnej starostlivosti o predčasne narodené deti. Ocenenie Purpurové srdce je vyjadrením obdivu a vďaky za obetavú a častokrát nedocenenú pomoc malým bojovníkom a ich rodinám.

Purpurové srdcia nedonosených detí sa ručne vyrábajú z českého skla a striebra, z ktorého sa razia mince. Sú silné ako všetky nedonosené deti, nie však také silné, aby vydržali tvrdý úder. Purpurová farba je kráľovská, farba kráľov a kráľovien a všetkých nedonosených detí. Strieborná slza je poctou tým predčasne narodeným, ktoré sme stratili.

Ocenenia sú udelované v nasledujúcich katergóriách:

1. Osobnosť Neonatologickej sekcie Slovenskej pediatrickej spoločnosti - kandidáta navrhuje Neonatologická sekcia slovenskej pediatrickej spoločnosti

2. Osobnosť verejného života - kandidáta navrhuje OZ malíček spoločne s Neonatologickou sekciou Slovenskej pediatrickej spoločnosti,  

3. Osobnosť občianskeho združenia malíček - kandidáta navrhuje OZ malíček

Svetový deň predčasne narodených detí si v malíčku pripomíname rôznymi spôsobmi. Mnoho našich aktivít má ale práve v tomto čase skôr osvetový charakter. Chceme nielen pomáhať rodinám s predčasne narodenými deťmi, ale rovnako aj šíriť povedomie o tejto problematike a vzdelávať.

Sme veľmi radi, že už 8. rok sme mohli v spolupracovať so Strednou zdravotníckou školou C.Šimúrkovej v Trenčíne a s Klinikou pediatrie a neonatológie a Gynekologicko-pôrodníckou klinikou Fakultnej nemocnice v Trenčíne na podujatí "Týždeň výchovy k manželstvu a rodičovstvu" s pripomenutím si Svetového dňa predčasne narodených detí, ktoré sa uskutočnilo 18. – 22. novembra 2019 v Trenčíne.

Počas týždňa boli žiaci informovaní o problematike prostredníctvom rozhlasových relácií v školskom rozhlase, odborných prednášok a besied s pozvanými odborníkmi z praxe z Pediatricko-neonatologickej kliniky, Gynekologicko–pôrodníckej kliniky a Úradu verejného zdravotníctva v Trenčíne. Súčasťou zdravotno-výchovných aktivít bolo aj zhotovenie informačnej nástenky pri vstupe do školy. Vyvrcholením organizovaných akcií bolo pripínanie purpurových stužiek, zapálenie purpurových sviečok, rozdávanie letáčikov s problematikou predčasne narodených detí - zameranou hlavne na prevenciu predčasných pôrodov, či organizovanie spoločného stretnutia žiakov, zamestnancov školy s predčasne narodenými deťmi a ich rodičmi. Žiačky školy spolu s garantkou akcie na SZŠ Trenčín RNDr. Jankou Gugovou, koordinátorkou "Výchovy k manželstvu a rodičovstvu" na SZŠ Trenčín PhDr. Margitou Rybánskou, PhD. a zástupkyňou OZ malíček Ivetou Jančokovou navštívili Pediatricko-neonatologickú a Gynekologicko–pôrodnícku kliniku FN v Trenčíne, kde si zapálením purpurových sviečok a pripnutím purpurových stužiek celému zdravotníckemu personálu, mamičkám a budúcim mamičkám spoločne pripomenuli Svetový deň predčasne narodených detí.

Predvyplnené tlačivo na 2% za rok 2022 nájdete na nasledujúcom linku.

Každé 13. dieťa sa narodí predčasne. Ďakujeme preto, že ste sa rozhodli pre podporu OZ malíček, ďakujeme za Vaše 2%, vďaka ktorým dokážeme robiť veľké veci pre tých najmenších a naďalej pomáhať predčasne narodeným deťom a ich rodinám.

Činnosť OZ malíček je financovaná prevažne z 2% príspevkov, preto si vážime, že ste sa (aj) tento rok rozhodli darovať ich za účelom zlepšovať svet predčasniatok. Aj vďaka Vám môžeme naďalej zmierňovať dopady predčasného pôrodu na dieťa, ale aj rodinu a pomáhať oddeleniam v starostlivosti o tých najzraniteľnejších, no zároveň najodvážnejších bojovníkov.

Poďakovanie tak patrí všetkým našim podporovateľom, ktorých pomoc si vážime a vďaka ktorým spoločne pomáhame zlepšovať štart do života tých, ktorí do neho vyštartovali predčasne.

"Tie najmenšie nôžky dokážu zanechať v srdci tú najväčšiu stopu."

Ďakujeme za Vašu podporu!

Súvisiace odkazy: Pomáhajte s nami meniť životy.

Údaje potrebné na poukázanie 2 % našej organizácii:

Obrazová galéria pod článkom vám dá presný návod, ako postupovať ak ste fyzická osoba, zamestnanec či právnická osoba.

Ďakujeme vám!

Dôležité termíny

15. február 2023 – posledný termín pre zamestnancov, aby požiadali zamestnávateľov o vykonanie ročného zúčtovania zaplatených preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb

31. marec 2023 – posledný termín na podanie daňového priznania pre fyzické osoby, ktoré si podávajú daňové priznanie – v rámci DP sa poukazujú aj 2 % z dane (3 % v prípade dobrovoľníkov). Ak fyzická osoba oznámi daňovému úradu predĺženie termínu na podanie daňového priznania, tak 2% poukazuje v tomto predĺženom termíne.

31. marec 2023 – posledný termín na podanie daňového priznania pre právnické osoby – v rámci DP sa poukazujú aj 2 % z dane POZOR! ak chce právnická osoba poukázať 2% z dane, termín na podanie daňového priznania je zároveň aj posledným termínom na darovanie financií vo výške 0,5 %. Ak právnická osoba nedaruje 0,5%, tak v nasledujúcom roku môže poukázať iba 1,0 % z dane. Ak právnická osoba oznámi daňovému úradu predĺženie termínu na podanie daňového priznania, tak “2 %” poukazuje v tomto predĺženom termíne! Pokiaľ má právnická osoba hospodársky rok odlišný od kalendárneho roka, podáva daňové priznanie a poukazuje 2 % v termíne na podanie daňového priznania.

30. apríl 2023 – posledný termín pre zamestnancov na podanie Vyhlásenia o poukázaní 2 % z dane (spolu s Potvrdením o zaplatení dane)

Prvá otázka, ktorú si mnohí rodičia položia pri predčasnom pôrode je, prečo sa to týka práve ich. Niekedy poznáme presne definovanú príčinu, avšak často býva príčina nejasná. Faktory, ktoré spôsobujú predčasný pôrod, sú veľmi rôznorodé. Môžu súvisieť s ochorením matky, s ochorením dieťatka, alebo môžu súvisieť aj s vonkajšími príčinami.

Rizikové skupiny žien:

• vek budúcej mamičky nižší ako 16 rokov a vyšší ako 40 rokov
• stavba tela ženy (výška, hmotnosť): ženy s nadmernou hmotnosťou vzhľadom na ich výšku
• genetické faktory – ak v rodine matka alebo sestra tehotnej ženy porodili predčasne
• životospráva – tehotné ženy fajčiarky alebo požívajúce nadmerne alkohol či iné drogy
• tehotné ženy, ktoré neabsolvujú pravidelné prenatálne kontroly
• ženy so závažným zdravotným ochorením (srdcovo-cievne ochorenia, ochorenia pľúc, obličiek, žliaz s vnútorným vylučovaním)
• opakované predčasné pôrody – ak sa predchádzajúce tehotenstvo skončilo predčasným pôrodom, je riziko, že sa predčasný pôrod môže zopakovať
• dva alebo viac potratov (potraty zvyšujú riziko predčasného pôrodu pri ďalšej gravidite)

Komplikácie v priebehu tehotenstva, ktoré zvyšujú riziko predčasného pôrodu:

• infekcie (najčastejšou príčinou bývajú infekcie močových ciest alebo pôrodných ciest)
• príčiny zo strany maternice: abnormálny tvar maternice, abnormálne množstvo plodovej vody, myómy ( nezhubné tumory maternice), slabosť krčka maternice (to znamená, že sa začnete predčasne „otvárať“)
• príčiny zo strany plodu: chorobný vývoj plodu, viacplodová tehotnosť, umelé oplodnenie
• placentárne príčiny: zlé uloženie placenty, predčasné odlučovanie placenty, nedostatočná činnosť placenty
• ochorenia matky: cukrovka, obličkové ochorenia, vysoký krvný tlak, zvýšená činnosť štítnej žľazy, epilepsia, anémia

Rozpoznaním týchto rizikových faktorov a ich adekvátnou liečbou je možné porodiť dieťatko v čase najbližšom predpokladanému termínu. No tieto faktory sa vyskytujú iba v 40% predčasných pôrodov, v ďalších 60% prípadov je príčina doposiaľ neznáma. Mnoho žien porodí predčasne aj pri normálnom priebehu tehotenstva, kde je predčasný pôrod doslova prekvapením. Avšak aj napriek tejto skutočnosti aj bábätká narodené v 25.týždni tehotenstva môžu vyrásť v normálne a zdravé deti.

Doktor vám na poslednej poradni naznačil, že máte zvýšené riziko predčasného pôrodu a vy máte v sebe množstvo nezodpovedaných otázok? Nemajte strach, nič nemusí byť ešte rozhodnuté. Poďme sa na to pozrieť spoločne, pekne poporiadku. Na začiatok si vysvetlíme, čo to ten predčasný pôrod vlastne je.

Tehotenstvo zvyčajne trvá 40 týždňov plus-mínus dva týždne. Čiže ak sa dieťa narodí v 38 - 42. týždni tehotenstva, jedná sa o normálny termín pôrodu. O predčasnom pôrode hovoríme, ak sa dieťatko narodí pred ukončením 37. týždňa tehotenstva. Takže tehotenstvo je o niekoľko týždňov skrátené - hovoríme, že bolo ukončené predčasne.

O štyri týždne, šesť, či dvanásť - o koľko môže byť také tehotenstvo kratšie, aby bolo bábätko ešte v poriadku? Pôrodom bábätko prerušilo svoj vnútromaternicový vývin a prišlo na svet skôr - hovoríme, že je ešte nezrelé alebo nedonosené. Čím dlhší čas v brušku strávilo, tým budú jeho vyhliadky na ďalší život nádejnejšie. Napríklad nie je pravdou, že je "lepšie" narodiť sa v siedmom mesiaci ako v ôsmom, to je len mýtus. Každý jeden deň strávený v brušku je k dobru bábätka. Majte však na mysli, že aj týždne sú len čísla a záleží aj od Vášho dieťatka, aké silné bude a ako sa dokáže popasovať so svojim skorým príchodom na tento svet. Je mnoho prípadov, kedy predčasne narodené deti v nižšom týždni, mali lepšie prognózy, ako detičky narodené vo vyššom gestačnom týždni, ale s viacerými komplikáciami. Záleží prípad od prípadu.

V súčasnosti sa ako spodná hranica prežitia zvykne uvádzať 24. týždeň tehotenstva. Avšak už sa neraz stalo aj u nás na Slovensku, že boli zachránené aj menšie detičky. Prognóza predčasniatok narodených okolo 22.-24. týždňa tehotenstva je stále neistá, ale vďaka súčasnému stavu medicíny stúpajú počty detí prežívajúce aj v týchto týždňoch tehotenstva. Pre porovnanie ešte pred 20. rokmi sa za životaschopné považovali len deti s hmotnosťou nad jeden kilogram a dnes sa táto hranica posunula až na spomínaných 500g.

Čím skôr a čím s menšou hmotnosťou sa dieťatko narodí, tým je starostlivosť o predčasne narodené bábätko náročnejšia.

Zrelosť dieťaťa sa delí podľa dosiahnutého gestačného týždňa na:

• extrémna nezrelosť: pod 28. týždeň tehotenstva
• ťažká nezrelosť: 28. - 30 týždeň tehotenstva
• stredná nezrelosť: 31. - 33. týždeň tehotenstva
• ľahká nezrelosť: 34. - 36. týždeň tehotenstva

Delenie predčasne narodených detí podľa pôrodnej hmotnosti:

• pod 2500 g: novorodenci s nízkou pôrodnou hmotnosťou
• pod 1500 g: novorodenci s veľmi nízkou pôrodnou hmotnosťou
• pod 1000 g: novorodenci s extrémne nízkou pôrodnou hmotnosťou

Aj napriek tomu, že diagnostické a terapeutické možnosti sa zlepšujú, k predčasným pôrodom dochádza stále častejšie. Každé jedenáste dieťa príde na svet nedonosené. Dôvodom narastajúceho počtu predčasných pôrodov je okrem iného aj narastajúci počet detí narodených po umelom oplodnení, počet viacpočetných pôrodov (čo taktiež súvisí s umelým oplodnením) a taktiež zvyšujúci sa vek matiek. Za posledných 20 rokov sa však šance predčasne narodených deti na prežitie zdvojnásobili.

Snáď každá žena túži po bábätku a ani ja som nebola výnimkou. Veľký šok nastal, keď nám doktor oznámil, že čakám dvojičky :-) V tom momente ma vypísal na rizikové tehotenstvo, ktoré so sebou prinášalo aj pár menej príjemných chvíľ a veľké množstvo návštev u lekárov a dokonca aj jednu hospitalizáciu v 26tt, ale nakoniec bolo všetko v poriadku. Bola som pripravená, že sa dievčatá vypýtajú na svet skôr, ale nie až tak skoro (31tt + 4). Jednu noc mi začala odtekať plodová voda a ja som vedela, že toto sa už len tak nezastaví, tak sme vyrazili do nemocnice, kde som dostala 4 dávky kortikoidov na urýchlenie vývoja pľúc detičiek a potom prišli na svet – Viktória (1670 g) a Rebeka (1620 g). Keďže som bola v celkovej anestéze, dievčatá som videla až o 12 hodín. Mala som zmiešané pocity, zobudila som sa na izbe medzi ďalšími 2 mamičkami, ktoré mali svoje detičky pri sebe, ale ja nie. Dostala som fotky, že sa mi narodili 2 veľké bojovníčky a že si mám skúšať vytlačiť trošku kolostra, čo sa mi vôbec nedarilo. Mala som pocit, akoby telo ešte nebolo na to všetko pripravené. Do toho všetky tie emócie, vidieť detičky s hadičkami, na prístrojoch, bezbranné a tak odhodlané bojovať. Miestami som stále neverila tomu, že už sú na svete. Trávila som s nimi čo najviac času, ale keďže som dostala vysoký zápal v tele, musela som aj oddychovať. Detičky boli najprv na Jednotke vysokošpecializovanej starostlivosti o novorodencov (JVSN), kde Rebeke pomáhal dva dni prístroj na podporu dýchania a Viktóriu viac „potrápila“ žltačka, ale všetko to zvládli a po 6 dňoch boli premiestnené na oddelenie Jednotky intenzívnej starostlivosti o novorodencov (JISN), kde sme ich už mohli držať v náručí a klokankovať, čo bolo úžasné, konečne si pritisnúť na hruď „plody našej lásky“. Personál, ktorý sa staral o naše dievčatá bol naozaj úžasný, boli nám oporou, veľkou pomocou a najmä našimi „predĺženými rukami“, ktoré tu boli pre naše deti celý ten čas, čo sme s nimi nemohli byť my.

Detičky strávili v nemocnici pre nás dlhých 38 dní, ale bolo to nevyhnutné pre ich zdravie.

Nikdy by som si nepomyslela, aké môže byť materstvo náročné. Prvý polrok bol pre nás ako rodičov veľmi vyčerpávajúci, ale ako dievčatá rástli, prišlo mi všetko také automatické a teraz, keď začínajú chodiť a džavocú medzi sebou, veľa sa smejú, ale ako všetci súrodenci, robia si aj zle, je tento náš dom zrazu taký plný a veselý :-) Koľkokrát len tak prídu ku nám a objímu nás a vtedy vieme, že sme to naozaj robili správne a že sme to zvládli, aj keď sa nám to spočiatku zdalo byť nepredstaviteľné. Každý večer ďakujem Bohu, že máme tieto naše dve princezničky, že sú zdravé a šíria radosť všade tam, kam prídeme.

Môj odkaz pre rodičov predčasniatok a hlavne tých viacpočetných :-) - Zvládnete to! Práve vy ste boli vybraní, pretože vy zvládnete dve alebo aj tri deti naraz. Bude vás to stáť naozaj veľa síl, energie a prebdených nocí, ale skutočne to všetko stojí za to. Odhoďte strach a obavy, nechajte plynúť lásku z každej bunky vášho tela pre tie vaše pokladíky, čo držíte v rukách, oni to cítia a neskôr vám to opätujú tou najväčšou odmenou – smiechom, objatím a ich radosťou.

Prinášame vám najčastejšie otázky mamičiek, ktoré zažili hroziaci predčasný pôrod. Na otázky odpovedali Doc.MUDr. Darina Chovancová, prednostka Novorodeneckej kliniky M. Rusnáka SZU a UN Bratislava a Doc.MUDr. Katarína Maťašová, primárka Neonatologickej kliniky UN v Martine.

Počet predčasných pôrodov, teda pred ukončeným 37. týždňom tehotenstva, každoročne stúpa. Aktuálne sa na Slovensku narodí predčasne každé jedenáste dieťa. Čím sa to dá vysvetliť?

Príčin predčasných pôrodov je viacero. Populácia našich mamičiek starne. Vek ženy, kedy sa rozhodne byť matkou, sa z mnohých dôvodov posúva k tridsiatke, ale máme aj čoraz viac tehotných vo veku nad 35rokov, čím sa riziko zdravotných komplikácií u matky zvyšuje a často je nutné graviditu ukončiť predčasne z dôvodov ohrozenia zdravia matky. V súčasnosti máme aj veľa žien so závažnými ochoreniami (cukrovka, vysoký krvný tlak, onkologické, autoimunitné, hematologické ochorenia a pod.), ktoré sa odvážia napriek tomu otehotnieť, pričom mnohé z týchto diagnóz sú dôvodom predčasného pôrodu. Zvyšuje sa aj počet detí po asistovanej reprodukcii , kde klinický stav bábätiek v maternici často závisí od ich počtu. Nezanedbateľnými rizikami predčasného pôrodu sú gynekologické komplikácie- predchádzajúce potraty, zákroky na maternici, infekcie, životný štýl, obezita, rizikové správanie a podobne. (D.Ch.)

Nedá sa nárastu počtu predčasných pôrodov predísť?

K predčasnému pôrodu vedie množstvo faktorov, preto je dôraz kladený na prevenciu. Väčšinu z uvedených rizikových faktorov nie je možné eliminovať, preto by sme mali s tehotnými o rizikách predčasného pôrodu hovoriť. V susednom Česku sa na výraznom znížení predčasných pôrodov podieľalo opatrenie, ktorým sa pri umelom oplodnení prenáša do maternice len 1 embryo (tzv. single embryo transfer). (D.Ch.)

V porovnaní s okolitými štátmi sme v týchto štatistikách na tom lepšie, horšie alebo porovnateľne?

V súčasnosti celosvetové štatistiky evidujú „epidémiu“ predčasne narodených detí - vo svete sa každoročne narodí predčasne 15 miliónov detí, z toho v Európe je to 500 000 detí, na Slovensku okolo 4500detí. Skvalitnením starostlivosti o tehotnú a jej dieťa sa nielen zvyšuje počet prežívajúcich predčasne narodených detí, ale zlepšuje sa aj ich prognóza. (D.Ch.)

Hrozí predčasný pôrod len rizikovému tehotenstvu?

Predčasný pôrod, sa žiaľ, môže vyskytnúť aj v tehotenstve, ktoré spočiatku prebiehalo bez problémov. (K.M.)

Aké sú faktory, ktoré najviac ovplyvňujú predčasný pôrod a dá sa mu nejak predísť?

Príčiny, ktoré vedú k predčasnému pôrodu môžu súvisieť s ochorením matky, na ktoré sa liečila ešte pred tehotnosťou (napríklad vysoký krvný tlak). Ďalšou skupinou príčin sú ochorenia alebo komplikácie, ktoré súvisia s tehotenstvom a ohrozujú matku aj dieťa (napríklad preeklampsia alebo predčasné odlučovanie placenty), alebo môže ísť o komplikácie zo strany dieťaťa, pre ktoré je nevyhnutné ukončiť tehotnosť predčasne. Za vysoké percento predčasných pôrodov je zodpovedná infekcia, ktorú najčastejšie vyvolávajú baktérie osídľujúce pôrodné cesty. Baktérie môžu spôsobiť zápal plodových obalov, prestúpiť do plodovej vody a vyvolať celkovú zápalovú reakciu u dieťaťa v maternici. Následkom býva predčasné odtečenie plodovej vody, spontánny začiatok pôrodnej činnosti a narodenie nezrelého dieťaťa. (K.M.)

Na čo by sa mali nastávajúci rodičia určite pripraviť, a to nie len počas pôrodu, ale aj po ňom?

Predčasný pôrod predstavuje pre celú rodinu veľmi ťažkú situáciu. V prvom rade zvyčajne býva nečakaným prekvapením a namiesto radosti z narodenia dieťaťa prináša pocity strachu, úzkosti a beznádeje. Namiesto očakávaného zdravého dieťatka majú rodičia totiž často „drobčeka ktorý sa zmestí do dlane“ a ktorý potrebuje pomoc aj pri takých „bežných“ činnostiach, ako je napríklad dýchanie. Rodičia by sa teda mali vyzbrojiť veľkou dávkou trpezlivosti. Hoci to bude ťažké a môžu sa vyskytnúť rôzne komplikácie, ktorých počet býva nepriamo úmerný dĺžke tehotenstva, mali by byť pre dieťa stále pozitívnou oporou. Budú ich čakať dni a týždne neistoty. Rodičia by mali považovať personál, ktorý sa stará o dieťa za partnerov, ktorí im v ťažkej situácii pomáhajú a hlavne by nemali strácať nádej. (K.M.)

Aká je hranica životaschopnosti dieťatka?

Na Slovensku je stanovená hranica životaschopnosti na ukončených 24 týždňov tehotnosti. Uvedená hranica bola stanovená odbornou spoločnosťou pred viacerými rokmi na základe výsledkov dlhodobej prognózy týchto extrémne nezrelých detí. Naším cieľom nie je len veľmi nezrelé dieťa zachrániť, aby prežilo. Našou snahou je dosiahnuť, aby takéto dieťa mohlo ďalej žiť normálny, plnohodnotný život bez obmedzení a ťažkých zdravotných následkov. Úroveň poznania lekárskej vedy, ošetrovateľstva i technického pokroku odvtedy pokročili a umožňujú dosahovať lepšie výsledky starostlivosti o extrémne nezrelých. Preto, podľa môjho názoru, pomaly prichádza čas na prehodnotenie spomenutej 24-týždňovej hranice. Napriek tomu sú už v súčasnosti pracoviská (napríklad v Univerzitnej nemocnici v Martine), kde táto hranica neplatí a starostlivosť sa poskytuje aj deťom mladším – narodeným v 23. týždni. V tomto našom úsilí nám veľmi pomáha úzka spolupráca s neonatologickým pracoviskom pána profesora Plavku v Prahe, ktoré patrí v tejto oblasti do svetovej TOP-kategógie. (K.M.)

Zachraňujete novorodencov aj pod hranicou 24. týždňa?

Starostlivosť o detičky mladšie ako 24 týždňov, často s hmotnosťou menej ako 500 g, predstavuje mnohokrát aj etický problém. Ide o deti, ktoré sú veľmi rizikové a dá sa u nich predpokladať vznik širokého spektra komplikácií aj trvalých následkov. V takejto situácii je preto nevyhnutná otvorená komunikácia s rodičmi skôr, ako sa dieťa narodí. Vždy berieme do úvahy ich názor a želanie. Dôležitá je tiež príprava dieťaťa pred narodením – predovšetkým podaním kortikoidov matke, pretože majú preukázateľnej pozitívny vplyv na zdravotný stav dieťaťa. Nemenej dôležité je správne načasovanie a manažment pôrodu tak, aby dieťa dostalo čo najväčšiu šancu. Vzhľadom na to, že starostlivosť o extrémne nezrelých novorodencov je náročná na personál aj prístrojové vybavenie, poskytuje sa len v špecializovaných centrách, pričom je dôležité, aby sa dieťa v centre narodilo. Ak sa narodí v inej nemocnici, je nutné ho do centra previezť sanitkou v transportnom inkubátore. Aj pri maximálnej snahe o šetrný transport, nutnosť prevozu extrémne nezrelého dieťaťa po narodení významne zvyšuje riziko vzniku komplikácií. (K.M.)

Prečo sa "injekcie na pľúcka" nedajú aplikovať preventívne?

Každý liek má svoje žiadúce aj nežiadúce účinky, preto sa nemôže podávať preventívne ale len práve v danom čase, kedy má pomôcť.

Prečo je niektorým ženám odporučené rodiť v inej nemocnici?

Predčasne narodené deti potrebujú mimoriadnu pomoc, aby mohli prežiť mimo ochrany maternice svojej matky. Také dieťatko môže zostať na novorodeneckom oddelení alebo môže byť umiestnené na špecializované pracovisko vyššieho stupňa. Najvyšším špecializovaným pracoviskom je jednotka vysokošpecializovanej starostlivosti (JVSN) v perinatologickom centre, nižšou úrovňou je jednotka resuscitačnej starostlivosti novorodencov (JRSN) alebo jednotka intenzívnej starostlivosti novorodencov (JIS). Tieto pracoviská sú vybavené tak, aby vášmu dieťatku poskytli tú najlepšiu starostlivosť, ktorú v tomto čase potrebuje.

Preto, ak vám hrozí predčasný pôrod, váš lekár vám môže odporučiť pôrod v nemocnici podľa vášho stavu. Vysokošpecializovaných perinatologických centier máme na Slovensku šesť:

• Neonatologická klinika SZU, FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica
• Novorodenecká klinika M. Rusnáka LF SZU a UN, Bratislava
• Klinika neonatológie LF UPJŠ a DFN Košice
• Neonatologická klinika JLF UK a UN Martin
• Neonatologická klinika FNsP Nové Zámky
• Perinatologické centrum – oddelenie neonatológie FNsP J.A.R. Prešov

Čo je serkláž?

Ak sa stane, že lekár v ambulancii pri pravidelnej návšteve prenatálnej poradne zistí pri gynekologickom vyšetrení, že krčok maternice je pootvorený a vy neudávate pocity tvrdnutia bruška alebo kontrakcie, odporučí vám možno začiatkom druhého trimestra zákrok nazvaný „cerclage“ (serkláž). V nemocnici vám urobia špeciálny steh na krčku maternice, aby sa zabránilo jeho predčasnému otváraniu. Steh vám odstránia dva týždne pred predpokladaným termínom pôrodu. Dnes pri pokrokoch medicíny sa však serkláž robí naozaj už len výnimočne.

Nepodceňujte pravidelné prehliadky

Najdôležitejším preventívnym opatrením predčasného pôrodu sú pravidelné tehotenské prehliadky. Pri zistení, že hrozí predčasný pôrod, musí takto ohrozená žena zvyčajne ležať až do termínu pôrodu. Ak sú príznaky len mierne, lekári vám naordinujú pokojový režim a podávanie magnézia. Myslite však na to, že lekárske úkony, ktoré vám sú ordinované, predlžujú vaše tehotenstvo a každý deň je mimoriadne dôležitý. Niekedy je hospitalizácia aj dlhodobejšia, trvá niekoľko týždňov, v niektorých prípadoch aj niekoľko mesiacov. Ruky máte dopichané infúziami, telo „unavené“ od ležania, cnie sa vám za domovom, blízkymi – sú to prirodzené pocity, no vy musíte v sebe nájsť silu bojovať o každý deň na viac, dávajte si stále nové ciele, počítajte dni, ktoré je vaše bábätko v brušku. Aj napriek voľou neovládateľným myšlienkam, skracujte si tento čas čítaním, pozeraním myseľ-nezaťažujúcich filmov a seriálov, či písaním denníka.

Bolesti, krvácanie či odtok plodovej vody - vyhľadajte lekára!

Medzi závažné príznaky predčasného pôrodu patrí tlak a bolesti v podbrušku, ktoré môžu byť trvalé, alebo sa pravidelne opakovať, bolesti v krížoch, krvácanie či výtok z pošvy. Ak odtečie plodová voda, nie je možné už predčasnému pôrodu zabrániť.

Žena, u ktorej sa objavia tieto príznaky predčasného pôrodu, by mala byť dôkladne vyšetrená - dôležitý je rýchly odchod do nemocnice, prípadne privolanie rýchlej záchrannej pomoci. Vaginálnym vyšetrením lekár zistí, či nie je už vaginálny nález tak pokročilý, že sa predčasnému pôrodu nedá zabrániť.

Zvykne sa merať dĺžka maternicového hrdla a môže nasledovať CTG (kardiotokogram) vyšetrenie. CTG zaznamenáva okrem srdečnej aktivity plodu aj maternicovú aktivitu ženy. Medzi ďalšie vyšetrenia patrí výter z pošvy pre zistenie prípadnej infekcie.

Ak sú príznaky predčasného pôrodu intenzívne, ak sa krčok skracuje, začínate sa otvárať, či máte bolesti, v nemocnici vám budú vnútrožilovo podávať tokolytiká. Sú to lieky, ktoré oslabujú sťahy maternice.

Ak je predčasný pôrod neodvratný, lekári musia pripraviť bábätko na život mimo maternice. Ak ste medzi 24. a 34. týždňom tehotenstva, musia vám podať hormóny (kortikoidy) na vyzretie pľúc dieťatka. Lieky stimulujú tvorbu surfaktantu, ktorý sa vyvíja v posledných týždňoch tehotenstva. Je to tekutina, ktorej úlohou je čistiť dýchacie cesty a brániť spľasnutiu pľúcnych mechúrikov pri výdychu.

Strach, neistota, obavy

Hroziaci predčasný pôrod je stresujúcim faktorom pre mamu, otca a niekedy aj ďalšiu rodinu. Mamičky žialia za nenaplnenou tehotnosťou. Nie sú ešte pripravené starať sa o dieťa.

Milá mamička, pravdepodobne ste zažívali, alebo možno ešte zažívate tieto pocity. Zatiaľ, čo vy prežívate žiaľ a strach o život a zdravie dieťatka ohrozeného predčasným pôrodom, otecko dieťatka môže mať pocit bezmocnosti, lebo nedokáže ochrániť svoju rodinu a nevie ako pomôcť. Po fáze zármutku, nastupuje fáza hnevu - pýtate sa prečo ja, prečo moje dieťa, prečo musím ležať, prečo sa všetko skomplikovalo? Kto je vinný? Som to ja? Lekár? Manžel? Je to trest za niečo?

Milá mamička, aby ste mohli ísť ďalej a byť nápomocná svojmu dieťatku, musíte čo najskôr pochopiť a akceptovať danú realitu. Váš strach o udržanie dieťatka v brušku, sa teraz zmenil na strach o jeho život a zdravie. Situácia je však taká, aká je a musíte sa jej prispôsobiť. Neobávajte sa pýtať lekárov, čo máte robiť, nie ste jediná mamička, ktorú postihol hroziaci predčasný pôrod.

Dodržiavajte pokyny lekárov

Mamičky majú obavy o svoje deti aj pred ich narodením. Aj vy môžete pomôcť svojmu ešte nenarodenému dieťatku tým, že budete dodržiavať pokyny lekárov, budete ležať, dodržiavať vyváženú diétu a myslieť na to, aby sa vám čím skôr rozbehla mliekotvorba.

Keď sa vytúžené bábätko narodí predčasne, každý deň je boj. Rodičia predčasniatok dostanú prirodzený strach - zvládneme to? Bude zdravé? V tejto ťažkej situácii je každá pomoc vítaná. Predčasne narodeným deťom sa rozhodla pomôcť značka Pampers v exkluzívnej spolupráci s dm drogerie markt, ktorá spolu s našim OZ malíček predstavuje špeciálne vyvinuté plienky pre nedonosené bábätká, ktoré daruje všetkým perinatologickým centrám na Slovensku.

Pokroky v zdravotníctve umožňujú prežitie stále menších a skôr narodených detí, čo vytvára potrebu menších plienok pre predčasne narodené bábätká, ktoré by vyhovovali ich jedinečným potrebám. „To je hlavný dôvod, prečo sme s pomocou zdravotných sestier z novorodeneckých jednotiek intenzívnej starostlivosti vyvinuli plienky Pampers Preemie Protection,“ povedal Ing. Zdeněk Řiháček, Country manager spoločnosti Procter & Gamble pre ČR/SR, pod ktorú značka Pampers patrí. Dodáva: „Som rád, že značka Pampers daruje plienky pre najmenšie bábätká všetkým šiestim perinatologickým centrám na Slovensku až na celý rok. Plienky sú už v týchto dňoch na oddeleniach, kde uľahčujú prácu zdravotníckemu personálu a mamičkám, pričom zabezpečujú plné pohodlie a ochranu svojim malým nositeľom.“

Počet predčasných pôrodov, teda pred ukončeným 37. týždňom tehotenstva, každoročne stúpa. Aktuálne sa na Slovensku narodí predčasne každé jedenáste dieťa. Vďaka tímu lekárov, sestričiek a neziskovým organizáciám ako OZ malíček, sa týmto detičkám darí vyrovnať sa svojim rovesníkom. „Chceme, aby každé predčasne narodené dieťa aj s jeho rodinou malo v zdravotníckom zariadení maximálnu podporu, pohodlie a kvalitnú starostlivosť. Som presvedčená, že dar od značky Pampers k tomu určite prispeje a zároveň uľahčí prácu zdravotným sestrám,“ povedala Mgr. Ľubica Kaiserová, prezidentka OZ malíček.

Na Slovensku sa ročne narodí okolo 55 tisíc detí, pričom dlhodobé zdravotné problémy sa práve u predčasniatok vyskytujú 10-krát častejšie ako u donosených novorodencov. V celej Európe predčasne narodené deti predstavujú najväčšiu skupinu detských pacientov. Za posledných 15 rokov ich počet na Slovensku vzrástol takmer o tretinu. „Mnohým predčasným pôrodom nedokážeme predísť. Budúce mamičky sú dnes staršie ako v minulosti, často majú závažné komplikácie, ktoré vedú k predčasnému pôrodu, lebo ohrozujú zdravie matky a aj ešte nenarodených detí. Medzi rizikové faktory predčasného pôrodu patrí aj fyzická a psychická nepohoda budúcej mamičky, obezita, cukrovka, či infekcia,“ upozorňuje doc. MUDr. Darina Chovancová, CSc., prednostka Novorodeneckej kliniky M. Rusnáka SZU a UNB, z Perinatologického centra Nemocnice sv. Cyrila a Metoda, UNB.

Práca s predčasne narodenými deťmi je náročná a zároveň krásna. Svoje o tom vie aj sestrička Mária Vreštiaková, ktorá si spomína, aké to bolo, kým v nemocnici nemali špeciálne plienky. „Používali sme dámske vložky na inkontinenciu, alebo sme na polovicu strihali väčšie jednorazové plienky a uväzovali ich obväzom okolo pása dieťatka. Bolo to veľmi nepraktické. Na nových plienkach Pampers, špeciálne určených pre predčasniatka, oceňujem hlavne to, že bábätkám padnú ako uliate, majú vysokú savosť a ich tiché suché zipsy nie sú pre bábätko rušivé.“

Predčasniatka dlhodobo podporuje aj známa slovenská mamička troch detí Kristína Tormová, a spomína na prvé chvíle s jej predčasne narodenými dvojičkami. „My, mamy predčasniatok, máme trochu posunuté hranice. Po tom, čo sme si zažili šialený strach o naše deti, stretávali sme ich len s rôznymi hadičkami v tele a cez steny inkubátorov, uvedomujeme si asi viac krehkosť celého "mamovania". Spätne som však veľmi vďačná za všetko, čo sme si preskákali a je fantastické vedieť, že naše malé dcéry sú veľké bojovníčky. Ďakujem všetkým zázračným šikovníkom na Antolskej, z ktorých sú už dnes naši kamaráti. A držíme palce všetkým predčasniatkam!“

Teraz môže predčasniatkam pomôcť každý, a to nákupom produktov Pampers v dm drogerie markt. „Podpora najväčších bojovníkov je pre našu spoločnosť výnimočná. Chceme tým celospoločensky upozorniť na túto problematiku, ktorá je nielen na Slovensku čím ďalej, tým aktuálnejšia. Verím, že aj my svojou troškou prispejeme k spokojnosti bábätiek a ich rodín v nemocniciach na Slovensku,“ povedala Janka Poláčková, prokuristka spoločnosti dm drogerie markt.

Podporiť predčasne narodené bábätká môžete aj vy! Každým nákupom produktov Pampers v dm drogerie markt v období od 1.2.2020 do 31.3.2020 pomôžete pokryť náklad na darovanie 1 plienočky Pampers Preemie Protection pre predčasniatka na Slovensku.

Milá Filoménka, je 19. september 2018. Dnes má náš parlament 170 rokov a poslanci si to pripomenú hymnou. Britské ostrovy postihne silná búrka a zomrú dvaja ľudia. Americký prezident Donald Trump – nie veľmi podarený chlapík - odporučí Španielsku, aby si postavilo obrovský múr, ktorý bude „chrániť“ Európu pred migrantmi. Náš omnoho podarenejší prezident Andrej Kiska vymenuje 34 profesorov. Začne sa výstavba plynovodu, ktorý spojí Slovensko a Poľsko. Sociálna poisťovňa oznámi, že maximálna materská stúpne v roku 2019 na 1400 EUR. No pre mňa a našu rodinu je najdôležitejšia udalosť, ktorá sa nedostane do večerných správ. Narodíš sa a oddnes už niečo bude inak.

Je streda, 19.9.2018 približne osem hodín ráno. Ležím na operačnom stole, kde moje brucho už po druhý krát rozrežú na cimpr-campr aby z neho vybrali to najkrajšie, čo sa v tele môže nachádzať. Trasiem sa. Neviem či viac od zimy, oxytocínu, alebo od strachu, či budeš po narodení dýchať. Veľakrát som si ťa predstavovala bezbrannú s hadičkami, ktoré z teba trčia a pomáhajú ti prežiť. Narodíš sa totiž predčasne a nevieme, ako sa budeš mať. Nevie to nikto, cítiť to na nervozite lekárov, ktorí ma operujú.

Ide to našťastie veľmi rýchlo, spinálka do chrbta, aby som necítila bolesť, ktorú mimochodom aj tak prvé minúty cítim, skalpel, odsávanie a zrazu k operačnému stolu pribieha doktorka Darina Chovancová aj s prikrývkou v rukách. Zľaknem sa že si už na svete, ale nedýchaš. Ale v tom spustíš. Na to, že dýchaš iba prvé sekundy v živote vieš plakať veľmi presvedčivo a teda musím povedať, že ti to aj zostalo. „Aká je vlasatá!“ zakričí doktorka a napätie na sále zrazu povolí. Pred chvíľou sme nevedeli či budeš žiť, a my sa teraz bavíme o vlasoch....to je dobré znamenie. Verím, že mi ťa aspoň ukážu, ale doktorka s tebou odchádza zo sály. Zosmutniem, budem si musieť počkať do zajtra....v tom sa doktorka s tebou na rukách na sálu vráti, išla si len pre deku. Stane sa niečo úžasné, na čo budem spomínať celý život. Priloží ťa na moju hruď. Si teplučká, voňavá, moja...neviem, či si aj pekná, ale je mi to úplne jedno. Zaujíma ma, či tvoja pokožka zažína ružovieť. „Áno dýcha, nebojte sa. Apgar má vysoké,“ hovorí doktorka Chovancová, superstar medzi neonatológmi na Slovensku. “Ahoj miláčik,“ zmôžem sa na prvé slová a tie sa zo mňa sypú celý čas, čo sme spolu. Veľa si z nich nepamätám, iba to, že som ti rozprávala, ako si so svojim ockom budeš opekať v lese slaninu, rehotala sa na tom celá sála. Je mi s tebou príjemne. Prestávam sa klepať a konečne mi začne byť vďaka tebe teplo. A ja ti dávam to svoje. Zvládla si to, miláčik. Pokojne si na mne ležíš, občas kýchneš, občas zaplačeš ale celý čas intenzívne počúvaš tie moje nezmysly. Tampón, pinzeta, odsávaj... pól hodinu som vďaka tebe ani nevnímala operáciu, ktorá inak nebola vôbec príjemná. Pre sálou už čaká tvoj ocko. Keď ťa zabalia do perinky, môže si ťa chvíľu popestovať. Cez okienko medzi sálou a predsálím si posielame pusy a úsmevy. Zvládli sme to. Sme štyria.

Potom cestuješ do inkubátora a naštvaná doktorka z ÁRA musí utierať snímače EKG, ktoré som mala nalepené počas operácie na hrudi a ktoré si zašpinila. Dosť pritom šomre, ale ja sa usmievam. Na nemocničnú izbu za mnou prichádza tvoj otec a ukazuje mi tvoje prvé pózovačky z inkubátora. Si vraj úplne v pohode, len ti trochu klesá cukor, kvôli mojej cukrovke. Namiesto mašličkovej čelenky zdobí tvoju hlavu infúzia, ale všetko ostatné je v poriadku a zvládaš to výborne. „Ďakujem ti za ňu,“ hovorím tvojmu otcovi. Podíde ku mne a hovorí, že to on ďakuje mne.

A ďakujem aj tebe dievčatko, že si tak bojovala. Mala si čo robiť od začiatku tehotenstva, nebola som pre teba ten najlepší inkubátor, ale predrala si sa aj cez tie najväčšie riziká a najhoršie prognózy. Si niečím zvláštna. Výnimočná. A dosť bolo Filomény! Si Viktória. Naše víťazné bábätko.

Viktória 1750 g, 40 cm

Ela je naše vytúžené bábätko a mám pocit, že od samého začiatku je to veľký bojovník.

Už od začiatku tehotenstva hrozilo, že budem musieť ísť na kyretáž. Vyzeralo to, akoby sa niečo zle vyvíjalo a ja som mala silné kŕče. Nakoniec však diagnóza znela "syndróm miznúceho dvojčaťa". Našťastie mám skvelého doktora, ktorý nám všetko vysvetlil a upokojil nás. Tak som si napriek všetkému začala konečne tehotenstvo užívať.

Približne v 16. týždni tehotenstva som však začala krvácať. Bolo to iba jednodňové krvácanie, ale ostala som radšej už doma na PN. Cítila som sa úplne v poriadku a preto sme pravdupovediac nečakali, čo sa stane. Nad ránom ma zobudil zvláštny pocit, že krvácam a žiaľ, nebol to len pocit. Všetko sa to zbehlo veľmi rýchlo: sanitka, prevoz, vyšetrenie a okamžitá sekcia. Bola to len jedna hodina, počas ktorej sa nám zmenil celý život. Keď som sa zobudila, manžel mi povedal, že sa Ela nadýchla a že ju počul zaplakať. Museli ju však previesť do inej nemocnice, pretože tam, kde sa narodila, nebolo také vybavenie a starostlivosť, akú potrebovala. A tak v 29. týždni tehotenstva prišla na svet drobná, 42 cm a 1450 g vážiaca, bojovníčka.

Prvé štyri dni som ju videla iba na fotkách a informácie som dostávala od manžela. Bolo neskutočne ťažké vidieť ostatné mamičky, ako majú svoje bábätká pri sebe a ako si ich odnášajú vo vajíčkach domov. Potrebovala som sa však dať rýchlo dokopy, aby ma pustili a aby som mohla ísť za ňou.

Vidieť prvýkrát svoje dieťa po štyroch dňoch s hadičkami a monitorom bolo strašné. Ani jedna mama si to takto nepredstavuje. Od toho momentu som ale bola už konečne s ňou. Aj keď som ju mohla pohladiť iba v inkubátore, bola som pri nej. Elu sme navštevovali denne najbližší mesiac. Nosila som jej svoje mlieko, hladkala ju a keď mi ju prvýkrát dali do rúk, celá som sa triasla. Konečne bola pri mne. Konečne sme boli spolu. Vedela som, že to pomohlo mne, aj jej a dodalo mi to dosť síl na ďalšie týždne.

Po mesiaci som dostala izbu v nemocnici a tak sme ďalšie dva týždne už boli spolu. Síce nebola so mnou na izbe, ale videla som ju častejšie. Keďže už nebola v inkubátore, mohla som ju konečne držať a prebaľovať. Po šiestich týždňoch nás pustili domov. Konečne sme rodina a sme doma.

Mlieko som si odsávala ešte sedem mesiacov, takže môj deň bol o tom, že som si odsávala mlieko, kŕmila, cvičila Vojtovku a zase dookola. Niekedy som musela odsávať aj dve hodiny, len aby mala dosť na ďalšiu dávku kŕmenia. Bolo mi jedno, či to bolo v noci alebo cez deň. Ale stálo to za to. Predsa robila som to pre ňu.

Prvý rok ste viac sledovaní u lekárov a aj keď veľa ľudí nadáva na naše zdravotníctvo, ja som za ten rok stretla veľa profesionálnych ľudí, ktorí nám pomohli. V Galante im vďačím za to, že nás obe zachránili, v Trnave sa o Elu postarali skvelí lekári a naša fyzioterapeutka nám bola oporou celý rok. Ale hlavne rodina a naši kamaráti tu boli a sú pre nás.

Dnes má Ela 18 mesiacov, pomaly už váži 11 kíl a meria 85 cm. Je nezastaviteľná. Musí byť všade a všetko robiť :-) Behá hore-dole a ústa sa jej nezastavia. Keď dnes niekomu nepovieme, že je predčasne narodená, ani by si to nevšimol.

Milé mamičky predčasniatok, vaše deti sú obrovskí bojovníci. Sama som to videla a vidím na Ele. Viem, že to stojí veľa fyzických aj psychických síl, ale zvládnete to. Každý samostatný nádych, jedenie bez hadičiek, každý pokrok, ktoré vaše detičky urobia, budete prežívať možno viac ako mamičky donosených detí. Veľmi vám držím palce a prajem vám to najdôležitejšie - zdravie.

Ďakujem vám, že pomáhate milý malíček :-)

Keď prinesiete domov nové bábätko, starší bratia a sestry môžu byť vyvedení z rovnováhy. Je pravdepodobné, že ste strávili veľa času ďaleko od ostatných detí, keď ste boli na novorodeneckej jednotke intenzívnej starostlivosti. Táto strata pozornosti môže viesť k tomu, že ostatné deti si robia starosti, pociťujú hnev alebo závisť. Tiež môžu vycítiť, že ste v strese, a preto sú v nepohode. U detí mladších ako šesť rokov je pravdepodobnejšie, že bude pre ne ťažké prijať nové dieťa. Môžu všeličo vystrájať, lebo chcú, aby ste im venovali viac pozornosti.

Uvádzame niektoré tipy, ktoré pomôžu vašim ďalším deťom zvyknúť si na nové bábätko v rodine.

• Pomôžte ostatným deťom rozprávať o svojich pocitoch. Môžu sa obávať, že sa o ne nikto nebude zaujímať, lebo nové bábätko si vyžaduje tak veľa pozornosti. Stále im opakujte, že ste tu pre ne, ako aj pre nové dieťatko.
• Priveďte svoje ostatné deti na JIS na návštevu nového bábätka, ak je to možné. To im pomôže pochopiť, čo sa deje. Dávajte na svoje deti dobrý pozor a nenechajte ich pobehovať po jednotke intenzívnej starostlivosti ani dotýkať sa akéhokoľvek zariadenia.
• Ak majú vaše ostatné deti obavy o to, ako sa situácia zmení, keď nové bábätko príde domov, vysvetlite im, že to bude lepšie, lebo nebudete musieť chodiť do nemocnice a nechávať ich s opatrovateľkou.
• Prineste domov fotografie novorodeného bábätka a vystavte ich tak, aby sa ostatné deti mohli na ne často pozerať. Zoberte fotografie vašich ostatných detí do nemocnice a dajte ich zvonku na inkubátor vášho dieťatka tak, aby ich ostatné deti mohli vidieť, keď prídu na návštevu, a uvedomili si, že vaše nové bábätko je súčasťou ich rodiny.
• Porozprávajte sa s ostatnými deťmi o tom, ako môžu prispieť k tomu, aby sa dieťatko stalo súčasťou rodiny. „Môžeme mu zaspievať“ alebo „Môžete mu požičať svoje hračky“.
• Keď sa budete s ostatnými deťmi rozprávať o rôznych veciach, ktoré môžu robiť a ktoré bábätko ešte nemôže robiť (napríklad sa samy obliekať, piť z pohára), pomôže im to cítiť sa veľkými a dôležitými.
• Stále svojim ostatným deťom opakujte, aké sú pre vás dôležité.

Tipy, ako pomôcť‘ vašim deťom zvládnuť‘ prvé mesiace po príchode dieťatka

• Ak je pre vás ťažké venovať svojim ďalším deťom všetku pozornosť, ktorú potrebujú, požiadajte nejakého priateľa, príbuzného alebo obľúbenú opatrovateľku stráviť s nimi čas.
• Menší súrodenci môžu začať vystrájať alebo sa môžu začať správať ako malé deti, keď príde bábätko domov.
• Môžu mať viac „nehôd“, ak začali len nedávno chodiť na nočník, alebo si môžu znova začať cucať palec. Snažte sa nerozčúliť sa na ne a netrestajte ich, pretože vaše deti sa len snažia povedať, že potrebujú vašu pozornosť a lásku. Čoskoro sa budú vaše deti cítiť opäť bezpečne a vrátia sa do normálu.
• Súrodencom pripomínajte, že ich máte radi rovnako ako predtým, než ste priniesli bábätko domov, a snažte sa im venovať čas každému osobitne (napríklad počas raňajok alebo keď bude bábätko spať).
• Porozprávajte sa so svojimi deťmi o tom, ako má vaša rodina rada nové bábätko, ale neočakávajte, že mu budú hneď prejavovať lásku. Povedzte im, že je normálne pociťovať hnev voči novému bábätku, ale nie je správne ubližovať mu.
• Dávajte si pozor na to, čo v prítomnosti detí hovoríte. Často počujú viac, ako si uvedomujete.
• Snažte sa viesť svoj každodenný rodinný život tak ako pred príchodom nového dieťaťa domov (denný spánok, nočný spánok, spoločné jedlo a iné činnosti).
• Zariaďte, aby ich učitelia vedeli, čo sa doma deje, a aby mali pre deti pochopenie.
• Nechajte deti zapojiť sa do starostlivosti o bábätko, do akej miery je to možné. Nechajte ich popestovať svojho bračeka alebo sestričku a pomáhať s takými vecami, ako je prebaľovanie a obliekanie.

Keď sa budete snažiť zapojiť do starostlivosti o bábätko jeho bratov a sestry, bude si to vyžadovať veľkú dávku trpezlivosti, ale čoskoro sa vám to vráti.

Keď konečne príde deň prepustenia z nemocnice, vaše dieťatko bude pripravené ísť domov. Tento deň je veľkým dňom „D“ – vy a vaše dieťatko ste si prešli dlhú a neľahkú cestu a vašou „odmenou“ je spoločný príchod domov. V tom čase budú jeho krátkodobé zdravotné problémy už vyriešené a možné dlhodobé problémy identifikované. Detský lekár ho bude v tom čase považovať za dostatočne zdravé a stabilné, aby mohlo s vami opustiť nemocnicu.

• Nezabudnite si dohodnúť návštevu u vášho detského lekára.
• Ak bude vaše dieťa sledované v špecializovaných ambulanciách, nezabudnite si dohodnúť návštevu tam.
• Uistite sa, že viete o všetkých prípadných ďalších kontrolách, ktoré má vaše dieťa absolvovať, napríklad vyšetrenie očí a sluchu.
• Uistite sa, či vám lekár vysvetlil, ako rozpoznať príznaky akéhokoľvek ochorenia alebo iných problémov, ktoré môže mať vaše dieťatko po odchode z nemocnice.
• Požiadajte o kópiu prepúšťacej správy vášho dieťatka, ako pre detského lekára, tak aj pre seba.
• Opýtajte sa, komu môžete zatelefonovať, ak budete mať po prepustení nejakú otázku týkajúcu sa vášho dieťaťa.

Keď sa čas prepustenia vášho dieťatka z nemocnice blíži, mali by ste s ním ešte v nemocnici tráviť čo najviac času, aby ste si zvykli na starostlivosť oň a doma ju dobre zvládali. Na novorodeneckej JIS sa o vaše dieťatko staral celý tím. Teraz budete musieť robiť mnohé z toho, čo robili oni, vy a váš partner. Takáto predstava môže vo vás vyvolávať obavy, ale tu sú kroky, ktoré môžete urobiť a vďaka ktorým bude prechod z nemocnice domov ľahší.

Požiadajte sestru z JIS, aby vám pomohla pripraviť zoznam vecí, ktoré budete musieť robiť, a zručností, ktoré budete musieť zvládnuť, keď si dieťatko priveziete domov. Odškrtnite si veci, ktoré už viete, a požiadajte o pomoc so všetkým ostatným.

• Bábätko kŕmte aspoň tri alebo štyri razy za deň a pozorujte, ako papká a či si odgrgne.
• Nacvičte si podávanie liekov, ktoré môže potrebovať (napríklad vitamíny).
• Sledujte, ako dýcha, a všimnite si jeho normálnu farbu pokožky.
• Zaznamenávajte si počet stolíc a mokrých plienok dieťaťa za deň (dieťatko na materskom mlieku sa môže vyprázdňovať do každej plienky, ale nemusí mať stolicu aj niekoľko dní, keďže materské mlieko je veľmi ľahko stráviteľné, dieťa na umelom mlieku by sa malo vyprázdňovať ideálne raz za 24 h; to, či má dieťa dostatok tekutín a nie je dehydrované nám napovie počet mokrých plienok, ktorých by malo byť 5 až 8 počas 24 h).
• Nacvičte si výmenu plienok, kúpanie a obliekanie dieťaťa.

Okrem toho...

• Opýtajte sa, koľko stimulácie je pre vaše dieťa najlepšie a aké príznaky by ste mali sledovať, keď je dieťa nadmerne stimulované, unavené alebo hladné.
• Informujte sa u lekára vášho dieťaťa o potrebe ďalších kontrol a o odporúčaní na inštitúcie v mieste bydliska, ktoré by mohli byť užitočné (predčasne narodené deti zotrvávajú prvé týždne a mesiace po prepustení v ambulanciách špecialistov kvôli sledovaniu a kontrolám ich stavu, ako napr. kardiológ, pneumológ, imunológ, neurológ, očný lekár, fyzioterapeut, riziková ambulancia a pod).
• Získajte informácie o ďalších zdrojoch pomoci vo vašom okolí vrátane odborníkov v oblasti zdravotnej starostlivosti.
• Urobte si zoznam potrebných zásob vrátane detskej postieľky, oblečenia, plienok a detských prikrývok. Ak sa chystáte na kŕmenie z fľašky, budete potrebovať detskú výživu, fľaše a cumlíky. Informujte sa u sestry dieťatka na rôzne druhy detskej výživy. Opýtajte sa aj na iné veci, ktoré by ste mohli potrebovať kúpiť vopred.
• Opýtajte sa na vitamíny a prípadne aj iné lieky, ktoré bude možno musieť vaše dieťatko užívať. Ak dieťatko potrebuje nejaké lieky, napíšte si ich názvy, ako aj to, na liečbu akého ochorenia sa každý z nich používa. Nechajte si vysvetliť, ako a kedy lieky dieťatku podávať (vrátane informácií o kombinovaní liekov) a ako a kde ich uskladňovať. Skontrolujte, či sú s užívaním liekov spojené nejaké vedľajšie účinky, o ktorých by ste mali vedieť, a opýtajte sa, komu by ste mali zatelefonovať v prípade, ak budete mať nejaké otázky týkajúce sa liekov.
• V prípade, keď je dieťatko prepustené z nemocnice s monitorovacím zariadením pre apnoe, s kyslíkovým prístrojom alebo s inou špeciálnou podporou, musíte sa naučiť, ako používať toto zariadenie.
• Ak ešte nemáte dohodnutého lekára, ktorý sa bude starať o zdravie vášho dieťaťa po prepustení z nemocnice, požiadajte lekára alebo sestru v nemocnici, aby vám niekoho odporučili. Potom tomuto lekárovi zatelefonujte a dohodnite si prvú návštevu, pokiaľ možno v priebehu prvých dní po návrate domov.

Väčšina predčasne narodených detí (zvyčajne s extémne nízkou a veľmi nízkou pôrodnou hmotnosťou) bude musieť v nemocnici podstúpiť viacero vyšetrení s cieľom vylúčiť alebo zabezpečiť včasné zistenie určitých bežných zdravotných problémov. Bežné testy a vyšetrenia zahŕňajú:

• vyšetrenie krvných testov,
• röntgenové vyšetrenie hrudníka – na zistenie prípadných dýchacích a pľúcnych problémov,
• röntgenové vyšetrenie brucha – na zistenie prípadných črevných problémov,
• EKG a ECHO srdca – vyšetrenie prípadných problémov so srdcom,
• ultrazvukové vyšetrenie mozgu a obličiek – na zistenie prípadných abnormalít mozgu a obličiek,
• očný test – na zistenie prípadných problémov s očami,
• kontrola sluchu – na zistenie prípadných sluchových a vývinových problémov.

Veľmi drobné predčasne narodené deti spočiatku nemôžu sať, prehĺtať a zároveň dýchať dostatočne dobre na to, aby boli uspokojené ich potreby kŕmením. To je dôvod, prečo bude vaše dieťa dostávať prvú výživu do žily, čiže intravenózne. Vaše dieťa bude dostávať aj materské mlieko alebo špeciálnu výživu pre predčasne narodené deti pomocou jemnej sondy zavedenej cez nos alebo ústa do žalúdka.

Podávanie výživy pomocou intravenóznej infúzie a sond sa osvedčilo už u mnohých detí. Mohli by ste si myslieť, že sondy v hrdle dieťatka alebo kanyly zavedené do žily by mu mohli spôsobiť bolesť alebo nepríjemné pocity, ale nie je to tak. Akékoľvek nepríjemné pocity trvajú len chvíľu, kým je sonda dieťaťu zavádzaná.

Vaše materské mlieko poskytne vášmu dieťaťu výživu, ktorá uspokojí väčšinu jeho potrieb. Podľa potrieb dieťaťa bude obohatené prídavkami bielkovín, minerálov a vitamínov tzv. fortifikáciou. Ak nie je materské mlieko k dispozícii, vaše dieťa bude dostávať špeciálnu výživu pre predčasne narodené deti alebo ženské mlieko z banky ženského materského mlieka. Výživa podávaná do žily a/alebo cez sondu do žalúdka bude vyvážená a upravená tak, aby bola pre dieťa čo najvhodnejšia. Keď bude vaše dieťatko rásť, bude sa uňho vyvíjať prirodzený sací a prehĺtací reflex. Potom budete môcť svoje dieťa dojčiť, alebo ak chcete, kŕmiť z fľaše.

Najlepšia výživa pre vaše dieťa je materské mlieko. Poskytuje dôležité živiny, ktoré predčasne narodené dieťa potrebuje na rast, a zároveň poskytuje ochranu pred infekciami. Niektoré živiny a ochranné látky, ktoré sa nachádzajú v materskom mlieku, nie sú obsiahnuté v náhradnej výžive pre predčasne narodené deti. Aj v prípade, že ste neplánovali dojčiť, je pre vaše dieťa dôležité, aby ste mu poskytovali materské mlieko tak, že si ho budete odsávať z prsníkov rukami alebo elektrickou odsávačkou. Toto mlieko bude vaše dieťatko dostávať buď cez výživovú sondu, alebo z fľaše.

Sestry vám môžu vysvetliť, ako si máte materské mlieko odsávať, skladovať a prepravovať. Mlieko si budete musieť začať vytláčať (odsávať) z prsníkov krátko po pôrode. Je dôležité pokúsiť sa o to a materské mlieko si odsávať aspoň 6- až 8-krát denne, ideálne v pravidelných intervaloch. Keď vaše dieťatko začne sať mlieko priamo z prsníkov, vypracujte si v spolupráci s detskou sestrou plán kŕmenia. Je dôležité nájsť správnu kombináciu dojčenia a odsávania, aby bolo zabezpečené dostatočné množstvo materského mlieka v súlade s potrebami vášho dieťaťa. Je dôležité, aby vaše dieťa ešte pred prepustením z nemocnice prijímalo dostatok výživy z prsníkov. Keď si dieťatko priveziete domov, možno budete musieť pokračovať v odsávaní materského mlieka raz alebo dvakrát denne, aby ste mali istotu, že budete mať dostatok mlieka počas prvých týždňov po prepustení.

Prvý dojem

Pred vstupom na novorodenecké oddelenie si vždy dôkladne umyte a vydezinfikujte ruky. Keď prídete na novorodenecké oddelenie po prvý raz, pohľad na všetky tie prístroje a hadičky v blízkosti dieťaťa a "drôty" na jeho pokožke vás môže vystrašiť. Neostýchajte sa a pokojne sestru požiadajte, aby vám vysvetlila ich účel.

V miestosti s inkubátormi býva zámerne tlmené svetlo, prípadne inkubátory zvyknú byť prekryté akousi "plachtou" pre vytvorenie prítmia - to všetko pre to, aby boli citlivé očká bábätiek chránené.

Predčasne narodené deti môžu vyzerať krehkejšie ako iné bábätká, lebo sú veľmi malé. Možno sa budete obávať hneď sa dotýkať svojho dieťatka, ale mali by ste sa ho začať dotýkať čo najskôr. Váš dotyk pomáha vášmu dieťaťu naviazať sa na vás a spojiť sa s vami a to je veľmi dôležité. Dieťatko veľmi dobre pozná váš hlas. Myslite na to, že jeho príchod na svet bol veľmi stresujúci a vaša prítomnosť ho dokáže upokojiť, dodáva mu pocit bezpečia.

Klokankovanie

Mnohé novorodenecké špecializované pracoviská rodičov povzbudzujú, aby praktizovali tzv. klokankovanie, čo je spôsob držania dieťaťa, ktorý poskytuje kontakt pokožky s pokožkou. Klokankovanie môže byť pre vývoj dieťaťa užitočné, pretože bábätko jemne upokojuje a stimuluje. Mnohí rodičia zistili, že klokankovanie im pomáha cítiť sa k dieťatku bližšie. Sestry vám ukážu, ako sa dieťatko pri klokankovaní správne drží. Kontakt koža na kožu je taktiež významným aj pre mamičku, keďže stimuluje tvorbu materského mlieka. Je to totiž jediný moment spojenia tela matky a dieťatka, na rozdiel u donosených detí, ktorých mamy majú možnosť dieťa prikladať podľa ich potrieb.

Prognóza

Prvé dni v nemocnici sú veľký nápor na vašu psychiku, ale aj zdravotný stav, keďže ste po pôrode. Je preto potrebné, aby ste mysleli aj na seba, keďže dieťatko vás potrebuje. Myslite na to, aby ste čo najskôr boli v poriadku a postupne sa zapájali do starostlivosti o neho. Je niekedy ťažké v prvých kritických dňoch poskytnúť vám zo strany lekárov informácie, čo sa prognóz týka – rešpektujte to a nesnažte sa „tlačiť na pílu“. Stav bábätka sa u predčasniatok totiž môže meniť každú chvíľu. Tešte sa však z každej pozitívnej informácie, z každého ml stolerovaného mliečka, z každej plnej plienky, z každého nádychu či pribratého gramu.

Priberanie dieťatka ale zo začiatku nie je ukazovateľom. Do 10% schudne prvé dni po pôrode každý donosený novorodenec, predčasne narodené deti schudnú aj viac, 10-15%, je to individuálne. Organizmus sa totiž zbavuje plodovej vody a všetkého, čím je „naliaty“ ešte z pobytu v maternici. Priberanie je však takou „barličkou“, pozitívnou informáciou pre rodičov, ktorú chcú počuť od lekárov a sestričiek, že dieťatko prospieva. Priemerne by malo dieťa v prvých troch mesiacoch života priberať denne 15 – 35 g, týždenne 100 – 250 g.

Keď bude dieťatko zdravotne stabilné, budete sa ho môcť dotýkať, kŕmiť ho, umývať a pomáhať pri starostlivosti oň, zatiaľ čo sa bude ďalej vyvíjať. Sestry vám ukážu, ako sa tieto činnosti vykonávajú v nemoničnom prostredí.

Blízkosť rodičov

Vo väčšine prípadov budete z nemocnice prepustená skôr, ako bude pripravené ísť domov aj vaše dieťatko. Novorodenecké oddelenia sú zvyčajne otvorené pre rodičov, avšak nemali by ste tam chodiť, ak ste chorí alebo prechladnutí, pretože by ste mohli nakaziť aj iných v nemocnici. Niektoré nemocnice vám môžu umožniť zostať v nemocnici niekoľko dní s vašim dieťaťom, kým nie je pripravené ísť domov.

Ak máte doma ďalšie deti, môžu sa veľmi zaujímať o to, ako sa vám a bábätku darí. Dobrý spôsob, ako ich upokojiť, je natočiť video bábätka alebo urobiť fotografie a priniesť ich domov, kde si ich deti môžu pozrieť. Alebo môžete dieťatko odfotografovať a jeho fotografie zavesiť na detskú postieľku, aby ich staršie deti mohli pri návšteve vidieť. Vaše deti budú možno chcieť nakresliť obrázok vašej rodiny, alebo poslať mojkáčika či inú hračku, ktorú môžete po dohovore s personálom umiestniť v blízkosti vášho dieťatka. To im pomôže uvedomiť si, že skutočne majú nového malého bračeka alebo sestričku.

V niektorých prípadoch môže byť dieťatko premiestnené do nemocnice bližšie k vášmu domovu, keď sa mu stav zlepší. Možno budete mať obavy, či personál miestnej nemocnice bude schopný uspokojiť všetky špeciálne potreby vášho dieťaťa. Tieto obavy sú normálne, ale mali by ste vedieť, že personál novej nemocnice bude pripravený poskytnúť vášmu dieťaťu všetku starostlivosť, ktorú potrebuje. Tento presun by mal tiež znížiť stres z cestovania na návštevu dieťaťa do vzdialenej nemocnice. Zároveň vám poskytne príležitosť viac sa zapojiť do starostlivosti o vaše dieťa a pripraviť ho na presun domov.

Neľakajte sa pohľadu na vaše dieťatko. Jeho telíčko môže byť zahalené do špeciálneho termoregulačného obalu, ktorý mu pomáha udržať si telesnú teplotu. Nemajte strach zo zavedených infúzií a hadičiek, ktoré sú napojené na pípajúce a blikajúce prístroje – to všetko je nutnosť, ktorá pomáha vášmu dieťatku zvládať jeho skorý príchod na tento svet. Predčasniatka bývajú veľmi krehké. Keďže ešte nemajú úplne vyvinutú pokožku, môže im byť cez kožu vidno cievy. To dodáva predčasne narodeným bábätkám oranžovofialovú farbu. Ich pokožka môže byť na dotyk „lepkavá“ a ľahko sa môže otlačiť alebo narušiť. Väčšina veľmi predčasne narodených bábätiek má aj veľmi jemné chĺpky, tzv. „lanugo“, ktoré môžu pokrývať väčšinu tela. Zmiznú, keď bude dieťatko rásť.

V porovnaní s veľkosťou tela môže hlavička vášho malinkého bábätka vyzerať nezvyčajne veľká a jeho ruky a nohy zasa pomerne dlhé. Veľmi predčasne narodené deti majú veľmi málo tuku, ktorý pokrýva ich kosti. Keď bude vaše dieťatko rásť a bude mu pribúdať tuk, jeho hlavička, ruky a nohy by mali začať vyzerať „normálnejšie“ vzhľadom na veľkosť tela.

Nie je neobvyklé, že extrémne predčasne narodené dieťa má v čase narodenia očné viečka trvale zatvorené. Časom sa mu otvoria. Aj ušnice sa môžu ešte stále len vyvíjať. Môžu byť tesne pri hlave a môžu mať len veľmi málo tkaniva nazývaného chrupavka, ktoré im dodáva konečnú podobu. Keď sa bábätku uško zohne, môže nejaký čas zostať v takej polohe. Nemusíte sa obávať. V ušiach sa časom vyvinie chrupavka, ktorá ich po zohnutí vráti späť na miesto.

Veľmi predčasne narodení chlapci majú menší penis a semenníky im ešte nezostúpili do mieška. Nedonoseným dievčatám vyčnieva klitoris, pretože pysky ohanbia (koža okolo klitorisu a pošvy) nie sú plne vyvinuté.

Je bežné, že predčasne narodené deti sa veľmi málo pohybujú. Keď sa aj pohybujú, ich pohyby sú trhavé. Je to tak preto, lebo ešte nemajú plne vyvinuté reflexy a len málo ovládajú svoje svaly. Keďže tieto deti môžu mať aj slabé svaly, budete ich musieť pozorne sledovať, aby ste spozorovali známky toho, ako zosilnievajú a lepšie ovládajú svoje telo. Napríklad môžete vidieť, ako vaše dieťatko pohybuje alebo zohýba ruku alebo nohu. Keď dáte dieťatku k ústam jeho prst alebo ruku alebo keď mu dáte do úst cumlík, môžete pozorovať aj sací reflex. Keď bude vaše dieťatko spať, jesť a priberať, tvar jeho tela a pokožka budú stále viac také, aké sú u väčších bábätiek. Vaše dieťa sa bude aj čoraz viac pohybovať ako plne donosené dieťa.

Predčasne narodené deti potrebujú mimoriadnu pomoc, aby mohli prežiť mimo ochrany maternice svojej matky. Mávajú problémy s udržaním telesnej teploty, dýchaním či príjmom potravy. Cieľom novorodeneckých pracovísk je pomôcť deťom zvládnuť tieto tri dôležité funkcie.

Umiestnenie detí v inkubátore alebo vo vyhrievanej detskej postieľke zabezpečí udržiavanie telesnej teploty a dýchací prístroj im pomôže dýchať. Môžu byť kŕmené pomocou tenučkej hadičky (sondy) cez nos alebo ústa do žalúdka alebo im je výživa podávaná do žily, kým nebudú schopné prijímať všetko potrebné mlieko ústami.

Predčasne narodené dieťatko môže podľa odporúčania lekárov zostať na novorodeneckom oddelení alebo môže byť umiestnené na špecializované pracovisko vyššieho stupňa. Najvyšším špecializovaným pracoviskom je jednotka vysokošpecializovanej starostlivosti (JVSN) v perinatologickom centre, nižšou úrovňou je jednotka resuscitačnej starostlivosti novorodencov (JRSN) alebo jednotka intenzívnej starostlivosti novorodencov (JIS). Tieto pracoviská sú vybavené tak, aby vášmu dieťatku poskytli tú najlepšiu starostlivosť, ktorú v tomto čase potrebuje.

Vysokošpecializovaných perinatologických centier máme na Slovensku šesť:

• Neonatologická klinika SZU, FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica
• Novorodenecká klinika M. Rusnáka LF SZU a UN, Bratislava
• Klinika neonatológie LF UPJŠ a DFN Košice
• Neonatologická klinika JLF UK a UN Martin
• Neonatologická klinika FNsP Nové Zámky
• Perinatologické centrum – oddelenie neonatológie FNsP J.A.R. Prešov

Gratulujeme, narodil sa vám bojovník! Nebojte sa, nie ste v tom sama. Predčasne narodených detí je na Slovensku 8-9%. Miesia sa vo vás mnohé pocity, že niekedy sa v nich sama nevyznáte. No vedzte, že všetky mamy si prechádzajú rôznymi fázami citového prežívania novej situácie - smútok, žialenie, nepokoj, apatia, vina, hnev, depresia. Momenty hlbokého sklamania, hnevu a depresie sa striedajú s pocitmi radosti, akceptáciou skutočnosti a vierou v lepšiu budúcnosť pre vás aj dieťatko. Pocity často prichádzajú vo vlnách a je náročné im čeliť. Vy to však iste zvládnete, nech vám silu dodáva vaše dieťatko, ktoré je na svete a teraz vás veľmi potrebuje.

Ste po pôrode a bábätko nemáte v náručí. Je normálne, že prvé dni sa vás zmocňujú negatívne pocity, strach a obavy. Prognózy sú neisté a mnohé otázky nezodpovedané. Nebráňte sa prejavom žiaľu, ale snažte sa s danou situáciou vyrovnať. Dieťatko už nie je vo vašom brušku, teraz už bojuje "samé za seba" a vy mu musíte v tomto boji čo najviac pomôcť. Keď pri ňom budete, skúste ho podporiť milým slovom, úsmevom, pokúste sa byť pri ňom silná - pre neho. Aby dieťatko cítilo pri vás bezpečie a istotu.

Ak je to možné, navštevujte svoje dieťa - spýtajte sa lekárov, v akých časoch ho môžete vídať. Je dokázané, že rodičia, ktorí svoje bábätká v inkubátoroch navštevovali stále približne v tom istom čase, prospievali lepšie, rýchlejšie a dokonca deti v danom čase prejavujú zvýšenú aktivitu, akoby na ich návštevu už čakali.

Pokúste sa odsávať

Noste dieťatku svoje mliečko, aj keď je to prvé dni možno len pár kvapiek. Prvé dni dávate bábätku vzácne kolostrum, takže aj malé množstvo mliečka je pre bábätko veľmi prospešné. Navyše dieťatko je ešte príliš maličké a na rozbehnutie jeho tráviaceho systému nepotrebuje ešte „plné dávky“. “Netrápte sa, ak sa vám mliečko rozbieha veľmi pomaly. Rozbehnúť tvorbu materského mlieka je náročné pre aj mnohé mamy, ktoré porodili v termíne a nie ešte, keď namiesto bábätka máte po ruke len odsávačku. Nevzdávajte sa však, odsávajte si mlieko v pravidelných intervaloch (aspoň každé tri hodiny) a neprestávajte, aj keď sa vám zdá, že to ide slabo. Mnohým mamičkám predčasniatok sa naplno podarí rozbehnúť tvorbu materského mlieka až v domácom, pokojnom prostredí, keď tie najväčšie stresy z nich opadnú.

Určite sa však pýtate, koľko mu teda stačí? Výpočet príjmu mlieka u takýchto bábätiek si môžete urobiť pre vlastnú spokojnosť aj sama – dieťatko, aby bolo sýte, nedehydratované a prospievalo na váhe, potrebuje prijať od 150 do 180 ml mlieka na 1 kg svojej váhy počas 24 h – výpočet a ordinovanie príjmu mliečka je však v rukách lekárov a tí ho nastavujú podľa stavu bábätka. Majte ale na mysli, že s každou kvapkou materského mlieka, ktorá obsahuje 4 000 živých buniek, vzácnych imunoglobulínov a výživných látok, mu posielate svoju lásku a silu bojovať.

Pýtajte sa lekárov

Neizolujte sa, neuzatvárajte sa do seba, neprestaňte komunikovať s partnerom. Ak máte možnosť, komunikujte s mamičkami, ktoré sú v rovnakej situácii, ako vy. Zdieľanie pocitov vám pomôže prekonať ťažké chvíle a zistite, že to, čo prežívate, neprežívate len vy, že obdobné pocity majú aj iné mamky predčasne narodených detí a že „v tom“ nie ste sama. Nebojte sa pýtať lekárov, získajte čo najviac informácií o zdravotnom stave dieťatka, jeho liečbe, rizikách, prognóze.

Dotýkajte sa bábätka a prihovárajte sa mu

Prihovárajte sa svojmu dieťatku, hladkajte ho (ak to jeho stav dovoľuje). Keď ste v rozpakoch, čo mu máte vlastne hovoriť, povedzte mu nejakú básničku alebo mu porozprávajte rozprávku - dieťatko rado počuje váš hlas, veď ho pozná ešte z bruška. Rozprávajte mu, ako sa na neho tešíte, čo všetko ho s vami doma čaká, ako na neho myslíte a ako mu veríte.

Spoznávajte svoje dieťa. Zapájajte sa do jeho rehabilitácie. Naučte sa oň starať, prebaľovať ho, kúpať, kŕmiť, podávať mu lieky.

Nebojte sa vyhľadať pomoc

Je normálne byť smutný, sklamaný či nahnevaný. Ak však u vás stav smútku a depresie trvá pridlho, nebojte sa vyhľadať pomoc odborníka, psychológa, či psychiatra. Pod jeho odborným vedením získate iný pohľad na situáciu.

Dobrý deň, aj my by sme sa chceli podeliť o náš príbeh predčasne narodenej dcérky.

Vaneska prišla na svet v 25. týždni a 4. dni tehotenstva. Vážila 808 gramov a merala 32 centimetrov. Musela prísť tak skoro na svet, nakoľko som dostala infekciu. Iná možnosť nebola, pretože by som ohrozila seba a aj Vanesku. Najhoršie rozhodnutie bolo pre nás rodiť tak veľmi skoro. Mala som strašné bolesti. Dva dni som už mala kontrakcie a keďže antibiotiká nezabrali, tak prišiel na rad pôrod. Ani nemusím opisovať, čo to pre nás znamenalo. Bola veľmi maličká a bolo veľmi priskoro. Takže mi vyvolali pôrod a začal sa boj malej Vanesky. Ťažko opísať ten pocit, strach a beznádej. No Vaneska zabojovala na 100%.

Dnes je z nej nádherná slečna, ktorá má 16 mesiacov a váži 11 kíl. Mimochodom váhu má, ako povedala pani doktorka na poslednej kontrole, ako správne silné dievča. Priznáme sa, že také niečo sme videli len na televíznej obrazovke. Bol to veľmi náročný boj. 101 dní sme strávili v nemocnici. No bol to aj krásny boj. Vaneska je naše šťastie, naša nádej a naša viera. Musím podotknúť, že horúčku zatiaľ prekonala len raz a že je úplne zdravá.

Takže milí rodiča predčastniatok, naozaj v dnešnej dobe medicína postúpila vpred. Nie je dôvod na strach a obavy. Je potrebné, aby ste pri tom malom drobčekovi boli čo najviac a aby cítilo vašu lásku, pretože ono vás veľmi potrebuje. Všetkým predčasne narodeným detičkám prajeme veľa zdravíčka a veľa síl.

MUDr. Vanda Chovanová, primárka Oddelenia neonatologickej intenzívnej medicíny DFN v Košiciach napísala krátky článok, za ktorý jej v mene všetkých rodičov ďakujeme.

Milí rodičia,

všetkých nás v posledných dňoch znepokojuje situácia s epidémiou ochorenia označovaného ako COVID-19, ktoré je spôsobené novým koronavírusom SARS-CoV-2. Predpokladám, že ako rodičia detí, ktoré sa narodili predčasne alebo s komplikáciami, ste vystrašení ešte viac.

Nechcem byť príliš optimistická, lebo tiež sa bojím, ale v týchto našich obavách mám pre Vás niekoko dobrých správ.

V prvom rade, imunitný systém predčasne narodených detí je síce pri narodení nezrelý, ale posledné štúdie dokazujú, že sa vyvíja veľmi rýchlo a približne v 3 mesiacoch je rovnako vyvinutý ako u donosených novorodencov. Platí to aj pre deti narodené pred 28. týždňom tehotenstva.

WHO zaznamenalo, že zo všetkých prípadov infekcie koronavírusom deti predstavovali len 2,4 % a priebeh infekcie u nich bol vo všeobecnosti ľahký, zvyčajne mali len príznaky ako teplota a kašeľ. Žiadne dieťa nemalo príznaky zlyhania dýchania alebo celkovej infekcie. Žiadne z detí nevyžadovalo umelú pľúcnu ventiláciu. Len u 2,5 % zo všetkých prípadov ochorení u detí mali ťažší priebeh. Rovnaký priebeh bol aj u dojčiat.

V Číne medzi decembrom 2019 a februárom 2020 mali len 9 prípadov dojčiat, ktoré boli infikované koronavírusom. Vždy aspoň 1 z členov rodiny mal ochorenie COVID-19, ktoré predchádzalo ochoreniu u dieťaťa.

U novorodencov bola popísaná infekcia len u 2 prípadov, jedno dieťa sa nakazilo od svojej mamy vo veku 17 dní, druhé sa nakazilo vo veku 36 hodín.

Nateraz nebol dokázaný prenos z tehotnej ženy na plod.

Tehotné ženy majú dodržiavať bežné pravidlá, ako my všetci. Nosenie masiek u zdravých síce WHO neodporúča, ale imunologický stav tehotnej ženy môže byť znížený.

Prenos materským mliekom zatiaľ nie je jasný, ale nepredpokladá sa.

UNICEF nateraz odporúča aj matkám s dokázanou COVID-19 pokračovať v dojčení, ak im to ich celkový stav dovoľuje. Matkám s dokázaniu infekciou sa odporúča maska, a to aj pri starostlivosti o dieťa, umývanie a dezinfekcia rúk a povrchov. Aj je stav mamy taký, že dojčiť nevládze, ale vládze odsať mlieko, tak je možné kŕmiť dieťa odsatým materským mliekom, samozrejme za dodržania všetkých ostatných pravidiel.

Nevieme, prečo sú deti takto “chránené” pred infekciou koronavírusom. Napriek tomu, musíme zostať ostražití a chrániť aj ostatných členov rodiny. Neviem, či má zmysel chrániť malé deti maskou, ale všetky ostatné opatrenia, ktoré sa snažíme dodržiavat aj my dospelí majú zmysel. Umývajte a dezinfikujte deťom ruky, hlavne tým starším, zostaňte doma, vyhýbajte sa davom, choďte na prechádzku do prírody.

Dúfam, že som vás trochu ukľudnila a že moje rady nebudete potrebovať.

13.3.2020

MUDr. Vanda Chovanová

Naše OZ malíček by nemohlo fungovať bez podpory mnohých úžasných ľudí, ktorí pri nás už roky stoja a pomáhajú nám vo všetkom, do čoho sa pustíme. Ďakujeme vám, spolu tvoríme jeden tím! Kompletná členská rada OZ malíček je v nasledujúcom zložení:

Predseda: Mgr. Ľubica Kaiserová

Podpredseda: Mgr. Mária Palenčarová

Členovia Výkonnej rady:

• Mgr. Iveta Jančoková
• Ing. Eva Sadovská
• Ing. Jarmila Sestrienková
• Ing. Ivana Balážová

Členovia Kontrolnej rady:

• PhDr. Veronika Kmetóny Gazdová
• Daniela Sameková
• Denisa Hrbáňová

„Videla som priestor na zlepšenie a chcela som byť toho súčasťou.“

Jarka Sestrienková je v OZ malíček našou veľkou posilou už od roku 2013. Keď sa jej predčasne narodil syn, neváhala a začala aktívne pôsobiť v našej rodičovskej organizácii. „Mám 2 deti - Jurka narodeného v 34. týždni tehotenstva a mladšieho Janka. Ľubku Kaiserovú, zakladateľku malíčka, som stretla počas pobytu s Jurkom na oddelení patologických novorodencov na Antolskej. Keďže vtedy môj Jurko ešte veľa spal, ponúkla som svoju pomoc - zažila som totiž veľa vecí, v ktorých som videla priestor na zlepšenie a chcela som byť toho súčasťou.“

Jarka sa orientuje na koordináciu projektov a stretnutí, komunikáciu s organizáciou EFCNI a prípravu žiadostí o granty. Veľmi úspešne rozbehla projekt Videoprenos z inkubátora, ktorý nielenže znamenal pozitívnu zmenu pre rodičov predčasne narodených detí, ale aj zarezonoval celým Slovenskom. No Jarka stále vidí priestor na zlepšenie situácie rodičov predčasniatok: „Veľmi by som chcela, aby na každom oddelení rizikového tehotenstva a potom aj na JISke či oddelení patologických novorodencov bol mamičkám k dispozícii psychológ. Verím, že sa nám to postupne podarí.“

„Problematika predčasne narodených detí mi prirástla k srdcu."

Majka Palenčarová stála spolu s Ľubkou Kaiserovou pri zrode nášho OZ malíček. „Som mamou troch detí - ani jedno z nich nie je predčasne narodené, napriek tomu moja cesta smerovala k práci s deťmi. Spolu s kamarátkami sme založili materské centrum a popri ňom aj klub rodín s predčasne narodenými deťmi. Dlhodobo som sledovala a porovnávala práve v materskom centre problémy rodín s riadne donosenými deťmi a s predčasniatkami. Videla som, koľko problémov a starostí predčasný pôrod prináša a preto mi táto problematika prirástla k srdcu.“

Majka v súčasnosti koordinuje aktivity na východe Slovenska. „Mám vzťah k ručným prácam a preto je mojou srdcovkou projekt Pomáhame srdcom. Koordinujem a pripravujem projekty, fandím dobrovoľníctvu a verím, že dobré veci sa nerodia ľahko. No aj my v malíčku sme dôkazom toho, že kde je vôľa, tam je cesta.“

„Chcem pomôcť druhým prekonať ťažké chvíle, ktoré sme aj my prežívali“

Ivka Jančoková je v OZ malíček našou nenahraditeľnou súčasťou. Aj vďaka jej entuziazmu a energickému prístupu naša rodičovská organizácia výrazne napreduje. „Som mama dvoch synov, Tomáška a Kubka. Starší Tomáško sa narodil predčasne v 27. týždni tehotenstva. Napriek neľahkému začiatku je z neho dnes zdravý a veselý chlapček. On bol aj hlavným dôvodom, prečo som sa rozhodla osloviť malíček a pomôcť. Cítila som potrebu poďakovať sa za všetku tú lásku a starostlivosť, ktorú môj syn dostal a zároveň pomôcť druhým prekonať ťažké chvíle, ktoré sme aj my s manželom prežívali.“

Ivka pracuje pre naše OZ malíček s nadšením už od roku 2014: „Malíček mi zmenil život. Dobrovoľnícka práca počas materskej dovolenky sa postupne zmenila na moje vysnívané povolanie. V malíčku sa venujem všetkému, čo je potrebné. Od prípravy a koordinácie projektov, fundraisingu, organizovania stretnutí, marketingu a až po riadenie komunikácie vrámci združenia, smerom k členom a k verejnosti.“

„Chcem predčasne narodeným deťom pomôcť zabezpečiť dobrý štart do života“

Ľubka Kaiserová je srdcom aj dušou OZ malíček, ktoré sama v roku 2011 založila. Ako zdravotná sestra na neonatologickom oddelení sa celý život s láskou a zanietením sa starala o svojich malých pacientov. Osud si však nevyberá a predčasný pôrod postretol aj ju. Jej syn Robert sa narodil v 26. týždni tehotenstva s váhou 800 g a trvalo 4,5 mesiaca, kým si malého synčeka po mnohých komplikáciách a odnášala Ľubka z "vlastného" oddelenia domov. “Ani vo sne by mi nenapadlo, že moje dieťa bude zvádzať boj o život a ja budem musieť nájsť v sebe silu, o akej som ani netušila. Že problémy detí, ktoré som doteraz riešila každý deň v práci, sa budú dotýkať aj našej rodiny. Už viem, že zázraky sa dejú každý deň! Silná osobná skúsenosť ma podnietila spojiť rodičov predčasne narodených detí s cieľom pomôcť zabezpečiť dobrý štart do života človiečikom drobným ako malíček.“

S podporou ďalších skvelých rodín Ľubka založila OZ malíček a postupom času ho vybudovala na uznávané rodičovské združenie. „Vďaka aktívnym členkám výkonného tímu a dobrovoľníkom sme sa za niekoľko rokov etablovali na známu a rešpektovanú rodičovskú organizáciu, ktorá pomáha tam, kde je to naozaj potrebné. Podarilo sa nám zvýšiť povedomie o problematike predčasne narodených detí na verejnosti. Vedieme dialóg s lekárskymi a sesterskými tímami a spolupracujeme s organizáciami podobného zamerania na Slovensku i v zahraničí.“

Naše OZ maliček môžete podporiť aj pri nakupovaní cez internet a dokonca bez toho, aby vás to stálo čo i len 1 cent navyše. Ak nakupujete na internete a chcete nám pri tom zároveň pomôcť, pridajte si do vášho predvoleného prehliadača tohoto pomocníka Dobromat: https://dobromat.sk/rozsirenie/pridat. Upozorní vás v prípade, že navštívite obchod, v ktorom môžete nákupom podporiť svoje obľúbené združenie. Táto aplikácia pri návšteve internetového obchodu taktiež zariadi, že časť vašej útraty pôjde na podporu našich aktivít.

Ak si pomocníka nepridáte, je môžete nás podporiť tak, že pred každým nákupom navštívite stránku http://dobromat.sk a spravíte nasledovné:

• na stránke vyberte obchod, v ktorom chcete nakúpiť a naše združenie malíček
• stránka vás presmeruje do vybraného internetového obchodu, kde môžete nakúpiť
• z nákupu vyplatí obchod Dobromatu príspevok
• následne ho Dobromat pošle na náš účet a my ho použijeme na našu činnosť

Dôležité je vedieť, že cena za nákup je rovnaká, či sa do internetového obchodu dostanete cez Dobromat alebo priamo. To, že pôjdete cez Dobromat, vás nestojí ani cent navyše. Napriek tomu nám prispejete sumou vo výške niekoľkých % z vášho nákupu.

Ďakujeme všetkým, ktorý využijú tento spôsob nakupovania a tak pomôžu nášmu OZ malíček získať finančné prostriedky na naše ďalšie projekty. Aj vďaka vám pomáhame predčasniatkam a ich rodinám po celom Slovensku.

Videopozdrav pre všetkých rodičov predčasniatok a ich detičky od rodiny malého Tobiaska, narodeného v 27. týždni s váhou 820 g.

Ďakujeme!

„Premýšľala som, prečo nie je žiadna organizácia, na ktorú sa môžeme obrátiť.“

Denisa je jednou zo spoluzakladateliek nášho OZ malíček: „ V roku 2006 sa mi narodili v 27. týždni jednovaječné dvojčatá Max (1290 g) a Alex (750 g). Ako prvorodička som vôbec netušila, že sa rodia deti aj predčasne. Nemala som žiadne informácie a nevedela som pochopiť, čo sa deje a čo nás čaká. Ich stav bol veľmi kritický a vážny - Maxíka nám dali domov až po 2 a Alexa až po 4 mesiacoch. Tam som spoznala Ľubku Kaiserovú. Moji chlapci, bohužiaľ, majú obaja detskú mozgovú obrnu a vyžadujú stále 24hodinovú starostlivosť.“

A ako vznikol nápad vytvoriť OZ malíček? „Premýšľala som, prečo nie je žiadna organizácia, na ktorú by som sa vedela obrátiť so svojimi otázkami. Spolu s Ľubicou sme začali uvažovať, ako vytvoriť a spojiť komunitu ľudí . V roku 2011 sme sa spojili s podobnou organizáciou v ČR a na základe ich rád a skúseností sme si povedali, že takéto niečo potrebujeme aj na Slovensku. Do mesiaca vzniklo OZ malíček, ktoré sa začalo rozrastať a dostalo sa do povedomia širokej verejnosti. Človek mieni, život mení a aj keď sa moja cesta mala podľa mojich plánov vyvíjať úplne inak a mala som byť úspešná žena so svojim biznisom, či rovno impériom, stala sa zo mňa šťastná žena v kolektíve úspešných žien, ktoré dnes tvoria Malíček. Z mojich chlapcov tiež za ten čas vyrástli mládenci a aj keď som stále matka na plný úväzok, pri ich opatere si nájdem čas aj pre seba. Mám svoj ateliér, kde sa nechávam unášať vlastnou fantáziou pri maľovaní obrazov a výrobe šperkov či dekoračných predmetov.“

„Rozhodla som sa zmeniť nazeranie na predčasne narodené deti.“

Danka je posilou nášho rodičovského združenia už od roku 2012: “Do OZ malíček ma pozvala Ľubka Kaiserová po narodení našej bojovníčky Emky (29. tt, 950 g, 35 cm). Emkin neľahký štart do života mi otvoril oči a ukázal svet predčasniatok. Zistila som, že táto téma bola pre veľa ľudí neznámou a preto som sa o ňu začala zaujímať aktívnejšie. V dobe, keď som prišla do OZ malíček panoval všeobecný predsudok, že každé predčasniatko si so sebou nesie postihnutie, ktoré sa skôr či neskôr prejaví. Nepáčila sa mi tá myšlienka a rozhodla som sa aktívne zapojiť do zmeny nazerania na predčasne narodené deti.“

Danka sa šikovne zapája do rôznych oblastí fungovania nášho občianskeho združenia: „Spočiatku som sa podieľala na tvorbe a korekcii článkov, výročných a tlačových správ. Jednu chvíľu som administrovala Facebookovú stránku malíčka a neskôr som sa aktívnejšie pripojila k projektom. Mojou srdcovkou sa stal projekt Bez kufríka neodídem. V spolupráci s OZ malíček som vydala v roku 2014 knihu Venované Eme.“

“Za šťastie v živote sa oplatí bojovať.”

Veronika je malíčkovská spriaznená duša už viac rokov, kedy po strate svojho prvého predčasniatka začala pomáhať s aktivitami v Prešove. “Bol to silný moment, kedy si s ľuďmi s podobnými osudmi, ktorých vidíte prvykrát v živote, rozumiete aj bez slov a postupne sa stávajú vašimi blízkymi priateľmi.”

Problematika predčasniatok je jej srdcu veľmi blízka, keďže spolu s manželom majú za sebou neľahkú cestu a ich vytúženému bábätku, žiaľ, predchádzalo viacero strát. “Dnes máme doma synčeka Mária narodeného v 27. týždni a ktorý každý deň dokazuje, že je šťastné dieťatko, ktorému sa páči na tomto svete.” Veronika v súčasnosti pomáha v združení slovom i písmom, no skrz vlastných skúseností aj povzbudením mnohých rodičov, že “za šťastie v živote sa oplatí bojovať”.

Činnosť v OZ malíček je pre ňu srdcovou záležitosťou, pretože, podľa jej slov, skutočná hodnota dobrých skutkov spočíva v láske, ktorá ich inšpirovala.

„Snívam o tom, že mamy predčasne narodených detí nebudú v nemocnici len návštevou.“

Ivka pomáha nášmu občianskemu združeniu od roku 2018: „Moja dcéra sa narodila predčasne. Dnes je to už preč, ale ten strach a pocit, že neviete, čo bude zajtra, o mesiac či o rok, mi zásadne zmenil pohľad na svet. Mnoho ľudí (našťastie) nevie, čím všetkým si predčasne narodené deti prechádzajú, koľko času trávia v nemocnici a aké vážne riziká im hrozia. Túžila som to zmeniť a zvýšiť povedomie o tejto problematike.“

Ivka pomáha nášmu OZ malíček v rôznych oblastiach a jej vplyv vidieť aj na vizuálnej stránke malíčka: „Snívam o tom, že raz mamy predčasne narodených detí nebudú v nemocnici len návštevou. Že nebudú musieť dochádzať desiatky kilometrov, aby mohli na chvíľu pohladkať svoje dieťa a aby išli zase desiatky kilometrov späť. Verím, že raz aj ony budú mať vytvorený v nemocnici svoj priestor, aby sa mohli aktívne zapájať do starostlivosti o vlastné dieťa.”

Socks for Life (Ponožky pre život) je kampaň, ktorá slúži na zvýšenie povedomia o predčasných pôrodoch. Cieľom kampane je zároveň pomôcť zlepšiť situáciu predčasne narodených detí a ich rodín.

Kampaň Socks for Life iniciovala organizácia EFCNI (Európska nadácia zameraná na starostlivosť o novorodencov) a medzinárodné rodičovské organizácie po celom svete v roku 2012. Na Slovensku sme organizovali putovnú výstavu v rokoch 2013 - 2016.

Aj skupina 15 slovenských parašutistov sa rozhodla zapojiť do celosvetovej kampane “Socks for life”. Video si môžte pozrieť tu.

V Žiline 11. novembra sa pätnásť slovenských parašutistov skupinovým zoskokom v tvare slova LIFE zapojilo do celosvetovej kampane na podporu predčasne narodených detí pri príležitosti blížiaceho sa Svetového dňa predčasne narodených detí (17. november). Informovala o tom PR manažérka akcie Zuzana Morová.

Parašutisti podľa nej vytvorili na oblohe slovo LIFE z hesla celosvetovej kampane „Socks for life“ počas voľného pádu pri rýchlosti 200 km/h z výšky 4000 metrov nad letiskom Slávnica pri Dubnici nad Váhom. „Náročnosť zoskoku dokumentuje aj fakt, že na úspešné zobrazenie slova LIFE na oblohe potrebovali niekoľko tréningových zoskokov. Vytvorenie takéhoto tvaru počas voľného pádu je zároveň prvým svojho druhu v rámci skupinových zoskokov parašutistov na Slovensku. Najskúsenejší parašutisti z celého Slovenska sa ním zapojili do kampane, zameranej na podporu zvýšenia povedomia o problematike predčasného pôrodu, ktorú vyhlásila Európska nadácia zameraná na starostlivosť o novorodencov (EFCNI),“ uviedla Morová.
Zdôraznila, že poďakovanie za realizáciu zoskoku patrí Aeroklubu Dubnica nad Váhom, Parašutistickému klubu Slovenského národného aeroklubu a najmä samotným parašutistom. „Celosvetovú kampaň Socks for life zastrešuje v rámci Slovenska OZ malíček, ktoré v tomto týždni organizuje aj ďalšie podporné aktivity k Svetovému dňu predčasne narodených detí. Odborné konferencie v Bratislave (12. novembra) a v Prešove (15. novembra), benefičný koncert s odovzdávaním ocenení Purpurové srdce (12. novembra) v Justičnom paláci v Bratislave a v tento deň budú od 17. hodiny osvetlené na purpurovú farbu Bratislavský hrad, Divadelné námestie v Martine a súsošie Immaculata v Košiciach,“ dodala Morová.

Zdroj: TASR

"Jednovaječné dvojičky Max a Alex sa narodili už v 27. týždni tehotenstva. Štart do života nemal ľahký ani jeden: oživovanie a umelá pľúcna ventilácia po celú dobu pobytu v inkubátore. Max bol prepustený po vyše dvoch mesiacoch ako zdravý chlapec. Alexa po prepustení domov (už mal skoro 5 mesiacov) s diagnózou Detská mozgová obrna čakalo predovšetkým rehabilitovanie. Po čase sa aj u Maxa potvrdila rovnaká diagnóza.

Vďaka rehablitáciám, cvičeniam a rôznym terapiám je dnes Max chlapec, ktorý chodí a je mentálne úplne v poriadku. Je veľmi muzikálny, rapuje a je rodený komik. Alex síce nechodí, veľmi zle vidí a počuje, nerozpráva, prejavuje však emócie, čím robí veľkú radosť bratovi i rodičom.“

Aj toto je jeden zo silných príbehov predčasne narodených detí, o ktorých sa môžete viac dozvedieť na putovnej výstave „Narodil sa bojovník!“, ktorú ste mohli v rokoch 2016-2017 vidieť v Košiciach, Prešove, Humennom, Martine Žiline, Bratislave, Nových Zámkoch, Trenčíne.

Každý rok sa na Slovensku narodí približne 55 000 detí. Až 9 % z nich je predčasne narodených, tzn. že sa narodia medzi 24. až 36. týždňom tehotenstva, pričom „štandardné“ tehotenstvo trvá 40 týždňov. U týchto detí sa vyskytujú dlhodobé zdravotné následky 10-krát častejšie ako u donosených novorodencov. Za posledné desaťročie vzrástol počet predčasne narodených detí s pôrodnou hmotnosťou pod 1500g o 30 %. V rámci Európy predstavujú nedonosené deti najväčšiu skupinu detských pacientov. Komplikácie nezrelých detí sú najčastejšou príčinou úmrtia do 5-teho roku ich života.

Upozorniť na túto problematiku a zároveň ukázať veľkú bojovnosť týchto malých hrdinov má výstava „Narodil sa bojovník!“

Výstava obsahuje 16 fotografií a príbehov bojovníkov z celého Slovenska, ktorí prišli na svet veľmi skoro. Za každou fotografiou sú hodiny, dni, týždne modlitieb, prosieb, otázok, dúfania a skrytej nádeje rodičov, že všetko dobre dopadne a oni si domov odnesú zdravé bábätko.

Výstava je dôkazom nielen veľkej bojovnosti týchto detí a silného odhodlanie rodičov pomôcť svojim deťom popasovať sa s následkami predčasného príchodu na svet, ale ukazuje aj na obrovské množstvo práce, ktorú odvádzajú lekári a sestry na neonatologických oddeleniach po celom Slovensku. Zároveň je to aj zdvihnutý prst. Napriek tomu, že sa podarí zachrániť množstvo detí, ktoré môžu ďalej viesť plnohodnotný život, je stále ešte mnoho takých, ktoré komplikácie spojené s predčasným pôrodom nezvládli alebo majú trvalé zdravotné následky.

Táto výstava je určená nielen rodičom, lekárom a sestrám, ale hlavne širokej verejnosti a budúcim rodičom, aby nepodceňovali zdravotné problemy v tehotenstve a vyhľadali lekársku pomoc včas.

Deň detí sa v roku 2018 uskutočnil v Cieľovej rovinke v Rovinke pri Bratislave.

Pri príležitosti Svetového dňa predčasne narodených detí 2018 sa uskutočnil prvý ročník Purpurového festivalu. V sobotu 17.11.2018 sa Kultúrno-spoločenské centrum v Košiciach naplnilo pozitívnou energiou, ktorú so sebou priniesli nie len vystupujúci, ale aj veľký počet malých návštevníkov s rodinami a priateľmi.

Pre deti bol pripravený úžasný zábavný program plný hier, divadla či hrania na hudobných nástrojoch, ktoré pre našich malých bojovníkov pripravilo občianske združenie Haliganda. Maľovanie na tvár rozžiarilo očká detí, ktoré si tento zážitok nenechali ujsť. Najmenší si taktiež mohli vyskúšať rôzne pohybové aktivity, ako napríklad triafanie na kôš alebo preliezkovú dráhu a rodinky sa mohli spoločne vyfotiť v zábavných kostýmoch a parochniach pri fotostene. Dospelí sa učili háčkovať alebo si to aspoň vyskúšali pod vedením skúsených mentorov. Na záver pripravili jedinečný hudobný zážitok plný pesničiek a tanca Tárajko a Popletajka, ktorí svojou nezabudnuteľnou šou potešili všetky detičky.

Súčasťou festivalu bola aj odborná konferencia pre zdravotníkov a rodičov: Podpora rizikových novorodencov v prvých rokoch života. Pre rodičov a zdravotníkov sme pripravili zaujímavé a podnetné prednášky – týmto by sme sa radi srdečne poďakovali všetkým prednášajúcim: MUDr. Peter Krchňavý, Centrum včasnej intervencie Prešov, n.o.- Katarína Gromošová, ProVitalis Centrum - Daniela Maťuchová, Centrum Svetielko, Inštitút pre podporu dojčenia - Michaela Galková, Terapeutické ihrisko Janka - Jana Repaská, Centrum včasnej intervencie Košice - Martina Švekušová, Gabriela Timková, EEG BIOFEEDBACK - Bibiana Naďová.

Podujatie sme pripravili v spolupráci s lekármi a sestričkami z Kliniky neonatológie LF UPJŠ a DFN Košice, za čo im taktiež patrí obrovské ďakujem. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že bez našich úžasných dobrovoľníkov by toto krásne podujatie nebolo možné zorganizovať a preto sa aj im chceme za ich nezištnú prácu srdečne poďakovať.

Vďaka patrí aj našim partnerom a sponzorom podujatia: mesto Košice, novorodenec n.o, Stredná zdravotná škola, Kukučínova, Abbvie, Nestle, Hipp, Hero, Pidi Mini - potreby pre novorodencov, Centrum Liberta, nosime.sk, medela, Chiesi, Fotobúdka Syyr, Active life, OZ Artdiela, Farmasi Slovakia a mediálny partner AhojMama.sk.

O krásne fotografie sa postarala naša kamarátka, šikovná fotografka Antónia Puškášová a o perfektné video chlapci zo zoskupenia Cool Right.

V neposlednom rade sa chceme poďakovať aj rodinkám, ktoré medzi nás prišli a užili si s nami úžasnú sobotu. Ďakujeme a tešíme sa na stretnutie s Vami o rok!

Tretí ročník odbornej konferencie: HLAVA, RAMENÁ, KOLENÁ, PALCE alebo CELOSTNÝ ROZVOJ DIEŤAŤA (nielen) V MATERSKEJ ŠKOLE sa uskutočnil v Žiline a ponúkol praktické prednášky a aj zážitkový hudobný workshop. Na konferencii ste sa mohli od renomovaných odborníkov zo SR i ČR dozvedieť napr. odpovede na tieto otázky: Ako komunikovať s hyperaktívnym dieťaťom? Ako vnímajú svet chlapci a ako dievčatá a ako je to s ich pripravenosťou do školy? Ako môžeme hravou formou stimulovať vývin artikulácie dieťaťa? Ako v deťoch prebudíme zvuky, čo skrývajú ich ruky? a mnohé ďalšie.

Pozvanie prijali: Kamila a Petr Kopsovci (CZ), Jiří Halda (CZ), Martina Zubáková, Tono Gúth a jeho RYTMIKA.sk.

Konferenciu organizovalo pedagogické vydavateľstvo INFRA Slovakia v spolupráci s OZ malíček a Pedagogickou fakultou UMB v B. Bystrici.

Začiatok júna je už tradične spojený s Dňom detí, a to aj u nás v malíčku. Tento rok sme sa stretli už po ôsmy krát a perfektne sme si to spolu užili.

Účasť bola opäť hodná, zišlo sa nás viac ako 200.Celé podujatie sa odohralo v krásnych priestoroch záhrady materského centra Hojdana v bratislavskom Ružinove. O zábavu a hry sa postarala naša skvelá kamarátka Ivetka Pavlis z materského centra Piškótka.

Zvolili sme trochu neobvyklú tému, a to Vianoce v lete. Pre deti boli pripravené veselé hry a súťaže od výmyslu sveta. Svoju zručnosť si mohli detičky potrénovať v Montessori kútiku či vytvoriť krásne vianočné ozdoby s vlastnými odkazmi, ktoré budú zdobiť stromček v nemocnici pri našich malinkých kamarátoch. K správnemu vianočnému popoludniu nesmelo chýbať ani ozdobovanie medovníčkov.

Deti sa ešte poriadne vybláznili na pesničko-hrách s Mirom Jilom, ktorý nám prezradil, že je tiež predčasniatko, a už nasledoval zlatý klinec popoludnia - Mikuláš s anjelom, ktorí priniesli deťom krásne balíčky plné prekvapení. Mikuláš si obliekol lentú verziu svojho kostýmu a došiel v kraťasoch a v tričku s krátkym rukávom. Anjelik tiež stavil na krátku verziu svojich bielych šiat.

Bolo to naozaj úžasné popoludnie, kde sme sa nielen zabavili, ale hlavne spoločne stretli a pozdieľali svoje príbehy, zážitky, úspechy i neúspechy.

Ďakujeme všetkým, ktorí nám pomohli toto popoludnie pripraviť – pani docentke Darinke Chovancovej a jej šikovným doktorkám, doktorovi Adamovi a sestričkám, úžasným dobrovoľníčkam, Ivetke Pavlis a dievčatám z Hojdany.

Už teraz sa tešíme na stretnutie o rok!

Staňte sa súčasťou nášho projektu Pomáhame srdcom a vyrábajte spoločne s nami háčkované darčeky pre predčasniatka v nemocniciach. Pridajte sa k nám, budeme veľmi radi.

Šikovné dobrovoľníčky po celom Slovenku pre nás háčkujú, za čo im srdečne ďakujeme. Ich ručné výrobky sa potom distribuujú do balíčkov, ktoré putujú do nemocníc medzi predčasne narodené deti. Ak sa chcete k nám pridať a neviete, kde začať, máme pre vás aj detailné návody na háčkovanie tých najobľúbenejších hračiek a darčekov pre bábätká. Nájdete ich na nasledujúcej stránke.

16.11.2019, Košice

Kontakty, no i silné väzby a priateľstvá zostávajú aj po tom, ako sa rodičia predčasniatok dočkajú aj svojho dňa „D“ a odnášajú si svojho bojovníka alebo bojovníčku po dlhých týždňoch či mesiacoch domov. Kolektív lekárov, sestričiek, ale aj mamičiek navzájom sú si obojstrannou oporou. Inak to nebolo ani uplynulú sobotu, kedy sa pri príležitosti Svetového dňa predčasne narodených detí všetci zišli na Stretnutí rodín predčasne narodených a rizikových detí za účasti sestričiek a lekárok z Oddelenia neonatologickej intenzívnej medicíny v Detskej fakultnej nemocnici v Košiciach. Súčasťou bolo aj odovzdanie balíčkov pre mamičky predčasniatok na oddelení od OZ Malíček v rámci projektu Mamy pre mamy.

Záchrancami, anjelmi strážnymi, majákmi nádeje celých rodín, aj pomocnými rukami na ďalšej neľahkej ceste, no častokrát aj bútľavými vŕbami, je bezpochyby zdravotnícky kolektív, vďaka ktorému sa každoročne darí zachraňovať a pomáhať zvládať neľahký štart do života stále väčšiemu počtu predčasne narodených detí.

A takéto miesto, kde sa začínajú písať osudy životov mnohých malých bojovníkov, máme aj v Košiciach, kde lekári a sestričky vo svojej každodennej práci pomáhajú rodičom predčasniatok i týmto malým bojovníkom zvládať životom nastolené skúšky, akými sú aj dôsledky predčasného príchodu bábätka na tento svet. To všetko s odbornosťou, profesionalitou, no i láskou a odhodlaním, vďaka ktorému premieňajú ich každodennú prácu na poslanie a zároveň, pomáhajú viacerým prejsť po ich neľahkej ceste pri - ich doslova - boji o život.

Je preto nesmiernym zadosťučinením, ak sa malinké dieťatko, ktoré malo sotva kilo, predbieha s inými svojimi spolubojovníkmi „popod nohy dospelákom“. Takýto zážitok mali všetci, ktorí sa zúčastnili úžasného stretnutia, aby spoločne strávili rodinné chvíle zábavy, radosti, ale aj zdieľali spomienky na obdobie svojho boja o život dieťatka.

Rodiny predčasniatok, z ktorých väčšina po prepustení z nemocnice zostávajú v kontakte, si prišli doslova užiť deň so svojimi ratolesťami v priestoroch košického interiérového ihriska FUN PARK. Podujatie otvorila primárka oddelenia Vanda Chovanová, ktorá neskývala radosť z tohtoročnej účasti i z pohľadu na životmilujúce a šťastné deti, ktoré sa už nevedeli dočkať, ktoré z pripravených aktivít okúsia skôr.

„Je skvelé, že sa organizujú aj takéto akcie, kde sa na jednom mieste stretne toľko odhodlania, bojovnosti, nádeje i šťastných usmiatych tvárí rodičov a ich najväčších bojovníkov, pre mňa je totiž kontakt s rodinami, ktoré si prešli rovnakou cestou, nesmiernym povzbudením, hlavne ak vidím, že veľa príbehov má šťastný koniec,“ povedala mamka Monika, mamička predčasniatka Jakubka narodeného v 25. týždni tehotenstva s pôrodnou váhou 760 g. Ako dodala, všetkým predčasniatkam praje veľa síl bojovať ďalej a veľa zdravia, ktoré je, podľa jej slov, ozaj najcennejšie, keďže so svojim synčekom majú rodičia za sebou neľahké začiatky a ešte náročnejší prvý rok. „Nikdy by som neverila, že sa nás táto problematika bude takto osobne dotýkať, v rodine ani v našom okolí nemáme žiadne predčasniatko, a aj to je dôvod častého nepochopenia zo strany okolia,“ opísala svoje pocity mamka malého bojovníka a doplnila, že tú najdôležitejšiu bitku vyhrali, a to bitku o chlapčekov vlastný život, no bojujú stále ďalej, každý deň. „Ešte máme pred sebou dlhú cestu, ale verím, že spoločne všetko zvládneme,“ nevzdáva sa mladá mamička a nezabúda ani na slová veľkej vďaky, „ďakujeme lekárom, sestričkám, celému personálu a vďaka Bohu, že sa každý deň môžeme tešiť z toho najkrajšieho úsmevu na svete“.

Súčasťou tohto podujatia bolo aj odovzdanie balíčkov pre mamičky predčasniatok, ktoré sa v týchto dňoch nachádzajú na oddelení, od Márie Palenčárovej, zástupkyne OZ malíček, ktoré z tejto aktivity urobilo pravidelnú tradíciu. Balíčky ručne vyrábaných darčekov v rámci projektu Mamy pre mamy boli pre mamičky a ich bábätká tento rok v počte 350 kusov distribuované pre celkovo 14 neonatologických oddelení, aby povzbudili týchto bojovníkov, ktorí si aktuálne prechádzajú neľahkými chvíľami.

Rodinnú atmosféru priateľov, ktorých spojili podobné osudy, dotvárali zábavné aktivity pre deti, vďaka ktorým bol dialóg dospelých v značnom úzadí oproti detskej radosti a smiechu. Na začiatky takýchto priateľstiev spomína aj mamička Zuzka, ktorej bojovníčka Laura sa narodila v 26. týždni s váhou 760 g. „Prvýkrát sme sa stretli pred rokom na izbe mamičiek, mamičiek predčasne narodených detí na oddelení neonatológie v košickej nemocnici. Až sa mi nechce veriť, že je tomu už rok. Tak ako neskutočne dlho trvali tie prvé týždne trávené v nemocnici, tak rýchlo ubehol ten zvyšný rok,“ hovorí s úsmevom šťastná mladá žena, ktorej však zo začiatku nebolo všetko jedno, pomohli jej však slová mamičiek detí, ktoré prišli na svet skôr. „Deň príchodu našej dcérky na svet bol najkrajší, no v tú dobu aj jeden z najťažších dní nášho života. Nový začiatok. Všetky mamičky predčasniatok vedia, že prvé dni sú najdôležitejšie, kedy sa rozhodne o tom, ako sa ten malilinký organizmus naštartuje, či sa všetko, čo sa má rozbehnúť, rozbehne. A ak to tak je, potom už ostáva len čakať,“ opisuje svoje začiatky s dieťatkom Zuzka a dodáva, že v ich prípade našťastie dopadlo všetko na jednotku. „Trvalo to presne 78 dní, kedy sme si tri dni pred Vianocami mohli naše zlatíčko vziať domov. Čakalo nás veľa prvotných vyšetrení a kontrol, ktoré nám s plynúcimi mesiacmi odpadávali a zredukovalo sa to zopár sporadických návštev, ktoré musí absolvovať každé predčasniatko. Záver však znel - zdravá. Naša ohromná bojovníčka, ktorá zdolávala jednu prekážku za druhou. A hlavne tu chcela s nami byť,“ teší sa hrdá mamička, už dnes ročnej Laury. „Áno, na začiatku to bol strach, neistota, no hlavne viera. A dnes viem s istotou povedať, že ak má mamička pri sebe toho správneho partnera, zvládne všetko. A toto potrebuje bábätko cítiť. Preto milé mamičky, či už novopečené, alebo aj nie, hlavne verte sebe a svojmu dieťaťu. Nie nadarmo sa vraví, že sú to neskutoční bojovníci. Lebo zázraky sa dejú. A my ich máme doma!“

Tak teda všetko najlepšie k Vášmu sviatku, naše predčasniatka!

(vkg)

15.11.2019

V Prešove oslávili Svetový deň predčasne narodených detí slávnostným koncertom, na počesť týchto bojovníkov sa v tento večer zahalili prešovské dominanty do purpurovej farby.

Je známou pravdou, že najväčším požehnaním človeka, je mať dieťatko. A najväčším šťastím je držať ho v náručí, vidieť ho vyrastať, tešiť sa z jeho úspechov, pomáhať mu prekonávať väčšie či menšie prekážky, ktoré mu život postaví do cesty.

Osud však býva nevyspytateľný a nie každý má túto rodičovskú cestu vystlanú na ružiach. O to viac, ak tomu najcennejšiemu, svojmu bábätku, nemôžeme dopriať štart do života, ako má väčšina detičiek – v náručí mamky, za prítomnosti otecka a so skorým príchodom domov. Namiesto toho zažívajú tieto detičky pohľady a dotyky cez sklá inkubátorov, nekonečné dni a noci strávené v boji o svoj život a zdravie, v neistote.

V komornej atmosfére priestorov Kostola sv. Jozefa v Prešove (Františkáni), v znamení spolupatričnosti, porozumenia, lásky a takýchto obdobných osudov, sa stretli rodiny predčasne narodených detí, ich priatelia, kolektív lekárov a zdravotníkov, dobrovoľníkov, ktorí celoročne pomáhajú rôznymi aktivitami a skutkami na podporu týchto rodín, aby spoločne takouto formou oslávili Svetový deň predčasne narodených detí. Ten každoročne pripadá na 17. novembra.

Takouto oslavou milovaných detičiek, ktoré sa na tento svet vypýtali skôr, si hostia koncertu pripomenuli, že títo malí bojovníci to síce majú o čosi iné, ako donosení novorodenci, no napriek ich skorému príchodu a možno aj problémom, ktoré sa stali súčasťou ich životov, je ich najväčším šťastím to, že sú milované.

Slávnostný koncert pri príležitosti Svetového dňa predčasne narodených detí v Prešove bol šiestym v poradí. Počas uplynulých rokov sa už stal peknou kultúrnou tradíciou a pevným bodom v kalendári prešovských podujatí. V tento večer nechýbalo ani zažatie dominánt Prešova – Vodárenskej veže a národnej kultúrnej pamiatky, historickej budovy prešovskej radnice na purpurovo, čo je farba predčasniatok.

Súčasťou slávnostného večera boli príhovory vzácnych hostí – viceprimátora mesta Prešov Pavla Neupauera, primárky neonatologického oddelenia FNsP A. Reimana v Prešove Ivety Revákovej a Márie Palenčárovej z OZ malíček, ktorý tento koncert organizoval.

„Je úžasné vidieť, ako nám pozvanie prijíma každým rokom čoraz väčší počet rodín s predčasniatkami,“ uviedla Mária Palenčárova z OZ Malíček a zároveň neskrývala radosť nad účasťou hostí, ktorí zaplnili priestory kostola takmer do posledného miesta. „Teším sa, že naša činnosť je adresná a pomáha doprevádzať mnohých po ich neľahkej ceste v boji o plnohodnotný život,“ doplnila.

V hudobnom programe sa predstavili huslistky z Konzervatória na Timonovej ulici v Košiciach pod vedením Mgr. Art. Petra Sklenku, Júlia Roshko, Judita Gajdošová a Andrea Astrabová, so skladbami v akordeónovom prevedení vybraných skladieb vystúpili žiaci triedy PaedDr. Jany Hudákovej, PhD. zo ZUŠ Jána Pőschla v Prešove, Marek Púchovský, Alexandra Kačmárová a Matúš Varga. Hudobným hosťom tohto výnimočného večera bola známa slovenská skladateľka a interpretka z Prešova Janais. Moderátorským slovom hostí večerom doprevádzala Veronika Kmetóny Gazdová.

Celý večer bol výnimočný nielen jeho samotnou ideou, ale aj emóciami, ktoré boli jeho bezprostrednou súčasťou. V mnohých očiach sa zaleskli slzy dojatia, smútku, no i šťastia a radosti, v mnohých slovách sa skrýval odkaz sily, statočnosti a bojovnosti. Prítomnosť detí, ktoré sú najväčšími hrdinami konkrétnych príbehov, bola dôkazom toho, že bojovať za ich šťastie, zdravie a lásku sa oplatí.

Pretože rodina je základ – je miesto, kde sa život začína a láska nikdy nekončí.

(vkg)

22.11.2019

Potrebné ako soľ je vzdelávanie zdravotníkov v oblasti starostlivosti o predčasne narodené deti. Medicínska riaditeľka ADELI Medical Center Dr. Adelaida Fábianová prednášala neonatologickým lekárkam, sestrám a fyzioterapeutkám, starajúcim sa o predčasniatka a deti s problémami aj s kŕmením a prehĺtaním.

Tie sú príznakmi neurologicky podmienených porúch v oblasti úst a tváre. Pediatri, neonatológovia, logopédi i ORL lekári sa náznakom porúch snažia venovať stále viac pozornosti. Vhodné je však, samozrejme, keď sa o poruchách prehĺtania dozvedá aj široká verejnosť. Mobilizáciu poznania si vyžaduje zvyšujúci sa počet ohrozených detí. Platí tu klasická pravda: skorou intervenciou, stimuláciou a cvičeniami sa dá zabrániť negatívnym javom a ich sekundárnym dopadom ako napr. vyčnievanie a posun jazyka, obmedzená pohyblivosť pier a/alebo jazyka, nesprávne naučený proces prehĺtania, nefyziologické držanie tela a hlavy, opakujúce sa a pretrvávajúce ORL choroby, dýchanie v ústach, nefyziologické určovanie polohy zubov a čeľustí a nepriaznivé nadobudnuté návyky ako sú cmúľanie palca či hryzenie nechtov.
Aké sú možné rizikové faktory rozvoja funkčnej orofaciálnej poruchy? Je ich množstvo: od porúch počas embryonálneho obdobia, komplikácie počas pôrodu, príčinou môže byť i predčasný pôrod, vrodený syndróm a poruchy centrálnej nervovej sústavy. Príčinou porúch v oblasti úst a tváre sa však môže stať i nesprávny návyk: už spomínaný nesprávne naučený spôsob prehĺtania alebo napríklad strava z fľaše s príliš veľkým strukom.

Kurz sa konal vďaka spolupráci ADELI Medical Center s našim občianskym združením malíček, ktoré združuje rodičov predčasne narodených detí a pomáha im zamerať sa na kroky, vedúce k zdraviu každého „malíčka“.

Sestry a lekári sa opäť aj vďaka nášmu OZ malíček vzdelávali. Základný kurz Bazálnej stimulácie sa uskutočnil v dňoch 19. - 21. 11. 2019 v Bratislave, pod skvelou taktovkou PhDr.Karolíny Maloň Frídlovej, PhD., riaditeľkou Inštitútu Bazálnej stimulácie. Zúčastnili sa ho spoločne sestry a lekári z perinatologických centier v Bratislave a Nových Zámkov.

Opäť sme veľmi radi podporili vzdelávanie a zorganizovali kurz pre ďalšiu skupinu ľudí, ktorí sa spolu s nami nadchli síce pre alternatívne spôsoby liečby, ale nemenej prospešné našim nedonoseným deťom.

Nezrelým deťom sa dá pomôcť jednoduchým, nenákladným spôsobom – pomocou bazálnej starostlivosti. Samozrejme, že kvalitný dotyk a pozitívne stimulácie musia vychádzať z vnútra každého človeka okolo dieťaťa. Je fakt, že úroveň poskytovania bazálnej starostlivosti nezáleží na výške vzdelania a počte absolvovaných kurzoch ale od nás samých a na schopnosti byť „ľudský“ či taký, ako by sme chceli, aby boli voči nám tí ostatní.

Predčasný pôrod a s tým súvisiace narodenie nezrelého novorodenca prináša nielen mnohé závažné zdravotné komplikácie, ale predstavuje aj omnoho zložitejší komplex problémov, ktorý postihuje okrem matky a jej dieťaťa, aj široké príbuzenstvo, či odbornú verejnosť. Moderná medicína v súčasnosti umožňuje pomocou špičkovej prístrojovej techniky udržať pri živote aj extrémne nezrelých a vážne chorých novorodencov. Mnohé štúdie však ukázali, že pre prognózu dieťaťa nie je dôležitá len špičková zdravotnícka technika, moderné liečebné a diagnostické postupy, ale aj špecifická ošetrovateľská starostlivosť, ktorá rešpektuje vývojové aspekty novorodenca, poskytuje dieťaťu nevyhnutný komfort a zároveň primerane stimuluje jeho mentálny a motorický vývoj. A využívajú pri poskytovaní starostlivosti o novorodencov princípy konceptu bazálnej stimulácie.

Princípy bazálnej stimulácie sa v ošetrovateľskej starostlivosti o nezrelé deti uplatňujú pri polohovaní, pri pôsobení dotykových, vestibulárnych, zvukových a svetelných podnetoch, pri masážach a hygiene, ale aj pri kŕmení. Okrem zdravotníkov sú prirodzene do starostlivosti o týchto krehkých pacientov integrovaní rodičia.

Bratislava, 25.11.2019

Vyvrcholením pripomenutia si Svetového dňa predčasne narodených detí na Slovensku bol benefičný večer Purpurové srdce, ktorý sme organizovali už po 8. krát. Neodmysliteľnou súčasťou večera je aj odovzdávanie ocenení osobnostiam, ktoré významne prispeli k zlepšeniu podmienok v starostlivosti, osvety o predčasných pôrodoch a následnej starostlivosti o predčasne narodené deti.

Podujatie sa konalo pod záštitou prezidentky Slovenskej republiky Zuzany Čaputovej.

Narodenie bábätka sprevádzajú úsmevy, gratulácie širokého príbuzenstva a predovšetkým radosť z nového života. Keď sa Vám však bábätko narodí predčasne, je nesmierne ťažké prežívať radosť. Zrazu sa jeden z okamihov, ktoré majú byť v živote najkrajšie, zmení na skľučujúci zápas strachu, ľútosti, osamelosti a úzkosti, či to drobček vôbec zvládne a prežije.

Myšlienka Preemie Hearts “Srdce predčasniatka” vznikla ako snaha vyplniť prázdno, ktoré mnohí počas tohto obdobia strachu, chvíľ striedania sa nádeje s beznádejou pociťovali a pociťujú. Tento symbol malinkého srdca sfarbeného do purpurova, teda farby predčasniatok, spája po celom svete životné osudy rodín predčasne narodených detí. Sklo predstavuje ich silu a zároveň krehkosť, purpur ich kráľovský obdiv, jedinečnosť vlákien štruktúry každého srdca znamená neopakovateľnosť osudov predčasniatok, slza z neho stekajúca pripomína slzy matiek a najbližších, slzy strachu a radosti, ľútosti i nádeje. No každé z nich spája srdce, symbol života, nádeje, no predovšetkým lásky a vďaky.

A práve ocenenie “Purpurové srdce” je tým najúprimnejším vyjadrením obdivu a vďaky za nezištnú, obetavú a častokrát nedocenenú pomoc rodinám. Chceme sa poďakovať všetkým účinkujúcim za krásny kultúrny a umelecký zážitok, hosťom za úžasnú atmosféru a pogratulovať a poďakovať sa všetkým oceneným za ich obetavú prácu.

Poďakovanie patrí Kristíne Slovákovej (www.fakirkakika.sk), ktorá svojou neopakovateľnou svetelnou show na pieseň Verím, ktorú zložila pre všetky predčasniatka naša Monika Ližbetin odštartovala tento významný večer. Vystupujúce predčasne narodené deti: sestry Vyšné, dievčatá - trojčatá Slugeňové a Max Hrbáň ukázali, čo môže vyrásť z tak krehunkých drobcov. Hudobným hosťom boli manželia a rodičia predčasne narodených dvojičiek Peter Cmorík a Daniela Lovlin a celým večerom nás sprevádzala naša priateľka moderátorka Andrea Pálffy Belányiová.

V neposlednom rade chceme poďakovať aj Veronike Rusňákovej, ktorá je autorkou krásnych purpurových sŕdc a fotografovi, ocinovi predčasniatka Štefanovi Anderkovi.

Súčasťou slávnostného večera bol aj krst audio verzie príručky pre rodičov predčasne narodeného dieťaťa, ktorý vytvorila spoločne s odborníkmi a OZ malíček spoločnosť AbbVie, ktorá sa stala aj jedným z ocenených. Príručku nahovorili rodičia predčasniatok herečka Kristína Tormová a herec Marek Koleno. Krstnou mamou sa stala jedna zo zakladateliek neonatológie na Slovensku MUDr. Viera Halamová.

1. Ocenenie pre osobnosť neonatologickej sekcie Slovenskej pediatrickej spoločnosti

Ocenený: MUDr. Milada Mošková, z Kliniky neonatológie vo Fakultnej nemocnici F. D. Roosevelta Banská Bystrica.

Doktorka Mošková väčšiu časť svojho medicínskeho života prežila vo Fakultnej nemocnici F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici. Od roku 2000 sa stala zástupkyňou primára novorodeneckého oddelenia FNsP F. D. Roosevelta a od roku 2005 do 2014 bola primárkou Novorodenenckého oddelenia. V súčasnosti pôsobí ako lekárka Neonatologickej kliniky SZU FNsP F. D. Roosevelta a svoje skúsenosti s láskou odovzdáva svojim mladším kolegom a kolegyniam. Kolegovia si doktorku Moškovú vážia pre jej otvorené srdce, kvalifikovaný a ľudský prístup. Vďaka doktorke Moškovej v Banskej Bystrici, ale aj na celom Slovensku vedia, že pomáhať sa oplatí a tým najmenším najviac. Osobnosť neonatologickej sekcie za jej prínos v oblasti Slovenskej neonatológie jej právom patrí.

2. Ocenenie pre osobnosť verejného života

Ocenený: kolektív Detského kardiocentra Národného ústavu srdcových chorôb, cenu prevzal pán Marián Hrebík, námestník generálneho riaditeľa

Na Slovensku sa narodí okolo 450 detí s vrodenou chybou srdca (VCHS). Z toho sa asi tretina radí medzi kritické srdcové chyby, ktoré sa musia riešiť už v novorodeneckom veku. To vyžaduje úzku spoluprácu novorodeneckých oddelení s Detským kardiocentrom, aby tieto deti boli po stanovení diagnózy čo najrýchlejšie transportované do Detského kardiocentra. Tu im poskytnú príslušné diagnostické a terapeutické výkony, ktoré zabránia kardiálnemu zlyhaniu, resp. úmrtiu. Taktiež spolupracujú aj pri nedonosených novorodencoch, ktorí sú kardiopulmonálne pre nezrelosť veľmi cirkulačne labilní a vyžadujú niekedy nielen konziliárne diagnostické výkony a kardiologickú liečbu, ale v niektorých prípadoch aj operačný výkon. Niektorí novorodenci sa nemôžu pre nízku hmotnosť a nezrelosť operovať a v úzkej spolupráci s novorodeneckým oddelením sa čaká, kým sa bábätko vypiple na určitú hmotnosť, aby sa operačný výkon uskutočnil. A to je veľmi náročná úloha pre oba tímy. Lekári aj sestry sa stretávajú na mnohých konferenciách, vymieňajú odborné skúsenosti a poznatky z kardiológie i neonatológie. Takýmto spôsobom sa tiež zlepšuje zdravotná starostlivosť o deti s VCHS. Všetkým zamestnancom k ich srdciam pribudne dnes aj to „purpurové“.

3. Ocenenie pre osobnosť malíčka

Ocenený: Spoločnosť ABBVIE, cenu prevzal pán Branislav Trutz, generálny riaditeľ spoločnosti AbbVie pre Českú a Slovenskú republiku

AbbVie je medzinárodná biofarmaceutická spoločnosť zameraná na výskum a vývoj inovatívnych liekov vo štyroch terapeutických oblastiach: v imunológii, onkológii, virológii a neurológii. Celosvetovo zamestnáva viac ako 30 000 ľudí a svoje lieky predáva vo 175 krajinách sveta. Cieľom spoločnosti je pomáhať pacientom žiť zdravšie, podieľať sa na udržateľných riešeniach pre zdravotníctvo a byť spoľahlivým partnerom pre zdravotnícku verejnosť, pacientske organizácie, pacientov a zdravotnícke inštitúcie.

Na Slovensku AbbVie dlhodobo spolupracuje s pacientskymi organizáciami, okrem iného aj s malíčkom, a podporuje ich projekty zamerané predovšetkým na edukáciu a zlepšenie zdravotnej starostlivosti. Spoločnosť opakovane získala titul Najlepší zamestnávateľ Slovenska udeľovaný za základe výsledkov štúdie Best Employer. Ocenenie Purpurové srdce udeľuje malíček ľuďom v AbbVie za výraznú podporu k zlepšeniu starostlivosti o nedonosené deti.

Spoločnosť Abbvie, spoločne s obdorníkmi a OZ malíček vytvorili na Sovensku Príručku pre rodičov predčasne narodených detí, ktorá bola inšpirovaná obdobnou zahraničnou publikáciou. Jej cieľom je zefektívniť komunikáciu zdravotného personálu s rodičmi a poskytnúť im tak čas na absorbovanie množstva informácií, ktoré súvisia s predčasným pôrodom ich dieťatka.

4. Ocenenie pre osobnosť malíčka

Ocenený: kolektív Ambulancie pre deti s perinatálnou patológiou a rizikom, Novorodeneckej kliniky Mikuláša Rusnáka Lekárskej Fakulty Slovenskej Zdravotníckej univerzity a v Univerzitnej nemocnici Bratislava. Cenu prevzala pani Ľubica Pejhovská, primárka Novorodeneckej kliniky

Ambulancia bola založená v roku 1965, súčasne popri prvom špičkovom novorodeneckom oddelení v Československu so zameraním na starostlivosť o nedonosené deti. Pracovisko bolo založené ako (Stanica pre nedonosené deti - Bezručova ul. č. 5). Zabezpečuje špecializovanú zdravotnú starostlivosť a systematické sledovanie. Náplňou ich práce je včasné odhalenie porúch vývinu a včasná diagnostika u pôvodne rizikových a chorých novorodencov do ukončeného 3. roku života. Účelom celého snaženia je minimalizácia až eliminácia dlhodobých následkov, ako i zníženie dojčenskej a detskej úmrtnosti. Špecializovaná dlhodobá starostlivosť o túto populáciu detí je logickým pokračovaním komplexnej liečby počas hospitalizácie. Aby mohla zlepšiť kvalitu života chorých a rizikových detí, vyžaduje tímovú spoluprácu viacerých odborníkov pod vedením skúseného neonatológa pracujúceho práve v tejto ambulancii. Je zrkadlom práce kliniky.Túto mimoriadnu cenu venujú bývalému i terajšiemu kolektívu rodičia predčasne narodených detí, ktorí na všetkých s vďakou spomínajú.

Materiál:

- akákoľvek nechlpatá 100% bavlna (z hrubších: camila, alize, z tenších: snehurka)

- tenšie dávame dvojmo, aby sme dosiahla efekt hrubšej

- telo sovičky vyplníme umelým vláknom (nápľň z vankúša)

- háčik: 2 alebo 3

Telo chobotničky:

začíname hlavičkou a celú chobotničku háčkujeme vkuse, bez prišívania

1. Uháčkujeme 6 krátkych stĺpikov (KS) do magického kruhu (magic ring).

2. Do kadého očka uhačkujeme 2xKS (12).

3. Háčkujeme KS a do každého 2. očka 2xKS (18).

4. Háčkujeme KS a do každého 3. očka 2xKS (24).

5. Háčkujeme KS a do každého 4. očka 2xKS (30).

6. Háčkujeme KS a do každého 5. očka 2xKS (36).

7.– 14. Do každého očka háčkujeme jeden KS.

15. Každý 5. a 6. KS zháčkujeme (30).

16. – 17. Do každého očka háčkujeme jeden KS.

18. Každý 4. a 5. KS zháčkujeme (24).

19. – 20. Do každého očka háčkujeme jeden KS.

21. Každý 3. a 4. KS zháčkujeme (18).

22. Do každého očka háčkujeme jeden KS.

23. Háčkujeme 7 KS, 8. a 9. zháčkujeme – opakujeme ešte raz (16).

24. Do každého očka uháčkujeme jeden KS.

Chápadlá:

- Dĺžka chápadiel je cca 22cm.

- Uháčkujeme cca 55 retiazkových očiek (RO). Do každého RO háčkujeme dva nebo tri krátke sĺpiky, tak sa nám chapadielko začne pekne točiť. Doháčkujeme až na začiatok retiazky a ukončíme pevným okom do posledného riadku hlavy, jeden KS vynecháme. Opät uháčkujeme 55 RO.

- Celkom nám chapadiel výjde 8.

Ukončenie chobotničky:

- Chobotnicu si dáme hlavou dole, chápadlá smerujú von (ako lúče slniečka) a uháčkujeme 16 KS. ukončíme pevným okom.

- V ďalšom riadku zháčkujeme každé dva KS (máme 8KS). A opät zháčkujeme (4KS). Ukončíme a zošijeme.

- Pre veselší výraz chobotničky vyšijeme oči a ústa. Najkrajšie a najjednoduchšie očká sú malé čierne bodky.

Veľkosť srdiečka bude približne 6x7cm.

Náročnosť: jednoduchá

Materiál: 100% bavlna – farba purpurová, háčik - 2,5mm, výplň – duté vlákno

Celý čas háčkujeme špirálovito – teda neukončujeme riadok a plynule pokračujeme dookola.

1R: 6 KS do „magického kruhu“ stiahneme, až pokiaľ nám nezmizne dierka [6]

2R: 12 KS - do každého očka dáme 2 KS [12]

3R: KS a následne 2KS do jedného očka, opakujeme do kruhu [18]

4R - 5R: KS do každého očka [18]

Ukončíme

Urobíme tak isto aj druhú časť srdiečka, avšak druhú časť neukončíme, ale ideme obe časti spojiť dokopy.

6R: Zháčkujeme obe časti dokopy. 9 KS na druhej časti, 18 KS okolo prvej časti a potom opäť 9 KS na druhej časti [36]. Može sa nám vytvoriť menšia dierka v spoji, tú uzatvoríme na konci háčkovania.

7R: KS dookola [36]

8R: 4KS, zháčkujeme 2KS, opakujeme 6krát [30]

9R: KS dookola[30]

10R : 3KS, zháčkujeme 2KS, opakujeme 6krát [24]

11R: KS dookola[24]

12R: 2KS, zháčkujeme 2KS, opakujeme 6krát [18]

13R: KS dookola[18]

Začneme napĺňať dutým vláknom

14R: 1KS, zháčkujeme 2KS, opakujeme 6krát [12]

15R: KS dookola[12]

16R: zháčkujeme 2KS, opakujeme 6krát

Ukončíme. Necháme dlhší koniec a ihlou zašimeje dierku na vrchu.

Tento návod bol preložený z angl. originálu: https://www.lilleliis.com/amigurumi-crochet-freebies/amigurumi-heart-pattern/?fbclid=IwAR2Ib4usp-WTgL-BetLPAAiGQ98RzexSbK-P-2gHzv0FDEiCFJGMtY9MZFI

Materiál:

• akákoľvek nechlpatá 100% bavlna (z hrubších: camila, alize, ... ,z tenších: dvojmo snehurka alebo mulinka spolu s perlovkou)

• tenšie dávame dvojmo, aby sme dosiahli efekt hrubšej

• telo sovičky vyplníme umelým vláknom (náplň z vankúša, duté vlákno)

• malinké gombíky s priemerom do 1 cm, alebo poistné očká, ktoré je dostať v galantérii

• šnúrky a stužky na ušká, krídelká a chvostík

Telo sovičky:

celý čas háčkujeme špirálovito – teda neukončujeme riadok a plynule pokračujeme dookola

• Uháčkujeme 9 očiek, ktoré spojíme

• 1R: 16 krátkych stĺpikov (KS)

• 2R: 24 KS – do každého druhého očka dáme 2 KS

• 3R: 32 KS – do každého tretieho očka dáme 2 KS

• 4R: 40 KS – do každého štvrtého očka dáme 2

• 5R – 14R: 40 KS v každom riadku

• 15R: Zmeníme farbu priadze, 1 KS, namiesto 2. a 3. KS urobíme 2 retiazkové očká, 18 KS, namiesto 22. a 23. KS urobíme 2 retiazkové očká, 17 KS (vzniknú tak otvory na krídelká)

• 16R – 24R: 40 KS v každom riadku

Chvostík: Do hotového tela sovičky všijeme do otvoru (ktorý vznikol na začiatku háčkovania tela sovičky) chvostík pozostávajúci z dvoch šnúrok alebo tenkých stužiek

Krídelká: Do bočných 2 otvorov tela sovičky všijeme šnúrku

Zošitie: Telo sovičky naplníme dutým vláknom / výplňou. Zošijeme a to tak, že všijeme ušká z hrubších stužiek. Jedna zo stužiek môže byť nahradená stužkou s logo malíček o. z.

Očká: Z filcu vystrihneme dva rovnaké kruhy alebo uháčkujeme dva rovnaké kruhy a spoločne s gombíkmi alebo bezpečnostnými očkami prišijeme na zošité telo sovičky.

Zobáčik: Vyšijeme odlišnou farbou (oranžovou, červenou alebo hnedou) medzi / pod oči sovičky

Poznámka: Celá sovička musí byť napevno uháčkovaná a pevne zošitá, aby sa žiadny komponent neuvoľnil a neohrozil tak dieťatko. Táto hračka je určená pre detičky od 3 mesiacov, nakoľko pomáha stimulovať ich motoriku. Zároveň odporúčame čo najfarebnejšie prevedenie, nakoľko neskôr, vo vyššom veku dieťatka, môže poslúžiť aj na rozlišovanie nielen materiálu, ale aj farieb.

Takmer každý rodič predčasniatka si uvedomuje význam správnej stimulácie svojho dieťatka či prípadného cvičenia pre jeho správny psychomotorický vývoj. Pravidelné rehabilitácie a opakovaná vojtovka niekoľkokrát do dňa sa stáva súčasťou života mladých rodín uvedomujúc si, že od toho závisí budúcnosť ich malého predčasniatka.

Preto sme pre vás spoločne so skúsenou fyzioterapeutkou Tonkou Wagnerovou pripravili sériu rozhovorov a praktických rád v oblasti fyzioterapie. V prvom rozhovore sa venujeme téme polohovania bábätka a detailejšie nám vysvetlila polohu “na brušku”.

Čo je dôležité v úplných začiatkoch pri manipulácii s dieťatkom?

Novorodenec je v tomto období veľmi nestabilný. Držanie tela je asymetrické, prevažuje holokinetická hybnosť. Veľa toho ešte nezvládne, ale čo musí zdravé dieťaťko zvládnuť, je otočiť hlavičku plynulo do oboch strán. Ak ju otáča len na jednu stranu, hovoríme o predilekcii hlavy, avšak tento stav by mal trvať najviac 6 týždňov po narodení. Samozrejme, že u predčasne narodených detí počítame korigovaný vek. Ak tento stav trvá dlhšie a dieťa nie je schopné hlavičku otočiť na stred a už vôbec nie na druhú stranu, je dôležité, aby sa začalo s dieťaťom cvičiť. Polohovanie hlavičky často krát nestačí, je to málo. Dieťa vždy nejakým spôsobom utečie z tejto polohy a dostane sa do svojej obľúbenej polohy. Dochádza k zležaniu záhlavia. Úplne malé dieťa - novorodenec a predčasne narodené dieťa vždy zakláňa hlavu, pretože ju ešte nevie udržať. Pri manipulácii s novorodencom pokladáme hlavu celou dlaňou, tým mu zaisťujeme maximálnu oporu hlavy a trupu. Hlavička dieťaťa je vždy vyššie ako ostatné časti tela, rešpektujeme postup “hlava je vyššie ako zadok”. Podkladanie hlavy celou dlaňou je u predčasne narodených detí nutnosť.

Ako má vyzerať správna manipulácia?

Novorodenca držíme tak, aby sa cítil bezpečne a kľudne. Manipulujeme pomaly, citlivo, nikdy nie rýchlo. Nosíme a stimulujeme novorodenca vždy symetricky, nikdy ho nechytáme a nedráždime pod krkom. Častým manipulovaním a dráždením pod krkom vyvíjame neprimeraný tlak na krčnú chrbticu, dráždime svalovú a nervovú sústavu. Dieťaťko býva plačlivejšie, dráždivé, pretože v oblasti šije a krku má zvýšené svalové napätie. A to sa v polohe na brušku prejaví jeho nestabilitou.

Má sa dieťa polohovať na bruško

Áno, polohovanie na brušku alebo “pasenie baránkov” využívame od narodenia, od úplneho začiatku. Dnes sa to ale neodporúča kvôli SIDS (syndrómu náhleho úmrtia dojčiat). Rodičia si ale toto varovanie často vysvetlia, že dieťa nemá ležať na brušku vôbec. Polohovanie na brušku je zároveň prevencia zležania hlavičky a s tým spojená aj asymetria držania tela. Dieťaťko pokladáme na bruško v bdelom aktívnom stave, kde nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Zo začiatku ho pokládame krátko, mínutu až dve, viackrát denne, neskôr môžeme interval predlžovať. Je veľmi dôležité aby sme poznali a rešpektovali únavu dieťaťka. Plač, celková nepohoda, nekľud či pasivita môžu byť známky únavy a vtedy samozrejme dieťatko nepokladáme na bruško. Nerešpektovanie únavy vedie u dieťaťka k zvýšeniu svalového napätia, dráždivosti či k zlej nálade. Je veľmi dôležité, aby aj detičky s refluxom boli počas dňa niekoľkokrát denne polohované na brušku. Polohou na brušku si dieťa spevňuje brušné svalstvo a taktiež je potom jeho tráviaci trakt schopný lepšie pacovať s potravou, ktorá sa vráti zo žáludka. Polohovaním na brušku zlepšujeme trávenie dieťaťka, čo je zároveň an prevenciou kolík. Poloha na brušku je pre dieťaťko veľmi zdravá, trénuje zdvíhanie a držanie hlavičky, posilňuje si tým šijové svalstvo a aktivuje si vzpriamovacie mechanizmy.

Ako vyzerá správna poloha na brušku?

Správna poloha na brušku alebo „pasenie baránkov„ musí vyzerať takto: dieťa sa opiera o predlaktie, zadok ma pritlačený k podložke v jednej rovine s hlavou, ktorá je v predĺžení trupu, nie je v záklone a rúčky sú uvoľnené, nesmú byť v päsť. Začína sa formovať prvá oporná báza, ide o tzv. trojmesačný model, ktorý je veľmi dôležitý. Takto môžu na chrbtici vzniknúť fyziologické krivky. Túto polohu musí zvládnuť každé zdravé dieťa.

Ako vyzerá nesprávne polohovanie na brušku?

Dieťa sa nevie oprieť o predlaktie. Hlavičku drží v záklone a v oblasti šije a ramien môžete pozorovať nahromadenú kožnú riasu. Zlepená kožná riasa je dôsledkom zvýšeného napätia šijových svalov. Kolíše sa na brušku a nohy má pritom zdvihnuté. Je celé prehnuté a prepadáva na bok (zaťažuje sa viac na jednu stranu), až sa nevládze udržať a pretočí sa na chrbátik - to všetko sú signály nestability, asymetrie držania tela, zlej manipulácie s dieťaťom, ktoré sa riešia cvičením a správnou stimuláciou a manipuláciou dieťaťa.

Existuje nejaká poloha alebo cvik na podporu dvíhania hlavičky v polohe na brušku?

Pre lepšiu podporu hlavy dieťatka je výborné tzv. nosenie na tigríka, klokana či v klbku. V týchto polohách si dieťatko trénuje posturálne svaly, trénuje si aj držanie hlavičky a uvedomuje si svoje telo. Samozrejme je dôležité toto všetko vykonávať symetricky.

Antónia Wagnerová

Som fyzioterapeut detí a prioritne sa venujem deťom od 0 do 7 rokov. Fyzioterapiu som vyštudovala na Slovenskej zdravotníckej univerzite - už počas štúdia na vysokej škole som zistila, že práve práca s detičkami ma najviac baví a napĺňa. Svoje prvé skúsenosti s deťmi som nadobudla hneď po ukončení školy, keď som sa zamestnala v univerzitnej nemocnici na Antolskej v Bratislave. Päť rokov som pôsobila na oddelení patologických a fyziologických novorodencov, na jednotke vysokošpecializovanej starostlivosti o predčasne narodeného novorodenca a v detskej rehabilitačnej ambulancii. Svoje vzdelanie si naďalej rozširujem rigoróznym pokračovaním štúdia.

Okrem toho mám certifikát z Vojtovej metódy, ovládam kineziologickú diagnostiku v ranom detskom veku, algoritmus a manažment terapie nohy u detí od 2. do 17.rokov. Taktiež sa zameriavam na fyzioterapiu a fyziotréning v tehotenstve, po pôrode a terapiu panvového dna, vaničkovanie, či motýlie masáže pre predčasniatka.

V súčastnosti pracujem v súkromnej klinike Fyzioklinik, kde mám na starosti vyšetrenia a terapie detí od 0 do 7 rokov a poradenstvo. Okrem toho pôsobím ako externý konzultant AQUA BABY KLUB MOBIK Ružinov.

Toto bolo moje druhé tehotenstvo. Všetko bolo v poriadku až do dňa, kedy som začala krvácať. Gynekológ zistil, že sa otváram a skracuje sa mi krčok. Nasledovala okamžitá hospitalizácia. Vydržali sme takto týždeň.

Syn Kristián sa nám narodil v 24. týždni tehotenstva s váhou 650 g. A začal pre nás ten najťažší boj, ale môžem s hrdosťou napísať, že tak, ako sa poponáhľal na tento svet, tak bojoval ako najväčší hrdina a zvíťazil - a vlastne - do dnes hrdinsky bojuje.

Prekonali sme toho za tých 112 dní strávených v nemocnici veľmi veľa, zvládol tri operácie, prekonal mnoho infekcií, ale nikdy to nevzdal - tak, ako sme to nevzdali ani my.

Teraz má náš šibal už 16 mesiacov a je to jeden úžasný, zdravý chlapec, štvornožkuje, ,stavia sa, sedí. Najviac ho bavia kvetiny a žalúzie, s čím nie je stotožnená mamina:-)

Je to dar od Boha, že aj napriek tomu, že sa narodil na hranici života a smrti, sa z toho dokázal dostať a je zdravý.

Samozrejme, ďakujeme aj nemocnici v Nových Zámkoch, pretože bez nich by som tieto riadky nepísala. Pani primárka a celý jej tím neonatológie sú anjeli.

Ďakujeme!

Spoločne so skúsenou fyzioterapeutkou Tonkou Wagnerovou sme pre vás pripravili sériu rozhovorov a praktických rád v oblasti fyzioterapie. V tomto článku si s našou odborníčkou na cvičenie priblížime niekoľko ďalších tém týkajúcich sa Vojtovej terapie.

"Vojtovka" je už tak bežné slovo v slovníkoch niektorých rodičov, že sa málokedy zamyslíme nad tým, aký význam a aké benefity pre zdravie bábätka v sebe konkrétne táto cvičebná metóda obnáša.

Vojtova terapia je jedinečná v tom, že dochádza k aktivácii v takých svalových súhrach, ktoré dieťa (ale aj dospelý pacient) nedokáže vôľou zapojiť. Týmto sa Vojtova terapia líši od iných cvičení. Liečba je ale časovo a technicky náročná, na druhej strane sú jej účinky výrazne. Vojtova metóda sa najčastejšie indikuje najmenším bábätkám, ktoré vplyvom zložitých a nepriaznivých okolností príchodu na svet sa nevyvíjajú a motoricky nenapredujú tak, ako by mali, využíva sa však aj pre väčšie deti či dospelých.

Kedy je vhodné začať cvičenie prostredníctvom tejto metódy?

Ak psychomotorický vývoj dieťaťa prebieha nie ideálne, vyvíja sa nerovnomerne a vývoj je oneskorený, vtedy je vhodné začať cvičiť Vojtovu metódu. Najvhodnejšie je začať cvičiť do 3. mesiaca veku dieťaťa, kedy sa vyvíja prvá oporná báza. Terapia začatá v tomto veku je najviac efektívna, pretože plasticita centrálnej nervovej sústavy je v najrannejšom období najväčšia. Stláčaním reflexných zón na tele dieťaťa (tlakom) je možné stimulovať dieťa k správnemu pohybu a tým dopomôcť k správnemu motorickému vývoju. Inak povedané, Vojtova terapia sa snaží odblokovať oslabené či nepoužívané svaly.

Aká je filozofia vojtovky? Čo presne sa deje pri jej aplikácii v rámci cvičenia s maličkým bábätkom?

Táto metóda má dva aktivačné modely, a to reflexné otáčanie a reflexné plazenie. Ďalším pozitívom pri tejto metóde je, že okrem pohybovej aktivity dochádza aj k podporovaniu svalov brušnej steny a zlepšuje sa vyprázdňovanie tráviaceho traktu (čiže potláčajú sa časté koliky u detičiek), dochádza k pravidelnému hlbokému dýchaniu, k pozitívnej stimulácií nervových centier, ako i k celkovému zlepšeniu a posilneniu pohybového aparátu.

Faktom však je, že veľa rodičov sa bojí prísť na návštevu k fyzioterapeutovi, pretože sa domnievajú, že cvičenie pre dieťa je bolestivé, lebo veľmi plačú.

Často počúvam, že je to týranie detí. Cvičenie nebolí, je nebolestivé, deti plačú lebo sú obmedzované v pohybe. Mnohokrát sa im fixuje hlava a to sa im nepáči, preto to dajú najavo plačom. Ak sa dospelému niečo nepáči, tak to povie nahlas, u dieťatka je to tiež spôsob komunikácie. Faktom ale je, že deti si postupom času zvyknú na cvičenie a znášajú ho veľmi dobre. Keď mamičky vidia, že sa nič také hrozné nedeje, takmer vždy je aj mamka naklonená k spolupráci. Úspešnosť liečby je teda závislá aj na vzájomnej dôvere, spolupráci rodičov a fyzioterapeuta a komunikácii. Ak dieťa pociťuje vnútornú neistotu matky, o to horšie dieťa celé cvičenie znáša. Treba si však uvedomiť, že terapia je v mnohých prípadoch veľmi potrebná pre správny psychomotorický vývoj dieťaťa.

Vieme, že Vojtova metóda bola zostavená Čechom, prof. Václavom Vojtom, využíva sa aj v zahraničí?

Ako pri všetkom, aj tu sa nájde mnoho silných zástancov, ale i odporcov tejto metodiky a aj v súčasnosti, kedy je jej opodstatnie nezastupiteľné, sa nájdu aj takí, ktorí pozerajú na tento liečebný postup skepticky. Najviac sa Vojtova metóda realizuje v Čechách a na Slovensku, keďže v tomto prostredí má svoje "korene", kde zároveň prebiehajú aj certifikované kurzy pre fyzioterapeutov a lekárov. Napriek tomu, že na internete je dnes možné nájsť množstvo videí a návodov na jej cvičenie, vždy je potrebné to konzultovať s vyškoleným fyzioterapeutom.

V súčasnej situácii opatrení proti šíreniu koronavírusu je však u mnohých bábätiek daná v ich cvičení STOPka,ako postupovať pri cvičení Vojtovky počas pandémie?

Ako som už vyššie spomínala úspešnosť liečby aj v tomto pandemickom období je závislá na vzájomnej dôvere, spolupráci a v spôsobe komunikácií medzi mamičkou a fyzioterapeutom. Mamičke musia byť zrozumiteľne a presné podáne inštrukcie, musí byť správne edukovaná čo má pri cvičení sledovať a musí vedieť ako to má vyzerať! Taktiež si musí dávať pozor na únikové mechanizmy počas cvičenia. Ak má mamička všetky tieto inštrukcie, odporúčala by som im pokračovať ďalej v ich “dennom cvičebnom režime” Ak však mamičky pozorujú únikové mechanizmy pri cvičení či nezvládajú svoje deti udržať v dannej polohe skúsila by som kontaktovať svojho fyzioterapeuta telefonicky. Pomocou online konzultácii svoje “mamičky” ďalej usmerňujem a inštruujem ako s bábätkom správne cvičiť a manipulovať. Kontraindikácie kedy sa neodporúča cvičiť Vojtovu metódu je povinné očkovanie. Detičky majú prestávku od cvičenia 5až 7 dní. Ďalšou kontraindikáciou sú akútne vírozy a infekcie.

Čo v prípade, ak cvičenie „nezaberá" a rodič má pocit, že dieťa nerobí žiadne pokroky?

Aby bolo cvičenie naozaj účinné je veľmi dôležitá jeho pravidenosť. Rodičia by mali so svojim dieťaťom minimálne trikrát denne cvičiť. Často počúvam od mamičiek, že dieťa pri cvičení “iba leží a vôbec nič nerobí”. Vtedy sa snažím rodičom vysvetliť, že ani ich dieťa nemusí mať náladu na cvičenie každý deň. Rodič ma vtedy často pocit, že cvičenie dieťatu nezaberá. Samozrejme musíme rešpektovať aj únavu dieťatka, nepreťažujeme ho vtedy cvičením. Celková nepohoda, únava vedie k zvýšenej dráždivosti a vtedy je cvičenie oveľa náročnejšie a aj plačlivejšie. Pri cvičení je dieťa uložené v určitej polohe – aktivačný model. Počas celého cvičenia prebieha stále stimulácia, oslovujú sa oslabené či nepoužívané svaly,preto je dôležité pravidelné cvičenie.

Kedy hovoríme, že dieťa napreduje a čo možno považovať za pokroky pri cvičení Vojtovky?

Ako som vyššie popisovala cvičenie je vtedy účinné ak je dodržiavaná jeho pravidelnosť, vtedy môžme pozorovať aj pokroky pri cvičení Vojtovej metódy. Pravidelným cvičením sa u dieťaťa snažíme aktivovať správne pohybové motorické vzorce, ktoré sa integruju do spontánnej motoriky dieťaťa. Napríklad zlepší sa poloha na brušku (dieťaťko dlhšie vydrži, neplače už toľko v polohe na brušku ako predtým). Zlepší sa asymetria držania tela, uchopuje hračku, lezie po štyroch, napreduje nielen v hrubej ale aj v jemnej motorike. Rodičia môžu pozorovať pokroky aj v psychickej stránke dieťaťa.

Antónia Wagnerová

Som fyzioterapeut detí a prioritne sa venujem deťom od 0 do 7 rokov. Fyzioterapiu som vyštudovala na Slovenskej zdravotníckej univerzite - už počas štúdia na vysokej škole som zistila, že práve práca s detičkami ma najviac baví a napĺňa. Svoje prvé skúsenosti s deťmi som nadobudla hneď po ukončení školy, keď som sa zamestnala v univerzitnej nemocnici na Antolskej v Bratislave. Päť rokov som pôsobila na oddelení patologických a fyziologických novorodencov, na jednotke vysokošpecializovanej starostlivosti o predčasne narodeného novorodenca a v detskej rehabilitačnej ambulancii. Svoje vzdelanie si naďalej rozširujem rigoróznym pokračovaním štúdia.

Okrem toho mám certifikát z Vojtovej metódy, ovládam kineziologickú diagnostiku v ranom detskom veku, algoritmus a manažment terapie nohy u detí od 2. do 17.rokov. Taktiež sa zameriavam na fyzioterapiu a fyziotréning v tehotenstve, po pôrode a terapiu panvového dna, vaničkovanie, či motýlie masáže pre predčasniatka.

V súčastnosti pracujem v súkromnej klinike Fyzioklinik, kde mám na starosti vyšetrenia a terapie detí od 0 do 7 rokov a poradenstvo. Okrem toho pôsobím ako externý konzultant AQUA BABY KLUB MOBIK Ružinov.

Vertikalizácia dieťatka je jednou z najdôležitejších fáz psychomotorického vývoja dieťatka. Mnoho rodičov zvykne porovnávať nielen váhu svojho bábätka s inými deťmi, ale častokrát aj to, čo dokáže - a vaše už sedí?, a to vaše už chodí?

Každé dieťa je individuálne a u predčasniatok do jeho vývoja vstupuje veľa ďalších prvkov, ktoré ovlyvňujú to, kedy jednotlivé fázy psychomotorického vývinu bábätko zvládne.

Inak to nie je ani u chôdze a prvých krokov, ktoré patria k jednej z najdôležitejších udalostí v každej rodine. Ak dieťa nechodí do prvého roku života, rodičov to často znepokojí a majú obavy, či je všetko v poriadku.

Kedy je ten správny čas na to, aby dieťa už samostatne chodilo? Kedy zbystriť pozornosť, že niečo nie je v poriadku? Akým chybám sa pri prvých krokoch vyhnúť? Na to všetko sme sa opäť opýtali fyzioterapeutky Tonky Wagnerovej

Kedy je ten optimálny čas na chôdzu dieťatka?

Deti začínajú chodiť okolo jedného roka, no samostatná chôdza do priestoru prichádza až po prvom roku života, zväčša do 18. mesiaca veku dieťaťa. Všetky vývojové fázy počas prvého roka dieťaťa sú prípravou na samostatnú chôdzu.

Mnoho mamičiek sa v tomto snaží “uponáhľať” a dávajú napr. dieťa sadnúť podložené vankúšmi alebo stavajú nasilu na nožky neuvedomujúc si, že preskakujú isté fázy vo vývoji, ktoré sú potrebné na spevnenie svalstva, aby dieťa neskôr samo dokázalo sedieť či chodiť. Aká je teda postupnosť?

Rozhodujúce sú prvé tri mesiace, kedy sa dieťa pokúša o vzpriamenie v polohe na brušku. Správne zvládnutá poloha na brušku, tzv. “pasenie baránkov”, je veľkým predpokladom, že zvládne otáčanie sa na brucho a opačne, neskôr lezenie po štyroch, sed, státie a chôdzu. Chôdzu máme geneticky naprogramovanú a tak, ako dozrieva nervová sústava, dozrievajú aj naše pohybové schopnosti. Každé dieťa je individuálne preto ho do ničoho nenúťme, neurýchľujme jeho vývoj a neporovnávajme na základe toho, kedy ktoré začalo chodiť. Keď dieťa predčasne nútime do vzpriamenej polohy, môže mať neskôr problémy s chrbticou. Pri vodení za ruku mu totiž meníme ťažisko, čím síce robí kroky, ale nesprávne.

Čo okrem nesprávneho “vedenia” môže mať neskôr negatívny vplyv na bábätko? Či už je to zlé držanie tela, skolióza, vykrivené nožičky, ci celkovo slabý trup, ktorý má neskôr vplyv nie len na chôdzu, ale napr. aj motoriku či písanie?

Najhoršou variantou sú chodítka, hopsadlá, ktoré kedysi boli bežnou súčasťou domácnosti. Názory na tieto pomôcky sú dnes skôr negatívne a odborníci ich neodporúčajú. V chodítku dochádza k veľkému tlaku na bedrové kĺby, ktoré ešte nie sú úplne vyvinuté. Pokiaľ je dieťa v chodítku ešte skôr, ako začalo štvornožkovať, vertikalizovať sa do stoja a obchádzať nábytok, tak sa nesprávne formuje kostná hmota bedrového kĺbu a hrozí dysplázia bedrového kĺbu. Navyše v chodítku sa podporuje chôdza po špičkách, dieťa tak nemá možnosť položiť celé chodidlo na zem. Chodítko umožňuje pohyb dopredu (rovno), teda neobchádza nábytok chýba pohyb do strany. Začnú sa vyvíjať úplne iné svaly a neposilnia sa tak, aby v neskoršom veku udržali chrbticu rovno.

Ako znie teda najlepšia rada v prípade chôdze dieťatka?

Chôdzu máme naprogramovanú geneticky a tak, ako dozrieva nervová sústava, tak sa rozvíajú aj naše pohybové schopnosti. A u každého dieťaťa individuálne, preto nechajme dieťa a do ničoho ho nenúťme, neurýchľujme jeho vývoj. Nesprávne pohybové stereotypy totiž vedú neskôr v dospelosti k poruchám pohybového aparátu, najčastejšie sú to ploché nohy, skoliotické držania tela.

Už ako deti sme sa aj my stretávali s pojmom “ploché nohy”. Niekde v mysli máme zakorenené, že príčinou bola len nevhodná obuv. Opak je však pravdou a za týmto problémom stojí celý rad dôvodov, ale i následkov, ktoré môže taký, na prvý pohľad banálny, problém spôsobiť.

Ako s tým naložiť, ak rodič spozoruje, že detskému chodidlu chýba “jamka”? Čo si všímať a ako odhaliť možné problémy? Aj na to sme sa pozreli s našou šikovnou kolegynkou fyzioterapeutkou Tonkou Wagnerovou.

Sú ploché nohy častým a zároveň vážnym problémom?

V detskej fyzioterapii sa často stretávam s plochými nohami u detí. Rodičia by si to mali všimnúť a rozhodne by to nemali podceňovať. Ploché nohy sa musia vždy riešiť, inak sa to len a len zhorší, samo sa to totiž nenapraví.

Kedy a prečo dochádza k “splošteniu” detského chodidla?

Noha sa vyvíja v závislosti na vývoji celkovej motoriky dieťaťa. V každom vývojovom stupni dieťaťa sa noha zapája do celkového telesného prejavu. Do šiesteho mesiaca je noha úchopovým orgánom, dieťa si chytá prsty nôh a dáva si ich do úst. Začiatkom deviateho mesiaca noha preberá opornú funkciu, dieťa sa začína vertikalizovať do stoja, skúša postaviť nožičku na zem, obchádza nábytok. Plochú nohu nájdeme u všetkých detí do druhého roku života dieťaťa, pretože plosku nohy chráni tukový vankúš, ktorý postupne mizne vďaka rozvoju pohybovej aktivity.

Ako môžeme odhaliť u svojho dieťatka ploché chodidlo?

Od dvoch rokov u nás na klinike sledujeme každých šesť mesiacov odtlačok nôh na podoskope. Rodičia si však tiež môžu v domácom prostredí vykonať veľmi jednoduchý test, ktorý by mali urobiť svojim deťom aj preventívne. Dieťaťu namočíme nohu do vody a potom urobia chodidlom pečiatku na papier. To isté môžu urobiť aj farbou, výsledok bude viditeľnejší. Ak dieťa nemá plochú nohu, objaví sa typický oblúk spôsobený klenbou. No pokiaľ už tento problém má, objaví sa celé chodidlo v obryse. Hneď po odhalení tohto problému treba zájsť za detským fyzioterapeutom, ktorý urobí ďalšie potrebné špeciálne testy.

Kedy je plochá noha prechodnou fázou a kedy už problémom?

Predovšetkým si treba uvedomiť, kedy definitívne vzniká plocha noha u detí. Obdobie od troch rokov až do šiesteho roka života sa formuje a tvaruje klenba nohy dieťaťa. Okolo tretieho roka života majú deti ľahko vbočené kolená, nohy smerujú do X, vďaka tomu sú aj päty ľahko vbočené. Vbočené kolená a päty sa postupne upravujú, čím viac dieťa zapája svaly a väzy na nohách. Definitívne môžeme stanoviť, že koncom predškolského veku je klenba nohy normálne vyvinutá. Pokiaľ sú svaly ochabnuté a väzy uvoľnené, nedokážu držať klenbu chodidla, čím tak vzniká plochá noha u detí.

Ako postupovať pri zistení, že dieťatku “chýba” klenba?

Ortopédi často vo svojich ambulanciách pri vyšetrení detí pozerajú len na nohy. Zhodnotia plochonožie a predpisujú tvrdé ortopedické topánky, prípadne ortopedické vložky. To však ploché nohy u detí nerieši, dôležité je cvičenie. Fyzioterapeut vo svojej ambulancii dieťa vyzlečie, dôkladne vyšetrí držanie tela dieťaťa.

Je problém klenby len v správnej obuvi? Ako pomôcť dieťatku v domácom prostredí?

Ploché nohy sú informáciou o celkovom držaní tela dieťaťa, často býva problém vyššie, ako u nôh. Deti majú často poruchu držania tela, odstávajúce lopatky, oslabenú brušnú stenu, posun panvy či deformitu nôh do X alebo O. Na to všetko treba pri vyšetrení plochých nôh pozerať. Vhodné sú rôzne balančné cvičenia na celkovo zlepšenia držania tela (stoj na jednej dolnej končatine, rôzne typy chôdze – bocian, chôdza po špičkách, po vonkajších hranách, chôdza do boku, dozadu...) či cvičenie podľa vývojových polôh – napr. pozícia medveď, lezenie po štyroch, rôzne hry v hlbokom drepe či v pozdĺžnom sede a pod.

Je správne dieťa hneď, keď sa postaví, obúvať?

Dôležitá je práve chôdza po rôznych typoch povrchov a chôdza na boso. U malých detí je dôležitá prevencia plochých nôh. V období, kedy sa tvaruje a formuje klenba je dôležité dostatočne stimulovať chodidlá. Odporúča sa chôdza na boso po rôznych typoch povrchov (senzomotorické koberčeky, piesok, tráva, kamene ale aj rozhádzane hračky na zemi.. ).Pri chôdzi na boso môže dieťa zapojiť všetky svaly a väzy na nohe, zlepšuje si tým chôdzu a držanie tela.

Kedy teda začať dieťa obúvať?

S prvým obúvaním začíname až vtedy, keď dieťa zvláda samostatnú chôdzu v priestore (vie sa zastaviť v priestore, otočiť sa a zmeniť smer pohybu, drepnúť si). Kým dieťa samostatne nechodí (obdobie lezenia po štyroch, obkračovanie okolo nábytku), stačí nožičkám zabezpečiť pohodlie, teplo a sucho. Topánka má ochrannú funkciu. Preto im stačia ponožky alebo mäkučké capačky. Noha dieťaťa sa vyvíja v závislosti na celkovej motorike a preto ju nesmie topánka nijako obmedzovať. Dieťa preto nepotrebuje papuče na doma, nôžky je dôležité aj otužovat a dieťa je stále v pohybe (skáče, lezie, mení povrchy), to všetko podporuje vývoj klenby. Papuče odporúčam až pri nástupe do škôlky, kde sa to zároveň aj vyžaduje.

Ak už dieťatko “dorástlo” do papúč, aké sú preň vhodné?

Pri výbere vhodnej obuvi je dôležité prihliadať na tvar, veľkosť a ohybnosť. Nôžka v topánke pri chôdzi musí pracovať, posilňovať svaly a udržiavať rovnováhu tela. Topánka musí mať dostatok miesta nielen v dĺžke, ale aj v šírke. Topánky musia mať trošku väčší rozmer ako majú chodidlá, potrebujú nadmerok (priestor medzi nohou - nad palcom, najdlhším prstom a vnútrom topánky). Nadmerok potrebujeme, aby nohy mali priestor na prácu pri chôdzi, prsty sa rozťahujú a posúvajú dopredu. U najmenších detí, teda u začiatočníkov sa odporúča nadmerok 0,8 cm až 1 cm. U väčších detí sa odporúča nadmerok 1,2 cm. Príliš veľký nadmerok spôsobuje, že deti zakopávajú, fixujú si zlý pohybový stereotyp chôdze. Topánka ďalej musí byť ohybná pozdĺžne a aj priečne. Musí spĺňať správny tvar špičky (kopírovať anatomický tvar chodidla). Vyhýbame sa tvrdým, neohybným topánka, či topánkam s vyvýšeným podpätkom, ktoré negatívne ovplyvňujú ťažisko tela dopredu. Taktiež sa vyhýbame topánkam s predpísanou klenbou. Stielka v topánke musí byť rovná bez akejkoľvek klenby, keďže v tom období sa dieťaťuklenba ešte len formuje a tvaruje. Noha v takejto topánke sa stáva nehybnou, nemôže správne pracovať a zapájať svaly a väzy na chodidle.

"Milá priateľka... áno, priateľka, keďže ani sa nemusíme vidieť, poznať osobne, nemuseli sme spolu chodiť do školy, ani spoločne tráviť náš voľný čas, napriek tomu z nás naše osudy robia bližšie osoby, ako si dokážeme predstaviť.

Máme za sebou strach z predčasného pôrodu, kedy sa obavy o udržanie nášho dieťatka v brušku zmenili na obavy o jeho život a zdravie. Verili sme si, no vo chvíli príchodu na svet nášho milovaného dieťatka, je to už na ňom. „Gratulujeme, narodil sa Vám bojovník!“ – kartička s fotkou najkrehkejšieho stvorenia, prostredníctvom ktorej posielame tisíce objatí, modlitieb, bozkov a sily bojovať o život.

Pri živote a pozitívnych myšlienkach nás držia príbehy predčasniatok, ktoré sa narodili dokonca skôr, ako to naše a vidíme fotografie ich prvých, tretích, piatych narodenín, mamička zvestuje, že dieťatko, aj napriek ťažkému štartu do života, nemá žiadne problémy. Cez slzy sa tešíme s nimi a vyslovujeme 1000 zbožných prianí, že to dokážeme aj my...

Fyzická bolesť po pôrode je ničím oproti bolesti z odlúčenia... v hlave milión myšlienok, PREČO JA? Veď celé tehotenstvo som bola zodpovednou, dodržiavala som všetky rady lekárov, chodila na prehliadky, stravovala sa a žila podľa predpísaných tabuliek... v mysli si premietame, ako sme sa s pozitívnym tehotenským testom nevedeli dočkať, kedy túto novinku spoločne s partnerom budeme môcť vykričať do celého sveta. V zrkadle sme obdivovali naše, pod očami sa meniace tehotenské telo, vytešovali sa nad rastúcim bruškom, so zatajeným dychom pozorovali a užívali si prvé pohyby, nevedeli sa vynadívať na tú čiernobielu machuľku na ultrazvuku a počúvali tlkot srdiečka toho malilinkého stvorenia, ktoré v nás rástlo...

Čakáme prvé správy, ktoré vyznievajú všelijako, človek nevie, čo má očakávať a nikto mu žiadnu záruku nedá. Mamička, prvých 24 hodín je kritických, prvé tri dni sú kritické, prvých 10 dní je rovnako kritických... informácie o zdravotnom stave sa menia každú chvíľu, pocity radosti strieda plač, strach, nové správy prejdú ušami a nám až s oneskorením dochádza význam medicínskych pojmov, ktoré sú nám následne vysvetlené. Bude žiť? Bude zdravé? Bude mať následky? Vezmeme si ho domov? Chceme vedieť všetko hneď, chceme si ho privinúť do náručia, ako ostatné mamky... Prečo majú ostatné také šťastie, keď mnohé oňho ani nestáli?! Veď koľko detí trpí, ja by som sa vedela o neho postarať lepšie...

Po nekonečných chvíľach a „rozchodení“ predčasného pôrodu sa nám otvárajú sklenené dvere špeciálneho oddelenia a sestričky nás v doprovode otecka nášho dieťatka vedú k „nášmu“ inkubátoru – sklenenému domčeku, ktoré je teraz náhradnou pieckou nášho bruška. Vidíme to malé bezbranné a krehké stvorenie napojené na množstvo blikajúcich a pípajúcich prístrojov, na ktorých hodnoty nám ani z ďaleka nič nehovoria, hadičky napichnuté na to krehunké telíčko nám spôsobuje ukrutnú a, dovtedy nepoznanú bolesť v hrudi... nevieme ani, čo a ako sa spýtať. Len so zatajeným dychom a cez tečúce slzy pozorujeme zdvíhajúci sa hrudníček a prihovárame sa prvýkrát nášmu bábätku. Bojuj, dieťatko moje. Ži, buď zdravé, vezmeme si ťa domov, ľúbime ťa najviac na svete, vieš, čo všetko ťa už doma čaká?

S každou kvapkou odsatého mlieka posielame veľa lásky a sily bojovať. Minúty v priebehu dňa sa vlečú, nechceme vidieť nikoho, s nikým rozprávať, keďže namiesto pochopenia a povzbudenia nám chodia nezmyselné gratulačné smsky. Kto neprežil, nevie, čím si prechádzame. Čakáme každý deň na tých pár minút, kedy môžeme pristúpiť k inkubátoru a postáť pri svojom malinkom dieťatku. Pohľadom hľadáme a privolávame doktora, aké správy nám povie... stolerovalo mliečko? Pribralo zopár gramov? Bola mokrá plienka? Nadýchlo sa už samé? Sme hrdé na to malinké stvorenie, ktoré bojuje celým svojím ja... čo bude ďalej....?

MAMIČKA, JE NÁM TO ĽÚTO...

Veta, ktorou sa nám zrútil náš celý svet...

To, čo nasleduje, nie je potrebné opisovať do detailov. Koniec. Koniec nášho tešenia sa na vytúžené dieťatko, našej radosti, ukrutná bolesť, žiaľ, hnev, beznádej, prázdnota... Z našich predstáv, ako nadíde aj náš deň „D“ a maličkého / maličkú si budeme odnášať domov, zostali už len oči pre plač. Príprava pohrebu namiesto krstín..

Vraciame sa do domova pripraveného na príchod bábätka... vraciame sa prešpikovaní ukrutnou bolesťou s prázdnou náručou.

To bude dobré., Veď ste mladí, ešte budete mať deti., Čas všetko zahojí.... vety a rady okolia, o ktoré nestojíme. Chceme len plakať a žialiť nad prázdnou postieľkou, kočiarom, s ktorým nepôjdeme hrdo ulicou na prvé prechádzky, nad nakúpenými novorodeneckými vecami, ktoré si nemá kto obliecť. Čelíme pohľadu do zrkadla na popôrodné telo, ktorému chýba základné naplnenie materských inštinktov.

Pocity sa v nás striedajú s rozpakmi, čo teraz... posledná rozlúčka s našim drobčiatkom je sprevádzaná beznádejou a nezodpovedanými otázkami... prečo my? Čím som si to zaslúžila? Veď iné ženy... Čo ďalej?

Chceme byť osamote so svojim smútkom... prečo zomrelo práve moje dieťatko? Jasné, že neprajeme stratu žiadneho dieťatka nikomu, také veci by sa nemali nikdy stávať... ale veď prežili deti v horšom stave, s nepriaznivejšími prognózami, v nižšom týždni, s nižšou pôrodnou hmotnosťou...?! Nemohlo prežiť aj to moje?!

Úvahy, trápenia a otázky, na ktoré nám nikto nikdy odpovede nedá. A návod, ako túto celú situáciu zvládať? Žiaľ, ani ten od nikoho nečakajme. Každá si ho totiž píšeme sama. Či už vlastnými silami, alebo s oporou vyhľadanej profesionálnej pomoci. Musíme sa s tým popasovať a vysporiadať samé s tými, ktorí sú pre nás najbližšími. Nájsť v sebe silu pozbierať sa, výjsť na svetlo sveta, čeliť otázkam okolia aj dobre mieneným radám, z ktorých nám tak akurát najskôr stúpne tlak, ako nám reálne pomôžu.

Je životnou pravdou, že najväčším požehnaním človeka je mať dieťatko. A najväčším šťastím je držať ho v náručí, vidieť ho vyrastať, tešiť sa z jeho úspechov, pomáhať mu prekonávať väčšie či menšie prekážky, ktoré mu život postaví do cesty.

Život však píše aj smutné príbehy a nie každý má túto rodičovskú cestu vystlanú na ružiach. O to viac, ak tomu najcennejšiemu – svojmu bábätku nemôžeme dať zdravie a život, ktorý sme mu dali, aj dokázať udržať.... Veď čo si budeme hovoriť, vieme o tom svoje...

Chce to čas. Ten však bolesť nezahojí, ani nezmierni. Pomôže nám však túto skutočnosť ako-tak prijať a naučiť nás žiť s ňou. Bude to už navždy súčasťou nášho života. Sme zlomené, utrápené.. nikto sa nás nepýtal, či to chceme. Boli sme postavené pred životný zlom, skúšku partnerstva, psychického vypätia, telesnej i duševnej bolesti.

Je nás veľa, len málokto o tom dokáže hovoriť. Nedokážeme si navzájom pomôcť, ani dať návod, ako túto stratu v živote zvládnuť. Každá sme iná, každá mala svoj príbeh písaný iným scenárom, každá sa s tým inak vysporiadala. Jediné, čo vieme dať jedna druhej, je pochopenie a podpora.

A príbeh našich predčasniatok? Naši malí bojovníci to mali tiež o čosi iné oproti ostatným detičkám. Napriek skorému príchodu na tento svet bolo ich najväčším šťastím to, že boli a sú stále milované. Ich životná púť na tomto svete nebola dlhá, ale bola sprevádzaná nesmiernou láskou, ktorú niekto nedostane ani počas svojho dlhého života.

NEOBVIŇUJME SA, pre našich malíčkov sme urobili maximum. To, čo môžeme urobiť teraz, je pokúsiť sa ísť ďalej. Neodmietať túto stratu, nebojovať so životom – nič už nezmeníme. Môžeme však zmeniť svoj rebríček hodnôt či nasledujúci deň, v ktorý sa zobudíme a nájdeme ďalší zmysel života, ktorý nám pomôže začať odznova, resp. pokračovať ďalej. S našou, bolesťou, stratou, so spomienkami.

S nádejou, že raz sa naša materinská túžba naplní a nášmu bábätku dáme lásku za dvoch... nie je to útecha, ale skôr povzbudenie, pretože nič nevyplní prázdnotu nad našou stratou. Len naše srdce sa otvorí a pojme ďalšiu podobu úžasnej lásky.

Aj keď myšlienka na ďalšie tehotenstvo sa v bezprostrednom čase straty a bolesti zdá nepredstaviteľná, po čase sa to predsa len dá. Keď sa na to partneri cítia, že už je ten správny čas, dá sa to. A obavy a strach, že sa to nezopakuje? Sú opodstatnené a áno, môže sa to zopakovať. Aj niekoľkokrát a život vie takéto rany uštedriť hneď aj niekoľko za sebou, môj príbeh je toho živým dôkazom. Predčasný pôrod v 28tt a strata prvého synčeka, druhé tehu s dievčatkom sme potiahli len do 18tt, další spontánny potrat v 9tt, potom dvojičky v 27tt a strata jednej z nich.

Akékoľvek návody na zvládanie týchto situácií neexistujú, je to len a len na nás a okolie nás môže len povzbudzovať a priať nám, že raz sa dokážeme postaviť z postele, utrieť si slzy a vykročiť ulicou vztrieč ďalšiemu pokračovaniu našich životov. Pretože viera znamená uskutočniť prvý krok aj napriek tomu, že nevidíme koniec schodiska (M. L. King).

Preto si navzájom držme palce, aby takýchto príbehov strát bolo čo najmenej a aj keď sa udejú, majme dostatok SILY na zvládanie toho najťažšieho, čo sa v živote ženy – matky môže udiať, NÁDEJE, že aj napriek našej strate dokážeme vidieť opäť krásy každodenného svetla, ODHODLANIA kráčať skrz našej bolesti ďalej, LÁSKY a najmä fyzického i duševného zdravia...

Veronika"

Predčasne narodené deti potrebujú mimoriadnu pomoc, aby mohli prežiť mimo ochrany maternice svojej matky. Mávajú problémy s udržaním telesnej teploty, dýchaním či príjmom potravy. Cieľom novorodeneckých pracovísk je pomôcť deťom zvládnuť tieto tri dôležité funkcie. Umiestnenie detí v inkubátore alebo vo vyhrievanej detskej postieľke zabezpečí udržiavanie telesnej teploty a dýchací prístroj im pomôže dýchať. Môžu byť kŕmené pomocou tenučkej hadičky (sondy) cez nos alebo ústa do žalúdka alebo im je výživa podávaná do žily, kým nebudú schopné prijímať všetko potrebné mlieko ústami.

Predčasne narodené dieťatko môže podľa odporúčania lekárov zostať na novorodeneckom oddelení alebo môže byť umiestnené na špecializované pracovisko vyššieho stupňa. Najvyšším špecializovaným pracoviskom je jednotka vysokošpecializovanej starostlivosti (JVSN) v perinatologickom centre, nižšou úrovňou je jednotka resuscitačnej starostlivosti novorodencov (JRSN) alebo jednotka intenzívnej starostlivosti novorodencov (JIS). Tieto pracoviská sú vybavené tak, aby vášmu dieťatku poskytli tú najlepšiu starostlivosť, ktorú v tomto čase potrebuje.

Vysokošpecializovaných perinatologických centier máme na Slovensku šesť:

• Neonatologická klinika SZU, FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica
• Novorodenecká klinika M. Rusnáka LF SZU a UN, Bratislava
• Klinika neonatológie LF UPJŠ a DFN Košice
• Neonatologická klinika JLF UK a UN Martin
• Neonatologická klinika FNsP Nové Zámky
• Perinatologické centrum – oddelenie neonatológie FNsP J.A.R. Prešov

Tesne pred Vianocami roku 2018 som sa dozvedela, že budem druhý krát mamou. Bolo to neplánované, ale potešila som sa. Každá žena si praje tehotenstvo bez komplíkacií - bohužial nie vždy to tak je. Moje tehotenstvo bolo ako na hojdačke, ale ani v tom najhoršom sne by ma nenapadlo, čo v jeho závere prežijem.

V 1.trimestri som užívala lieky na udržanie tehotenstva kvôli krvácaniu. Stav sa upravil a po 3 mesiacoch som si ako tak vydýchla. Prišli povinné vyšetrenia - pri tripple teste bol výsledok 1 k 60 riziko downovho syndrómu. Podstúpila som Trisomy test, nakoľko som sa amniocentézy bála. Výsledok bol negatívny. Absolvovala som prenatálnu diagnostiku, kde bola zistená dilatácia obličkových panvičiek a neskôr aj problém s ľavou komorou srdiečka. Okrem toho som pravidelna navštevovala internú ambulanciu. Bola mi zistená tehotenská cukrovka a trombofilný stav. Takmer celé tehotenstvo som si aplikovala injekcie na riedenie krvi. S mojou gynekologičkou sme sa dohodli, že pôrod bude v UNB Krámare vzhľadom na predošlé výsledky aj z prenátalnej diagnostiky. Na kontrole v 34. týždni dňa 26.6.2019 bolo všetko v norme. Prišlo ráno 28.6. a pri návšteve toalety som začala masívne krvácať. Nevedela som, čo sa stalo, bol to jeden z mojich najhorších pocitov, ktoré som zažila - myslela som si, že som po tej dlhej ceste, ktorú sme počas tehotenstva s tým drobčekom zažili, o neho prišla. Po privolaní záchrannej zdravotnej služby padlo rozhodnutie: okamžitý prevoz vrtuľníkom na Bratislavské Krámare. Ďakujem za toto rozhodnutie záchranárom z Moravského sv. Jána. Vrtuľník bol k dispozícii a o pár minút sme už leteli do Bratislavy. Prežívala som chvíle strachu neistoty a zúfalstva. Po prílete a prevoze do nemocnice na Krámaroch ma už čakal tím lékarov, sestier, anesteziólogov a ďalšieho personálu. Po úvodnom vyšetrení a informácii, že moje bábätko žije, som prežívala neskutočné šťastie. No po preložení na lôžko prišlo druhé masívne krvácanie. Leķár ma chytil za ruku a povedal že musia urobiť akútny cisársky rez. V očiach nemal presvedčivú odpoveď na moju otázku, či to môj anjelik prežije. Viac si už nepamätám - do 5minút som bola v narkóze.

Po prebudení som mala pocit, že stále krvácam, nevládala som hovoriť ani vnímať. Najhorší pocit je, keď nevie žena po takomto zákroku, či jej dieťa žije. Po asi 3 hodinách prišla detská lekárka so slovami: "máte krásneho syna, je v inkubátore a viac vám povieme zajtra". Čas išiel pomaly, v hlave mi bežalo veľa otázok. Túžila som ho vidieť a povedať mu, že som šťastná, že to zvládol . Na druhý deň mi lekár ozrejmil, čo sa vlastne stalo. Išlo nám o život, nakoľko došlo k predčasnému odlúčeniu placenty - abrupcia placenty. Následne som dostala dve transfúzie krvi a cesta za mojim anjelikom bola o čosi bližšie. Po niekoľkých hodinách a prevoze na oddelenie šestonedelia som sa po vlastných s priateľom vybrala na JISku. Bolesť po akútnom cisárskom reze bola neopísateľná, ale túžba byť s ním bola silnejšia a väčšia. Privítala nás milá pani doktorka, no keď sestrička odokryla plachtou prekrytý inkubátor, mi prišlo nevoľno. Bol taký malinký - narodil sa s váhou 1940 g a 42 cm. Po celom telíčku mal zavedené hadičky a kábliky. Úprimne, nezvládala som v tom okamihu ten pohľad cez sklo inkubátora. Od toho momentu som plakala takmer stále. Tento stav pochopí len ten, čo to reálne prežije. Snažila som sa byť silná, ale Mirko to zvládal lepšie ako ja.

Bola to dlhá cesta. Sestričky na JIS boli úžasné. Pomáhali nielen mne ale aj ostatným maminám, ktoré mali detičky v inkubátoroch a to nielen so starostlivostou o bábätká, ale aj po psychickej stránke. Ja som sa zabývala na izbe, nakoľko prepustenie záviselo od toho, ako bude Mirko prosperovať. Bolo to náročné, hlavne po psychickej stránke. Jeden z doktorov mi na sile nepridával, skôr naopak. Nevedel pochopiť, že chcem byť na izbe sama. Nezvládala som byť s ďalšou mamičkou na izbe, ktorá mala bábätko pri sebe a o pár dní odišli domov. Táto situácia sa vyriešila tým, že som si vybojovala byť na izbe s maminkou, ktorá mala bábätko tiež na JISke. Vďaka Malíčku a ich odsávačke mlieka sa mi darilo vyprodukovať pár kvapiek mlieka. Pre môjho drobčeka to bolo veľmi dôležité. Po pár dňoch začal priberať. Mali sme s lekármi určenú hranicu 2kg, kedy by mohol byť preložený do výhrevného lôžka.

Bol to úžasný pocit, keď som ho prvý krát klokankovala. Ten malý chrobáčik tak veľmi potreboval cítiť, že som tam s ním a že urobím maximum , aby bol čím skôr pri mne. Prišiel deň, kedy bolo všetko v poriadku: váha bola dostatočná a mohol sa premiestniť na výhrevné ložko. Manipulácia s Mirkom bola ľahšia, ako v inkubátore. Prvý krát mal na sebe oblečenie - bol k zjedeniu. Po pár dňoch na výhrevnom lôžku a keď som zvládala kompletnú starostlivosť o predčasniatko, prišla skvelá správa, že Mirko odchádza so mnou na izbu . Bol to neuveriteľný pocit, že po tak ťažkých dňoch a nociach spolu strávime prvú noc a sme na dobrej ceste ísť domov. Mirko prosperoval, priberal, výsledky boli v poriadku a tak sme po pár dňoch strávennych na oddelení šestonedelia mohli opustiť brány nemocnice.

Dnes je z Mirka šikovný šibal , ktorý všetko dobehol a nesmierne ho milujeme. Ďakujeme všetkým záchranarom, lekárom, sestrám a celému tímu na Kramároch, ktorí nám zachránili život, lekárom, neonatológom a sestričkám na JIS - sú to užásné osoby s veľkým srdcom.

Ani neviem ako by som mala začať. Nikdy som sa bližšie nezaujímala o príčiny predčasného pôrodu, ani počas tehotenstva. Vždy bolo na kontrole všetko v poriadku - maličká krásne rástla, priberala. Doktor nič nevravel a ja ako prvorodička som netušila nič viac, ako mi on povedal. Až okolo 30. týždňa tehotenstva som spozoroval doma, že mávam vyšší krvný tlak. Na najbližšej kontrole som to oznámila svojmu gynekológovi a ten ma poslal na vyšetrenia s tým, že sa vidíme na ďalšej poradni. Mne to však nedalo, keďže tlak sa neznížil ani po nasadených tabletkách. Dokonca až stúpal do extrémov. V sobotu 28.9.2019 som skončila na naliehanie rodiny na urgentné, kde mi namerali tlak 210/135, slabé ozvy, vysoká bielkovina - diagnóza ťažká preeklampsia. Na to že som bola v 34. týždni tehotenstva, mala maličká iba 1350g a 39cm. Narodila sa v ten istý deň. Doktor v Trnavskej nemocnici ani neváhal a podstúpila som akútnu sekciu a 28.9.2019 o 22.10 sa nám narodilo predčasniatko Alica. A tam sa ten kolobeh strachu ešte len začal. Ale silu mi dodávalo už len to, ako som počula svoju dcérku nie plakať, ona revala. Taký silný hlas, to mi dávalo nádej, že to bude malá bojovníčka.

Diagnózu mala iba hypotrofik. Počas tých 28 dní, čo bola v nemocnici v inkubátore, som ani jediný deň nevynechala a pravidelne každý deň 2x som ju chodila pozrieť a poctivo nosila odsaté mliečko. Postupne pekne priberala, až nás s 2100g prepustili domov. Poctivo sme cvičili vojtovku, navštevovali súkromné fyziocentrum, rehabilitácie a všetko je na poriadku.

Treba tým maličkým drobcom len veriť, venovať všetok čas a lásku a hlavne: keď plakať, tak do vankúša.

Okrem iných špecifík majú predčasne narodené deti zvýšené riziko výskytu SIDS (z angl. Sudden infant death syndrome). SIDS je náhle a neočakávané úmrtie zdanlivo zdravého dieťaťa vo veku do jedného roku. K takému úmrtiu zvyčajne dochádza vtedy, keď dieťa spí vo svojej postieľke, v kočíku, v autosedačke, v náručí rodiča alebo v posteli rodičov. Dieťa sa nikdy nezobudí a smrť nie je objasnená ani po dôkladnom vyšetrení.

• Najbezpečnejším miestom na spánok dieťaťa je jeho detská postieľka vo vašej spálni. Odporúča sa, aby ste svoje dieťatko nedávali spať do vašej postele.
• Pokiaľ vám lekár nepovie inak, nikdy nedávajte dieťatko spať na bruško alebo na bok; vždy ho dávajte spať horeznačky.
• Používajte pevne doliehajúci matrac a nedávajte dieťatko na vankúš.
• V detskej postieľke nenechávajte žiaden neporiadok, hniezdo (tlmiaci mantinel), rolky, hračky, plienky alebo voľne položené prikrývky.
• Autosedačka by sa mala používať len na prepravu dieťaťa z jedného miesta na druhé, nie na to, aby v nej dieťa spalo.
• Nevystavujte dieťatko pasívnemu fajčeniu (vdychovaniu vzduchu znečisteného fajčením).
• Dieťatko nadmerne neobliekajte, aby sa neprehrialo – kontrolujte mu rôčky, zátylok a noštek.

Predčasniatka majú príliš krehkú imunitu a nedokážu sa s nástrahami vírusov či rôznych baktérií častokrát vysporiadať tak, ako donosené bábätká. Aby sa znížilo riziko, že vaše dieťa dostane nejakú infekciu, dbajte na to, aby každý vo vašej domácnosti vedel, že je dôležité, aby si členovia rodiny a návštevníci dôkladne umyli ruky skôr, ako sa budú dieťatka dotýkať. Držanie bábätka je správne podporiť, ale obmedzte množstvo ľudí, ktorí vaše dieťatko bozkávajú, na najbližšiu rodinu.

Opýtajte sa lekára, či sú návštevy vašej domácnosti povolené, i na to, kedy by nemal nikto chodiť na návštevu. Zistite, kedy najskôr môžete vziať svoje dieťa na verejnosť. Pripomeňte členom rodiny a návštevám, aby u vás doma nefajčili, a požiadajte ľudí, aby nefajčili v blízkosti vášho dieťaťa, keď ste vonku na verejnosti.

Nebojte sa povedať NIE, ak sa na návštevy ešte necítite, aby vám doprialo okolie blízkych a priateľov čas. Každý je z vášho príchodu domov nadšený, avšak je vás a vaše dieťatko prichádza opäť niečo nové. Doprajte si čas na zblíženie sa s bábätkom v domácom prostredí, na vytvorenie si harmonogramu dňa, denných rituálov a pod. Starostlivosť o predčasne narodené dieťa je špecifická, časovo náročnejšia, zahrňujúca aj pravidelné cvičenia či podávania liekov niekoľkokrát do dňa, intenzívne návštevy lekárov, ktoré sú náročné pre dieťatko, ale aj pre rodičov a vedia denný režim v daný deň narušiť, preto je potrebné dopriať si na návštevy čas a zaradzovať ich postupne, keď na to budete každý pripravený. Máte doma vytúžené dieťatko a už sa nemusíte nikoho pýtať, či si ho môžete pohladkať, či si ho môžete vziať do náručia – užívajte si to.

Informujte sa o očkovaní a iných injekciách pre deti, ktoré bude vaše dieťatko možno potrebovať.

Mnohí rodičia predčasne narodených detí si robia starosti s tým, či rozpoznajú, čo je normálne a čo môže byť pre dieťatko nebezpečné. Je dôležité rozumieť, čo je a čo nie je normálne, aby ste vedeli, kedy sa obrátiť na lekára. Nižšie uvedené informácie sú len návrhmi. V každom prípade sa so svojím lekárom porozprávajte o tom, kedy by ste mali volať lekára a kedy nie. Spočiatku by ste mali zavolať lekára svojho dieťaťa alebo sestru pri akýchkoľvek obavách. Časom začnete rozumieť prejavom svojho dieťaťa a budete vedieť, kedy je problém.

Niektoré bežné prejavy toho, že vaše dieťa môže byť choré, zahŕňajú:

• odmieta jesť alebo je veľmi málo,

• zaspáva alebo je unavené už po krátkom kŕmení,
• plače často alebo dlho,
• spí dlhšie ako obvykle, je menej aktívne (je letargické) a je ťažšie ho prebudiť,
• nemôže spať a je nepokojné,
• často alebo dlho kašle,
• vracia (nejde o grckanie alebo reflux),
• robí si časté prestávky pri kŕmení, aby chytilo dych,
• má riedku alebo veľmi častú stolicu,
• má ťažkosti pri dýchaní alebo sa objavujú zmeny dýchania (dýcha rýchlejšie a s väčšou námahou, hrudník sa mu dvíha a klesá),
• má modrastú farbu okolo pier, je bledšie než zvyčajne, podráždenejšie a odmieta jesť.

Nasledujúce prejavy sú pre väčšinu bábätiek bežné a nemali by byť zvyčajne dôvodom na obavy:

• Čkanie
• Kýchanie
• Zívanie
• Príležitostné grckanie
• Tlačenie alebo napätie, keď sa vyprázdňuje (ak je stolica mäkká)
• Chvenie sa brady alebo pier
• Vetry
• Trhané pohyby alebo chvenie sa ramien a nôh pri plači
• Zľaknutie sa pri zvukoch a krátke stuhnutie (tzv. Morov reflex)
• Upchatý nos v suchom počasí

Konzultujte so svojím lekárom pre deti a dorast:

• má len polovičný počet mokrých plienok ako zvyčajne,
• vykazuje známky nedostatku tekutín: menej moču alebo tmavý moč, vpadnuté oči, málo sa pohybuje, má suché ústa,
• správa sa nezvyčajne a máte obavy,
• má teplotu nad 37,5 °C a má korigovaný vek menej ako šesť mesiacov
• má horúčku nad 38,9 °C bez toho, aby vyzeralo choré,
• neprestáva jednu hodinu plakať, aj keď sa ho snažíte upokojiť,
• nemalo stolicu viac ako tri dni,
• má na pokožke fialové škvrny, ktoré môžu vyzerať ako krvavé pľuzgiere,
• má horúčku sprevádzanú opuchom kĺbov (alebo nepohybuje jednou alebo viacerými končatinami).

Volajte RZP, ak vaše dieťa:

• má výrazné zmeny v dýchaní, t.j. ťažko sa mu dýcha, má nosné dierky široko otvorené, hrudník sa mu vysoko dvíha a hlboko klesá, má modrasté pery alebo často kašle,
• nemôžete ho prebudiť zo spánku,
• má záchvat (náhly rytmický pohyb a trhania tela).

Ak sa dieťatko narodí predčasne, je dôležité korigovať jeho vek, aby sme vedeli správne vyhodnotiť jeho vývin.

Korigovaný vek znamená, že vaše predčasne narodené dieťa má dva veky – jeden počítaný odo dňa, keď sa narodilo (chronologický vek alebo dátum narodenia), a druhý odo dňa, keď sa malo narodiť (korigovaný alebo upravený vek, vypočítaný termín narodenia). Korigovaný vek (pôvodne predpokladaný termín narodenia) je vek, ktorý sa používa na sledovanie očakávaného vývinu a rastu vášho dieťaťa. Takže na všetko, čo by vaše dieťa malo robiť, množstvo potrebného spánku, jedenie, kedy začať podávať pevnú stravu a kedy by malo dosahovať vývinové míľniky, by sa malo nazerať vzhľadom na deň, keď sa malo narodiť (korigovaný alebo upravený vek, predpokladaný termín narodenia). Vek sa u predčasne narodených detí zvyčajne koriguje do dovŕšenia 2 rokov. Predčasne narodené dieťa môže mať systém míľnikov, ktorý je odlišný od donosených detí. Predčasný pôrod vášho dieťaťa môže ovplyvniť spôsob, akým sa vyvíja v prvom roku života alebo dlhšie. Deti, ktoré sa narodili veľmi skoro (s ENPH a VNPH), ktoré potrebovali rozsiahlejšiu lekársku pomoc alebo tie, ktoré majú aj iné zdravotné problémy, budú mať s vyššou pravdepodobnosťou väčšie oneskorenie, najmä pokiaľ ide o vývin hrubej a jemnej motoriky a reči. Niektoré typy oneskorenia, napríklad myšlienkové (kognitívne) schopnosti, nemusí byť jednoduché rozpoznať až do školského veku.

Vývin všetkých predčasne narodených detí by mal byť sledovaný počas prvých dvoch rokov od ich pôvodne očakávaného termínu narodenia. Jediná vec, ktorá nie je upravená z dôvodu predčasného narodenia, je očkovanie. Vaše dieťa bude očkované podľa času, keď sa narodilo (dátum narodenia, resp. chronologický vek alebo len vek). Na určenie korigovaného veku vášho dieťaťa zoberte počet mesiacov od narodenia (vek) a odrátajte počet mesiacov, o ktoré sa dieťa narodilo predčasne. Ak sa napríklad narodilo pred 5 mesiacmi a narodilo sa o 3 mesiace pred termínom, potom:

5 mesiacov (vek) - 3 mesiace (pred termínom) = 2 mesiace (korigovaný vek)

Prepustili vás z nemocnice? Gratulujeme! Vitaj, nový život! Máte za sebou náročné obdobie a určite máte obavy, ako to doma budete zvládať. Isto si vravíte, že taký team sestričiek a doktorov by sa vám zišiel aj doma - aspoň občas, na nejakú tú radu a výpomoc, však? No nebojte sa, v domácom prostredí vám všetko pôjde lepšie. Čakajú vás mnohé krásne chvíle - predstavte si napríklad, že čoskoro vášmu bábätku bude oblečenie aj malé a nie stále len veľké:-)

Mnoho ľudí si myslí, že predčasne narodené dieťa je iba menšie bábätko, ktoré len potrebuje pribrať. Alebo, že príchodom domov je všetko v poriadku, ako keď prepustia domov donosené bábätko. Vy však už viete, že predčasniatka majú svoje špecifiká - napríklad že sú nezrelé, že ich imunitný systém potrebuje čas, že majú špeciálne potreby. Nebojte sa túto situáciu vašim rodinným príslušníkom vysvetliť, potom istotne lepšie pochopia vaše rozpoloženie a zmeny, ktoré teraz v rodine nastali.

Väčšinu predčasne narodených detí si rodičia odvezú domov v čase ich pôvodne predpokladaného termínu narodenia. Aj dieťa, ktoré už dosiahlo predpokladaný dátum narodenia, môže mať ešte stále čo doháňať. Takéto dieťa:

• nemusí dávať jasne najavo, že je hladné alebo unavené,
• môže byť ešte stále slabé a mať ťažkosti s príjmom potravy,
• môže celý deň buď tvrdo spať, alebo plakať, pričom prechádza zo spánku do plaču v priebehu niekoľkých sekúnd.

Spočiatku vám môže pripadať ťažké pochopiť správanie vášho dieťaťa. To vám môže robiť starosti a môžete pociťovať zmätok, ale o niekoľko týždňov začnete tomu lepšie rozumieť a vaše dieťa sa zlepší v tom, ako dáva najavo svoje potreby.

Tak ako všetky deti, aj vaše predčasne narodené dieťa bude mať zjavné obdobia rýchleho vývinu, kým inokedy sa môže zdať, že sa skoro nič nemení. Ak vám to spôsobuje starosti, obráťte sa na detského lekára.

• Nemôžete prinútiť svoje dieťa, aby sa vyvíjalo rýchlejšie, než je pripravené.
• Nesnažte sa ho nútiť do nejakých činností, keď je unavené alebo nie je v dobrej nálade. Keby ste naň tlačili, aj vy, aj dieťa by ste boli nespokojní.
• Dávajte mu svoj čas a svoju podporu.
• Zamerajte sa na jeho pokrok. Pokiaľ neexistuje nejaký problém, ktorý si môže vyžadovať zasiahnuť, o niekoľko rokov nebude záležať na tom, či začalo chodiť vo veku 12 alebo 20 mesiacov. Na posúdenie schopností svojho dieťaťa používajte vždy korigovaný vek. Ak máte vážne obavy, navštívte detského lekára alebo špecialistu na vývinové poruchy.
  

Pohyb

Predčasne narodené deti majú často veľmi nekoordinované pohyby. Je ťažké predpovedať, ako bude vaše dieťa reagovať na svet okolo seba.

• Reakcie vášho dieťaťa môžu byť trhavé, pretože sa stále snaží prispôsobiť zmenám v prostredí, v ktorom sa nachádza, alebo svojim fyzickým potrebám.
• Môže náhle zostať so znehybnenými rukami a nohami alebo ich môže zatvárať smerom dovnútra. Niekedy môže zmalátnieť a potom rýchlo zostane napnuté.
• Keď bude dozrievať, tieto reflexné činnosti sa postupne vytratia.
• Vášmu dieťaťu môžete pomôcť kontrolovať pohyby tým, že:
  • mu budete udržiavať ruky a nohy pri tele,
  • ním budete pomaly a opatrne pohybovať,
  • budete s ním zaobchádzať ticho a pokojne.

U predčasne narodených detí sa zmysly (sluch, hmat, zrak) často rozvíjajú rýchlejšie ako schopnosť kontrolovať si svaly (koordinácia pohybov). Vaše dieťa sa môže zdať pomalé v nadobúdaní kontroly nad pohybom hlavy alebo v schopnosti držať predmety, ale rýchlo sa učí reagovať na to, čo vidí a počuje – čo sú znaky zdravého vývinu.

Dýchanie

Zvyčajný spôsob dýchania a farba pokožky predčasne narodených detí sa môžu meniť rýchlo a bez varovania. Sledujte svoje dieťa a spoznajte jeho zvyčajný spôsob dýchania a „normálnu“ farbu pokožky.

• Pozorujte, ako vaše dieťa dýcha.
• Pozorujte farbu jeho pokožky.

Keď budete poznať zvyčajné správanie, pomôže vám to odhaliť prípadné problémy. Keby ste mali kedykoľvek obavy v súvislosti s dýchaním alebo farbou dieťaťa, zatelefonujte svojmu detskému lekárovi alebo sestre.

Spánok

Počas prvých týždňov, ktoré strávi vaše dieťatko doma, bude chcieť väčšinou spať a jesť. Spočiatku môže dieťatko prespať približne 18 hodín denne. Predčasne narodené deti mávajú zvyčajné dlhé časové úseky spánku a krátke úseky bdelosti. Keď vaše dieťa príde domov z nemocnice, môže mať zamenený deň s nocou. Premýšľajte nad tým, aké odlišné je miesto, kde dieťatko spí doma, v porovnaní s tým, kde spalo v nemocnici. Ak má vaše dieťa problémy so spánkom:

• skúste použiť nočné osvetlenie a nechajte hrať potichu rádio,
• postupne stišujte okolitý hluk a znižujte intenzitu svetla, aby ste pomohli dieťatku zvyknúť si na nové prostredie na spanie,
• keď dávate dieťatku v noci jesť, udržujte jeho pozornosť sústredenú na jedenie a nehrajte sa vtedy s ním.

Vo všeobecnosti platí, že keď dieťa dosiahne korigovaný vek 6 až 8 mesiacov, malo by dokázať prespať celú noc. Pokiaľ nemá dieťa nejaký zdravotný problém a nebolo vám povedané inak, VŽDY dávajte dieťatko spať na chrbát, aby ste znížili riziko SIDS.

Útla, 228 stranová kniha, ktorá prináša príbeh o jednom predčasne narodenom dievčatku. Nie je hocaký – rozpráva ho jej mama Daniela. Dôverná spoveď silnej ženy o ešte väčšej sile malého stvorenia bojovať o svoje miesto na tomto svete, o maminu a otcovu náruč, o zdravie, o plnohodnotný život. Kniha, ktorá prináša nádej aj ostatným rodičom, ktorí si prechádzajú neľahkou cestou životnej skúšky. Skúšky, akou predčasný pôrod pre každý pár je. Kniha, ktorá je venovaná (nielen) Eme.

Slová vryté do duše

Už pri prvých riadkoch máte pocit, že sa rozprávate s dobrou priateľkou. Poznáte to, chvíľa intímnej spovede o dôverných pocitoch vašej spriaznenej duše. Takáto je kniha s názvom Venované Eme, ktorej druhé, rozšírené vydanie v týchto dňoch čítajú desiatky mám v perinatologických centrách, do ktorých ho autorka v spolupráci s OZ malíček v priebehu leta distribuovala.

Každá strana prináša postupne nový a nový okamih, ktorý si mladá žena, prvorodička Daniela, vychutnáva v súvislosti s jej, zo začiatku bezproblémovým tehotenstvom. Otvára nám dvere do svojej rodiny, do vzťahov, do jej pocitov, do jej duše a srdca. Každým slovom sa dostávame hlbšie do jej príbehu a zároveň nás vpúšťa hlboko do svojej mysle, svojho vnútra.

Plný zošit pocitov

“Predčasný pôrod nás zastihol nepripravených a neznalých. Bol to veľký šok pre celú rodinu. Dlho som sa z toho nevedela spamätať a tak som si to všetko úplne od začiatku začala zapisovať,” opisuje chvíle po predčasnom pôrode Daniela. Zistila však, že sa z pocitov dokáže “vypísať” a s každou zapísanou stranou sa jej trochu uľavilo. Bola to jej forma psychoterapie a zároveň základ pre rukopis novej knihy.

Výťažkom z jej predaja chceli manželia podporiť oddelenie patologických novorodencov, kde ležala malá hrdinka, a to v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda v Bratislave. “Cítili sme sa im neskutočne zaviazaní a chceli sme im týmto poďakovať za dobre odvedenú prácu,” spomína autorka na začiatky spojené s pretavením myšlienky do vydania publikácie.

“Prečo vytúžené deti musia bojovať o život...?”

Purpurová kniha, na obálke ktorej sa vyníma nežná a intímna chvíľa hrdej mamy a jej malej bojovníčky narodenej v 29. týždni tehotenstva s váhou 950 gramov, je určená rodinám predčasne narodených detí, ale aj všetkým tým, ktorých tematika predčasných pôrodov zaujíma.

“Knižka Venované Eme je neodbornou publikáciou a chce byť nádejou pre rodičov predčasniatok, ktorí práve prežívajú strasti predčasného pôrodu, že sa všetko na dobre obráti,” hovorí na margo svojho diela mama, dnes už osemročnej školáčky. Kniha by mala podľa slov autorky zanechať dobrý pocit a nádej, že napriek bezútešnosti aktuálnej situácie môže všetko dopadnúť najlepším možným spôsobom.

“Práca” počas bezsenných nocí

Kazdý riadok bol napísaný vo veľmi skorých ranných a neskorých nočných hodinách, keď si hlava ženy, matky predčasniatka zo začiatku s neistým osudom, šla svojou cestou a nedovolila telu oddýchnuť si a vyspať sa. “Nevedela som dlho to, čo sa nám stalo, vstrebať a preniesť sa cez to. Neustále som sa snažila racionálne rozanalyzovať, čo nás postretlo a nedarilo sa mi to. Celkovo som knihu s prestávkami písala skoro rok,” približuje Daniela.

Čítanie, ktoré prebudí spomienky tých, ktoré si touto cestou prešli, ale aj prinesie slová povzbudenia a nádeje, odvahy a sily, že “sa to dá” tým, ktorí stoja na začiatku tejto cesty, je nám dávkované po dňoch, ktoré si Daniela s Emkou prešli – od obdobia počas tehotenstva, zlomu nazvaného preeklampsia, nečakaného pôrodu 3 mesiace pred plánovaným termínom, nástrahami spojenými s krehkosťou života malého bábätka po predčasnom príchode na svet, až po atmosféru šťastia kompletnej rodiny v domácom prostredí.

Pomoc a podpora najbližších

Oporou pri písaní a vydaní knihy bola Daniele celá rodina. Nielen manžel, ale aj svokrovci, rodičia a starí rodičia. S finálnou korektúrou sa obrátila na jej bývalú triednu učiteľku zo strednej školy, za pomoc ktorej je nesmierne vďačná.

Obal knihy vystihujúci to najintímnejšie, čo mama s dieťaťom prežíva, ich blízkosť, nehu a lásku, ktorá z fotografie ide rovno do srdca, mala Danka v mysli po celý čas. Do konečnej podoby jej pomohla šikovná a trpezlivá grafička.

Príbeh na pokračovanie

Súčasná distribúcia bola druhým, rozšíreným vydaním. Keďže po vypredaní prvého dielu sa na Danielu z času na čas obrátili rodičia predčasniatok so žiadosťou o knižku a najbližšie okolie priateliek autorku povzbudzovalo k zváženiu vydať knihu opätovne. Tak sa jej táto myšlienka rozvíjala v hlave, až nakoniec v spolupráci s OZ malíček vyšlo druhé vydanie, ktoré je obohatené aj o “rozrastenie” rodiny o ďalšie dieťatko, donoseného Riška. Danka v ňom približuje svoje pocity a skúsenosti s ďalším tehotenstvom a pôrodom druhého dieťaťa.

Náklad sa zrealizoval v tomto prípade vo väčšom, keďže sa kolektív okolo autorky a tím v OZ malíček rozhodol podporiť všetky perinatologické centrá na Slovensku. Kniha je k dispozícii vo všetkých šiestich slovenských perinatologických centrách.

“Som milo prekvapená reakciami, aké sa ku mne dostávajú. Nečakala som taký záujem – hlavne zo strany zdravotníkov ma prekvapil. Veľmi ma teší, že kniha zaujala aj ich a vítajú pohľad nás, rodičov predčasniatok, takpovediac „z druhého brehu”," opisuje autorka spätnú väzbu čitateľov, ktorí sa v týchto dňoch s príbehom malej Emy zoznámili.

“Zvládneš čokoľvek”

Autorka v závere hovorí o rôznych osudoch rodín s predčasne narodenými deťmi. Napriek tomu jej kniha v sebe nesie viacero odkazov. Jeden smeruje k rodičom predčasniatok na začiatku ich neľahkej cesty, že nie všetko, čo sa pri “štarte” zdá ako najväčšia životná tragédia, skončí zle alebo s následkami. Dáva nádej a povzbudenie, že aj takéto príbehy môžu mať šťastné pokračovanie osudov malých bojovníkov a ich rodín.

No zároveň je odkazom aj pre Emu i ďalšie deti, ktoré si svoje miesto na tomto svete museli, doslova, vybojovať. “Nikto si netrúfa hovoriť dopredu, čo ťa čaká. Ja len viem, že čokoľvek ťa v živote stretne, zvládneš, vďaka tejto ranej skúške ohňom, ľavou zadnou.”

Ak máte aj Vy záujem o knihu Venované Eme, môžete si ju zaobstarať priamo prostredníctvom OZ malíček. Stačí len napísať na email venovaneeme@gmail.com.

(mal)

Materské mlieko je nenahraditeľné – je to koktejl namiešaný priamo na potreby a požiadavky každého bábätka. V prípade predčasniatok má však enormne veľký význam, keďže telo matky reaguje na predčasný pôrod rovnako aj tvorbou materského mlieka, ktoré zohľadňuje tento “šok” pre dieťatko v podobe dôležitých látok a živín nevyhnutných pre všetky orgány. O detailoch jeho zloženia, o spustení i udržaní laktácie v podmienkach predčasného pôrodu, ako aj o začiatkoch dojčenia po ňom, napr. Až v domácom prostredí, sme sa zhovárali s neonatologickou sestrou s 28-ročnou klinickou praxou v starostlivosti o nezrelých novorodencov na Slovensku i v zahraničí, Mgr. Michaelou Galkovou, PhD., IBCLC z Inštitútu pre podporu dojčenia, o.z. (SVK) podporujúci a zjednocujúci vzdelávanie zdravotnických pracovníkov v oblasti dojčenia, Universitätsklinikum AKH Wien (AT), ktorá zároveň pôsobí ako profesionálna laktačná konzultantka s medzinárodným certifikátom IBCLC. Je autorkou viacerých publikácií o dojčení, spoluautorkou štandardných postupov a E-learningu o dojčení.

V čom sa líši materské mlieko matky po predčasnom pôrode od fyziologického pôrodu?

Materské mlieko je liek a dojčenie je pre predčasne narodeného novorodenca terapiou!

Ovplyvňuje zdravie nezrelého novorodenca tak vo včasnom období po narodení, ako aj neskôr v živote – znižuje výskyt zápalových ochorení čreva (Nekrotizujúca enterokolitída), ochorení sietnice (Retinopatia nezrelých novorodencov), včasných infekcií a ochorení pľúc. Má významný pozitívny vplyv na neurologický a kognitívny vývin dieťaťa a zohráva dôležitú úlohu v ochrane pred infekciami, obezitou a ochoreniami srdca v neskoršom období.

Organizmus matky reaguje na predčasný pôrod zmenou v zložení materského mlieka. „Predčasné“ materské mlieko je prispôsobené energetickým potrebám nezrelého novorodenca – obsahuje viac proteínov a tukov. Vysoká koncentrácia obranných látok, imunoglobulínov, protizápalových elementov a bioaktívnych látok predstavuje komplexný systém, ktorým je nezrelý novorodenec chránený pred infekciami. Viac ako 350 rôznych druhov oligosacharidov, ktoré patria do skupiny prebiotík podporuje rast tzv. „dobrých baktérií“ v čreve – Bifidobaktérií a Laktobacilov a chráni tak nezrelú sliznicu čreva. 200 druhov z nich sa nachádza iba v materskom mlieku a nie je možné ich vyrobiť v umelých podmienkach. Nižší obsah železa v materskom mlieku je vďaka Laktoferínu, ktorý sa v ňom nachádza ľahšie stráviteľné a lepšie využité. Vďaka svojmu jedinečnému zloženiu je materské mlieko po predčasnom pôrode ľahšie stráviteľné. Biologická dostupnosť jednotlivých zložiek je v porovnaní s formulou výrazne lepšia a obsah rastových faktorov je esenciálny pre dozrievanie nezrelej črevnej sliznice.

Je jeho zloženie nejak upravované?

Kolostrum, materské mlieko, ktoré sa tvorí do 5. dňa po pôrode, predstavuje svojím zložením z imunoglobulínov a ochranných látok „tekuté zlato“. Včasné manuálne odstriekavanie kolostra a podávanie štetôčkou na sliznicu úst nezrelého novorodenca stimuluje nielen jeho senzorické vnímanie, ale vďaka obsahu imunoglobulínov je určitým druhom „imunoterapie“.

Materské mlieko, napriek svojmu jedinečnému zloženiu, však nedokáže v plnej miere uspokojiť rastové potreby nezrelého novorodenca. Aby sme zabezpečili správny rast a vývin dieťaťa musíme ho cielene fortifikovať tzn. zvyšovať jeho energetickú hodnotu, doplniť bielkoviny a minerály. Spôsob fortifikácie závisí od potrieb dieťaťa a obsahu bielkovín v materskom mlieku.

Kedy je možné predčasne narodené bábätko začať dojčiť?

Vzhľadom na nezrelosť predčasne narodeného novorodenca predpokladáme, že dojčenie pred 34. gestačným týždňom nie je možné. V súčasnosti však neexistuje vedecký nástroj na posúdenie pripravenosti nezrelého dieťaťa na dojčenie. Dojčenie nezrelých novorodencov je možné od okamihu, keď sú ich vitálne funkcie – dýchanie a akcia srdca stabilné. Nezávisle od veku, gestačného týždňa a hmotnosti dieťaťa. Rozhodujúci je stabilný zdravotný stav, bez potreby riadenej alebo podpornej pľúcnej ventilácie. Inhalácia a podávanie kyslíka cez nos dieťaťa nie je prekážkou. Prvé pokusy o dojčenie sú zvyčajne spojené s klokankovaním a dôležitý je predovšetkým príjemný zážitok medzi matkou a dieťaťom. Nie kvantita, ale kvalita ich vzájomných interakcií.

Čo ovplyvňuje úspešnosť dojčenia?

K významným faktorom ovplyvňujúcim dojčenie nezrelých novorodencov patrí včasná stimulácia tvorby materského mlieka, bonding – intenzívny kontakt koža na kožu a včasná iniciácia dojčenia.

Včasná stimulácia tvorby materského mlieka, v priebehu 1. hodiny po narodení významne ovplyvňuje tvorbu a množstvo materského mlieka. Odstriekavanie prsníkov stimuluje tvorbu materského mlieka vo fáze, keď matka nemôže svoje dieťa efektívne dojčiť. Zároveň sa tak zabezpečí jeho dostatok na obdobie, kým bude nezrelý novorodenec schopný efektívne sať na prsníku a byť dojčený. V prvých hodinách po pôrode odporúčame manuálne odstriekavanie kolostra, ktoré podávame dieťaťu neupravené tzv. natívne. V prípade, že je ukončenie tehotenstva a pôrod nevyhnutne plánovaný, môže matka krátko pred pôrodom, v nemocnici manuálne odstriekať kolostrum do striekačky a takto zabezpečiť prvé „dojčenie“ pre svoje predčasne narodené dieťa. Dôležité je, aby tieto informácie získala v období pred pôrodom.

Najneskôr od 2. dňa odporúčame odstriekavať obidva prsníky naraz použitím elektrických dvojfázových odsávačiek, ktoré imitujú aj fázu nenutritívneho satia dieťaťa. Odstriekavanie MM odsávačkou s vysokou frekvenciou stimuluje opakované vylúčenie oxytocínu a tým nepriamo množstvo tukov v materskom mlieku. Frekvencia odstriekavania je 8 – 12x za deň, pričom v prvých dňoch je frekvencia vyššia, závisí od množstva odstriekaného materského mlieka. Dĺžku prestávky medzi jednotlivým odstriekavaním prsníkov si určí matka individuálne – optimálne nie viac ako 4 hodiny. Spánok v noci 4 – 5 hodín podporuje ďalšiu tvorbu materského mlieka. Pre zvýšenie energetickej hodnoty a obsahu tukov v materskom mlieku sú pred odstriekavaním vhodné masáže podľa Plata Rueda a počas odstriekavania ľahké kompresie prsníkov. Určitou alternatívou je tzv. „Power Pumping“, ktorým dokážeme efektívne zvýšiť množstvo materského mlieka.

Pri odstriekavaní materského mlieka dodržiavame hygienické opatrenia. Aby sme zabránili sekundárnej kontaminácii je potrebné čisto manipulovať s materským mliekom a pomôckami na odstriekavanie. Odstriekané materské mlieko uskladňujeme v sklených nádobách alebo vo vreckách, ktoré sú na to určené.

Množstvo materského mlieka – viac ako 500ml v 2.týždni po pôrode, je rozhodujúcim faktorom laktácie a úspešného dojčenia nezrelého novorodenca po prepustení do domáceho prostredia.

Ako dopomôcť matke a dieťatku “zblížiť sa” a zabezpečiť tak podmienky pre následné dojčenie?

Bonding a intenzívny kontakt „koža na kožu“ podporuje schopnosť matky vnímať a interpretovať prejavy v správaní nezrelého novorodenca - výraznejšie, ak môže byť realizovaný už v v prvých 6 hodinách po narodení. Kontakt „koža na kožu“ pri klokankovaní umožňuje vzájomné poznávanie matky a dieťaťa. Dieťa sa zoznamuje s prsníkmi matky a matka sa učí ako s dieťaťom manipulovať. Opakovaný bonding a intenzívny kontakt „koža na kožu“ sú predpokladom úspešného dojčenia.

Iniciácia dojčenia závisí od podpory vzájomnej interakcie matka – dieťa a včasnej integrácie matky/rodičov do starostlivosti o nezrelého novorodenca.

Priloženie dieťaťa k prsníku matky prebieha v niekoľkých fázach – od iniciálneho kontaktu „koža na kožu“ cez „zoznámenie sa s bradavkou“ a vypudzovanie materského mlieka až po samotné dojčenie. Rozhodujúce sú pritom individuálne prejavy v správaní nezrelého novorodenca a jeho pripravenosť na dojčenie, nezávisle od plánovaného času kŕmenia. Priložením dieťaťa k prsníku, oblizovaním a poťahovaním bradavky získava dieťa prvé pozitívne skúsenosti s kŕmením.

Dá sa aj u predčasniatka hovoriť o ďalších funkciách dojčenia?

Nenutritívne satie na prsníku je prediktorom úspešného dojčenia v neskoršom období. Podporuje činnost tráviaceho traktu a tzv. autoregulačné strávanie nezrelého novorodenca tzn. jeho schopnosť vyrovnať sa so stresovými situáciami. V tejto fáze dojčenia nie je potrebné aktívne zasahovať, neočakávame efektívne satie dieťaťa na prsníku!

Nezrelosť koordinácie satia, dýchania a prehĺtania si vyžaduje vybrať vhodnú polohu pri dojčení. Pri tzv. intuitívnom dojčení („Biological Nurturing“) dieťa aktívne využíva vrodené reflexy, prejavuje záujem o dojčenie. Modifikovaná alebo bočná futbalová poloha zase umožňuje matke priamy očný kontakt a sledovanie dieťaťa. Matka správnym uchopením prsníka a pridržiavaním dolnej sánky dieťaťa (tzv. DanCer-Hold) napomáha jeho prisatiu a satiu na prsníku.

Fázu nenutritívneho satia postupne vystrieda fáza efektívneho satia na prsníku, ktorá je spojená s s vypudzovaním materského mlieka. Pre ľahší transfér materského mlieka odporúčame pred a počas dojčenia jemnú masáž prsníkov podľa Plata Rueda a pre zvýšenie obsahu tukov v materskom mlieku kompresie prsníkov. Orofaciálna stimulácia podľa Moralesa aktivizuje reflexné zóny na tvári dieťaťa a kvapka materského mlieka ho stimuluje k prisatiu. Nezrelý novorodenec v tejto fáze dojčenia dokáže lepšie koordinovať satie, dýchanie a prehĺtanie, čo sa zvyčajne prejaví aj pri tzv. skúške dojčenia. Dĺžka a intenzita dojčenia však závisí výhradne od dieťaťa.

Ako je dieťatko narodené predčasne možné kŕmiť?

Je potrebné individuálne posúdiť schopnosť dieťaťa sať a sledovať jeho správanie pri dojčení. Dojčiť možno dieťa iba na prsníku, a preto všetky spôsoby dokrmovania by sme mali realizovať na prsníku matky. Iba tak je súčasne stimulovaná tvorba materského mlieka. Spočiatku, pri malých množstvách materského mlieka odporúčame dokrmovanie striekačkou alebo cievkou priamo na prsníku. Neskôr použijeme suplementor. Dokrmovanie dieťaťa pohárikom si vyžaduje veľkú zručnosť matky, preto ho odporúčame len ojedinele.

V prípade, že z nejakého dôvodu nie je možné, aby bola matka spolu s dieťaťom na neonatologickom pracovisku nepretržite a mohla ho dojčiť, je dieťa kŕmené sondou zavedenou do žalúdka a/alebo alternatívne dokrmované so striekačkou.

Existujú v prípade dojčejnia predčasniatok aj “limity”?

Niekedy, aj napriek maximálnej snahe a podpore dojčenia, nie je možné zabezpečiť plné dojčenie nezrelého novorodenca. Dojčenie je vtedy jednoducho „pestrofarebné“!

Individuálne, na základe komplexného posúdenia nezrelého dieťaťa a podľa rozhodnutia matky volíme kŕmenie materským mliekom z fľašky metódou tzv. „Pacing“. Vždy však dbáme na to, aby dieťa opakovaným prikladaním k prsníku získavalo pozitívne skúsenosti s dojčením.

Prepustenie plne dojčeného nezrelého novorodenca do domáceho prostredia začína jeho prijatím na jednotku intenzívnej starostlivosti, pokračuje spoluprácou v multidisciplinárnom tíme a končí vytvorením stratégie dojčenia v domácom prostredí. Emocionálna pomoc a podpora skupiny matiek, ktoré predčasný pôrod osobne prežili a majú skúsenosti s dojčením nezrelého novorodenca pomáhajú matke vyrovnať sa so situáciou a posilňujú ju v role matky. Laktačné poradenstvo v domácom prostredí zabezpečujú zdravotnícki profesionáli - profesionálne laktačné konzultantky IPD o.z.

Tak, ako je každý predčasne narodený novorodenec individuálny vo svojom vývine, tak individuálna je aj jeho cesta k úspešnému dojčeniu! Laktačné poradkyne konatktami môžete nájsť na nasledujúcej stránke: https://institutdojcenia.eu/najst-laktacnu-konzultantku/

Mgr. Galková Michaela PhD., IBCLC

Inštitút pre podporu dojčenia, o.z. (SVK), Universitätsklinikum AKH Wien (AT)

Neonatologická sestra s 28-ročnou klinickou praxou v starostlivosti o nezrelých novorodencov na Slovensku i v zahraničí. Okrem práce sestry pôsobí ako mentor pre praktické vzdelávanie sestier na Univerzitnej klinike AKH Viedeň. V rámci komplexnej intenzívnej starostlivosti o predčasne narodených novorodencov pracuje ako profesionálna laktačná konzultantka s medzinárodným certifikátom IBCLC. Je autorom viacerých publikácií o dojčení, spoluautorom štandardných postupov a E-learningu o dojčení.

Založila a vedie Inštitút pre podporu dojčenia, o.z. na Slovensku, ktorý podporuje a zjednocuje vzdelávanie zdravotnických pracovníkov v oblasti dojčenia. Je lektorom a garantom akreditovaného štúdia profesionálnych latačných konzultantiek. Ako predseda správnej rady zastupuje členov Inštitútu pre podporu dojčenia, o.z. v Európskej aliancii laktačných konzultantov (ELACTA). Zároveň pôsobí ako koordinátor IBLCE (Interantional Broard of Lactation Consultant Examiners) pre Slovensko. Je členom Medzinárodnej asociácie laktačných konzultantov (ILCA) a aktívne sa podieľa na činnosti Sekcie sestier pracujúcich v neonatológii.

RSV je nebezpečným pôvodcom infekcií horných aj dolných dýchacích ciest u detí, na ktorý konkrétny liek neexistuje. Vyskytuje sa vo všetkých krajinách sveta a v Európe je u detí mladších ako 2 roky príčinou hospitalizácie až polovice prípadov akútnych infekcií dýchacích ciest. Patrí do kategórie respiračných vírusov, ktorý sa v našom podnebnom pásme vyskytuje sezónne, od jesene do jari. Sezónne sa vyskytujú aj iné respiračné vírusy ako je napr. vírus chrípky. Môžu byť tiež pre deti nebezpečné, avšak nie tak výrazne ako RSV. V USA zomrie každoročne viac detí na RSV infekciu, než na chrípku.

O tom, ako sa vírus šíri, prečo sú predčasne narodené deti rizikovou skupinou a ako ich môžeme chrániť, ale aj aký je rozdiel medzi tzv. imunoprofylaxiou - čo je práve prevencia proti nakazeniu predčasniatok - oproti klasickému očkovaniu, sme sa v našej rubrike „Opýtali sme sa za vás“ zhovárali s detskou pneumologičkou MUDr. Jaroslavou Orosovou st. Problematike RSV vírusu ako aj imunoprofylaxii RSV sa venuje už od r. 2002 a vo svojej detskej pľúcnej ambulancii v Ružinovskej poliklinike sa denne stretáva s respiračnými ochoreniami u detí. Okrem cenných informácií a rád, ako našich najmenších chrániť, nám ohľadom RS vírusu pre malicek.sk sprostredkovala aj zaujímavé údaje a štatistiky a dotkli sme sa aj mimoriadne aktuálnej téme, a síce respiračnému ochoreniu COVID-19.

Aktuálne sme na začiatku sezóny šírenia RS vírusu, čo znamená jeho prívlastok syncyciálny a koho tento vírus napáda?

RSV, čiže respiračný syncyciálny vírus je syncyciálnym preto, že z infikovaných buniek vytvára obrovské mnohojadrové útvary, syncytia. Je nebezpečný najmä pre najmladšie vekové kategórie detí. RSV spôsobuje také ochorenia, ako sú zápaly priedušiek a priedušničiek (bronchitídy a bronchiolitídy) či zápaly pľúc (pneumónie). Je vysoko nákazlivý. Približne dve tretiny detí sú infikované počas prvého roku života a takmer všetky sa s touto infekciou stretnú pred 2. rokom života. Čím mladšie dieťa vírus napadne, tým ťažší môže byť priebeh ochorenia. Výskyt RSV infekcie je u predčasne narodených detí o 20 % vyšší a máva ťažší priebeh ako v prípade donosených detí. Najzávažnejší priebeh infekcie je u detí medzi 2. až 7. mesiacom života. Väčšie deti ho môžu prekonať relatívne bez problémov len ako ľahký katar dýchacích ciest.

V čom je teda rozdiel, ak sa ním nakazí predčasne narodené a donosené dieťa? Čo robí z predčasniatok ohrozenú skupinu pred RSV a kto okrem nich patrí k rizikovým pacientom?

K tomu, aby sa dieťa narodilo s dokončeným vývojom pľúc, musí byť donosené do 38. týždňa tehotenstva. Predčasne narodené deti, ktorých počet každým rokom na Slovensku stúpa (aktuálne je to 7% z celkového počtu narodených detí a do roka je 4 - 5 tisíc detí), sa rodia v takom štádiu vývoja pľúc, kedy sa im ešte nestihnú vyvinúť pľúcne mechúriky, tzv. alveoly, ktoré sú veľmi dôležité pri výmene kyslíka medzi vdychovaným vzduchom a krvným riečiskom. Tie sa totiž tvoria až v poslednom štádiu vnútromaternicového vývoja. Dieťa, ktoré sa narodí predčasne, ich vyvinuté nemá, preto sú preň prvé roky vývoja kritické. Každá infekcia, ktorá by napadla ich pľúca, má omnoho ťažší priebeh ako u detí narodených v riadnom termíne. Aj bežná infekcia môže mať fatálne následky a tým, že dieťa nevládze dýchať, sa bez pomoci môže zadusiť.

U predčasne narodených detí sa môže vyvinúť chronické pľúcne ochorenie, ktoré sa volá bronchopulmonálna dysplázia. Je to najčastejšie chronické pľúcne ochorenie v detskom veku. Na jeho vzniku má výrazný podiel umelá pľúcna ventilácia, ktorú musia mať predčasne narodené deti bezprostredne po narodení. Ak sa k tomu navyše pridá infekcia, ich znížená funkcia sa ešte oslabí, čo môže viesť až k zástave dýchania. Priebeh RSV infekcie je v ich prípade oveľa ťažší. Zo skúseností vieme, že ak k nám prídu deti s diagnózou RS vírusu, po jej prekonaní sa budú k nám opakovane vracať. Bývajú častejšie choré, choroby bývajú dlhšie, nezriedka spojené aj s pískaním na hrudníku. Navyše je dokázané, že mávajú častejšie astmu. V tomto je zákernosť tohto vírusu, lebo je nebezpečný nielen akútnym ochorením, ale stopy po sebe zanecháva ešte po dlhý čas.

Dospelí, ktorí takmer všetci prekonali RSV infekciu v detstve, majú vytvorené špecifické protilátky proti RSV. Matka odovzdáva tieto protilátky svojmu dieťatku až v posledných troch mesiacoch tehotenstva, a preto schopnosť predčasne narodených detí brániť sa RSV infekcii je výrazne oslabená.

Medzi deti ohrozené infekciou RSV patria aj deti s vrodenou chybou srdca, u ktorých je RSV infekcia v 35 – 40 % smrteľná. Musia absolvovať niekoľko operácií, často majú oslabenú imunitu, stav je vždy vážny. Pre všetky tieto deti je akákoľvek infekcia hrozbou a zbytočnou komplikáciou.

Ako sa deti môžu týmto RSV infikovať? Ako sa prenáša a kde na svoj „cieľ“ číha?

Vírus sa šíri kvapôčkovou infekciou (nakazená osoba kašle, kýcha...), ale aj bežným telesným kontaktom, dotykom, bozkávaním alebo podávaním rúk. Veľmi jednoducho sa možno nakaziť i v preplnených a uzavretých priestoroch – v obchodných centrách, na akciách pre deti a pod. Vírus však prežíva i na povrchu predmetov, ako sú hračky, oblečenie či pracovný stôl. Navyše bábätká môžu ochorieť aj od svojho staršieho súrodenca. Na koži RS vírus prežíva 20 minút, na povrchu kuchynskej linky až 6 hodín. Človek s dobre fungujúcou imunitou vylučuje RS vírus ešte 7 dní potom, ako infekciu prekonal.

Aké sú typické príznaky tohto ochorenia a podľa čoho ho odlíšime od iných respiračných ochorení?

Príznaky RSV infekcie môžu byť spočiatku podobné, aké bývajú pri bežnom prechladnutí: horúčka, nádcha, podráždenosť dieťatka, nechutenstvo. Ak sa však infekcia rozšíri do pľúc, stav sa výrazne zhorší a na dieťati možno pozorovať silnejší a častejší kašeľ, kýchanie, dýchacie ťažkosti, vrátane dýchavice (pískavý zvuk pri dýchaní) a zrýchleného dychu, lapanie po dychu, modré pery alebo končeky prstov, dehydratáciu, výraznú podráždenosť alebo, naopak, apatiu, dieťatko sa zadýcha pri dojčení, môže sa odťahovať od prsníka, alebo prestáva piť z fľaše, pretože nestačí s dychom.

Ak už sa dieťatko RS vírusom nakazí, aký je priebeh ochorenia, aké komplikácie môže spôsobiť a ako sa lieči?

Ihneď, ako rodičia spozorujú prvé príznaky ochorenia, je nutné aby kontaktovali lekára. Ak by to neurobili, stav dieťaťa sa začne zhoršovať, pretože sa infekcia začne šíriť do pľúc. Dieťa môže dostať horúčku, dýchanie sa výrazne sťaží, môže sa objaviť počuteľné pískanie či kašeľ, známky srdcového zlyhávania. Deti, ktoré patria do niektorej z rizikových skupín, nezriedka končia na jednotke intenzívnej starostlivosti a kyslíkovej liečbe, niekedy znovu na umelej pľúcnej ventilácii, ba dokonca môže ochorenie skončiť i smrťou dieťaťa. V takýchto prípadoch je liečba mimoriadne náročná. Navyše neexistuje kauzálna liečba RSV infekcie (pozn. liečba zameraná na príčinu ochorenia). Antibiotiká nie sú účinne, keďže ide o vírusovú infekciu. Dôraz preto dávame na prevenciu.

Prevencia je teda najdôležitejším aspektom v súvislosti s RS vírusom, v čom spočíva táto ochrana predčasniatok pred ním?

Preventívne opatrenia chránia život detí. Na to, aby rodič maximalizoval ochranu svojho dieťaťa, najmä, ak ide o dieťa, ktoré patrí do niektorej z rizikových skupín, je nutné:

• dodržiavať zásady hygieny pri kontakte s dieťaťom (skôr, ako sa ho budete dotýkať, umyte si ruky mydlom a teplou vodou alebo si ich opláchnite dezinfekčným roztokom);
• ak ste prechladnutí alebo máte horúčku, namiesto bozkávania svoje dieťatko láskyplne objímajte;
• nedovoľte ľuďom s príznakmi prechladnutia alebo horúčkou kontakt s vaším dieťaťom;
• neohrozujte dieťa fajčením, rozhodne zakážte fajčenie komukoľvek vo vašom byte;
• vyvarovať sa miestam s veľkým počtom ľudí a klimatizáciou (nákupné centrá, masové aktivity pre rodiny s deťmi).
• Predčasne narodenému dieťaťu s chronickým pľúcnym ochorením väčšinou neodporúčam skoré zaradenie do kolektívu pre vysoké riziko infekcie dýchacích orgánov.
• Nie je vhodné ani navštevovanie nákupných či materských centier.

Pokiaľ sa dieťaťu výborne darí prvé 3 roky, nebýva choré, môžeme zvážiť nástup do kolektívneho zariadenia. Rodičov tiež upozorňujeme na to, že do dvoch rokov veku ich dieťaťa nie je vhodné cestovať s ním lietadlom alebo absolvovať pobyt vo vysokohorskom prostredí, pretože je tam v ovzduší nižšia koncentrácia kyslíka a mohlo by im to spôsobiť problémy.

Predčasniatka chránime aj podávaním špecifických obranných látok, tzv. imunoprofylaxie. Aký je rozdiel medzi touto látkou a klasickými povinnými či nepovinnými očkovaniami u detí?

Proti vírusovým ochoreniam, ktorým je aj RSV infekcia, nepoznáme špecifickú liečbu. O to dôležitejšia je ochrana pred takými ochoreniami. Takou je aj imunoprofylaxia RSV, ktorú pacienti nesprávne nazývajú očkovanie. Do organizmu dieťaťa vpravujeme protilátky proti RSV, ktoré sa naviažu na RS vírus práve na tie miesta, ktorými by sa inak vírus naviazal na bunku. Ten sa už nemá ako prichytiť, a takto sa zabráni vzniku. Pozor, nejde teda o očkovanie, pri ktorom podáte oslabeného pôvodcu ochorenia a telo si musí vytvoriť protilátky, ale ide o podanie už hotových protilátok! Po podaní tejto špecifickej protilátky sa príznaky RSV infekcie, ako napríklad pískanie na prieduškách, vyskytli opakovane len u 6,4 % detí z 349 pozorovaných. Na porovnanie v skupine 95 detí, ktorým nebola podaná účinná protilátka, dochádzalo k infekciám až u 18,9 % pozorovaných.

Kedy a komu sa liek podáva? Kto ho dieťaťu predpisuje ? Aké sú kritériá schválenia pre dieťatko? Ako sa liek znáša, akú sú nežiaduce účinky?

V čase maximálneho výskytu tohto vírusu, čo je v našich zemepisných šírkach v mesiacoch november až apríl kalendárneho roka, podávame rizikovým deťom humanizovanú monoklonovú IgG1 protilátku anti-RSV, nazvanú palivizumab (Synagis). Je dôležité, aby dieťa dostávalo dávky pravidelne v mesačných intervaloch celkovo 5-krát tak, aby sa zabezpečila primeraná ochrana počas celej RSV sezóny, vzhľadom na to, že hladina protilátok po 20 dňoch klesá. Po 18 ročných skúsenostiach môžem konštatovať, že sme takmer nemali nepriaznivé reakcie. Je bezpečná a hlavne účinná a deti ju veľmi dobre tolerujú.

Indikačné kritériá pre sezónu výskytu RSV v r. 2020-2021:

• Deti predčasne narodené pred 28. až 32. týždni tehotnosti a na začiatku sezóny sú mladšie ako 6 mesiacov.
• Deti narodené v 33.-35. týždni tehotnosti, ak sú na začiatku sezóny mladšie ako 6 mesiacov a majú aspoň 1 rizikový faktor, zatiaľ čo deti narodené v 33. -35. týždni za rovnakých podmienok, ale majú aspoň 2 rizikové faktory.
• Deti s chronickým pľúcnym ochorením ,bronchopulmonálnou dyspláziou, ak za posledných 6 mesiacov pred RSV sezónou vyžadovali liečbu.
• Deti s hemodynamicky významnou vrodenou vývojovou chybou srdca , ktoré sú mladšie ako 24 mesiacov.
• Deti narodené pred 32. týždňom tehotnosti, ktoré sú práve hospitalizované na JIS a boli v dokázanom kontakte s RSV ochorením.

Liečbu môže indikovať neonatológ, detský kardiológ a detský pneumológ vo vybraných neonatologických pracoviskách s resuscitačnou starostlivosťou, v perinatologických centrách, v detskom kardiocentre a vo vybraných detských pľúcnych ambulanciách. Podlieha schváleniu revíznym lekárom. Pre predčasne narodené deti, ktoré spĺňajú indikačné kritéria, je jeho podávanie plne hradené všetkými zdravotnými poisťovňami.

Nie len vírus je „aktívny“ počas sezóny, ale aj podávanie imunoprofylaxie podlieha tejto sezóne. Prečo sa liek nepodáva celoročne?

RS vírus sa u nás začne objavovať od jesene do jarných mesiacov. Jeho výskyt je potom celú zimu. Málokedy ho zaznamenáme po marci až apríli kalendárneho roka. Preto aj imunoprofylaxiu má význam podávať len v mesiacoch jeho výskytu. Nevzniká po nej trvalá imunita. Vzhľadom k tomu, že platí úmera, že čím je dieťa mladšie, tým je priebeh ochorenia závažnejší, podávame ju len prvý rok života predčasne narodených detí a to podľa uvedených indikačných kritérií. Sú však aj deti s bronchopulmonálnou dyspláziou, ktoré sú závislé na kyslíku aj po prvom roku života a tam pokračujeme v jej podávaní aj ich druhý rok života, znovu v sezóne výskytu RSV.

Nenachádzame sa však v začiatku sezóny RSV, ale aktuálne aj v období šírenia COVIDu-19, aké sú Vaše odporúčania pre rodičov predčasne narodených (ale aj donosených) detí v súvislosti s respiračnými ochoreniami?

Obvyklý ľudský koronavírus, ako bol známy pred rokom 2002, je sezónny vírus. Vyvoláva nezávažné hnačkové ochorenia alebo respiračné ochorenia s postihnutím horných dýchacích ciest. Obyčajne sa nedostal do dolných častí dýchacích systému. COVID-19 je infekčné ochorenie, vyvolané koronavírusom SARS-CoV-2. Najzávažnejší priebeh ochorenia sa pozoruje u pacientov starších, s inými pridruženými ochoreniami. Rizikovou skupinou sú pacienti nad 60 rokov, a pacienti s chronickými ochoreniami. Deti s SARS-CoV-2 môžu mať mnoho nešpecifických príznakov, alebo len niektorý z uvedených, napríklad len gastrointestinálne, alebo len respiračné. Príznaky sú veľmi podobné iným ochoreniam v detskom veku, ako je napr. chrípka, streptokokový zápal hrdla alebo alergická nádcha. Uvádza sa, že až 45% detí nemá žiadne príznaky. Nedávne štúdie ukázali, že počet hospitalizovaných detí je nízky (8,0 na 100 000 obyvateľov). Skutočná incidencia SARS-CoV-2 infekcie u detí nie je presne známa.

Zásadný rozdiel medzi COVID-19 a RSV je v tom, že zatiaľ čo pri COVID-19, čím je človek starší, tým je priebeh ochorenia ťažší, pri RSV je to presne naopak. Čím je dieťa mladšie, tým je ochorenie ťažšie. U starších detí a dospelých sa často prejaví len ako ľahký katar dýchacích ciest alebo ako riedky výtok z nosa. U predčasne narodených detí však môže spôsobiť ich úmrtie. Na rozdiel od COVID - 19, kedy dieťa môže byť len nosičom vírusu a klinické prejavy ochorenia sa nemusia prejaviť, pri ochorení RSV sú vždy prítomné prejavy ochorenia.

Bude potrebné sledovať, ako sa bude správať COVID - 19 súbežne s chrípkou a RSV infekciou. To je niečo, čo ešte nepoznáme. Klinicky sa niekedy dá ochorenie COVID-19 ťažko odlíšiť od iných ochorení spôsobených ostatnými respiračnými vírusmi, pretože má podobné prejavy. Pre rozlíšenie sú potrebné vyšetrenia - PCR test, antigénový test alebo protilátky. Od mája 2020 bolo napr. v USA zaznamenaných niekoľko prípadov ochorenia COVID-19 aj u novorodencov, narodených matkám s podozrením alebo s už potvrdenou infekciou. Ťažký priebeh ochorenia s potrebou umelej pľúcnej ventilácie je však u novorodencov zriedkavý. Covid-19, podobne ako RSV, je vysoko rizikový pre predčasne narodené deti. Podávanie imunoprofylaxie počas COVID-19 je mimoriadne dôležité. Ak ochorie dieťa, ktoré dostalo imunoprofylaxiu, je u neho ochorenie RSV menej pravdepodobné a treba pátrať po inej príčine. Ak prebieha u dieťaťa bez imunoprofylaxie súčasne RSV ochorenie a Covid-19, stav je tak vážny až kritický, že máme len malú šancu zachrániť dieťaťu život.

U všetkých detí a zvlášť tých, ktoré už majú niektorú závažnú diagnózu platí, že je to rodič, kto je s ním vo veľmi úzkom kontakte a preto by mal o to dôslednejšie dodržiavať hygienické opatrenia.

Za rozhovor ďakuje V. Kmetóny Gazdová

Všetky detailné informácie nájdete aj na stránke: www.rsvirus.sk

Bratislava, november 2020 - Na Slovensku je už tradíciou, že november nie je len mesiacom významných historických udalostí, ale jeho stred patrí úplne najmenším a najkrehkejším – predčasne narodeným deťom. Aj tento rok OZ Malíček pripravilo pri príležitosti Svetového dňa predčasne narodených detí viacero aktivít, ktorými vyjadríme nielen spolupatričnosť, ale aj podporu týmto bojovníkom a ich rodinám. Už tradične sa 17. novembra zahalí Slovensko do purpurovej farby a najväčšie dominanty sa rozsvietia farbou predčasniatok. Čaká nás však aj veľa noviniek, výziev, ale aj osobných odkazov rodičom, ktorí sú so svojimi predčasne narodenými deťmi na začiatku ich neľahkej cesty, od rodičov, ktorí si ňou už prešli. Záštitu nad Svetovým dňom predčasne narodených detí 2020 prevzala prevzala prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Každé 11. dieťa na Slovensku príde na svet predčasne, ročne je to viac ako 5 000 detí. Iba za posledných 15 rokov vzrástol počet predčasne narodených detí na Slovensku o viac ako 30%. „Predčasný pôrod je vážny problém, ktorý prináša do rodín mnoho neistoty a strachu. Radosť z narodenia bábätka sa razom zmení na boj o jeho život, ktorý nemusí vždy skončiť úspešne. Predčasne narodené deti mnohokrát vážia menej ako kilogram a ich prognózy do budúcnosti bývajú nejasné,“ opisuje Ľubica Kaiserová, predsedníčka a zakladateľka Občianskeho združenia Malíček.

Práve to poskytuje podporu rodinám predčasniatok na Slovensku už deväť rokov a ktoré pri príležitosti Svetového dňa predčasne narodených detí zvyklo organizovať viaceré podporné podujatia naprieč celou republikou. Tento rok sa niektoré v dôsledku opatrení v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 presunú do online priestoru, iné na nasledujúci rok.

November v purpurovom šate, #NaseSrdciaSuPurpurove

Aj tento rok sa ocitáme v novembri, ktorý v sebe skrýva viacero symbolov, no pre nás, rodičov a priateľov predčasne narodených detí, je november mesiacom najmä PURPUROVÝM. Počas neho nás čaká nasvecovanie najväčších slovenských dominánt purpurovou farbou, ale do tejto farby predčasniatok sa zahalia aj ľudia, ktorí sa zapoja do tohtoročnej výzvy #NaseSrdciaSuPurpurove. Jej cieľom je vyjadriť podporu a spolupatričnosť s ostatnými, ktorých sa predčasný pôrod priamo alebo nepriamo týka.

Rodiny predčasniatok, ich priatelia, podporovatelia, ale aj samotné detičky narodené predčasne sa oblečú do odevov purpurových odtieňov a prostredníctvom sociálnych sietí z tohto vznikne krásna pomyselná reťaz, ktorá nás počas celého mesiaca bude spájať a dodávať silu a radosť zo zázraku života, akým predčasne narodené deti sú.

Táto výzva zároveň vyplní priestor pôvodných dlhoročných sprievodných aktivít naprieč celým Slovenskom, ako napr. Slávnostný koncert v Prešove, Stretnutie rodín predčasniatok v Košiciach a pod.

PURPUROVÉ SLOVENSKO

Podporu tejto výzve už tradične vyjadrilo 1O slovenských miest nasvietením 15 najväčších dominánt purpurovou farbou. 17. 11. 2020 sa pri príležitosti Svetového dňa predčasne narodených detí rozžiaria touto farbou predčasniatok nasledujúce dominanty:

• Bratislava – Nová budova Slovenského národného divadla
• Košice - Dóm sv. Alžbety a súsošie Immaculata
• Prešov – historická budova Mestskej radnice a Vodárenská veža
• Banská Bystrica - Hodinová veža
• Martin - Divadelné námestie
• Nové Zámky - Mestský úrad a Kino Mier
• Nitra - Chrenovský most a Divadlo A. Bagara
• Trnava - Mestská radnica
• Bardejov – Mestská radnica
• Holíč – Zámok

Mamy mamám, #niestevtomsami

Nikto nedokáže podporiť druhého tak, ako ten, kto si rovnakou cestou prešiel. Preto teraz, v neľahkej dobe, OZ Malíček pripravil viac ako 400 ks balíčkov pre mamy, ktoré majú svojich bojovníkov a bojovníčky na neonatologických oddeleniach po celom Slovensku.

Balíčky okrem ručne háčkovaných darčekov obsahujú aj osobné odkazy od mám predčasne narodených detí, ktoré si touto náročnou cestou začiatkov so svojimi deťmi prešli pred časom. Okrem vrúcnych a povzbudivých slov obsahuje kartička aj meno ich dieťatka, týždeň narodenia a váhu, ktorá v mnohých prípadoch nedosahuje ani 800 či 1000g. Dnes sú z týchto detí životaschopné, šikovné, život a rodičov milujúce malé osobnosti, ktoré dokazujú, že zázraky sa na tomto svete dejú.

Pomáhajte s nami

Zapojiť sa môže široká verejnosť nielen oblečením v purpurových odtieňoch, zdieľaním svojich purpurových príspevkov medzi priateľmi, svojich fotiek či fotiek nasvietených dominánt z jednotlivých miest, ale vyjadriť svoju podporu a spolupatričnosť môže ktokoľvek aj finančne prostredníctvom darovacieho formuláru na náš účet, z ktorého OZ Malíček financuje všetky aktivity na pomoc predčasne narodeným deťom a ich rodinám.

Vďaka tejto finančnej podpore budeme môcť aj naďalej realizovať naše projekty, zabezpečovať materiálne vybavenie do perinatologických centier a neonatologických oddelení a pomáhať tak tým najmenším. OZ Malíček tým napĺňa svoju víziu, aby predčasne narodené deti mohli byť spolu s rodičmi od prvej chvíle a aby prítomnosť blízkych bola vnímaná ako súčasť najlepšej starostlivosti.

Darovací formulár: https://www.malicek.sk/pomahajte-s-nami/pomahajte-financne

Purpurové srdce

V dôsledku súčasnej situácie sa presúva benefičný galavečer Purpurové srdce, oceňovanie osobností, ktoré sa práve svojou činnosťou a pôsobením pričinili o zlepšenie situácie predčasne narodených detí – či už na akademickej, nemocničnej alebo domácej pôde. „Purpurové srdcia sú silné ako všetky nedonosené deti, nie však natoľko silné, aby vydržali tvrdý úder. Život a smrť ide ruka v ruke a my môžeme ďakovať medicíne, pokroku a predovšetkým starostlivosti zdravotného personálu za to, že aj extrémne nezrelé deti sú dnes medzi nami – veselé a plné života,“ uviedla predsedníčka OZ. Oceňovanie sa podľa jej slov presúva na nasledujúci rok, kedy, veríme, bude už situácia nie len na Slovensku lepšia.

***

Na Slovensku sa ročne narodí okolo 55 tisíc detí, pričom každé 11. dieťa príde na svet predčasne, teda medzi 24. až 36. týždňom tehotenstva. „Štandardné“ tehotenstvo pritom trvá 40 týždňov. Dlhodobé zdravotné následky sa práve u predčasniatok vyskytujú 10-krát častejšie ako u donosených novorodencov a v celej Európe nedonosené deti predstavujú najväčšiu skupinu detských pacientov. Za posledných 15 rokov vzrástol počet predčasne narodených detí na Slovensku o takmer tretinu.

K zvýšeniu povedomia o problematike predčasne narodených detí každoročne napomáha aj Svetový deň predčasne narodených detí, ktorý si celý svet pripomína 17. novembra. Bol založený európskymi rodičovskými organizáciami a rodičmi predčasne narodených detí, ktorí sa rozhodli informovať o problematike predčasných pôrodov. Od roku 2011 má oficiálne čestné miesto už aj v slovenskom kalendári.

Starostlivosť o predčasne narodené deti je nesmierne náročná. Občianske združenie Malíček už deväť rokov poskytuje podporu rodinám predčasne narodených detí na Slovensku. Malíček vznikol z iniciatívy rodičov s podobnými skúsenosťami s predčasným narodením dieťaťa. Ako ďalej vysvetľuje Ľubica Kaiserová z občianskeho združenia Malíček a zároveň staničná sestra na oddelení s predčasne narodenými deťmi: „Malíček svojimi aktivitami zvyšuje osvetu o problematike predčasne narodených detí a poskytuje cenné a hlavne praktické informácie a podporu rodičom. Našim poslaním je byť mostom medzi rodinou a nemocnicou.” Malíček zároveň spolupracuje s medzinárodnou organizáciou EFCNI (Európska nadácia pre zdravie novorodencov), ktorá sa zameriava na tvorbu štandardov zdravotnej starostlivosti o nezrelých novorodencov.

Ďakujeme našim partnerom: AbbVie, Pampers, Chiesi, Nestlé, Medela, Nutricia, Slovenská neonatológia a Sekcia sestier pracujúcich v neonatológii.

(mal)

Motto, ktorým si dnes celý svet pripomína osvetu ochorenia nazývaného preeklampsia. Ideou tejto kampane je zvýšiť povedomie o preeklampsii s cieľom odhaliť ju čo najskôr, aby liečba oddialila, prípadne odvrátila možné komplikácie. Tie totiž znamenajú vážne ohrozenie pre tehotnú ženu i jej bábätko. Pri príležitosti 22. mája, Svetového dňa preeklampsie, sme sa na túto tému zhovárali s gynekologičkou a pôrodníčkou MUDr. Evou Korňanovou z Perinatologického centra, I.gynekologicko-porodníckej kliniky LFUK a UNB Antolská.

Vážna diagnóza, ktorá postihuje tehotné ženy rôzneho veku, rôznej telesnej hmotnosti, dokonca aj tie, ktoré nepatria do skupiny rizikových rodičiek. “Preeklampsia je ochorenie, ktoré je viazané len na tehotenstvo. Vzniká buď "de novo" po 20. týždni gravidity, alebo sa pridruží k hypertenzii, ktorá je diagnostikovaná už pred tehotenstvom, alebo pred 20. týždňom,” vysvetľuje dr. Korňanová. Jej nebezpečenstvo je o to väčšie, že žena nemusí pociťovať žiadne závažné komplikácie, príznaky preeklampsie sú totiž zameniteľné s bežnými tehotenskými problémami. Tehotnej žene, ktorá sa cíti byť v poriadku, naznačí, že sa niečo deje, až lekár pri prehliadke, kedy sa objaví prvý hlavný znak, a to je vysoký krvný tlak. Pôrodníčka uvádza, že okrem hypertenzie majú pacientky opuchy a zvýšený odpad bielkovín v moči. “U niektorých sú prítomné aj ďalšie pridružené neurologické a hematologické ťažkosti, ako bolesť hlavy, kŕče, prejavy krvácania, zmeny v krvných parametroch,” dopĺňa hlavné príznaky diagnózy.

Ako ďalej doktorka zdôrazňuje, uvedené sa deje v dôsledku zníženej funkcie niektorých orgánov, najmä pečene, obličiek a placenty. “Tieto príznaky sú podľa ich rozsahu nebezpečné pre matku. V dôsledku zníženej funkcie placenty sa môže dostatočne nevyvíjať aj plod. Tomu hovoríme rastová reštrikcia, retardácia alebo zaostávanie v raste,” vysvetľuje dr. Korňanová. Podľa jej slov je to spôsobené tým, že plod začne šetriť prijímané živiny, ktoré dostáva cez placentu od matky a dáva ich najdôležitejším orgánom v tele (mozgu, srdcu a nadobličkám). “Toto sa odborne nazýva centralizácia obehu plodu, ktorú diagnostikujeme zmenenými prietokovými parametrami matky a plodu pri ultrazvukovom vyšetrení,” dodáva základné metódy pri vyšetrení tehotnej ženy pôrodníčka.

Počas každej návšetvy v poradni počas gravidity sa realizuje kontrola moču na prítomnosť bielkoviny a kontrola krvného tlaku. “Rizikové pacientky a pacientky, u ktorých zistíme hraničné hodnoty tlaku, si doma tlak sledujú a prípade zvýšeneho tlaku by mali včas podstúpiť liečbu,” objasňuje lekárka, ktorá však dodáva, že ak sa u pacientky objaví vyšší tlak, neznamená to hneď preeklampsiu, ale podľa jej slov, tlak je každopádne dôležité mať pod kontrolou.

Jedinou liečbou preeklampsie vo vyššom štádiu tehotenstva, je jeho ukončenie. “U pacientok, u ktorých je však v prvom trimestri zvýšené riziko vzniku preeklampsie, sa doporučuje užívať kyselinu acetylsalicylovú (aspirin-firemný názov, ASA) v dávke 150mg denne. V štúdiach bolo totiž dokázané, že jej pravidelné užívanie znížilo riziko vzniku preeklampsie pred 34. gestačným týždňom, ako aj znížilo potrebu medicínskeho zásahu v gravidite a pri pôrode,” dodáva doktorka k súčasným poznatkom medicíny v tejto oblasti. Zároveň spomína aj výskumy, ktoré už dlhší čas prebiehajú v oblasti skríningu preeklampsie pomocou biochemických a ultrasonografických markerov. “Viaceré štúdie porovnávajú optimálny čas skríningu a použitie kombinácie markerov,” dodáva na záver k tomuto ochoreniu dr. Korňanová.

Včasné vyšetrenie a včasné odhalenie komplikácií môže odvrátiť vážne zdravotné problémy a ohrozenie tehotnej ženy i jej dieťatka. Celosvetová kampaň preto upozorňuje na toto závažné ochorenie nazývané preeklampsia a zvyšuje povedomie o možnostiach vyšetrení, ktoré v mnohých prípadoch môžu zachrániť hneď dva životy – život matky aj jej bábätka. Preto majme na pamäti (nielen) v tomto čase heslo tejto iniciatívy – KONAŤ VČAS, VYŠETRIŤ VČAS!

Za rozhovor ďakuje V. Kmetóny Gazdová

22.5.2020

Mama Dominika svoje rozprávanie o jej malej Dorotke začína náročným bojom o každý jeden deň v brušku. Podľa jej slov to bola ťažká cesta, ale Dorotka je jednou z tých veľkých bojovníčok, ktoré sa v teple bruška držali ako kliešť až do chvíle, keď už to inak nešlo a kvôli ulcelóznej kolitíde mamy musela na svet.

"Dorotka sa narodila v 26. gestačnom týždni s váhou 670g. To, že naozaj chce žiť, dokázala už na pôrodnej sále, keď svojím prvým nádychom privítala tento svet. Bez dýchacích prístrojov sme sa nezaobišli, Dorotka ich však vždy “predýchavala” a tým nám dávala najavo ako veľmi chce veci robiť sama. A to aj neustálym vyťahovaním si nosogastrickej sondy a pomerne živými pohybmi, ktoré sme poznali už z bruška," opisuje mama Dominika.

Na jej este do náručia svojich rodičov sa Dorotka stretla s niekoľkými infekciami, má za sebou viaceré trasfúzie, aj operáciu očí v NÚDCH Kramáre kvôli retinopatii. "V týchto dňoch je Dorotka ešte na klinike detskej pneumológie a ftizeologie NDÚCH Podunajské Biskupice, za účelom získania oxygenoterapie do domácej liečby," dopĺňa mama malej bojovníčky.

V jej 101. deň života vážila 2300g a papať sa spolu s maminou ešte stále učí, podstatné je však, že prospieva a rastie.

"Za pomoci skvelých lekárov a sestričiek z nemocnice sv. Cyrila a Metoda sa z našej palculienky postupne stávalo bábätko, akým je dnes. Obetavá starostlivosť mnohých lekárov jej zachraňovala život a milá náruč sestričiek spríjemňovala chvíle, keď s ňou nemohla byť mama, či ocko. Starali sa tam o ňu ako o vlastnú, len vďaka nim ju tu dnes máme," ďakuje Dorotkina mama za svoju dcérku všetkým zdravotníkom, ktorí pomáhali jej malej hrdinke v boji o svoje miesto na tomto svete.

Aj keď cesta statočnej Dorotky nezačala jednoducho, prajeme jej veľa zdravia, šťastia, lásky a s pribúdajúcimi gramami a centimetrami stále menej a menej lekárskych kontrol a veľa sily udýchať najmä tie radostné chvíle, ktoré ju doma s milujúcimi rodičmi čakajú.

Všetko najlepšie do života, Dorotka!

Mama Dominika svoje rozprávanie o jej malej Dorotke začína náročným bojom o každý jeden deň v brušku. Podľa jej slov to bola ťažká cesta, ale Dorotka je jednou z tých veľkých bojovníčok, ktoré sa v teple bruška držali ako kliešť až do chvíle, keď už to inak nešlo.

"Dorotka sa narodila v 26. gestačnom týždni s váhou 670g. To, že naozaj chce žiť dokázala už na pôrodnej sále, keď svojím prvým nádychom privítala tento svet. Bez dýchacích prístrojov sme sa nezaobišli, Dorotka ich však vždy “predýchavala” a tým nám dávala najavo ako veľmi chce veci robiť sama. A to aj neustálym vyťahovaním si nosogastrickej sondy a pomerne živými pohybmi, ktoré sme poznali už z bruška," opisuje mama Dominika.

Na jej este do náručia svojich rodičov sa Dorotka stretla s niekoľkými infekciami, od začiatku ju potrápila ulcelózna kolitída, má za sebou viaceré trasfúzie, aj operáciu očí v NÚDCH Kramáre kvôli retinopatii. "V týchto dňoch je Dorotka ešte na klinike detskej pneumológie a ftizeologie NDÚCH Podunajské Biskupice, za účelom získania oxygenoterapie do domácej liečby," dopĺňa mama malej bojovníčky.

V jej 101. deň života vážila 2300g a papať sa spolu s maminou ešte stále učí, podstatné je však, že prospieva a rastie.

"Za pomoci skvelých lekárov a sestričiek z nemocnice sv. Cyrila a Metoda sa z našej palculienky postupne stávalo bábätko, akým je dnes. Obetavá starostlivosť mnohých lekárov jej zachraňovala život a milá náruč sestričiek spríjemňovala chvíle, keď s ňou nemohla byť mama, či ocko. Starali sa tam o ňu ako o vlastnú, len vďaka nim ju tu dnes máme," ďakuje Dorotkina mama za svoju dcérku všetkým zdravotníkom, ktorí pomáhali jej malej hrdinke v boji o svoje miesto na tomto svete.

Aj keď cesta statočnej Dorotky nezačala jednoducho, prajeme jej veľa zdravia, šťastia, lásky a s pribúdajúcimi gramami a centimetrami stále menej a menej lekárskych kontrol a veľa sily udýchať najmä tie radostné chvíle, ktoré ju doma s milujúcimi rodičmi čakajú.

Všetko najlepšie do života, Dorotka!

OZ malíček dlhodobo plní úlohu pomyselného mosta medzi rodinami predčasne narodených detí a odbornou verejnosťou. Práve partnerstvo s odbornou verejnosťou je zárukou a dôkazom, že pomoc združenia je smerovaná cielene, profesionálne a na miesta, kde je to potrebné. Len tak môžu byť napĺňané naše ciele a vízie, aby predčasne narodené deti mohli byť spolu s rodičmi od prvej chvíle a aby prítomnosť blízkych bola vnímaná ako súčasť najlepšej starostlivosti.

"Spojenie je začiatok, stretávanie sa je pokrok, spolupráca je úspech." - Henry Ford

Združenie dlhodobo spolupracuje s Neonatologickou sekciou Slovenskej pediatrickej spoločnosti (SPS) a Sekciou sestier pracujúcich v neonatológii pri Slovenskej lekárskej spoločnosti. Sme jedným zo 65 aktívnych členov medzinárodnej organizácie EFCNI (The European Foundation for the Care of Newborn Infants).

DÔLEŽITÉ PARTNERSTVÁ

Aby sme mohli realizovať naše ciele v pomoci predčasne narodeným deťom a ich rodinám zvládať náročné obdobie počas pobytu v nemocnici, kým si svojho malého bojovníka či bojovníčku odnesú domov, naša spolupráca je intenzívna aj s perinatologickými centrami na Slovensku.

Táto spolupráca má spoločného menovateľa - predčasniatka, a za účelom pomáhať im spoločne zvládať ich neľahkú cestu príchodu na tento svet, bola založená ODBORNÁ RADA.

ODBORNÁ RADA

Ide o poradný orgán združenia, ktorého cieľom je poskytnúť odborný pohľad a usmernenie organizácie a jej činností, poskytovať skúsené poradenstvo z medicínskeho hľadiska, podporovať a podnecovať skúmanie nových vedeckých poznatkov a výskumov a poskytovať odbornú garanciu pripravovaných dokumentov.

Členky Odbornej rady:

• Neonatológia Antolská

》Doc. MUDr. Darina Chovancová, prednostka kliniky, Novorodenecká klinika M. Rusnáka SZU a UNB, Bratislava – Antolská

》MUDr. Ľubica Pejhovská, zástupkyňa prednostky, Oddelenie patologických novorodencov Novorodenecká klinika M. Rusnáka SZU a UNB, Bratislava – Antolská

》Mgr. Maria Hermanová, vedúca sestra

》Mgr. Zuzana Navrátilová, PhD., psychologička, Novorodenecká klinika M. Rusnáka SZU a UNB, Bratislava – Antolská

• Neonatológia Banská Bystrica

》MUDr. Jana Nikolinyová, PhD., prednostka kliniky, Neonatologická klinika SZU, FNsP Banská Bystrica

》PhDr. Renáta Černáková, vedúca sestra

• Neonatológia Košice

》MUDr. Vanda Chovanová, primárka, Oddelenie neonatologickej intenzívnej medicíny, Košice

》PhDr. Jana Bazárová, vedúca sestra

》Mgr. Valéria Vargová, staničná sestra

• Neonatológia Martin

》Doc. MUDr. Katarína Maťašová PhD., zástupkyňa prednostu kliniky, Neonatologická klinika UK JLF a UN Martin

》Mgr. Tatiana Mikitová, vedúca sestra

• Neonatológia Nové Zámky

》MUDr. Klaudia Demová PhD., primárka, Perinatologicko-neonatologické centrum, Neonatologická klinika VŠ ZaSP sv. Alžbety

》PhDr. Gabriela Magyarová, PhD., vedúca sestra

• Neonatológia Prešov

》MUDr. Zuzana Vojteková, primárka, Perinatologické centrum, oddelenie neonatoloógie, Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reinmana

》MUDr. Iveta Reváková, neonatologická lekárka, čestná členka

》Mgr. Ľubica Gimecká, vedúca sestra

• Inštitút na podporu dojčenia

》Mgr. Michaela Galková, PhD. IBCLC, laktačná poradkyňa

Súvisiace odkazy: SPOLUPRÁCA JE ÚSPECH

Tretí marec je Svetovým dňom vrodených vývinových chýb. Cieľom tohto dňa je od roku 2015 zvýšiť povedomie o týchto chybách, ich výskyte, prevencii, liečbe a poskytovaných službách. Najčastejšími vývinovými chybami sú srdcové ochodenia, o ktorých detaily v prípade predčasne narodených detí priblížila známa detská kardiologička MUDr. Zuzana Krč-Turbová.

Vývinové z obdobia vývinu

Vrodené vývinové chyby vznikajú – už napovedajúc podľa ich názvu – v období vnútromaternicového vývinu dieťatka. „Kritické obdobie vývinu je 3. - 10. týždeň, kedy sa vytvárajú základy pre jednotlivé orgány a orgánové systémy. Zásah v tomto období môže mať štruktúrový, alebo funkčný charakter. V prvom prípade dochádza, keď je narušený alebo neúplný vývin orgánu, doslova malformácia (znetvorenie), alebo orgán úplne chýba, funkčný charakter chyby sa nemusí prejaviť hneď po narodení, ale odhalí sa až neskôr, keď sa u detí začnú prejavovať závažné a, často nezvratné, príznaky (symptómy),“ opisuje dr. Krč-Turbová. Ako dodáva, 30% všetkých vrodených chýb a viac ako 3000 chorôb je čiastočne alebo úplne podmienených geneticky. Nie každá vrodená chyba je dedičnou, avšak každá dedičná choroba má genetickú príčinu a každá vrodená chyba alebo choroba je výsledkom kombinácie genetických faktorov a faktorov vonkajšieho prostredia.

Ročne sa s vývinovými chybami celosvetovo rodí takmer 8 mil. detí, na Slovensku je to vyše 2 percent detí. Najčastejšie sa tieto chyby týkajú detského srdiečka, avšak podľa slov odborníčky vďaka pokroku súčasnej medicíny mnohé z detí s vývinovými chybami srdca tešia plnohodnotnému životu bez väčších či menších obmedzení. Dôležitá je prevencia, ale aj aktívne vyhľadávanie ochorení – skríning (prenatálny – počas tehotenstva pred narodením dieťatka, postnatálny – po narodení, celoplošný – u každého novorodenca, selektívny – u bábätiek so zvýšeným predpokladom určitej poruchy alebo choroby).

Najpočetnejšou skupinou sú ochorenia srdca

Vrodené vývinové chyby srdca sa zúčastňujú približne v 35% na všetkých vývojových anomáliách narodených detí. „Vrodené chyby srdca sú tak extrémne variabilné, že takmer nijaké dve chyby nie sú úplne rovnaké. Predstavujú pestrú paletu od jednoduchých chýb, po kombináciu rôznych anatomických anomálií jednotlivých štruktúr srdca a odstupujúcich ciev. Ako sme uviedli, vývoj normálnych štruktúr srdca sa môže narušiť hlavne v prvých týždňoch tehotenstva genetickými faktormi a vonkajšími vplyvmi, ako fajčenie, lieky, návykové látky, nezdravý životný štýl a pod. Až v 80% vznikajú z neznámych príčin,“ vysvetľuje skúsená kardiologička.

Srdce – zázračný orgán

Srdce je akousi pumpou, vďaka ktorej dokáže organizmus fungovať. Bije po celý život, neustále a permanentne a zastaví sa len raz. Tento životne dôležitý orgán zabezpečuje krvný obeh, ktorý sa ale líši v období vnútromaternicového vývoju plodu a neskôr, po príchode bábätka na svet a v dospelosti. „Kardiovaskulárny systém patrí medzi tie systémy v organizme, ktoré musia fungovať už vo včasnom embryonálnom štádiu. Budúce srdiečko sa začína rytmicky sťahovať už koncom tretieho týždňa vnútromaternicového vývoja. Od piateho týždňa funguje tzv. primitívny obeh, bez ktorého by embryo nemohlo ďalej rásť a vyvíjať sa. Definitívne usporiadanie krvného obehu plodu končí začiatkom 3. mesiaca tehotenstva,“ opisuje fungovanie srdiečka plodu dr. Krč-Turbová. Dodáva, že podstatné v tejto súvislosti je, že počas vnútromaternicového vývoja plod nedýcha pľúcami, lebo je vo vode a výmenu kyslíka zabezpečuje placenta.

Cez pľúca preteká len 10% krvi, toto množstvo je potrebné na ich rast a vývoj. Okysličená krv podľa slov doktorky priteká z placenty do plodu pupočnou žilou do brušnej dutiny, kde sa jej prúd rozdelí: časť prúdi do pečene a časť do dolnej dutej žily a do pravej predsiene. „Práve z pravej predsiene obchádza pľúca otvorom v predsieňovej priehradke - oválnym okienkom (foramen ovale) a tepnovým spojom (duktus) medzi veľkými cievami a pľúcnicou, najčastejšie jej ľavým ramenom. Tento typ cirkulácie nazývame fetálny typ cirkulácie a skraty, ktorými krv pľúca obchádza, voláme fetálne skraty. Prostredníctvom nich prúdi okysličená krv ku všetkým orgánom vyvíjajúceho sa plodu. Stiahnuté cievy v nevzdušných pľúcach kladú veľký odpor pravej komore, ktorá tak pracuje proti veľkému tlaku a stáva sa dominantnou pri práci srdca ako pumpy,“ vysvetľuje tento, priam zázračný, mechanizmus detská kardiologička.

Pôrodom sa následne životné podmienky plodu prudko menia. Najdramatickejšie zmeny sa odohrávajú v dýchacom systéme a v krvnom obehu a to v dôsledku začiatku dýchania a prebratím tejto funkcie z placenty na pľúca. „Otvorí sa cirkulácia pľúcami tým, že sa pľúcne cievy roztiahnu a klesne tlak v pľúcnom riečisku. Nastane v strebanie tekutiny z pľúcnych lalôčikov, ktoré sa prevzdušnia a stúpne v nich tlak kyslíka. Súčasne končí funkcia tepnového spoja a oválneho okienka. Duktus sa po narodení pod vplyvom kyslíka rýchle stiahne, avšak v prvom dni života môže byť čiastočne priechodný, čo sa prejaví posluchovým nálezom charakteristického šelestu. K úplnému funkčnému uzáveru dochádza v 2. týždni života, anatomické uzatvorenie predpokladáme do troch mesiacov života. Ak sa do tejto doby duktus neuzatvorí, považujeme ho za srdcovú chybu. Oválne okienko umiestnené v strede predsieňovej priehradky sa funkčne uzavrie chlopničkou už v prvých minútach po narodení, avšak ostáva priechodné prvé tri mesiace, často až do jedného roka života,“ približuje detaily týchto mimoriadne dôležitých procesov dr. Krč-Turbová.

Zároveň dopĺňa výsledky výskumov, ktoré potvrdili, že u 20% detí sa neuzatvorí vôbec. Tento zázrak prírody – začiatok dýchania s prestavbou cirkulácie sú, podľa slov kardiologičky, bezprostredne po narodení najdôležitejšie zmeny. „Je to obdobie prechodnej cirkulácie a zohráva kľúčové miesto v adaptácii dieťaťa po narodení. Porušenie tohto procesu ohrozuje život novorodenca. U zdravých novorodencov toto obdobie trvá od dvoch do šesť hodín po pôrode. Adaptácia ostatných orgánov je menej dramatická a spája sa s ich funkčným dozrievaním.“

Srdce predčasne narodeného dieťaťa

Nedonosený novorodenec, narodený pred ukončeným 37. gestačným týždňom, je podľa slov špecialistky na detské srdcia vo veľkej nevýhode oproti donosenému novorodencovi. U predčasne narodeného novorodenca je totiž najčastejšou a najzávažnejšou poruchou dýchania tzv. syndróm dychovej nedostatočnosti. „Príčinou respiračného zlyhania je nedostatok surfaktantu, látky tukového charakteru tvorenej hlavne fosfolipidmi. Tvorí sa v špecializovaných bunkách pľúcnych mechúrikoch tzv. pneumocytoch II. typu. Znižuje povrchové napätie týchto mechúrikov tak, že po uvoľnení z týchto buniek vytvára na ich stene tenkú vrstvu, ktorá bráni ich úplnému vyprázdneniu (kolapsu), ktorý hrozí na konci každého výdychu. Jednoducho povedané, pri nedostatku surfaktantu dochádza k neúplnej ventilácii pľúc, kedy väčšina pľúcnych mechúrikov (alveolov) zostane na konci výdychu nevzdušná,“ popisuje dr. Krč-Turbová procesy po predčasnom pôrode.

Tvorba surfaktantu začína v pľúcach plodu okolo 20. gestačného týždňa. V plodovej vode sa objavuje medzi 28. až 32. gestačným týždňom. Až po 35. týždni je ho už dostatok a pľúca sú pripravené na výmenu krvných plynov (O2 a CO2) mimo maternicu. „Incidencia syndrómu dychovej nedostatočnosti sa zvyšuje s klesajúcim gestačným vekom a nízkou pôrodnou hmotnosťou. Deti s veľmi a extrémne nízkou pôrodnou hmotnosťou narodené pred 32. týždňom tehotenstva majú klinické príznaky respiračnej insuficiencie spôsobenú práve nezrelosťou a nedostatkom surfaktantu. V súčasnej dobe vieme výskyt významne ovplyvniť podávaním kortikosteroidov matke, ak hrozí predčasný pôrod. Tie urýchľujú zrelosť pľúc a tým tvorbu surfaktantu v pneumocytoch pľúcnych mechúrikov,“ dopĺňa k téme doktorka.

So syndrómom respiračnej nedostatočnosti u nedonosených detí úzko súvisí aj otvorený artériový duktus, termín, s ktorým sa často rodičia predčasne narodených detí stretávajú v ambulanciách. „U detí narodených pred 32. gestačným týždňom má približne polovica otvorenú spojku na 7. deň života. U novorodencov s extrémne nízkou pôrodnou hmotnosťou pod 1000 g je to až 65% a u novorodencov narodených pred 28. týždňom je to až 75%. Otvorený duktus vedie k veľkému zaťaženiu ľavej komory a ľavej predsiene s pľúcnym edémom, čo vedie k rýchlemu kardiálnemu zlyhaniu. Takto významne zhoršuje respiračnú nedostatočnosť, novorodenec potrebuje komplexnú liečbu na jednotke intenzívnej starostlivosti s umelou pľúcnou ventiláciou so špeciálnym ventilačným režimom so zvýšeným pozitívnym tlakom na konci výdychu. Na zmiernenie veľkosti skratu robíme reštrikciu tekutín. V istých prípadoch podávame na uzatváranie lieky (Paracetamol. Ibuprofen). Operatívne riešenie tzv. ligáciu – podviazanie, indikujeme u pacientov, ktorí nereagujú na konzervatívnu a medikamentóznu liečbu, len ak to klinický stav skutočne vyžaduje. V poslednej dobe kladieme dôraz na konzervatívny postup s dôkladným klinickým a echokardiografickým sledovaním,“ vymenúva jednotlivé zákroky a procesy v prípade srdiečok predčasniatok.

Zaváži aj prevencia

Ako zdôrazňuje dr. Krč-Turbová, aj v prípade vrodených vývinových chýb zohráva významnú úlohu aj prevencia ohrozenia plodu počas vnútromaternicového vývoja a odstraňovanie faktorov, ktoré môžu negatívne ovplyvniť jeho vývoj. „Rizikový novorodenec má práve veľké riziko v poruche adaptácie, v ktorej zohráva kľúčovú úlohu obdobie prechodnej cirkulácie, ktoré sa môže vplyvom už vyššie uvedených patologických príčin neuveriteľne rýchle destabilizovať a ohroziť život novorodenca,“ vysvetľuje kardiologička. Na záver dodáva, že aj napriek skorému príchodu detí na svet, vrodeným vývojovým chybám srdiečka, mnohé z nich dokážu vďaka pokročilej medicíne a ich bojovnosti žiť plnohodnotný život bez následkov. „Pretože deti sú veľkí bojovníci.“

Článok bol spracovaný na základe rozhovoru Vývinové chyby detských sŕdc (Mama a ja - viď nižšie)

Viac o vrodených vývojových chybách srdca sa dočítate v marcovom vydaní časopisu MAMA A JA, roč. XX, č. 3, str. 64 – 67.

Mama Lucia sa s nami podelila o príbeh ich predčasniatka, malej Elišky, ktorá prišla na svet veľmi predčasne. Svojimi slovami chce podporiť rodičov, ktorí sú v podobnej situácii alebo na začiatku ťažkej cesty za láskou a príchodom domov so svojim dieťatkom: „rada by som povzbudila rodičov, nech sú statoční, aby vydržali a zo všetkého najviac verili svojmu dieťaťu, lebo predčasniatka sú najväčší bojovníci“.

Eliška sa narodila v 26. týždni tehotenstva. Prestala rásť v maminom brušku a pri poslednej kontrole sa zistilo, že je váhovo a vzrastovo o tri týždne menšia, ako by v daný týždeň mala byť. Ďalším znakom, že niečo nie je v poriadku bolo to, že ubudlo aj z objemu plodovej vody. „Po ťažkom týždni v nemocnici, zhoršení môjho zdravotného stavu, nijako zlepšeného Eliškinho stavu, sa v nemocnici na Antolskej rozhodli pre cisársky rez a Eliškine narodenie. Jej váha bola 495 gramov a merala 29 centimetrov,“ opisuje okolnosti príchodu na svet svojej dcéry Lucia. Ako dodala, pôrod pre ňu nebol jedným z krásnych zážitkov, no v pamäti jej zostala veta z pôrodnej sály a ktorú si zapamätá navždy: „Vaša dcéra žije, nadýchla sa“.

Nasledujúce dni boli mimoriadne náročné, kedy Eliška prekonala zápal a bola liečená antibiotikami, úžasný tím odborníkov v Bratislave i Trenčíne pomáhal pri problémoch s bruškom, malá bojovníčka tiež musela podstúpiť operáciu očí kvôli retinopatii. Aj v prípade Elišky sa skloňovala hypotrofia, anémia a opakované transfúzie krvi, operácia hernie. Avšak aj táto rodina sa dočkala svojho veľkého dňa „D“ a po vyše troch mesiacoch si malú bojovníčku hrdí rodičia odnášali z nemocnice domov.

Po mesiaci doma dosiahla malá Eliška hmotnosť 3 kíl, naďalej rastie, má chuť do jedla a aj v jej prípade sa hodnoty z výsledkov krvi postupne ustálili a dostala sa „spod čiary“ na hodnoty v norme.

„Robí nám len tú najväčšiu radosť jej krásnymi úsmevmi a šikovnosťou. Verím, že to najhoršie máme už za sebou a už bude len a len dobre. Rovnako verím, že budeme inšpiráciou a hlavne podporou pre druhých rodičov, aby verili v tie naše najväčšie zázraky ️a že v tom nie sú sami,“ dodáva hrdá mama Lucia.

„Nikdy som nebola neoblomne ani proti jednému spôsobu pôrodu. Rozmýšľala som, či budem vedieť zatlačiť, či to udýcham, keď to príde. Nikdy som si však nepredstavovala, že môj syn príde na svet akútne, v 23 + 4 týždni tehotenstva a pôrod sa zmení na záchranu života jeho i môjho. Nemám fotky z čakania na kontrakcie, ani z prvých popôrodných chvíľ, nepočula som ho zaplakať, nebol mi priložený, môj manžel pri mne nebol, keďže som bola v celkovej anestézii. Prvú fotografiu Viliama mám, keď mal 18 minút a vidieť som ho mohla až po niekoľkých dňoch.

Nezáleží však na tom, ako Viliam prišiel na svet, ale na tom, že dostal šancu na život a že sme to zvládli. Nielen že prežil, ale zároveň sa mu aj darilo. Minule som mu ukázala svoju jazvu po cisárskom reze, ktorá počas tých siedmich rokov dramaticky vybledla a ktorú hrdo nosím s mnohými ďalšími mamami tam vonku ako niečo, čo zachránilo život našim deťom a pomohlo im prežiť. Nezáleží na tom, ako dieťatko príde na svet – záleží len na tom, aby prežilo a bolo čo možno najzdravšie.“ – Nicol, hrdá mama predčasne narodeného Viliama.

V dnešnej dobe existuje mnoho tém, ktoré polarizujú. Svet mám nevynímajúc – najvýraznejšou je problematika, či je dieťatko dojčené alebo kŕmené umelou výživou, dva tábory robí z mám aj téma kočiar verzus nosič, ale aj to zásadné - či prišlo na svet prirodzeným pôrodom, fyziologicky alebo cisárskym rezom, sekciou. Práve apríl, mesiac venovaný tzv. C-section, sa snaží zvýšiť povedomie o cisárskom reze, ozrejmiť detaily o tejto operácii a povzbudiť ženy, ktoré takto porodili svoje dieťa, že to bolo podložené rozhodnutie lekárov a tento spôsob pôrodu z nich robí rovnako skvelé a milujúce mamy.

Navyše v prípade predčasne narodených a rizikových bábätiek je sekcia vo väčšine prípadov jedinou možnou cestou, ako prísť na svet s čo možno najväčšími šancami na prežitie a čo možno najmenšími následkami do budúcna. O tejto téme sme sa zhovárali s gynekologičkou a pôrodníčkou MUDr. Evou Korňanovou z Perinatologického centra, I. gynekologicko-pôrodníckej kliniky LFUK a UNB Antolská.

Každé tretie dieťa príde na svet sekciou

Rozdiel medzi fyziologickým pôrodom a sekciou spočíva v tom, že vaginálny pôrod je pôrod dieťaťa cez pôrodný kanál, pričom pri cisárskom reze je dieťatko vybraté cez otvor v maternici. „Chirurgický rez je vedený zväčša v podbrušku, kedy sa približne 10 centimetrovým rezom dostávame od kože cez jednotlivé anatomické vrstvy až do dutiny maternice k plodu,“ opisuje doktorka Korňanová.

Podľa slov pôrodníčky sa na Slovensku každé tretie dieťa rodí cisárskym rezom. Cisársky rez má svoje indikácie, ktoré sa delia na pôrodnícke a nepôrodnícke. „Pri tých nepôrodníckych, medzi ktoré patria napríklad neurologické, ortopedické, psychiatrické, kardiologické a pod. platí, že rozhodnutie o ukončení tehotenstva sekciou, by mal robiť spoločne daný špecialista s pôrodníkom. Z pôrodníckych indikácií je najčastejšou hroziaca asfyxia plodu (nedostatočné zásobenie kyslíkom), kolízne postavenie pri viacpočetnej gravidite, opakovaný cisársky rez, nepokračujúci pôrod, zlé naliehanie plodu, preeclampsia, predčasný odtok plodovej vody, predčasné odlučovanie placenty, placenta praevia a iné,“ menuje gynekologička dôvody ukončenia tehotenstva sekciou ako aj to, že nejde o výber ženy – rodičky, ale o vážne dôvody, ktoré sú príčinou, prečo budúca mama nemôže porodiť fyziologicky.

Doktorka dodáva, že v prípade cisárskych rezoch existujú tri možnosti anestézie, o ktorej rozhoduje anesteziológ, a to celková, spinálna a epidurálna anestézia. Výber anestézie závisí nielen od stavu pacientky a od rozhodnutia anesteziológa, ale aj od zvyklostí pracoviska.

Sekcia ako spôsob prekonať komplikácie

Cisársky rez má v prípade predčasne narodených a rizikových detí „početné“ zastúpenie a to navyše v podobe akútnej sekcie. Doktorka Korňanová vysvetľuje, že väčšina predčasne narodených detí sa rodí sekciou, pretože nález na pôrodných cestách pred termínom pôrodu nie je dostatočne pripravený na vaginálny pôrod a indukcia pôrodu - príprava pôrodných ciest by mohla znamenať ďalšiu záťaž pre nedonosený plod. “Medzi najčastejšie príčiny sekcií pred termínom pôrodu je predčasné odlučovanie placenty, predčasný odtok plodovej vody, viacpočetná tehotnosť a preeclampsia,“ ozrejmuje najčastejšie dôvody príchodu predčasniatok na svet.

Cisársky rez je vážnou operáciou, ktorá si vyžaduje aj následnú rekonvalescenciu. Pomôcť „dostať“ sa na nohy žene po sekcii pomáha skorá mobilizácia rodičky a rehabilitácia.

Koľko je maximum?

Mnoho žien má však po sekcii otázky, koľko cisárskych rezov je možné maximálne podstúpiť, či je pravidlom, že ak žena rodila prvý pôrod sekciou, musí to tak automaticky byť aj v prípade ďalších tehotenstiev, či je limitovaný počet cisárskych u jednej ženy a pod. „Pacientke, ktorá má v anamnéze jeden cisársky rez, má byť umožnené vaginálne vedenie pôrodu, tzv. VBAC (vaginal birth after ceasarean), pokiaľ pre neho nie je kontraindikácia, teda iná pridružená pôrodnícka alebo nepôrodnícka indikácia,“ odpovedá dr. Korňanová.

Na druhej strane dodáva, že pacientkam po dvoch cisárskych rezoch je pri ďalšej sekcii navrhnutá sterilizácia, ktorá je v tomto prípade plne hradená zo zdrojov verejného poistenia. S každou ďalšou sekciou je totiž podľa slov doktorky vyššie riziko nielen ruptúry – prasknutia maternice a riziko poškodenia priľahlých orgánov v dôsledku zrastov, ale najmä riziko abnormálne invazívnej placenty. „Je to závažný stav, kedy je placenta vzrastená do hlbších častí maternice. Všetky tieto komplikácie sú spojené s vysokým rizikom krvácania, ktoré sa často zastaví až vybratím celej maternice (tzv. peripartálnou hysterektómiou),“ dodáva.

Život je dar bez ohľadu na spôsob pôrodu

Pri príležitosti apríla – mesiaca zvýšenia povedomia o cisárskom reze sa kampane vo viacerých štátoch sústreďujú na šírenie odkazu a posolstva, že cisársky rez je mnohokrát spôsob, ako zachrániť život dieťatka a, v mnohých prípadoch aj ženy a to, že žena porodí sekciou, z nej nerobí menejcennú či slabšiu mamu oproti tej, ktorá svoje dieťatko porodila prirodzenou cestou.

„Tehotenstvo je plné nepredvídaných okolností. Ak je ohrozený život matky alebo plodu je nevyhnutné ukončenie tehotenstva cisárskym rezom. Vďaka pokroku v diagnostike a dostupnosti zdravotnej starostlivosti sme dnes schopní zachrániť viac životov oproti minulosti. Cesta každej ženy je iná a jedinečná, ale život ostáva najväčším darom v každej okolnosti a situácii, či sa bábätko narodí cisárskym rezom alebo prirodzene,“ znejú povzbudzujúce slová doktorky všetkým ženám, ktoré svoje deti priviedli na svet sekciou.

Za rozhovor ďakuje V. Kmetóny Gazdová

Hlavní partneri

AbbVie je medzinárodná biofarmaceutická spoločnosť zameraná na výskum a vývoj inovatívnych liekov. Cieľom spoločnosti Abbvie je pomáhať pacientom žiť zdravšie, podieľať sa na udržateľných riešeniach pre zdravotníctvo a byť spoľahlivým partnerom pre zdravotnícku verejnosť, pacientske organizácie, pacientov a zdravotnícke inštitúcie. Na Slovensku AbbVie dlhodobo spolupracuje s pacientskymi organizáciami. Spoločnosť stála pri vzniku nášho združenia a je našim hrdým partnerom počas celého obdobia fungovania. Dlhodobo podporuje projekty zamerané predovšetkým na edukáciu, zlepšenie zdravotnej starostlivosti a osvetu v oblasti prevencie RSV a problematiky predčasných pôrodov. V roku 2019 získala spoločnosť ocenenie Purpurové srdce za výraznú podporu k zlepšeniu starostlivosti o nedonosené deti. Spoločnosť Abbvie, spoločne s odborníkmi a OZ malíček vytvorili na Slovensku Príručku pre rodičov predčasne narodených detí, ktorej cieľom je zefektívniť komunikáciu zdravotného personálu s rodičmi a poskytnúť im tak čas na absorbovanie množstva informácií, ktoré súvisia s predčasným pôrodom ich dieťatka. Sme veľmi vďační spoločnosti AbbVie a jej zamestnancom za podporu a partnerstvo. Aj vďaka ich pomoci, môže naša organizácia rásť a pomáhať svojimi aktivitami predčasne narodeným deťom a ich rodinám.

Pampers je značka detských výrobkov, ktorá začala ako výrobca jednorazových plienok. V súčasnosti je Pampers súčasťou skupiny spoločností Procter & Gamble. Spoločnosť Pampers bola založená v roku 1961 a svoj sortiment zameriava tak, aby si rodičia detí všetkých veľkostí, pohlaví a zdravotného stavu mali na výber kvalitné výrobky pre svoje ratolesti. Spoločnosť Pampers je našim partnerom od roku 2019. Značka dlhodobo podporuje predčasne narodené deti a to hlavne vďaka plienkam Pampers Preemie Protection, ktoré boli vyvinuté v spolupráci so zdravotnými sestrami z novorodeneckých jednotiek intenzívnej starostlivosti. Aj vďaka spolupráci s našim občianskym združením mohla spoločnosť Pampers, predstaviť špeciálne vyvinuté plienky pre nedonosené bábätká aj na Slovensku a darovať ich všetkým perinatologickým centrám. Plienky sú už v týchto dňoch na oddeleniach, kde uľahčujú prácu zdravotníckemu personálu a mamičkám, pričom zabezpečujú plné pohodlie a ochranu svojim malým nositeľom.

Partneri

Spoločnosť Nutricia je už viac ako 100 rokov európskym lídrom v oblasti výživy. V rámci svojho produktového portfólia ponúka výživu pre deti, dospelých, zdravých aj chorých alebo pre ľudí so špecifickými výživovými potrebami. Nutricia má vlastné moderné výzkumné a vývojové stredisko, ktorého poslaním je vytvárať a zavádzať inovatívne produkty a riešenia v oblasti výživy. Svoj výskum zameriava na produkty šité na mieru konktrétnym potrebám detí a dospelých. Z ich výskumu taktiež vychádza, že výživa počas prvých 1000 dní od počatia má zásadný vplyv na budúce zdravie dieťaťa. Nutricia podporuje globálne odporučanie WHO pre dojčenie v prvných šiestich mesiacoch veku dieťaťa a pokračujúce dojčenie až do dvoch rokov dieťaťa, v kombinácii s bezpečným zavedením vhodných doplnkových potravín.

Spoločnosť Nestlé je najväčší potravinársky výrobca a distribútor na Slovensku a v Česku. Jednou z oblastí, na ktorú sa Nestlé zameriava je výživa, ktorej sa venuje už 150 rokov. Zásady podnikania spoločnosti Nestlé stoja na princípe, že nestačí iba dodržiavať právne opatrenia a zaistiť, aby všetky činnosti boli udržateľné, ale musia byť aj prínosom pre spoločnosť. Všade na svete predstavuje názov Nestlé prísľub spotrebiteľom, že výrobok je bezpečný a má vysoký štandard.



Spoločnosť Chiesi Slovakia s.r.o. je pobočkou Chiesi Pharmaceuticals GmbH Vienna, patriaca k talianskej, rodinnej farmaceutickej spoločnosti Chiesi Farmaceutici S.p.A., Parma. Portfólio materskej firmy pozostáva z produktov pochádzajúcich hlavne z vlastného vývoja a výskumu so zameraním sa na určité terapeutické oblasti medzi, ktoré patrí aj neonatologia. V oblasti neonatológie sa venujú Syndrómu respiračnej tiesne (RDS) a Primárnemu apnoe predčasne narodených detí.




Švajčiarska spoločnosť Medela je globálnym výrobcom technologicky vyspelých produktov na podporu dojčenia a patrí medzi svetových lídrov. Jej cieľom je kvalitnými pomôckami uľahčiť ženám obdobie materstva. Medela svoje produkty vyvíja v súlade s prirodzeným dojčením, na základe vedeckých výskumov v spolupráci so zdravotníkmi.




Spoločnosť HiPP je medzinárodným výrobcom dojčenskej výživy. Už viac ako 50 rokov reprezentuje spoločnosť HiPP symbol ekologického poľnohospodárstva, ktoré rešpektuje prírodné cykly, chráni životné prostredie a pre ktoré je charakteristická trvalá udržateľnosť. Laboratórium spoločnosti HiPP je jednou z popredných inštitúcií svojho druhu v Európe.

Dm drogerie markt patrí k najväčším spoločnostiam strednej a východnej Európy, ktoré sa zaoberajú predajom drogériového tovaru. Prvá predajňa na Slovensku bola otvorená v roku 1995 v Bratislave. Spoločnosť dm drogerie markt je dlhoročným podporovateľom nášho OZ malíček. Okrem iného aj v projekte Bez kufríka neodídem.

AbbVie je medzinárodná biofarmaceutická spoločnosť zameraná na výskum a vývoj inovatívnych liekov. Cieľom spoločnosti Abbvie je pomáhať pacientom žiť zdravšie, podieľať sa na udržateľných riešeniach pre zdravotníctvo a byť spoľahlivým partnerom pre zdravotnícku verejnosť, pacientske organizácie, pacientov a zdravotnícke inštitúcie.

Na Slovensku AbbVie dlhodobo spolupracuje s pacientskymi organizáciami. Spoločnosť stála pri vzniku nášho združenia a je našim hrdým partnerom počas celého obdobia fungovania. Dlhodobo podporuje projekty zamerané predovšetkým na edukáciu, zlepšenie zdravotnej starostlivosti a osvetu v oblasti prevencie RSV a problematiky predčasných pôrodov. V roku 2019 získala spoločnosť ocenenie Purpurové srdce za výraznú podporu k zlepšeniu starostlivosti o nedonosené deti.

Spoločnosť Abbvie, spoločne s odborníkmi a OZ malíček vytvorili na Slovensku Príručku pre rodičov predčasne narodených detí, ktorej cieľom je zefektívniť komunikáciu zdravotného personálu s rodičmi a poskytnúť im tak čas na absorbovanie množstva informácií, ktoré súvisia s predčasným pôrodom ich dieťatka.

Sme veľmi vďační spoločnosti AbbVie a jej zamestnancom za podporu a partnerstvo. Aj vďaka ich pomoci, môže naša organizácia rásť a pomáhať svojimi aktivitami predčasne narodeným deťom a ich rodinám.

Pampers je značka detských výrobkov, ktorá začala ako výrobca jednorazových plienok. V súčasnosti je Pampers súčasťou skupiny spoločností Procter & Gamble. Spoločnosť Pampers bola založená v roku 1961 a svoj sortiment zameriava tak, aby si rodičia detí všetkých veľkostí, pohlaví a zdravotného stavu mali na výber kvalitné výrobky pre svoje ratolesti. Spoločnosť Pampers je našim partnerom od roku 2019. Značka dlhodobo podporuje predčasne narodené deti a to hlavne vďaka plienkam Pampers Preemie Protection, ktoré boli vyvinuté v spolupráci so zdravotnými sestrami z novorodeneckých jednotiek intenzívnej starostlivosti. Aj vďaka spolupráci s našim občianskym združením mohla spoločnosť Pampers, predstaviť špeciálne vyvinuté plienky pre nedonosené bábätká aj na Slovensku a darovať ich všetkým perinatologickým centrám. Plienky sú už v týchto dňoch na oddeleniach, kde uľahčujú prácu zdravotníckemu personálu a mamičkám, pričom zabezpečujú plné pohodlie a ochranu svojim malým nositeľom.

Spoločnosť Nestlé je najväčší potravinársky výrobca a distribútor na Slovensku a v Česku. Jednou z oblastí, na ktorú sa Nestlé zameriava je výživa, ktorej sa venuje už 150 rokov. Zásady podnikania spoločnosti Nestlé stoja na princípe, že nestačí iba dodržiavať právne opatrenia a zaistiť, aby všetky činnosti boli udržateľné, ale musia byť aj prínosom pre spoločnosť. Všade na svete predstavuje názov Nestlé prísľub spotrebiteľom, že výrobok je bezpečný a má vysoký štandard.

Spoločnosť Chiesi Slovakia s.r.o. je pobočkou Chiesi Pharmaceuticals GmbH Vienna, patriaca k talianskej, rodinnej farmaceutickej spoločnosti Chiesi Farmaceutici S.p.A., Parma. Portfólio materskej firmy pozostáva z produktov pochádzajúcich hlavne z vlastného vývoja a výskumu so zameraním sa na určité terapeutické oblasti medzi, ktoré patrí aj neonatologia. V oblasti neonatológie sa venujú Syndrómu respiračnej tiesne (RDS) a Primárnemu apnoe predčasne narodených detí.



Spoločnosť HiPP je medzinárodným výrobcom dojčenskej výživy. Už viac ako 50 rokov reprezentuje spoločnosť HiPP symbol ekologického poľnohospodárstva, ktoré rešpektuje prírodné cykly, chráni životné prostredie a pre ktoré je charakteristická trvalá udržateľnosť. Laboratórium spoločnosti HiPP je jednou z popredných inštitúcií svojho druhu v Európe.

Dm drogerie markt patrí k najväčším spoločnostiam strednej a východnej Európy, ktoré sa zaoberajú predajom drogériového tovaru. Prvá predajňa na Slovensku bola otvorená v roku 1995 v Bratislave. Spoločnosť dm drogerie markt je dlhoročným podporovateľom nášho OZ malíček. Okrem iného aj v projekte Bez kufríka neodídem.

“MY MÁME nápad!", povedali si raz MY MÁME a rozhodli sa pokryť slovenských telefonistov krásnymi kreatívnymi telefónnymi krytmi. MY MÁME je značka známej slovenskej blogerky Kristíny Tormovej, ktorá pravidelne rozličnými spôsobmi pomáha predčasne narodeným deťom. MY MÁME viackrát venovalo percento z predaja pre OZ malíček, čím podporilo predčasne narodené deti a ich rodiny.

Hlavní partneri

Pampers je značka detských výrobkov, ktorá začala ako výrobca jednorazových plienok. V súčasnosti je Pampers súčasťou skupiny spoločností Procter & Gamble. Spoločnosť Pampers bola založená v roku 1961 a svoj sortiment zameriava tak, aby si rodičia detí všetkých veľkostí, pohlaví a zdravotného stavu mali na výber kvalitné výrobky pre svoje ratolesti. Spoločnosť Pampers je našim partnerom od roku 2019. Značka dlhodobo podporuje predčasne narodené deti a to hlavne vďaka plienkam Pampers Preemie Protection, ktoré boli vyvinuté v spolupráci so zdravotnými sestrami z novorodeneckých jednotiek intenzívnej starostlivosti. Aj vďaka spolupráci s našim občianskym združením mohla spoločnosť Pampers, predstaviť špeciálne vyvinuté plienky pre nedonosené bábätká aj na Slovensku a darovať ich všetkým perinatologickým centrám. Plienky sú už v týchto dňoch na oddeleniach, kde uľahčujú prácu zdravotníckemu personálu a mamičkám, pričom zabezpečujú plné pohodlie a ochranu svojim malým nositeľom.

Spoločnosť Nutricia je už viac ako 100 rokov európskym lídrom v oblasti výživy. V rámci svojho produktového portfólia ponúka výživu pre deti, dospelých, zdravých aj chorých alebo pre ľudí so špecifickými výživovými potrebami. Nutricia má vlastné moderné výzkumné a vývojové stredisko, ktorého poslaním je vytvárať a zavádzať inovatívne produkty a riešenia v oblasti výživy. Svoj výskum zameriava na produkty šité na mieru konktrétnym potrebám detí a dospelých. Z ich výskumu taktiež vychádza, že výživa počas prvých 1000 dní od počatia má zásadný vplyv na budúce zdravie dieťaťa. Nutricia podporuje globálne odporučanie WHO pre dojčenie v prvných šiestich mesiacoch veku dieťaťa a pokračujúce dojčenie až do dvoch rokov dieťaťa, v kombinácii s bezpečným zavedením vhodných doplnkových potravín. Spoločnosť je našim partnerom od roku 2020 a v roku 2021 sa stala hlavným partnerom 10.výročia založenia OZ malíček a je jedným z partnerov Svetového dňa predčasne narodených detí.

Partneri

AbbVie je medzinárodná biofarmaceutická spoločnosť zameraná na výskum a vývoj inovatívnych liekov. Cieľom spoločnosti Abbvie je pomáhať pacientom žiť zdravšie, podieľať sa na udržateľných riešeniach pre zdravotníctvo a byť spoľahlivým partnerom pre zdravotnícku verejnosť, pacientske organizácie, pacientov a zdravotnícke inštitúcie. Na Slovensku AbbVie dlhodobo spolupracuje s pacientskymi organizáciami. Spoločnosť stála pri vzniku nášho združenia a je našim hrdým partnerom počas celého obdobia fungovania. Dlhodobo podporuje projekty zamerané predovšetkým na edukáciu, zlepšenie zdravotnej starostlivosti a osvetu v oblasti prevencie RSV a problematiky predčasných pôrodov. Sme veľmi vďační spoločnosti AbbVie a jej zamestnancom za podporu a partnerstvo. Aj vďaka ich pomoci, môže naša organizácia rásť a pomáhať svojimi aktivitami predčasne narodeným deťom a ich rodinám.

Spoločnosť Chiesi Slovakia s.r.o. je pobočkou Chiesi Pharmaceuticals GmbH Vienna, patriaca k talianskej, rodinnej farmaceutickej spoločnosti Chiesi Farmaceutici S.p.A., Parma. Portfólio materskej firmy pozostáva z produktov pochádzajúcich hlavne z vlastného vývoja a výskumu so zameraním sa na určité terapeutické oblasti medzi, ktoré patrí aj neonatologia. V oblasti neonatológie sa venujú Syndrómu respiračnej tiesne (RDS) a Primárnemu apnoe predčasne narodených detí.




Spoločnosť HiPP je medzinárodným výrobcom dojčenskej výživy. Už viac ako 50 rokov reprezentuje spoločnosť HiPP symbol ekologického poľnohospodárstva, ktoré rešpektuje prírodné cykly, chráni životné prostredie a pre ktoré je charakteristická trvalá udržateľnosť. Laboratórium spoločnosti HiPP je jednou z popredných inštitúcií svojho druhu v Európe.

Švajčiarska spoločnosť Medela je globálnym výrobcom technologicky vyspelých produktov na podporu dojčenia a patrí medzi svetových lídrov. Jej cieľom je kvalitnými pomôckami uľahčiť ženám obdobie materstva. Medela svoje produkty vyvíja v súlade s prirodzeným dojčením, na základe vedeckých výskumov v spolupráci so zdravotníkmi.

Spoločnosť Nestlé je najväčší potravinársky výrobca a distribútor na Slovensku a v Česku. Jednou z oblastí, na ktorú sa Nestlé zameriava je výživa, ktorej sa venuje už 150 rokov. Zásady podnikania spoločnosti Nestlé stoja na princípe, že nestačí iba dodržiavať právne opatrenia a zaistiť, aby všetky činnosti boli udržateľné, ale musia byť aj prínosom pre spoločnosť. Všade na svete predstavuje názov Nestlé prísľub spotrebiteľom, že výrobok je bezpečný a má vysoký štandard.

Msg life Slovakia je dcérskou spoločnosťou nemeckej skupiny msg life Gruppe. Viac než 21 rokov vyvíjajú a testujú softvér pre poisťovne, banky a firmy poskytujúce finančné produkty. Na slovenskom trhu uplatňujú know-how viacerých silných medzinárodných partnerov. Inteligentnými a udržateľnými IT riešeniami sprevádzajú svojich klientov na ich ceste za digitalizáciou. Vďaka schopnosti navrhnúť a použiť efektívne technológie a metódy získali u svojich klientov povesť popredných špecialistov v oblasti informačných technológií a konzultačných služieb.

Spoločnosť mydesign.sk pôsobiaca v Michalovciach je regionálnym lídrom na poli grafického dizajnu, DTP a tlače. Svoje 15-ročné skúsenosti denne zúročuje nielen pri výrobe komerčných projektov, vydavateľskej činnosti či veľkoformátových aplikáciách, ale v spolupráci s rôznymi cirkevnými a občianskými subjektmi pomáha vytvárať komunikáciu s verejnosťou a budovať ich postavenie na trhu. Spolupráca s malíčkom, ktorá aktívne začala v roku 2020, nemá len profesionálny, ale aj osobný rozmer aj vďaka vzájomnej podpore a pomoci.

V OZ malíček pomáhame už dlhodobo predčasne narodeným deťom a ich rodinám. Mnohokrát by to však nešlo bez spolupráce a podpory našich partnerov, vďaka ktorým dokážeme robiť veľké veci pre tých najmenších.

Ďakujeme preto spoločnostiam, ktoré sa s nami počas uplynulých rokov podieľali na realizácii našich projektov, na plnení našich cieľov, na približovaní k našej vízii, aby predčasne narodené deti boli so svojimi rodičmi už od začiatku a aby sa prítomnosť rodiča považovala za súčasť tej najlepšej starostlivosti.

Úspechy, ktoré nás posúvajú vpred, dosahujeme spoločným úsilím a veľmi si vážime každú spoločnú aktivitu, vďaka ktorej dokážeme zmierňovať dôsledky predčasného pôrodu pre bábätká a ich rodiny, prekonávať prekážky spojené so skorým príchodom predčasniatok na tento svet a pomáhať týmto rodinám žiť čo možno najplnohodnotnejší život. Ďakujeme a tešíme sa na ďalšiu spoluprácu, ďalšie spoločné projekty, výzvy a ciele v pomoci bábätkám do dlane.

Príbeh malého bojovníka Teodora začal v apríli 2021, v 7. mesiaci tehotenstva jeho mamy Michaely odtokom plodovej vody.

Teo sa narodil v Košiciach, v 27. týždni tehotenstva s váhou 1 070 g a dĺžkou 37 cm. Ako väčšina predčasne narodených detí, aj malý Teo začínal svoj boj o svoj život a zdravie pomocou umelej pľúcnej ventilácie, neskôr bol na kyslíkovej podpore, kde však potreboval aj pomoc kortikoidnej liečby. Následne po mesiaci bol odpojený od všetkých dýchacích hadičiek a dýchal už pekne sám.

Našťastie bolo dýchanie jediné z ťažších komplikácií, ktoré ho v tomto boji zastihli, inak to tento malý bojovník zvládal hrdinsky.

Od tretieho dňa začal tolerovať materské mlieko, na ktorom je do dnešných dní a už len úsmev sprevádza spomienky na to, že jeho počiatočná dávka bola 3 ml.

Po 46 dňoch, keď dosiahol váhu 1 500 g Tea s mamou preložili na oddelenie do Spišskej Novej Vsi, kde prišli medzi úžasných ľudí, na ktorých rodina bude stále s láskou a vďačnosťou spomínať. Sestričky i lekári pod vedením MUDr. Pirochovej si zaslúžia obdiv a vďaku za to, ako sa s láskou, profesionalitou a empatickým prístupom starajú o takýchto bojovníkov a – zo skúsenosti Teovej mamky – aj o rodičov.

46. deň Teovho života sa dočkal malý bojovník a jeho mamka veľkej chvíle – prvýkrát sa klokankovali a mohli byť spolu koža na koža. Na tomto oddelení strávili 28 dní, kedy sestričky boli ich anjelmi, ktorí ich s veľkou trpezlivosťou naučili samostatne prijímať mlieko, aby mohli spoločne konečne po 70 dňoch hospitalizácie s váhou 2 110 g opustiť brány nemocnice.

Momentálne je rodina doma, tri týždne po prepustení mal Teodor krásnych 3 080 g a napriek kalendáru plánovaných kontrol a menších problémov ako hernia, má Teo dobré výsledky.

„Bol to ozaj náročný boj, pre nás rodičov najmä psychicky. Nedajú sa opísať tie pocity strachu, bezmocnosti, výčitiek... prečo sa to stalo, či bude žiť, či bude v poriadku...? Každý deň prichádzať s obavami, čo sa dozviete a odchádzať po krátkej návšteve domov s plačom, lebo sa vám to všetko opätovne vracia, pohľad na to malé bezbranné telíčko napojené na kopec prístrojov, hadičiek ... Každopádne som šťastná a vďačná, že sme to najhoršie zvládli a bojujeme ešte stále ďalej, ale už spolu doma,“ spomína mama Michaela, ktorej pomohli podobné príbehy na našej stránke.

Zároveň praje všetkým rodinám všetko dobré, veľa zdravia a šťastia s ich malými veľkými bojovníkmi.

Na fotografiách Teodor s mamkou Michaelou.

Rodina s dvomi deťmi, 14-ročnou Viktóriou a 6-ročným Adamkom sa už svojho nového člena rodiny nevedeli dočkať. Keďže doterajšie tehotenstvá mamy Miriam prebiehali bezproblémovo, nikto nečal, že Jakubko sa narodí vo veľmi skorom týždni. Je to však bojovník a napriek náročnej ceste a viacerým komplikáciám sa dnes rodina teší z každého úspechu, z každého nového dňa, kedy malý Kubko napreduje a dokazuje, že sa mu na tomto svete páči. Rodine ďakujeme za ich príbeh a želáme hlavne veľa zdravia, dobrých správ a rodinného šťastia.

Komplikácie od 22. týždňa

"Zo začiatku šlo všetko ukážkovo a čo sa tehotenstva týka, bolo všetko v poriadku ,ale od 22. týždňa sa mi začal zvýšovať veľmi tlak až nad hraničné hodnoty, čo samozrejme nie je v poriadku ani za bežných okolností," spomína mama Miriam. Koncom marca 2021 bola čoskoro trojnásobná mama na poradni, kedy sa už v moči objavila bielkovina a tak nasledovala okamžitá hospitalizácia a následný prevoz do najbližšieho perinatologického centra.

"Nakoniec sme to spolu 2 v 1 potiahli do 28. týždňa, kedy sa už hodnoty tlaku nedali udržať, pridružilo sa krvácanie a kontrakcie a nasledoval akútny cisársky rez," opisuje náročné chvíle Miriam. Malý Bojovník Jakubko tak prišiel na svet po polnoci s váhou 860g a 31cm. "Od začiatku to mal Jakubko ťažké, nakoľko nedýchal a museli ho oživovať a intubovať," dodáva so skľúčeným hlasom. Miriam svojho malinkého synčeka videla až na ďalší deň, keď už boli ako tak obaja stabilizovaní, ale Jakubko mal toho ešte stále veľa pred sebou.

Na svet prišiel bojovník

"Ten pohľad, keď som ho prvyklrát uvidela, mi podlomil kolená. Nikdy by som nepovedala, že aj také dieťa do dlane môže žiť. Nasledujúce dni boli veľmi rozhodujúce. Od prvého dňa toleroval moje mlieko," približuje prvé dni po narodení syna hrdá mama. Ďalšie dni a týždne boli podľa jej slov veľmi stresujúce, ale nakoniec sa bojovníček Jakubko rozhodol, že je to silný chlapček a on to svetu ukáže.

Na 73. deň života Jakubko začal dýchať sám bez pomoci a prístrojov, a už rodičia nepochybovali, že ich synček im dáva signál jeho postupnej pripravenosti ísť s nimi domov.

Nič nie je nemožné

Problémy, aké sa spájajú s predčasným príchodom dieťatka na svet, sa nevyhýbali ani malému Jakubkovi, v Bratislave podstúpil operáciu očí kvôli diagnóze retinopatia nedonosených, tá však podľa slov Miriam dopadla na výbornú a na
105. deň života ich statočného Jakubka si ho konečne spolu odnášali domov.

A čo pomáhalo rodine? "Každodenné modlitby za prežitie a zdravie nášho bojovníka, ktoré boli vypočuté. Jakubko je tu s nami, hoc si prežil v nemocnici kadejaké vyšetrenia a neisté prognózy. Ale dôležité je, že žije a je tu s nami. A môj odkaz pre ďalšie mamičky, ktoré si tým prechádzajú znie: treba veriť našim detičkám. Veriť a modliť sa," dodáva na záver Jakubkova mama.

Jakubko má aktuálne vo svojich štyroch mesiacoch 4.520 g a 53 cm.

Prajeme rodine len to NAJLEPŠIE!

Alexandrov príbeh začal príliš skoro... Narodil sa ako krehké bábätko v 24. týždni tehotenstva, s váhou 750 g a dĺžkou 31 cm. Bábätko do dlane, ktoré od prvého okamihu muselo zvládať neľahký boj o svoj život a zdravie. Predčasný pôrod v tak skorom týždni so sebou nesie príliš veľa nástrah a komplikácií čo sa zdravia bábätka týka a jeho prognóz do budúcnosti. Avšak Alexander a jeho rodičia sú dôkazom, že láska a odhodlanie nepoznajú žiadne prekážky a napriek náročnému stavu sa so všetkým statočne spoločne pasujú. Prajeme im preto z celého srdca len to najlepšie.

Na hranici života

Alexander sa narodil vo veľmi skorom týždni, ktorý sa v prípade predčasne narodených detí označuje za hranicu životaschopnosti bábätka. 750 gramový chlapček zvíťazil - žije. Avšak tento skorý príchod na tento svet si vyžiadal svoje následky.

"Hneď, ako sa Alex narodil, viedol svoj boj o život. Po pôrode bol oživovaný, 23 dní strávil pripojený na pľúcnej ventilácií a v umelom spánku a nato nám oznámili, že nastalo zakrvácanie do mozgu, a to najvyšší 4. stupeň," opisuje mimoriadne náročné obdobie mama Katka.

Náročná cesta

Nebola to však jediná správa, ktorou sa lekári rodičom prihovorili ohľadom zdravotného stavu ich malinkého synčeka. "Následne sa začal tvoriť hydrocefalus a po troch týždňoch svojho života už bol operovaný. Do hlavičky mu dali rezervoár, ktorý mal odviesť nahromadenú krv," opisuje mama Katka. Navyše mal podľa jej slov nevyvinuté sietnice, ductus, ktorý našťastie zmizol po pár dňoch, Alexovi bola diagnostikovaná detská mozgová obrna a pasoval sa aj so zakrvácaním do pľúc.

Prvé tri mesiace svojho života strávil na detskej Neonatológii JIRS v Rooseveltovej nemocnici Banskej Bystrici. Ďalšie mesiace strávil rovnako v prostrední nemocničných oddelení - najskôr ho prevážali do Bratislavy na Kramáre, kde podstúpil prečistenie mozgových komôr. Taktiež tam 5-krát podstúpil operáciu a zavedenie VP shuntu.

Nepretržitá domáca starostlivosť

Po pol roku bol Alexander prepustený do domácej starostlivosti s kyslíkovým prístrojom, sondou na kŕmenie a množstvom liekov. "Kvôli jeho diagnózam mal byť ležiacim, používať kyslíkový prístroj a papať cez sondu, napriek všetkým prekážkam sme bojovali a stále bojujeme o jeho budúcnosť a za mesiac sme ho naučili prijímať stravu cez ústa a k tomu si začal dýchať sám a kyslíkový prístroj už nepotreboval," hovorí o veľkých pokrokoch a významných míľnikoch Alexova mama.

V januári roku 2020 absolvoval vyšetrenie očí, kde mu zistili, že má vážne poškodenie sietnic a následne musel ísť na veľmi náročnú operáciu. "Následkom operácie otvoril oči až po dvoch mesiacoch, žiaľ, operácia nepomohla a Alex prišiel o zrak úplne. Po pár mesiacoch od operácie bol na EEG hlávky a výsledok bol: základné štádium epilepsie a k tomu mu predpísali špeciálny sirup, ktorý užíva do dnes. Alexander má 2,5 roka je ležiaci, nevidí ale aj napriek tomu ho milujeme a bojujeme ešte stále ďalej a ďalej," opisuje súčasný Alexandrov stav, ktorý si vyžaduje neustálu starostlivosť a špeciálnu terapiu, jeho statočná mama.

Napriek náročnej ceste prajeme rodine veľa zdravia, čo najviac šťastia a krásnych spoločných chvíľ.

Ak Vás Alexandrov príbeh zaujal a radi by ste pomohli rodine, ktorá chce svojmu synčekovi dopriať to najlepšie, aby mohol - aj napriek jeho problémom a komplikáciám - rásť v láske a šťastí, ich príbeh nájdete aj na portáli ĽudiaĽuďom.sk.

Ďakujeme.

Každé predčasne narodené bábätko sa pasuje s problémami, ktoré sa mu "postavia do cesty", kým sa dostane do náručia svojich rodičov. Malý bojovník Janík sa musel vysporiadať s nejednou prekážkou, ktorú však statočne zvládol. Dnes už svet spoznáva po štvornožky a rodičia ho už nenachádzajú na mieste, kde ho nechali :) Tak teda veľa radosti, zdravia a šťastia prajeme.

Tehotenské komplikácie

Malý Janík sa narodil akútnu sekciou v 28. týždni tehotenstva. Všetko sa, podľa slov jeho statočnej maminy, začalo nenápadne. Na bežnej kontrole u gynekológa mala mierne zvýšený krvný tlak. "Vraveli mi, že si ho mám merať pravidelne. Postupne som ale začala opuchať, čo som však pripisovala tehotenstvu. Jedného dňa som si namerala tlak 140/90, vtedy som sa zľakla a premerala si o pár minút neskôr... po ďalšom premeraní bol tlak 160/90 a to už som nemala dôvod čakať, šla som na pohotovosť, tlak šiel na už len vyššie," opisuje zlomové chvíle Janíkova mama.

Počas hospitalizácie budúcej mame podávali lieky, ktorých pribúdalo na počte, ale tlak zostával bez zmeny. Pridali sa navyše zhoršené pečeňové testy, veľké opuchy na tele i na tvári, čo boli signály pre prevoz vrtuľníkom do nemocnice s perinatologickým centrom.

Predčasniatko Janík

Keď sa už zdravotný stav mamičky nedokázal stabilizovať a pridala sa aj bilekovina, narodil sa veľký bojovník Janík s váhou 920 g a 35 cm. Jeho boj sa v ten okamih začal. "Skóre po narodení mal 10/10, no ale prekvapila nás infekcia. Tiež musel byť intubovaný," opisuje Janíkov príchod na svet jeho mamina. Po prvej infekcii však prišla ďalšia, ale po 10 dňoch bol malinký bojovník z pľúcnej ventilácii odpojený a nasledujúci mesiac dýchal už len s podporou.

Po stabilizácii bábätka putovali mama a synček do spádovej nemocnice v Spišskej novej vsi. A prišiel deň D. "Keď pribral na váhe 2 260 g, pustili nás domov. Mysleli sme, že je všetko v poriadku, o 2 mesiace sme sa však vrátili do nemocnice kvôli vysokým teplotám a tam sa zistila streptokokova sepsa. Aj to ale náš Janík statočne zvládol. O 3 mesiace sme skončili opäť v nemocnici pre vysoké teploty, no je to už za nami," spomína na náročné chvíle hrdá mama.

Chlapček, ktorému sa tento svet páči

Teraz má podľa slov maminy bojovník Janík 9 mesiacov, takmer 7 kíl a je veľmi šikovný. Začal nedávno stvornožkovať a je to veľké šidlo. "Vyzerá byť zdravý a za to všetko musíme poďakovať neonatológii v Košiciach. Veľmi pekne sa starali o nás oboch," dodáva na záver.

Ďakujeme rodine, že sa s nami podelila o ich príbeh a prajeme Janíkovi a jeho rodičom veľa radosti, šťastia a spokojnosti.

Jednou z aktivít OZ malíček je vydávanie časopisu pre svet predčasne narodených detí. Určený je najmä rodičom predčasniatok v nemocniciach, na svoje si prídu aj kolektívy na neonatologických oddeleniach, informácie ocenia i rodiny, ktoré si svojich bojovníkov užívajú už plnými dúškami doma. Pod heslom #niestevtomsami, je cieľom v prenesenom význame stáť pri tých, ktorých sa problematika predčasniatok týka. Obsahovo i graficky spracované cenné informácie, rozhovory s odborníkmi, povzbudivé príbehy malých bojovníkov a ich rodín i pútavé čítanie z problematiky predčasniatok, vychádza na 40 stranách 2x ročne. Prelistujte sa s nami čítaním "do života".

Časopis "malíček" je sprievodcom skrz cenných informácií pre Vás, rodičov predčasne narodených detí v nemocniciach, ale aj - v prenesenom význame - priateľom, ktorý Vás povzbudí, pretože #niestevtomsami.

Na svoje si však prídu aj odborníci i rodičia starších detí, obsahu nechýba zaujímavé čítanie v rozhovoroch s odborníkmi a odborníčkami, ale aj povzbudivé a motivujúce príbehy malých bojovníkov a ich rodín.

Časopis je od nás k dispozícii bezplatne rodičom hospitalizovaných detí na neonatologických pracoviskách, aby bol čo najbližšie tým, ktorí ho najviac potrebujú. Ak zaujal aj Vás a chcete si ho s nami listovať, staňte sa našim členom/členkou a podporte tak navyše svet predčasne narodených detí a ich rodín. Ste medzi nami srdečne vítaní.

Stačí vyplniť prihlasovací formulár a zvoliť možnosť členstva.

Prvé číslo je aj k nahliadnutiu zdarma TU.

Veríme, že sa Vám obsah i spracovanie bude páčiť, že nám zostanete verní a časopis malíček sa stane Vaším verným spoločníkom s vydaním každého nového čísla.

Dočítania, priatelia :)

Súviciaci odkaz: Staňte sa súčasťou malíčka

Počas slávnostného benefičného koncertu, ktorý sa uskutočňuje tradične pri príležitosti Svetového dňa predčasne narodených detí na Slovensku, vyzdvihujeme a ďakujeme za prácu tých, ktorí robia svet predčasne narodených detí lepší, krajší, kvalitnejší a zdravší. Po vlaňajšej „pauze“ v dôsledku pandémie tak počas, v poradí 9. ročníka udeľovania ceny Purpurové srdce, odovzdali pri príležitosti 10. výročia činnosti OZ malíček ocenenie hneď 6 laureátom a 2 kolektívom. Záštitu nad podujatím prevzala prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Oceňovanie s dlhoročnou tradíciou

Tradícia odovzdávania ocenenia Purpurové srdce je na Slovensku úzko spätá s oslavami Svetového dňa predčasne narodených detí, ktoré OZ malíček organizuje už od svojho vzniku. Tento rok, pri oslavách okrúhleho 10. výročia od svojho založenia, ocenilo v spolupráci s Neonatologickou sekciou Slovenskej pediatrickej spoločnosti (NSKPS) laureátov Purpurového srdca za prítomnosti zástupcov nemocníc a oddelení starajúcich sa o našich najmenších pacientov, podporovateľov a partnerov, rodín a priateľov predčasne narodených detí, ako aj vzácnych hostí, ktorí prijali pozvanie.

Udeľovanie v priestoroch Primaciálneho paláca v slávnostnej atmosfére sa tento rok uskutočnilo opäť v troch kategóriách: Osobnosť Neonatologickej sekcie Slovenskej pediatrickej spoločnosti, Osobnosť verejného života a Osobnosť OZ malíček.

Srdce ako symbol života a lásky

Počas slávnostného večera, symbolizujúceho vďaku a krehkosť života, boli ocenené osobnosti, ktoré významne prispeli k zlepšeniu podmienok v rámci starostlivosti, osvety a následnej starostlivosti o predčasne narodené deti. Ocenenie Purpurové srdce tak predstavuje vyjadrenie obdivu a vďaky za obetavú a často nedocenenú pomoc tým najmenším, no zároveň najväčším bojovníkom a ich rodinám.

Ocenenie, ktoré si laureáti v slávnostnej atmosfére preberali z rúk ctených hostí - prof. JUDr. Márie Patakyovej, PhD., verejnej ochrankyne práv, doc. MUDr. Kataríny Maťašovej, PhD., primárky Neonatologickej kliniky v Martine a zároveň predsedníčky spoluorganizátora NSSPS, ambasádorky OZ malíček Mgr. art. Kristíny Tormovej a patrónky združenia, Mgr. art. Zdeny Studenkovej, bola ručne vyrobená sklenená plastika v tvare srdca, autorkou ktorej je umelecká sklárka Veronika Rusnáková. Farbou diela je purpurová, farba kráľov a kráľovien a zároveň aj predčasniatok. Podoba ocenenia v sebe nesie aj symboliku. „Purpurové srdcia sú silné ako všetky nedonosené deti, nie však natoľko silné, aby vydržali tvrdý úder. Život a strata dieťaťa ide v prípade predčasniatok ruka v ruke a my môžeme ďakovať medicíne, pokroku a predovšetkým starostlivosti zdravotného personálu za to, že aj extrémne nezrelé deti sú dnes medzi nami – veselé a plné života,“ uviedla Ľubica Kaiserová, predsedníčka OZ.

Slávnostný večer v atmosfére jubilea OZ malíček

Každoročne sa oceňovanie spája aj s kultúrnym programom, ktorého súčasťou bola tento roka speváčka a skladateľka Monika Ližbetin s jej dcérkou Nikou a synčekom Noelom a úžasná vokálna hudobná skupina Fragile, čím malo podujatie nezameniteľnú atmosféru. Slávnostným oceňovaním moderátorským slovom hostí sprevádzal Štefan Šprocha. Do dnešného dňa bolo odovzdaných 21 ocenení jednotlivcom, 8 kolektívom a 2 ceny boli udelené in memoriam.

História „boja o život“

Purpurové srdce sa zrodilo vďaka myšlienke armády Spojených štátov amerických, kde udeľujú takúto medailu za zranenie v boji. Existuje azda väčší boj, ako ten o život? Následky a „zranenia“, späté s predčasným narodením, si totiž nesie takéto dieťa, ako aj jeho rodina celý život. Purpurová farba pritom charakterizuje kráľovský majestát a podčiarkuje istú výnimočnosť.

Purpurové srdce je symbolom jednoty medzi skupinou ľudí, ktorá nepozerá na odlišnosti a jej členovia majú jeden spoločný cieľ – nádej na budúcnosť predčasne narodených detí. Patria do nej nielen rodičia a rodina dieťaťa, ale tiež zdravotné sestry, lekári, duchovní a priatelia. Tí všetci totiž zdieľajú puto, ktoré nie je možné vyjadriť slovami – možné ho je poznať len srdcom.

Podujatie sa uskutočnilo vďaka partnerom: hlavnému partnerovi PAMPERS a sponzorom NESTLE, Hipp, Chiesi, Medela, Nutricia, Abbvie, Sekcia sestier pracujúcich v neonatológii, mesto Bratislava a Veronike Rusňákovej. Ďakujeme.

Laureáti a laureátky ceny Purpurové srdce, ročník 2020 a 2021:

MUDr. Eva Franková

Doktorka Eva Franková je významnou osobnosťou v slovenskej neonatológii, ktorej venovala svoj profesijný život od svojich štúdií na Fakulte detského lekárstva Karlovej univerzity v Prahe. Viedla niekoľko pracovísk na Slovensku a zaslúžila sa o realizáciu svojej vízie o vybudovaní špičkového neonatologického pracoviska s celoslovenskou pôsobnosťou - terajšia Neonatologická klinika intenzívnej medicíny NÚDCH. Mimoriadny dôraz kládla na starostlivosť o nedonoseného novorodenca, rozvíjala špičkovú medziodborovú starostlivosť. Bola prvou v Slovenskej republike, ktorá uviedla do praxe liečebnú metódu riadenej hypotermie u asfyktického novorodenca.

Počas jej pôsobenia vybudovala odborne zdatný, veľmi stabilný tím neonatológov a pediatrov, kedy bola sama príkladom vo vysoko odbornom a zároveň citlivom prístupe k pacientovi, v rozvážnosti rozhodnutí v diagnostike a liečbe s cieľom dosiahnutia najvyššieho možného benefitu pre dieťa. Jej mimoriadne schopnosti ako odborníčky sa stali obrovskou motiváciou pre ďalšiu generáciu lekárov , ktorá v súčasnosti tvorí piliere neonatológie na viacerých pracoviskách nielen doma, ale i v zahraničí. Je spoluautorkou viacerých odborných publikácií. Ako člen výboru Neonatologickej sekcie Slovenskej pediatrickej spoločnosti sa aktívne podieľala na tvorbe Neonatálneho edukačného programu, ako aj Národného resuscitačného program v rámci ktorého pôsobí ako lektorka.

Iniciatíva Rádio funguje

Iniciatíva Rádio funguje v spolupráci s portálom Ľudiaľudom.sk a OZ malíček realizovala v roku 2019 celoslovenskú finančnú zbierku pod názvom Najkrajší hlas, prostredníctvom ktorej sa vyzbieralo neuveriteľných 70 000 eur. Hlavným cieľom kampane bolo zlepšiť podmienky predčasne narodených detí na neonatologických oddeleniach a pomôcť zabezpečiť čo najväčšiu prítomnosť rodičov s ich deťmi. Výťažok z tejto finančnej zbierky bol venovaný na nákup 40 špeciálnych výhrevných postieľok pre šesť perinatologických centier na Slovensku, ktoré napomáhajú predčasniatkam a rizikovým novorodencom k skoršiemu prechodu dieťaťa z inkubátora k mame, ktorej hlas je ten najkrajší a jej náruč tá najláskavejšia a najbezpečnejšia. Iniciatíva Rádio funguje združuje najpočúvanejšie komerčné slovenské rádia – Rádio Expres, Fun rádio, Európa 2, Rádio Vlna a Rádio Jemné.

Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením

Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením je OZ, ktoré pôsobí na Slovensku 7 rokov s cieľom podporovať rodiny detí so zdravotným znevýhodnením a obhajovať ich práva. Slovo, ktoré najviac vystihuje platformu, za činnosťou ktorej stoja rovnako rodičia, je ´spájanie´. Spája skúsenosti rodičov, partnerov, odborníkov, mimovládnych organizácií a vlastnú misiu. Ich víziou je, aby všetky rodiny detí so zdravotným znevýhodnením boli rešpektované a žili plnohodnotný život v spoločnosti.

V rámci program Rodičia rodičom sa venujú individuálnemu poradenstvu, prevádzkovaniu informačného portálu o právach detí so znevýhodnením, sú autormi aplikácie Sociálna kalkulačka, ktorá slúži na zistenie, na aké príspevky má dieťa nárok, organizujú informačné semináre a vzdelávania. Ich obrovský prínos je v tom, že sú partnerom rozhodovacích orgánov (ministerstvám, verejnej správe, poslancom NR SR) a napomôcť tak presadeniu systémových zmien.

Ing. Jarmila Sestrienková

Jarmila Sestrienková, vzdelaním inžinierka, ekonómka, mama predčasne narodeného Jurka, ktorá od jeho príchodu na svet v roku 2013 bola celým srdcom i dušou dobrovoľníčkou OZ malíček. Od prvých chvíľ sa zanietene podieľala na činnosti združenia v pomoci meniť svet tých najmenších a najkrehkejších stvorení – bábätiek do dlane. A to do chvíle, kedy sa rozhodla odchodom z pozície dlhoročnej líderky v zahraničnej korporátnej spoločnosti odísť a stať sa pevnou súčasťou našich štruktúr aj pracovne.

Vďaka Jarke, jej veľkému srdcu, úprimnosti, ochote pomáhať, odhodlaniu prekračovať hranice priemernosti a celkovo vďaka jej osobnosti, ktorá svoj talent rozdáva hlavne srdcom a je to cítiť pri každom stretnutí s ňou, budeme v OZ malíček spoločnými silami napredovať v pomoci predčasne narodeným deťom a ich rodinám. V jej povahe sa snúbi profesionalita, precíznosť, manažérska ráznosť a sebavedomie s láskou, vďačnosťou a pokorou. K všetkým činnostiam pristupuje veľmi zodpovedne, netoleruje priemernosť, vie veci urobiť aj nad rámec stanovených limitov a odpoveď „nie“ pre ňu nie je prekážkou. Je obľúbenou, nezvyčajne dôkladnou, trpezlivou, obetavou, s citom pre tímovú prácu, empatická ku kolegom, rodinám, fundovaná workoholička, ktorá to, čo dostala z „HORA“, chce vrátiť ostatným v podobe „DARU“. Jej slovami povedané: „Chcem robiť to, v čom vidím zmysel.“

Daniela Sameková

Statočná mama, ktorej najstaršia dcérka sa narodila pre 9 rokmi predčasne s mierami 950g a 35cm. Dnes je z nej šikovná školáčka a robí rodičom veľkú radosť. Každý rodič sa s narodením predčasniatka vyrovnáva inak. Danka v sebe objavila potrebu vypísať sa a tak postupne vznikala kniha Venované Eme, kde popisuje, aké útrapy rodina príchodom predčasniatka prežila a pocity, ktoré pri tom zažívala. Príbeh so šťastným koncom chce byť nádejou pre všetkých rodičov predčasniatok, že napriek ťažkému štartu do života, sa všetko môže na dobré obrátiť.

Kniha bola prvý krát vydaná v spolupráci s našim OZ malíček v roku 2014 a výťažok z jej vtedajšieho predaja bol venovaný Perinatologickému centru v Bratislave, v roku 2020 výťažok z druhého vydania knihy bol určený na podporu všetkých perinatologických centier na Slovensku. Tento rok sa kniha dočká aj svojej audioverzie v spolupráci s herečkou Bibianou Ondrejkovou, ktorú si môžu rodičia stiahnuť na našej stránke.

PhDr. Veronika Kmetóny Gazdová, PhD.

Veronika Kmetóny Gazdová je mamou predčasne narodeného Mária. Po rokoch pôsobenia na akademickej pôde a v oblasti masmédií v komunále sa jej pracovná cesta životom prelínala s tou osobnou, ktorá bola pretkávaná viacerými stratami. So svojimi skúsenosťami však nezostáva sama, ale pomáha a podporuje rodiny, ktoré si náročnou životnou cestou narodenia predčasne narodeného dieťatka prechádzajú. Od roku 2015 sa angažuje v OZ malíček a po narodení jej synčeka je jeho aktívnou členkou.

V OZ malíček spája svoje profesionálne skúsenosti z novinárskej a publicistickej praxe, čím sa združeniu pri príležitosti osláv 10. výročia svojej činnosti podarilo vydať prvé číslo časopisu “malíček”, ktorý je distribuovaný na neonatologické pracoviská, aby bol nápomocný všetkým, ktorí ho potrebujú. Veronika je autorkou knihy “Bol raz jeden malíček”, ktorá je ilustrovaná umeleckou grafičkou Lenkou Šnelcerovou a ktorá má pomôcť rodičom predčasniatok nájsť vhodné slová v ťažkých chvíľach a ktorú OZ malíček venovalo do 12 slovenských nemocníc.

Tibor Zahorec

Hrdý otecko predčasniatka Lukáška (nar. v 28. týždni s hmotnosťou 1170 g) zaznamenal pobyt svojho synčeka v nemocnici do denníka a, ako sám hovorí, písaním sa vyrozprával zo svojich pocitov. V čase, keď Lukáško oslavoval tretie narodeniny, pripravil knižku – Denník predčasniatka aj pre iných rodičov, aby im pomohol a povzbudivými slovami uľahčil náročnú situáciu, v ktorej sa práve ocitli. Záznam denných radostí i starostí totiž môže pomôcť skrátiť čas čakania na deň, ktorý znamená cestu domov.

Poďakovanie za obrázky v knižke patrí Lukáškovej sestričke Veronike a obrovskú vďaku si zaslúžia ľudia s veľkým srdcom, ktorí prispeli na vydanie 800 ks kníh, aby mohli robiť radosť iným. V odkaze od Lukáškových rodičov sa píše: „Nie vždy sa bude dať za dieťatkom prísť. Budete s ním vždy vo svojich myšlienkach, a raz si ich prečíta, a len doplnia jeho mozaiku života. Mnohé veci potom dajú zmysel.“

PaedDr. Lucia Senajová Dobrodenková

Lucia Senajová Dobrodenková, autorka knihy O Rudkovi so šmatlavým jazýčkom, je riaditeľkou pedagogického nakladateľstva, ktoré sa špecializuje na vydávanie originálnych autorských publikácií, pracovných zošitov, didaktických a logopedických pomôcok. Nakladateľstvo úzko spolupracuje so Slovenskou asociáciou logopédov a Asociáciou špeciálnych pedagógov škôl a poradní a venuje sa deťom so špeciálnymi vzdelávacími potrebami. Okrem toho organizuje webináre a konferencie pre pedagógov materských škôl, špeciálnych pedagógov a rodičov.

Je celoživotnou knihomoľoľkou, milovníčkou literatúry a hier a to ju pred rokmi priviedlo k štúdiu učiteľstva slovenčiny a literatúry. Už dvanásť rokov sa venuje tvorbe edukačných materiálov pre deti a publikácií pre pedagógov. Inšpirovaná vlastnou skúsenosťou napísala príbeh o Rudkovi, ktorý sa deťom usiluje ukázať, že inakosť si nikto navyberá, že deti so špeciálnymi potrebami alebo hendikepom túžia po prijatí a celkom obyčajnom živote.

Oceneným srdečne gratulujeme!

Tretiu júnovú nedeľu sa upriamuje naša pozornosť na naše „silnejšie polovičky“, oteckov našich ratolestí, kedy im prejavujeme úctu a ďakujeme im za všetko, čo pre naše rodiny robia a čo pre nás znamenajú. V rodinách predčasne narodených detí sa však úloha otca pretavuje do náročnej a dôležitej podoby – musí byť oporným pilierom celej rodiny, najdôležitejšou podporou mamy svojho bábätka a veľkou istotou najmä pre to malinké a krehké stvorenie, ktoré sa na svet vypýtalo skôr, ako na to bolo pripravené. Pri tejto príležitosti prinášame príbeh malej hrdinky vyrozprávaný slovami jej hrdého ocina.

Otecko Maroš o jeho bojovníčke Elenke

Malinká Elenka sa narodila ako bábätko do dlane, no s obrovskou chuťou žiť. Na svet sa vypýtala v 25. týždni tehotenstva s váhou 530 gramov. Tehotenstvo bolo veľmi rizikové, keďže Elenkini rodičia už o jedno dieťatko vo vysokom štádiu tehotenstva prišli. Okolnosti pôrodu poznačili viaceré komplikácie, no spoločný boj začal jej narodením. „Keď sme ju prvýkrát uvideli, nezmohli sme sa na slovo. Boli sme v šoku, ako také malé drobátko môže zvládnuť tú veľkú úlohu, ktorá ho čaká. Nikto nám nedával veľké nádeje, ale chytali sme sa „slamiek“, povzbudivých viet, ktoré sme započuli – že dievčatká bývajú väčšie bojovníčky, že na váhe až tak veľmi nezáleží a že lekári dokázali zachrániť už aj menšie detičky. Že to záleží od bábätka, ako veľmi zabojuje. A ona zabojovala ako malá tigrica,“ opisuje prvé chvíle po príchode na svet svojej dcérky otec Maroš.

Na začiatku si rodičia hneď zakázali čítať niečo viac o dlhodobých prognózach. „Nezvládli by sme uniesť informácie, ktoré rôzne štúdie či stránky stroho konštatovali. Naučili sme sa sústreďovať sa na prítomnosť – na to, ako sa má naša dcérka v danej chvíli, pretože, ako nám všetci zdôrazňovali, to jediné nám vedeli povedať. Nie to, ako sa bude mať zajtra alebo o mesiac, alebo či bude ešte žiť. Pri inkubátoriku sme striehli na každé otvorenie očka, na každé vystretie ručičky a jej malinkatých prštekov. Oslavovali sme každý mililitrík stolerovaného mliečka a každú stolicu, pretože sa jej naštartovalo trávenie. Najviac sme sa však tešili zo správ, ktoré vlastne neoznamovali nič nové – pretože to znamenalo, že je stabilná a žiadna nová hrozba nepribudla. Nič viac sme ani v tej chvíli nechceli.“

Pomohlo im nastavenie mysle a dosahovanie míľnikov

Rodičia brali všetko, vrátane infúzií, transfúzií, intubácie či liekov, ako daň za to, že lekári im dcérku zachraňujú a navyše si uvedomovali, že je to u takýchto predčasniatok celkom bežné. Podľa slov čerstvého otecka to bolo nastavenie, ktoré im pomohlo zvládnuť ťažký začiatok, aj keď otvorene priznáva, že sa veľmi trápili, keď sa stav ich dcérky dočasne zhoršoval, alebo keď musela podstúpiť operačný zákrok. Verili však doktorom a, predovšetkým, verili svojej dcérke.

Obrovskú radosť pocítili, keď dcérka postupne dosahovala určité míľniky. „Jedného dňa sme ju našli odintubovanú. Mamička iba videla vypnuté prístroje a v tom strese si nestihla ani uvedomiť, že je to vlastne skvelá správa,“ spomína si s úsmevom ocko Maroš. Následne to bol diplom, že Elenka dosiahla magickú hranicu jedného kilogramu. „To bola naša dcérka už dvojnásobná. Ďalšou veľkou chvíľou bolo, keď sa jej podarilo zbaviť sa aj pomocných okuliarikov na dýchanie, keď už nepotrebovala ani rozptylovaný kyslík do inkubátorika. Keď ju po vyše dva a pol mesiaci mala maminka prvýkrát na hrudi a neskôr, keď sa prisala na prsník. Keď už konečne nebola v inkubátoriku, ale v postieľke. Keď dorástla do plienočky veľkosti XS a dokonca, keď dostala prvé oblečenie. Nič z toho nebola pre nás samozrejmosť, preto sme si tieto momenty vážili a iba potichučku dúfali, že to pôjde už len dobrým smerom,“ hovorí o významných chvíľach v živote predčasne narodeného bábätka hrdý tato.

Pocity otca predčasniatka

Príchod predčasne narodeného dieťatka sa spája s inými pocitmi, ako v prípade rodičov detí narodených v termíne. Je to strach, neistota, odlúčenie... Ako aj v prípade Elenkiných rodičov. „Prvým pocitom bol neuveriteľný strach – o manželku aj o dcérku, a tiež aj šok, keďže sa Elenka narodila o viac ako tri mesiace skôr. Keď mi manželka pár hodín po pôrode zavolala, že je v poriadku, som sa bál už len o maličkú a strach bola jediná emócia, ktorú som pociťoval denne, každú jednu sekundu,“ hovorí Maroš, ktorý svoju dcérku videl až na druhý deň po pôrode. Pohľad na svoju dcérku otca zmohol. „Spočiatku som videl všetko čierno. Ale naša dcérka mi ukázala, aká je hrdinka, bojovníčka, a že má chuť žiť. Po prvom týždni som začal veriť, že to môže dopadnúť aj dobre,“ dodáva povzbudivo.

Do srdca Elenkinho otca sa však hlbokými odtlačkami zapísali chvíle, ako napríklad prvé klokankovanie. „Bol to úžasný pocit, cítiť ju konečne na sebe. Hoci bola otlačená z chĺpkov na mojej hrudi, ale nevyzerala, že by jej to vadilo, naopak, veľmi si to užívala. Myslím, že kontakt rodičov s dieťatkom je veľmi dôležitý a mal by byť súčasťou starostlivosti o dieťa na neonatologických oddeleniach,“ zdôrazňuje.

Prvé týždne boli mimoriadne náročné nielen z pohľadu odlúčenia astrachu, ale aj zladenia pracovného života otca s tým, aby bol oporou jeho najcennejším – dcére Elenke a manželke Lucii. „Bolo veľmi ubíjajúce vidieť dcérku takú maličkú, bezbrannú, ako bojuje o život a nevedieť, či svoj boj vyhrá. Tu mi veľmi pomohla manželka a to, že sme sa mohli pri návštevách dcérky striedať, a teda každý druhý deň naberať sily na to, aby sme túto situáciu zvládli a mohli byť pri nej silní. Počas návštevy som sa snažil dcérku zakaždým povzbudiť, chváliť ju za to, ako úžasne bojuje, ako veľa papá, keď začala tolerovať prvý mililitrík mliečka, rozprávať jej, že je siláčka po mame a ako ju veľmi obaja ľúbime. Neuveriteľne som sa snažil užiť si každú spoločnú chvíľku s dcérkou a nikdy nezabudnem na to, ako som sa jej mohol prvýkrát dotknúť, pohladiť ju,“ opisuje svoju podporu malej bojovníčke.

Dlhé mesiace odlúčenia im pomáha prekonávať láska

Otec predčasne narodeného dieťatka sa v okamihu stáva silnou oporou nielen svojmu bábätku, ale aj jeho mame. Na druhej strane si musí naďalej plniť svoje pracovné povinnosti a často suplovať aj tie domáce. Ocino Maroš to musel rovnako všetko skĺbiť – dochádzanie do práce a prácu samotnú, návštevy v nemocnici, voziť manželku Luciu do nemocnice a ešte sa dávať každé tri dni otestovať na Covid-19, keďže v dôsledku pandémie bola situácia stále prísna. „Počas tohto obdobia som sa snažil byť pre manželku psychickou oporou, prvé dva týždne po pôrode som bol s ňou doma a potom som nastúpil do práce. Často sme si doobeda písali a volali, ubezpečovali sme sa navzájom, že máme šancu na to, aby naše dievčatko prežilo,“ rozpráva o náročnom období Maroš. Keďže pracuje na zmeny, každý druhý týždeň dcérku nevidel, čo bolo náročné pre oboch rodičov. Celý nárok podporovať dcérku a byť pri nej silnou tak bol na mame Lucii, rovnako ako prijímanie dobrých aj zlých správ.

„Neskôr našu dcérku preložili do vzdialenejšej nemocnice, kedy nám najviac dalo zabrať denné dochádzanie, nosenie mliečka a skĺbiť to s prácou a dodržiavaním protipandemických opatrení aj vzhľadom na otváracie hodiny testovacích centier a podobne. Najazdili sme už niekoľkotisíc kilometrov, prenajali si byt v cudzom meste, denne som trávil skoro šesť hodín za volantom, aby som stihol ísť do práce, za manželkou, za dcérkou a späť. Ale všetko to stojí za to,“ dodáva s nádejou a odvahou bojovať o rodinné šťastie Maroš, ktorému bola najväčšou oporou v ťažkých chvíľach práve manželka Lucia, s ktorou si navzájom snažili dodať si silu, ako aj jeho mama a zvyšok rodiny.

V týchto dňoch sa malá Elenka nachádza ešte v nemocnici. Jej rodičia sa navzájom naďalej intenzívne podporujú, hoc aj len telefonicky. „Keďže sa dcérka nachádza v inom meste, tak sa manželka presťahovala za ňou, avšak ja kvôli práci nemôžem. Teda nie sme odlúčení len od dcérky, ale aj od seba navzájom a vidíme sa iba cez víkendy. Pevne však veríme, že príde ten deň, kedy budeme spolu doma celá rodinka,“ nádeja sa hrdý tatino.

Pocity silných mužov

Podľa slov Elenkinho otca bolo najnáročnejšie udržať si nádej vo chvíľach, kedy im ju veľa ľudí nedávalo a tiež nepodľahnúť depresii, najmä keď si Maroš prečítal niečo o diagnózach, s ktorými predčasniatka často bojujú. Uvedomiť si, že ich dcérka nemusí mať všetky diagnózy, ktoré odborné články popisujú, a dokonca, že nemusí mať žiadnu, prípadne, že z nich môže vyrásť. „A rovnako veriť lekárom, že dokážu zvládnuť aj veci, ktoré pre nás, rodičov, znejú príšerne – ako napríklad prasknuté pľúcko a podobne. Veľmi náročné bolo prenechať starostlivosť o našu dcérku na lekárov, uvedomiť si, že nevieme urobiť nič iné, iba prísť na návštevu, povedať dcérke, že ju ľúbime, že v ňu veríme a že to zvládne. Museli sme sa sústrediť na to, čo vieme ovplyvniť – i keď nebolo pre nás ľahké prijať to. Predovšetkým sa chceme poďakovať všetkým lekárom a sestričkám na neonatologických oddeleniach v Nových Zámkoch a v Martine, kde našej dcérke pomohli prekonať náročný štart do života, a kde sa o ňu s odhodlaním a láskou starali a starajú,“ hovorí.

O krok bližšie domov

A ako sa darí rodine v týchto dňoch? Po troch mesiacoch bola malá Elenka premiestnená z inkubátora do postieľky, je bez kyslíka, a to aj napriek tomu, že jej rodičia očakávali, že budú potrebovať jeho pomoc aj doma. „Naša dcérka ale dýcha úplne sama, krásne toleruje mliečko, miluje klokankovanie alebo teraz už pestovanie na rukách a dudlíkuje, akoby bola na nejakej súťaži. Má už dve kilečká – čo sa niekomu môžu zdať ako málo, ako drobné bábätko, ale pre nás je to neuveriteľne veľa. Predsa je už naša dcérka štvornásobná v porovnaní s tým, aká bola, keď sa narodila – a to nie je len tak. Pracujeme na tom, aby sme sa zbavili aj sondičky do bruška, aby sme dokázali vypiť plné dávky mliečka a udýchať to. Pevne veríme, že sa už čoskoro poberieme domov, ale dcérka má toľko času, koľko potrebuje. Keď sme vydržali ten neistý úvod, vydržíme už snáď všetko,“ znejú Marošove slová odhodlania zdolať všetky prekážky.

Teraz, keď sa už rodičia zapájajú do starostlivosti o svoju dcérku, sa snažia všetok voľný čas využiť na prípravu na Elenkin príchod domov. Zariaďujú posledné veci, ktoré rodine chýbajú a snažia sa zistiť si čo najviac o tom, ako sa starať o malé bábätko a o jeho špeciálne potreby, ktoré súvisia s predčasným pôrodom, ako je podávanie liekov a podobne. „Nevieme sa už dočkať, kedy budeme môcť mať dcérku doma a v našom v náručí, prvýkrát bez nemocničného plášťa a respirátora,“ hovorí Maroš s úsmevom.

Rodičia, držme si navzájom palce!

Otecko Maroš má pri príležitosti Dňa otcov odkaz všetkým statočným rodičom predčasne narodených detí, a to, aby boli silní, pretože v tom nie sú sami. „Ste v tom spolu s vašou manželkou alebo partnerkou a s celou rodinou, ktorá vám chce len a len pomôcť. Treba to brať deň po dni, nepozerať sa príliš dopredu, ale žiť v prítomnosti. A veriť, že bude len lepšie a lepšie. Veriť našim malým bojovníkom, že to zvládnu. Niekedy majú viac síl, ako ich rodičia a budete prekvapení, kde sa to v nich berie,“ odkazuje Elenkin ocko.

Rodine prajeme všetko dobré, veľa zdravia, rodinného šťastia a aby na nich za bránami nemocnice čakalo len to najlepšie a najkrajšie.

Za rozhovor ďakuje V. Kmetóny Gazdová

RSV, respiračný syncyciálny vírus, je nebezpečný pre predčasne narodené, rizikové a deti najmladších vekových kategórií. Spôsobuje zápaly priedušiek a priedušničiek (bronchitídy a bronchiolitídy) či zápaly pľúc (pneumónie). Je vysoko nákazlivý a špecifická liečba neexistuje. Ochranou je imunoprofylaxia, ktorá sa v mnohých prípadoch nesprávne zamieňa za očkovanie. V čom je rozdiel a čo je úlohou tejto protilátky RSV? O detailoch imunoprofylaxie sme diskutovali s detskou pneumologičkou MUDr. Jaroslavou Orosovou st.

RSV je nebezpečným pôvodcom infekcií horných aj dolných dýchacích ciest u detí, na ktorý konkrétny liek neexistuje. Približne dve tretiny detí sú infikované počas prvého roku života a takmer všetky sa s touto infekciou stretnú pred 2. rokom života. Čím mladšie dieťa vírus napadne, tým ťažší môže byť priebeh ochorenia. „Výskyt RSV infekcie je u predčasne narodených detí o 20 % vyšší a máva ťažší priebeh ako v prípade donosených detí. Najzávažnejší priebeh infekcie je u detí medzi 2. až 7. mesiacom života. Väčšie deti ho môžu prekonať relatívne bez problémov len ako ľahký katar dýchacích ciest,“ hovorí dr. Orosová, ktorá sa problematike RSV vírusu ako aj imunoprofylaxii RSV sa venuje už od r. 2002. Ako dodáva, vírus sa v našom podnebnom pásme vyskytuje sezónne, od jesene do jari, jeho výskyt je potom celú zimu.

Dôležitá je ochrana pred touto infekciou, v prípade RSV ide o imunoprofylaxiu RSV, ktorá sa nesprávne medzi rodičmi malých pacientov nazýva očkovaním. „Do organizmu dieťaťa vpravujeme protilátky proti RSV, ktoré sa naviažu na RS vírus práve na tie miesta, ktorými by sa inak vírus naviazal na bunku. Ten sa už nemá ako prichytiť, a takto sa zabráni vzniku,“ vysvetľuje odborníčka, ktorá sa vo svojej detskej pľúcnej ambulancii v Ružinovskej poliklinike denne stretáva s respiračnými ochoreniami u detí.

Zároveň upozorňuje, že nejde o očkovanie. Pri očkovaní je totiž podaný oslabený pôvodca ochorenia a telo si musí proti nemu vytvoriť protilátky. V prípade imunoprofylaxie ide podľa slov doktorky o podanie už hotových protilátok. „Po podaní tejto špecifickej protilátky sa príznaky RSV infekcie, ako napríklad pískanie na prieduškách, vyskytli opakovane len u 6,4 % detí z 349 pozorovaných. Na porovnanie v skupine 95 detí, ktorým nebola podaná účinná protilátka, dochádzalo k infekciám až u 18,9 % pozorovaných,“ dopĺňa dr. Orosová.

Imunoprofylaxiu má význam podávať len v mesiacoch výskytu vírusu, nevzniká však po nej trvalá imunita. „Vzhľadom k tomu, že platí úmera, že čím je dieťa mladšie, tým je priebeh ochorenia závažnejší, podávame ju len prvý rok života predčasne narodených detí, a to podľa uvedených indikačných kritérií. Sú však aj deti s bronchopulmonálnou dyspláziou, ktoré sú závislé na kyslíku aj po prvom roku života a tam pokračujeme v jej podávaní aj ich druhý rok života, znovu v sezóne výskytu RSV,“ vysvetľuje doktorka.

Ako ďalej dodáva, v čase maximálneho výskytu tohto vírusu, čo je v našich zemepisných šírkach v mesiacoch november až apríl kalendárneho roka, je rizikovým deťom teda podávaná humanizovaná monoklonová IgG1 protilátka anti-RSV, nazvaná palivizumab (Synagis). „Je dôležité, aby dieťa dostávalo dávky pravidelne v mesačných intervaloch celkovo 5-krát tak, aby sa zabezpečila primeraná ochrana počas celej RSV sezóny, vzhľadom na to, že hladina protilátok po 20 dňoch klesá. Po 18 ročných skúsenostiach môžem konštatovať, že sme takmer nemali nepriaznivé reakcie. Je bezpečná a hlavne účinná a deti ju veľmi dobre tolerujú,“ ozrejmuje detaily imunoprofylaxie skúsená pneumologička.

Liečbu môže podľa jej slov indikovať neonatológ, detský kardiológ a detský pneumológ vo vybraných neonatologických pracoviskách s resuscitačnou starostlivosťou, v perinatologických centrách, v detskom kardiocentre a vo vybraných detských pľúcnych ambulanciách. Podlieha schváleniu revíznym lekárom. Pre predčasne narodené deti, ktoré spĺňajú indikačné kritéria, je jeho podávanie plne hradené všetkými zdravotnými poisťovňami.

Indikačné kritériá pre sezónu výskytu RSV v r. 2020-2021:

• Deti predčasne narodené pred 28. až 32. týždni tehotnosti a na začiatku sezóny sú mladšie ako 6 mesiacov.
• Deti narodené v 33.-35. týždni tehotnosti, ak sú na začiatku sezóny mladšie ako 6 mesiacov a majú aspoň 1 rizikový faktor, zatiaľ čo deti narodené v 33. -35. týždni za rovnakých podmienok, ale majú aspoň 2 rizikové faktory.
• Deti s chronickým pľúcnym ochorením ,bronchopulmonálnou dyspláziou, ak za posledných 6 mesiacov pred RSV sezónou vyžadovali liečbu.
• Deti s hemodynamicky významnou vrodenou vývojovou chybou srdca , ktoré sú mladšie ako 24 mesiacov.
• Deti narodené pred 32. týždňom tehotnosti, ktoré sú práve hospitalizované na JIS a boli v dokázanom kontakte s RSV ochorením.
  

Celý rozhovor s dr. Jaroslavou Orosovou st. dostupný na: https://www.malicek.sk/opytali-sme-sa-za-vas/rs-virus-od-a-po-z

Všetky detailné informácie nájdete aj na stránke: www.rsvirus.sk

(mal)

Anka sa dnes s celou svojou rodinou obliekla do modra - do farby komunikácie. Tá je totiž symbolom autizmu, o ktorom povedomie sa svet snaží zvýšiť práve 2. apríla. Trpí ním aj Ankin mladší brat Radko, s ktorým majú veľmi blízky vzťah. Táto vývinová porucha sa stala súčasťou života ich rodiny, no berú ju skôr ako jeho výnimočnosť, vďaka ktorej sa aj ona, ako staršia sestra, veľa naučila.

Symbolická modrá

Modré svetlo má dnes za cieľ upriamiť pozornosť verejnosti na autizmus – pervazívnu vývinovú poruchu (presahujúcu celou osobnosťou), ktorá ovplyvňuje v súčasnosti viac ako 70 miliónov ľudí na celom svete. Symbolom je modrá farba, teda farba komunikácie a ústredná farba celej kampane Rozsvieť modrú, vďaka ktorej sa niekoľko desiatok významných budov, monumentov, mostov a iných dominantných stavieb po celom svete dnes rozsvieti na modro. Súčasťou je aj iniciatíva mnohých ľudí prejaviť úctu a spolupatričnosti ľuďom s touto diagnózou modrým oblečením. Cieľom celej “modrej” kampane je zvýšiť povedomie o autizme, snaha integrácie ľuďí s autizmom medzi nás všetkých a vytvoriť im podmienky pre zmysluplný život.

Táto farba dnes nechýba ani v rodine mladej Anky, ktorá priblížila, aké je to mať v rodine člena s poruchou autistického spektra. “S Radkom sme si už prešli všeličím. Od jeho prvých dní, keď ho rodičia ešte len priniesli domov z nemocnice a vo mne sa ozval 10-ročný jedináčik, ktorý nechápal všetok ten humbuk okolo nového člena rodiny. Vtedy ešte nikto nevedel, že Radko by mohol byť autista, a že ten humbuk tak skoro neskončí. Zblížiť sa s mladším bratom mi pomohol môj dedko, ktorý mi prehovoril do duše a tých pár slov zmenilo môj pohľad na vec,” opísala príchod svojho brata do rodiny Anka. Ako dodala, Radka s láskou a radosťou prijala a to zároveň ovplyvnilo celý ich súrodenecký vzťah až do dnešného dňa.

Môj brat je autista

“Keď sme sa dozvedeli, že Radko je autista, zmenilo to celú rodinu. Väčšina z nás to však vzala ako výzvu, ktorej sme čelili spolu s ním,” priblížila stanovenie diagnózy Anka. “Postupne, a aj napriek predpovediam a predsudkom rôznych ľudí, sa Radko naučil rozprávať, úžasne spievať, viazať si šnúrky, bicyklovať sa, či iným činnostiam a zručnostiam,” opísala bratovu šikovnosť v mnohých smeroch staršia sestra. Ako zároveň zdôraznila, nebolo to vždy ľahké a krásne tak pre ňu a rodičov, ako určite ani pre Radka, no jedným dychom dodala, že cesta k tomu, ako fungujú dnes, nebola len o jeho vývoji a učení. “Spolu sme objavili svoje limity, ale aj možnosti osobného rastu. Ja sa jednoznačne môžem poďakovať môjmu bratovi za 90% mojej dnešnej trpezlivosti a zodpovednosti, ktorým som sa vďaka nemu postupne naučila,” opísala s láskou v každom slove Anka.

Jedna z Radkových najsilnejších vlastností, ktorá pravdepodobne tiež pramení z toho, že je vysoko funkčný autista, je, podľa Ankiných slov, jednoznačne jeho úprimnosť. “Keď ma pochváli, viem, že to myslí absolútne vážne, pretože inak by to ani nepovedal. Preto si o to viac vážim, že môj „malý“ brat je môj najväčší fanúšik, ktorý ma dokáže podporiť v najrôznejších životných situáciách aj napriek tomu, že je o 10 rokov mladší,” poodhalila kúsok zo súrodeneckého vzťahu Anka.

Parťáci v dobrom aj zlom

Podľa nej práve vďaka zvláštnym a aj trochu zložitým začiatkom tak môže konštatovať, a o to úprimnejšie povedať, že “ako staršia sestra s hrdosťou sledujem každý jeho pokrok a úspech”. Na záver mladá študentka dodala, že so špeciálnymi potrebami prichádzajú aj špeciálne schopnosti. “Ja preto môžem s kľudným svedomím povedať, že lepšieho člena tímu na vedomostné hry, by ste hľadali ťažko,” dodala s úsmevom milujúca sestra.

Podporme ich modrou spoločne

Autizmus je celoživotná porucha vývinu, ktorú charakterizujú nedostatky v oblasti komunikácie, sociálnej interakcie a predstavivosti. Tieto problémy sú spojené s poruchami verbálnej reči a majú za následok vyčlenenie ľudí s týmto postihnutím. Deti trpiace autizmom si vyžadujú špeciálne vzdelávanie a starostlivú celoživotnú výchovu. Táto porucha uzatvára človeka v jeho vlastnom svete, pričom mu sťažuje schopnosť hrať sa, vnímať a chápať bežné vnemy a v mnohých prípadoch sa kvôli chýbajúcej predstavivosti ľudia s autizmom venujú limitovanému množstvu častokrát stereotypných činností.

Slovensko sa už niekoľko rokov pripája k tejto celosvetovej kampani Rozsvieť modrú, ktorá vychádza z iniciatívy jednej z najvýznamnejších svetových organizácií Autism Speaks. Druhý apríl bol rezolúciou Organizácie Spojených Národov v roku 2007 prijatý ako Svetový deň povedomia o autizme, preto vyjadrime dnes spoločne podporu a spolupatričnosť všetkým, ktorí autizmom trpia, ale aj ich rodinám, či ľuďom z ich najbližšieho okolia, ktorých sa autizmus rovnako bezprostredne týka.

Za rozhovor ďakuje V. Kmetóny Gazdová

Nekrotizujúca enterokolitída (NEC) je veľmi vážna diagnóza, ktorá postihuje najmä predčasne narodené deti. Ide o zápal čreva, pri ktorom dochádza k odumieraniu jeho časti alebo celého čreva, zanecháva dočasné i trvalé následky, no žiaľ, NEC je v mnohých prípadoch aj príčinou úmrtí. K zníženiu rizika vedie podávanie materského alebo darcovského mlieka z banky. Toto ochorenie bolo diagnostikované aj malému Miškovi, ktorý sa na svet vypýtal v 25. týždni tehotenstva. Prešiel si veľkými a náročnými prekážkami, avšak dnes po nich zostala “len” jazva na brušku. Pri príležitosti Svetového dňa o povedomí NEC sa s nami Miškovi rodičia podelili o ich príbeh.

Miško sa narodil pred štyrmi rokmi s mierami 750 g a 32 cm. To, že prišiel na svet v 25. týždni tehotenstva znamenal pre jeho zdravotný stav veľké nástrahy. "Približne po vyše mesiaci života sa Miškov stav výrazne zhoršil. Zvýšili sa mu zápalové parametre a objavila sa vážna infekcia. Preto lekári spravili rozbor krvi a výsledky ukázali vysoké CRP a PCT, spravené mal aj kultivácie. Na druhý deň bola zaznamená už aj krv v stolici a všetky príznaky postupne viedli k diagnóze nekrotizujúcej enterokolitídy,” opísala prvý “kontakt” s touto diagnózou Miškova mama Katrin, čím vymenovala základné príznaky ochorenia – zväčšenie bruška, problémy s vyprázdňovaním, krv v stolici a pod.

V mnohých prípadoch je nutný chirurgický zákrok, ako to bolo v prípade Miška. “Popri zápale čreva sa mu pridružil aj zapál pľúc v dôsledku príliš dlhej závislosti na umelej ventilácii. Vyšetrenie kontrastnou látkou, aby sa zistila priechodnosť čriev, sa skomplikovala, keďže z dôvodu pretrhnutia hrubého čreva sa mu vyliala do dutiny brušnej,” zaspomínala si na ťažké chvíle Katrin. Na 49. deň života tak bolo nutné urobiť Miškovi chirurgický zákrok.

Zákrokom sa časť poškodeného čreva odstráni a po istom čase sa zdravé, nepoškodené časti u takýchto prípadov opätovne spájajú. “Operácia trvala približne tri hodiny a bolo počas nej potrebné odstrániť tretinu hrubého čreva a vytvoriť vývod – kolostómiu. Časť hrubého čreva bola zaslepená a následne preplachovaná fyziologickým roztokom na jeho správne vyživovanie, aby sa neskôr mohlo črevo znova spojiť,” vysvetlila detaily Miškovho prípadu jeho mama.

Po operácii sa Miškov zdravotný stav začal stabilizovať a pomaly sa pristupovalo k “naštartovaniu” čriev. “Najskôr ho začali rozkrmovať čajom a keď ho stoleroval, lekári prešli na materské mlieko. Počas pobytu v nemocnici sme sa naučili starať o stómiu a tiež robiť výplachy zaslepenej časti čreva. Táto procedúra ošetrovania vývodu i výmeny potrebných komponentov výrazne komplikovali Miškove pohyby, ako aj manipuláciu s ním. Ale najdôležitejšie je, že črevo fungovalo,” povedala k stavu po operácii Katrin.

V mnohých prípadoch je po operačnom zákroku potrebné totiž vyviesť stómiu, ktorá slúži na odvedenie obsahu čriev cez brušnú stenu, a ktorú lekári uzavrú po nejakom čase. Vývod je často dočasným stavom a v prípade tohto malého hrdinu sa jeho zdravotný stav približne po 8 mesiacoch od operácie natoľko zlepšil, že chirurgovia mohli pristúpiť k oklúzii (uzavretiu) kolostómie a opätovnému napojeniu hrubého čreva na konečník. “Tým sa výrazne zvýšila kvalita Miškovho života,” zdôraznila jeho mamina a dodala, že veľká vďaka patrí aj všetkým lekárom v nemocniciach Antolská a Kramáre za starostlivosť o Miška a za záchranu jeho života pri tejto, život ohrozujúcej diagnóze, ktorá v ich prípade mala šťastný koniec.

O šťastnom konci táto rodina nehovorí náhodou, keďže počas ich boja o synčekov život a zdravie sa stretli s ďalšími rodičmi, ktorí taktiež bojovali s diagnózou NEC u ich detí. Žiaľ, viaceré jej podľahli. Preto Miškov otec Michal odkazuje všetkým, ktorí si touto cestou prechádzajú, aby sa nezamýšľali nad trvalými alebo dočasnými následkami ochorenia. "Uvedomte si, že je to život ohrozujúci stav, ktorý je treba napraviť za každú cenu. Aj za cenu stómií, vstrekovania výživy priamo do čreva, jeho preplachovania či stómických sáčkov, ktoré obmedzujú komfort. Lebo v prvom rade ide o život,” dodal na záver Michal.

(mal)

Dnešný deň (19. máj) je Svetovým dňom darcovstva materského mlieka, ktorý svoju pozornosť smeruje na jeho význam a ďakuje všetkým ženám, ktoré ho darujú. Materské mlieko od darkýň je totiž súčasťou výživy nedonosených detí v nemocniciach a zohráva významnú úlohu pri ich náročnom a krehkom štarte do života. Malý Jakubko, ktorý sa na svet vypýtal v 25. týždni tehotenstva, je tiež predčasniatkom krmeným prvé dni mliekom od darkyne. Jeho mama Monika sa po čase, z vďaky a úcty k darkyniam, stala neskôr jednou z nich.

Materské mlieko je nenahraditeľné. Obsahuje množstvo látok a živín, ktoré sú pre zdravie a vývoj dieťatka jedinečné – je to koktejl namiešaný priamo na mieru. V prípade nedonosených bábätiek sa tento význam znásobuje, keďže mlieko od mamy zabezpečuje, okrem výživy dieťaťa, aj jeho obranyschopnosť, chráni ho pred infekciami, podporuje jeho rast a dozrievanie orgánov, je prevenciou pred rôznymi ochoreniami a taktiež, pomáha vo vývoji jeho mozgu. Ak nie je možné podať dieťaťu mlieko od jeho mamy, neonatológovia pristupujú v prvých dňoch života predčasniatka k podávaniu darcovského mlieka, ktoré musí byť vopred vyšetrené a jeho darkyňa spĺňať prísne kritériá.

Práve dnešný deň si odborná i laická verejnosť pripomína tento akt darcovstva. Jednou z darkýň bola aj Monika, mama predčasne narodeného Jakubka, ktorý bol zároveň, kvôli vážnemu zdravotnému stavu svojej mamy, taktiež kŕmený mliekom od darkyne. “Už dávno pred tehotenstvom, kedy sme o dieťatku ešte neuvažovali, som vedela, že až raz budem mamou, určite chcem dojčiť, keďže som za „prirodzenú a prírodnú cestu“ vo viacerých oblastiach v živote. Dojčenie pre mňa predstavuje mimoriadne silné puto medzi mamkou a dieťatkom, intímnu blízkosť, ktorú nikto iný nedokáže naplniť. Ak k tomu prirátame aj nevyvrátiteľný zdravotný prínos pre dieťatko, môže byť niečo lepšie? Žiadny elixír nie je tak dokonalo namiešaný, ako práve materské mlieko,” vyzvetlila svoj postoj k dojčeniu a materskému mlieku mladá mamka. Ako si spomína, skôr, ako prišiel synček na svet, plánovala dojčiť čo najdlhšie. “Ako to však väčšinou býva, realita sa vymykala mojim snom, akútna sekcia a mechanické odsávanie mlieka určite neboli to najprirodzenejšie, čo som si predstavovala,” dodala.

V prípade nedonosených detí má výživa materským mliekom nezastupiteľnú úlohu a popri parenterálnej výžive (vnútrožilová výživa zložená z roztoku cukrov, solí, vody, bielkovín, tukov, aminokyselín, vitamínov a minerálov) sa stáva zároveň liečbou – nezrelý novorodec totiž potrebuje čo najviac priblížiť podmienky vývoja v maternici bez zvyšovania stresu na jeho, stále vyvíjajúci sa, nezrelý tráviaci systém. “Predčasný pôrod bol pre mňa veľký šok sprevádzaný neopísateľným strachom. Náš Jakubko mal byť ešte tri a pol mesiaca bezpečne ukrytý pred okolitým svetom. Sama som mala veľké zdravotné komplikácie, ja som „bojovala“ na jednom oddelení a môj syn na druhom. Veľkou oporou mi vtedy bol jeho ošetrujúci lekár, ktorý ma chodil dennodenne informovať o jeho zdravotnom stave a tiež, apeloval na spustenie materského mlieka, ktoré bolo pre moje dieťa, doslova, životne dôležité,” opísala prvé chvíle po pôrode mama Monika. S vďakou zároveň spomína aj na staničnú sestru z oddelenia, ktorá jej so začiatkom laktácie pomohla. “Ak je pre zdravé, donosené dieťa materské mlieko dôležité, pre predčasniatko je to niekoľkonásobne dôležitejšie. Cesta, ako ho získať, nebola pre mňa podstatná, zobrala som to ako fakt a, v tom období, aj ako jedinú reálnu možnosť,” doplnila so slovami, že oceňuje aj prístup celého oddelenia k systému a dôležitosti odsávania materského mlieka. S odstupom času si na to spomína už s úsmevom, keďže odsávanie sa stalo bežnou, pravidelnou a spoločnou rutinou viacerých mamiek, ktoré mali deti na tomto oddelení.

Materské mlieko obsahuje viac ako 300 dôležitých a jedinečných zložiek. Význam má pre každé dieťa, no v prípade predčasniatok plní aj dôležitú ochrannú funkciu a je prevenciou rôznych ochorení ako napr. nekrotizujúca enterokolitída, retinopatia, poruchy centrálnej nervovej sústavy, infekciami a pod. Kým sa však po predčasnom pôrode začne u ženy laktácia, v mnohých prípadoch začnú neonatológovia podávať dieťaťu v prvých dňoch mlieko od darkyne. A tak to bolo aj v prípade Jakubka. “Po pôrode som mala závažné komplikácie a mlieko som začala mať až neskôr. Vďaka pasterizovanému mlieku od inej mamy – darkyne, sa jeho trávenie a črevá naštartovali tým správnym spôsobom a vyhli sme sa veľmi vážnym zdravotným problémom, ktoré materské mlieko zminimalizovalo. O to viac som bola rada, že po istom čase môžem byť darkyňou aj ja sama a pomôcť tak ďalším detičkám na oddelení,” povedala mama, dnes už jeden a pol ročného synčeka, ktorí spolu na oddelení strávili vyše troch mesiacov. Darcovstvo bolo pre ňu zároveň aj akýmsi zadosťučinením.

V podmienkach slovenských perinatologických centier sa darcovstvo realizuje rôznymi spôsobmi, prostredníctvom bánk, odsávarní, každé pracovisko má na to vlastný mechanizmus. Jedno však majú spoločné – darovať túto vzácnu tekutinu môže žena, ktorá musí spĺňať prísne podmienky a zároveň, jej mlieko sa dôkladne vyšetrí a následne spracuje, aby vyhovovalo bábätku inej mamy. Vo všeobecnosti sa kŕmenie realizuje tak, aby sa následne umožnil prechod na dojčenie (kŕmenie sondou, suplementorom, po prste a striekačkou, lyžičkou, pohárikom, fľašou). “Dnes, s odstupom času, si uvedomujem silu materského mlieka omnoho viac. Vedela som, že je to najlepšie, čo môže dať mamka svojmu dieťatku, no v našom prípade to malo oveľa väčší rozmer a dôležitosť,” doplnila Monika, ktorej predstava dokonalého dojčenia sa nezrealizovala a jej vernou spoločníčkou je aj v týchto dňoch odsávačka. “Materského mlieka som sa napriek tomu nevzdala a hnacím motorom je pre mňa vedomosť jeho nesmiernych benefitov, ktoré nám na oddelení vštepovali a aj vďaka ktorému sa dnes tešíme z Kubkovho zdravia. Myslím si, že dojčenie a materské mlieko nie je samozrejmosť a nie každej mamke je dopriate, preto som o to viac vďačnejšia, že ja túto možnosť mám,” dodala na záver.

Darcovstvo materského mlieka je niečo špeciálne. Poskytuje predčasne narodeným alebo deťom so zdravotnými komplikáciami potrebnú výživu, keď ho ich vlastná mama nemá dostatok alebo nemá žiadne mlieko. Dnešok teda ďakujeme všetkým ženám, ktoré s láskou darujú svoje materské mlieko a zabezpečujú, aby deti na celom svete dostali najlepší štart do života.

Za rozhovor ďakuje V. Kmetóny Gazdová

Použité zdroje: MAGYAROVÁ, M., BAUER, F. A kol.: Narodili sme sa nezrelí. NNPS: NZ, 2010.

EFCNI: www.efcni.org

Tehotenstvo je významným obdobím v živote ženy. Niektoré páry ho svedomito plánujú, iné nechávajú príchodu nového života “voľný priebeh”. Každý pár je iný a rovnako tak aj každé tehotenstvo – končiace v termíne pôrodu, po ňom, ale aj ďaleko pred ním. Príčin predčasných pôrodov je veľa a jedným z nich je aj závažné ochorenie preeklampsia. Všeobecne postihuje 5-10% tehotných žien a práve 22. máj je dňom celosvetovo venovaným zvýšeniu povedomia o tejto diagnóze pod heslom KONAŤ VČAS, VYŠETRIŤ VČAS. Vďaka skorému odhaleniu ochorenia a poskytnutiu potrebnej zdravotnej starostlivosti dokáže súčasná medicína zachrániť deti aj ich mamy, ako to bolo v prípade malej Emky a jej mamy Daniely.

Keď je na začiatku všetko ideálne

Daniela sa s manželom pokúšali o ich prvé bábätko niekoľko mesiacov, šlo o ich prvé tehotenstvo, prvé vytúžené dieťatko. Nadšenie bolo enormné, keďže ho znásobovala aj radosť širšej rodiny, šlo totiž o prvé vnúča z oboch strán. “Vždy vravím, že Emka našu rodinu uzdravila. Obdobie pred tehotenstvom bolo fádne, akoby bez farieb. Každý sa staral sám o seba, s rodičmi sme sa často nestretávali. Avšak, keď som otehotnela, celú rodinu to očakávanie nového člena veľmi stmelilo,” spomína si na svoje začiatky s rastúcim bruškom sympatická mamina.

“Bolo to obdobie plné nadšenia a eufórie. Žili sme s tým malým človiečikom, akoby bola už medzi nami. Tešila som sa z každej poradne, z každej sono-fotky bábätka. Posielala som ich všetkým príbuzným. Do práce som chodila normálne ako predtým, keďže tehotenstvo bolo fyziologické a bezproblémové, preto nebol dôvod opustiť zabehnuté koľaje,” opisuje Danka prvé mesiace. Výbavičku pre ich malé dievčatko však vtedy ešte nezabezpečovali, z poverčivosti si ju po častiach objednávali len okrajovo a využili služby uskladnenia vecí v obchodoch s detskými vecami.

Verdikt lekárov: všetko je v poriadku

Daniela bola jednou z tých rodičiek, ktoré svedomito absolvovali každú prehladku, každú poradňu. “Prehliadky boli rutinné. Ako prvorodička som absolútne netušila, čo od nich očakávať a preto mi pripadali v poriadku. Poradne boli veľmi rýchle a nechcela som lekára zdržiavať otázkami, uspokojila som sa so zhodnotením svojho tehotenstva ako fyziologickým. Zaplatili sme si dokonca 3D ultrazvuk, z ktorého máme dodnes záznam,” približuje svoj zodpovedný postoj dnes už dvojnásobná mama, ktorá si informácie o priebehu tehotenstva, o jednotlivých vývojových obdobiach dieťatka vyhľadávala najmä na internete, no pojem “predčasný pôrod” vtedy ešte nepoznala. “Pamätám si, aká som bola šokovaná z faktu, že sa dá porodiť tak veľmi pred termínom. Myslela som si, že sa dá porodiť len okolo termínu a všetko ostatné je potrat, kedy bábo nemá šancu prežiť.”

Maskované príznaky

Nebezpečenstvo preeklampsie tkvie v jej prvotných signáloch, ktoré sa často zamieňajú s bežnými tehotenskými prejavmi a postihuje ženy bez akýchkoľvek zdravotných ťažkostí, dodržujúce zdravý životný štýl, bez ohľadu na vek, najčastejšie po 20., prípadne po 24. týždni tehotenstva. Komplikácie prichádzajú nečakane a tak to bolo aj u Danky. “Počas cesty z práce domov som sa cítila unavená a nafúknutá, čo som pripisovala zvyšujúcemu sa týždňu tehotenstva. Spomínala som rýchle priberanie aj opúchanie svojmu gynekológovi, ten ma však odbil slovami, že tehotenstvo je fyziologické a v podstate všetko nenormálne je v tehotenstve normálne. Takže som nemala podozrenie, že sa niečo deje.”

Ako ďalej spomína, už dlhšie sa cítila nekomfortne, no ako prvorodička to brala ako nepríjemnú súčasť tehotenstva. Zbystrila však pozornosť, až keď necítila pohyby bábätka. “Bola som v 29. týždni a preto som bola zvyknutá na určitý režim pohybov. Keď som ich však necítila, prišlo mi to nezvyčajné. Pre istotu ma večer zobral manžel do nemocnice, kde si ma už nechali s diagnózou preeklampsia. Vtedy sa to celé začalo.”

Nebezpečenstvo pre matku i dieťa

Preeklampsia je ochorenie ciev placenty, ktoré zmenia svoju pôvodnú štruktúru a nie sú dostatočne rozšírené. Dôsledkom toho je zvýšený krvný tlak a nedostatočné zásobovanie plodu krvou a kyslíkom, kedy je dieťa nedostatočne zásobené živinami, keďže placenta už nedokáže naplno plniť svoju funkciu. V ohrození je aj rodička, ktorej môžu v dôsledku vysokého krvného tlaku zlyhávať orgány, hrozí poškodenie kardiovaskulárneho systému i centrálnej nervovej sústavy.

“Ocitla som sa na vyšetrovni a počula som len skloňovať dovtedy neznáme pojmy – retardácia rastu, čiže oneskorenie vývoja plodu, zlý prietok v pupočnej šnúre, nezvládnutá preeklampsia, hypertenzia, atď.,” opisuje Daniela, ktorá síce bola v 29. týždni, ale dcérka len v 26. “Necítila som pohyby, lebo bábätko šetrilo živiny, ktoré nedostávalo z placenty, na činnosť životne dôležitých orgánov.” Mladá prvorodička bola v šoku, panike, celú situáciu prirovnáva ku scéne z nočnej mory. “Behali okolo nás rôzne doktorky a sestričky. Merali mi tlak, diskutovali o nás medzi sebou, brali mi krv a ja som len bezmocne ležala medzi nimi a cítila, ako mi horúce slzy tečú po lícach a zastierajú zrak. Najskôr ma chceli ešte v tú noc poslať na akútnu sekciu, v čom im neonatologička zabránila. Bola obava z nedovyvíjaných pľúc bábätka. Nakoniec som dostala niekoľko kortikoidových injekcií a absolvovala rôzne procedúry na zníženie tlaku.” Práve ten je sprievodným javom preeklampsie. Daniela zdôrazňuje, že jej fyzicky nič nebolo, nič ju nebolelo, čo je, podľa jej slov, na preeklampsii najzákernejšie – nemusíte ju ani cítiť.

950 gramov hrdinstva

S preeklampsiou sa bojuje znižovaním krvného tlaku liekmi ako magnézium, pridávajú sa vitamíny a antihypertenzíva. Jedinou cestou vyliečenia je však ukončenie tehotenstva.

A tak, dievčatko menom Ema prišlo na svet akútnou sekciou s pôrodnou váhou blížiacou sa jednému kilogramu. Nasledovala náročná cesta, ktorá je väčšine rodičom predčasniatok dôverne známa – resuscitácia, intubovanie a umelá pľúcna ventilácia, problémy so saturáciou, transfúzie, zápaly, ..., “Bol to beh na dlhé trate, raz bolo lepšie, raz horšie, keď mi vysadili silné lieky, nosila som jej odsaté mlieko. V nemocnici strávila Emka osem týždňov, bola to skúška viery pre celú rodinu,” hovorí Danka, ktorá mala po pôrode v dôsledku preeklampsie taktiež závažné problémy.

Enormne vysoký tlak čestvú mamku neopúšťal ani po pôrode, v dôsledku čoho jej bolo nasadených päť druhov liekov. Kvôli nim nemohla dávať svojmu dieťatku prvé dni materské mlieko. Postupne však “odchádzal” aj najväčší opuch a domov sa dostala Danka o 13 kg ľahšia, no bolesť obličiek pociťovala ešte dlho po odchode z nemocnice.

Preeklampsia “zostala” v nemocnici, my ideme domov

Ako u každého rodiča, keď nadíde deň “D” a prídu so svojim dieťatkom domov, je to neuveriteľná radosť. Aj na tú si spomína Daniela, ktorá mala zároveň aj pocit strachu a zodpovednosti. “Kým sme boli s Emkou v nemocnici, boli tam sestričky a doktori, ale doma sme boli odkázaní len sami na seba. Emka mala po prepustení domov 2 310 gramov a bola veľmi drobná a krehká,” približuje mamina dnes už 8 ročnej dcérky prvotné pocity s novou členkou rodiny. “Bolo potrebné dodržiavať prísny režim kŕmenia, podávania liekov a cvičenia. Popri tom som si každé tri hodiny odsávala mlieko. Navštevovali sme rôzne ambulancie, kým nás povyraďovali. No skrátka bol to kolotoč. Časom sa však všetko dalo do normálu a Emka krásne dobehla svojich rovesníkov. V roku spravila prvý krok a odvtedy už nepoznáme pojem korigovaný vek,” dodáva na záver k prvým mesiacom života s predčasniatkom sympatická Daniela.

Odkaz pre každú tehotnú

Danka si prešla neľahkou cestou, ktorá môže postretnúť hociktorú rodičku a preto každej radí, aby nič nepodcenila. “Poradila by som len to, čo som už sama viackrát počula – ženy, dajte na svoj inštinkt a keď sa vám niečo nezdá byť v poriadku, neváhajte ani sekundu.”

Zdôrazňuje nezľahčovať príznaky a aby ženy nepremýšľali, či svojou návštevou budú na obtiaž, či na výsmech. Najmä pri preeklampsii je včasná diagnostika dôležitá z pohľadu záchrany dieťatka i jeho mamy. “Radšej sa trikrát prehnať zbytočne na kontrolu, ako to raz podceniť. A ak už vám preeklampsiu diagnostikovali, buďte silné a verte, že to dobre dopadne. Držím všetkým palce a prajem pôrod v termíne a zdravé detičky.”

22. máj – SVETOVÝ DEŇ PREEKLAMPSIE: KONAŤ VČAS, VYŠETRIŤ VČAS!

Za rozhovor ďakuje Veronika Kmetóny Gazdová

Každá mama chce pre svoje dieťa to najlepšie. Dojčenie a materské mlieko sa radí medzi najdôležitejšie atribúty po príchode dieťatka na tento svet. Včasné priloženie, zotrvanie bábätka na hrudníku matky a ich vzájomná blízkosť je zároveň predpokladom na spustenie materského mlieka a zvyšuje úspešnosť dojčenia. Čo však v prípade predčasniatok, kedy nie je cesta k dojčeniu a materskému mlieku jednoduchá a priamočiara? Pri príležitosti Svetového týždňa dojčenia sa s nami niekoľko mám predčasne narodených detí podelilo o ich skúsenosti s dojčením.

Martina (29), syn Teodor narodený v 31. týždni tehotenstva, 1 660 g:

"Začiatky v našom prípade neboli ľahké, sprevádzal ich veľký strach a veľká neznáma, čo bude. Bola som ale odhodlaná byť tam pre nášho syna a dať mu to najlepšie, čo môžem. Vo veľkej miere možno pomohlo aj dobré nastavenie systému v nemocnici, v ktorej sa syn narodil a pravidelné odsávanie každé 3 hodiny, kedy sme sa s mamičkami navzájom povzbudzovali a tešili sa z každého mililitra navyše a z každého zdravotného pokroku našich detičiek. Moje prsia boli vyťahané, pulzovali a nestíhali oddychovať, ale ja som vedela, že to robím pre syna. Keď malého presunuli z JIRS oddelenia a naberal sily, bola som odholaná, že chcem a budem syna dojčiť. Aj napriek tomu, že v nemocnici vraveli, že je na to slabý a zároveň aj napriek tomu, že som nepatrila k mamičkám, ktoré by odsali veľa mililitrov (akurát moja dávka vtedy malému postačovala). Šla som si za svojim a verila malému aj napriek nie 100% podpore personálu. Syna som aspoň 2x do dňa prikladala na prsník a učili sme sa navzájom. Po príchode domov som malého dojčila už asi 80% času a postupne, s pomocou laktačnej poradkyne sme fľašu úplne odstavili. Pomohlo aj nastrihnutie uzdičky, brala som vitamíny a homeopatikaá, potierala som si prsia fenyklovým olejom, medzi kojeniami odsávala, najmä uprostred noci, keď je tvorba mlieka najväčšia, aby som podporila laktáciu. Boli časy, keď som dojčila cez cievku a dopĺňala dávku ešte z odsatého mlieka, ale našťastie sa po nejakom čase všetko upravilo a ja som plne dojčila až do synových 15 mesiacov, keď sa v priebehu mesiaca sám odstavil. Som neskutočne šťastná za toto naše spojenie, za ten veľký dar, ktorý som aj napriek tažkým začiatkom mohla nášmu synovi dopriať. Prajem mamičkám predčasniatok veľa sily a pozitívnej energie. Veľa je to aj o psychickom nastavení, keď budete pokojná, bábätko to vycíti a vaše telo tiež. A ak by sa vám nakoniec nepodarilo dojčiť, nezúfajte, je tu ešte veľa iných vecí, ktorými budete pre vášho drobca najlepšou mamou a hrdinkou."

Zuzana (33), syn Iľja narodený v 26. týždni tehotenstva, 870 g:

"Materské mlieko som vnímala ako dôležitú a najprirodzenejšiu výživu pre svoje dieťa. Keďže som však od začiatku mala mlieka pomenej, postupne umelé mlieko prevyšovalo nad materským. Stresových faktorov bolo okrem odsávania a množstva odsatého mlieka dosť, tak som sa snažila utešovať tým, že synček má aspoň nejaké moje mlieko. Odsávala som počas celého pobytu v nemocnici, teda 3 mesiace a ešte približne mesiac doma. Potom už synček nabral dosť síl, aby mohol piť sám. Dojčenie je synčekova zásluha, v nemocnici mi síce laktačná poradkyňa ohľadom dojčenia radila a skúšali sme to tam, ale bez väčších úspechov, keďže sa rýchlo unavil. Naučila som sa však techniku. Keď som to už doma pomaly vzdala a nechala to tak, sám syn začal hľadať prsník a sám sa prisal, keď som klokankovala. Potom som už kojila klasicky až do jeho cca roka."

Martina (34), dcéra Ester narodená v 31. týždni tehotenstva, 1 300 g:

"Už od začiatku som vedela, že chcem dojčiť, samozrejme, vzhľadom na stres okolo predčasného pôrodu a strachu o dcérku som však mala obavy, či to pôjde. V nemocnici som to miestami vnímala až ako nátlak, keď malá zostala bez sondy a ja som mala strach, keď nebude vládať sať, zostane hladná, z čoho som následne získala sama v sebe akoby blok. Vtedy som si povedala, že to skúsim až v pohodlí domova, bez stanovených časov, bez stresu a doprajem čas sebe aj dcérke na zladenie sa. Navyše som odhodila klubúčiky a “zabudla” na rady o ich využití kvôli tvaru bradaviek - verila som, že každá mama má prsník presne pre svoje dieťa a podarilo sa to. Doma sme to skúšali, aj keď doteraz prisatie nie je ideálne, ale stále, keď to potrebuje, jej pomôžem. Ešte rok som po dojčení odsávala, aby sa mliekotvorba neznížila, čo sa odrazilo aj na deficite spánku a mojich myšlienkach odstaviť ju, no našťastie vyhral zdravý rozum a budem rada, ak dojčenie pôjde čo najdlhšie. Materské mlieko je totiž pre mňa synonymum pre slovo VŠETKO - obsahuje všetko, čo moja Ester a zvlášť predčasniatko potrebuje, je vyrábané a nastavené presne pre ňu, “šité” presne na jej miery a je to niečo len medzi nami dvomi, toto dokážem len ja a to je pre mňa odmena za všetko, čím sme si prešli."

Veronika (35), syn Mário narodený v 27. týždni tehotenstva, 1 030 g:

"Materské mlieko bolo pre mňa vzácnosťou o to viac, že Mário bol extrémne nedonosený. V nemocnici nám vysvetlili význam mlieka od mamy pre ich predčasne narodené deti z pohľadu zdravia a ich ochrany pred rôznymi ochoreniami či infekciami a preto som bola odhodlaná naštartovať laktáciu hneď, ako to bude možné. Aj keď zo začiatku to bolo len pár mililitrov, pomocou sestričiek, rád mám, ktoré ležali v tom období na oddelení a pevnou vôľou pri pravidelnom odsávaní, sa mlieko podarilo spustiť. Dokonca v objeme, kedy som sa na dva mesiace stala darkyňou materského mlieka. Bol to pre mňa mimoriadne hrejivý pocit, keďže som mohla pomôcť iným detičkám a symbolicky sa “zavďačiť” mamám, ktoré darovali mlieko po mojom pôrode, kým som ho ja ešte nemala. Dojčenie sme skúšali v nemocnici pár dní pred prepustením, ale netlačila som nič nasilu, keďže som vedela, že doma budeme mať jeden na druhého dostatok času. Po príchode domov som si syna klokankovala bez stanoveného času, vychutnávala si jeho blízkosť a vynahrádzala si tak tri mesiace v nemocnici. Po pár dňoch sa nám podarilo zladiť a postupne bol synček plne dojčený. Nie však nadlho, keďže problémy s trávením, následná hospitalizácia a infúzie ho od prsníka “odrhli” a po príchode domov už nevedel, čo s ním. Materského mlieka som sa však neplánovala vzdať aj napriek tomu, že synček sa už neprisal, mojou vernou spoločníčkou sa tak stala opäť odsávačka. Je ňou do dnes, kedy má syn rok aj 8 mesiacov a bude ňou dovtedy, kým budem mať materské mlieko. Považujem ho totiž za dôležitú súčasť jeho výživy, niečo, čo mu dávam zo seba, presne pre neho, pre jeho potreby a požiadavky."

Simona (35), dcéra Ella narodená v 28. týždni tehotenstva, 1 160 g:

"Po predčasnom príchode na svet našej Ellinky som sa snažila, aby odo mňa dostala to najcennejšie, čo my mamy môžeme dať svojim bábätkám v termíne, no aj našim predčasniatkam. Keď som porodila 12 týždňov pred termínom, mala som obavy, ako to všetko zvládnem, no myslela som od začiatku na to, že dcérku chcem dojčiť hneď, ako to bude možné. Prvé dni bolo ťažké laktáciu rozbehnúť, ale pomaly to pravidelným odsávaním šlo. Po istom čase, vplyvom všetkých stresov a zdravotných problémov, som o materské mlieko prišla, z čoho som bola sklamaná, nakoľko som svojho staršieho, 4-ročného syna dojčila do jeho dvoch rokov. Napriek tomu som šťastná, že po príchode Elly na svet, kedy to mala veľmi náročné, mala možnosť byť na mojom mlieku. Počas tej krátkej doby som videla, ako naberá chuť a silu každým dňom. Niekedy mi to príde ľúto, že sme skončili na umelom mlieku, no stále si poviem, že základ dostala hneď po narodení a dnes je z nej malá slečna, ktorá prospieva aj na umelom mlieku a v mnohom dobehla už aj svojich donosených rovesníkov."

Zuzana (36), dcéra Laura narodená v 26. týždni tehotenstva, 760 g:

"Vždy som si predstavovala, že budem svoje dieťatko kojiť. No, žiaľ, nám to nebolo dopriate. O mlieko som prišla veľmi skoro, ale napriek tomu sa podarilo prvé kolostrum mojej dcérke podať a následne, ešte niekoľko dní, čo to zo mňa dostať. Napriek tomu, že viem, aké je materské mlieko pre dieťa dôležité a pre predčasne narodené 2x tak, som nesmierne vďačná za to, že napriek nízkemu gestačnému týždňu narodenia prijala naša Laura umelé mlieko bez akýchkoľvek problémov či následných komplikácií."

(vkg)

Denisa Hrbáňová, na pohľad veľmi vrúcna, usmievavá žena, v ktorej očiach svieti iskra priateľskej a láskavej duše, ale i pokory. Jej meno sa spája so svetom predčasne narodených detí skrz jej predčasniatok – dvojičiek Maxa a Alexa, ale je zároveň aj jednou zo spoluzakladateliek OZ Malíček, ktoré na Slovensku už deväť rokov pomáha predčasne narodeným deťom a ich rodinám. O jej ceste so statočnými bojovníkmi a o tom, aké je to aj po rokoch, akým radostiam i problémom čelia, nám porozprávala pri príležitosti Svetového dňa predčasne narodených detí 2020.

Predčasný pôrod je zlomom v živote, ktorý zasiahne každého rodiča. Začiatky sú mimoriadne náročné a, v mnohých prípadoch, následky skorého príchodu na tento svet si predčasniatka nesú do svojich životov aj po prepustení z nemocnice. Režim rodiny sa mení, celý jej mikrosvet sa sústreďuje na deti a podriaďuje ich špecifickým potrebám. Napriek všetkým úskaliam, ktoré poznajú rodičia detí s rôznym zdravotným znevýhodnením, sa však všetci zhodujú na jednom – ich láska nepozná hranice a ich odhodlanie bojovať za šťastie svojich detí nemá medze. A práve takými sú aj Denisa a Marián, rodičia dvojčiat Maxa a Alexa. Ich predčasným príchodom na svet sa začala nová etapa ich rodinného života, ale aj nová etapa purpurových rodín na Slovensku založením OZ Malíček.

Najťažšie chvíle začiatkov

Pred štrnástimi rokmi prišli v 27. týždni tehotenstva na svet dvaja bojovníci – jednovaječné dvojičky Max (1290 g) a Alex (750 g). „Ako prvorodička som vôbec netušila, že sa rodia deti aj predčasne. Nemala som žiadne informácie a nevedela som pochopiť, čo sa deje a čo nás čaká. Ich stav bol veľmi kritický a vážny,“ spomína mama Denisa. Ako opisuje prvé chvíle, po pôrode prosila len o to, aby boli zdraví. Prognóza lekárov bola veľmi zlá a to boli podľa jej slov najhoršie chvíle, keď matka nevidí svoje deti a ešte vie, že bojujú o život.

Kládla si otázku, ktorá po predčasnom pôrode pohltí každú ženu – prečo...? keď sme mali všetko naplánované úplne inak...? „Toto nebol ten môj sen, ktorý som si vysnívala o šťastnej a zdravej rodine. Počas pobytu detí v nemocnici som sa v noci budila a hľadala ich po byte. Manžel mi pomáhal a on bol ten, ktorý nás držal, hladil a podporoval mňa i našich chlapcov. Po tom, ako nám dali deti domov, naša beznádej a bezmocnosť sa zmenila,“ približuje Denisa.

Predčasný pôrod a jeho následky

Kým Maxa prepustili domov po dvoch mesiacoch ako zdravého chlapčeka, Alexovi po štyroch mesiacoch v nemocnici svietili v prepúšťacej správe čierne na bielom slová: hydrocefalus, poškodený sluch, 6 operácií očiek kvôli odlupujúcej sa sietnici a detská mozgová obrna (DMO). A tak, pri prepúšťaní domov zaželali rodičom veľa úspechov a spýtali sa, či ho nechcú dať radšej do ústavu, s čím sa rodičia nezmierili a začali rehabilitovať svojpomocne.

„Na rehabilitácie sme brávali aj Maxíka a po čase sa zistilo, že ani s ním to nie je ideálne. A tak po pol roku som mala doma nie jedno dieťa, ale obe deti s diagnózou DMO. Miesto toho, aby som tak ako iné mamy, učila svoje deti prvé krôčiky a naháňala sa s nimi na detskom ihrisku, ja som sa učila základy Vojtovej metódy, robila si kurzy terapií a študovala všetky dostupné informácie o chorobe mojich malých chlapčekov,“ pripomína si začiatky statočná mama, ktorej synovia si do dnes vyžadujú 24-hodinovú starostlivosť.

Pomoc vlastným i ďalším deťom

Ešte v nemocnici sa Denisa zoznámila s Ľubicou Kaiserovou, staničnou sestrou na oddelení patologických novorodencov na Novorodeneckej klinike Mikuláša Rusnáka v Bratislave, rovnako mamou predčasne narodeného syna, ktorá stojí za založením rodičovskej organizácie OZ Malíček.

„Premýšľala som, prečo nie je žiadna organizácia, na ktorú by som sa vedela obrátiť so svojimi otázkami. Spolu s Ľubicou sme začali uvažovať, ako vytvoriť a spojiť komunitu ľudí a tak v roku 2011 vzniklo OZ malíček, ktoré sa začalo rozrastať a dostalo sa do povedomia širokej verejnosti,“ hovorí o začiatkoch združenia pomáhajúceho predčasne narodeným deťom a ich rodinám.

„Človek mieni, život mení, získala som viac, ako som stratila.“

Ako ďalej Denisa vysvetľuje, aj keď si svoju cestu plánovala úplne inak a samú seba videla ako úspešnú ženu so svojim biznisom, či rovno impériom, stala sa z nej šťastná žena v kolektíve úspešných žien, ktoré dnes tvoria Malíček. Pôvodne si totiž chcela len odskočiť na pár mesiacov na materskú dovolenku a ešte pred pôrodom mala dohodnuté jasle, kde chcela po pár mesiacoch dávať svoje deti. Všetko sa však udialo tak náhle, že namiesto toho o pár mesiacov postupne zatvárala svoju sieť predajní a prepúšťala zamestnancov. „Vedela som, že do zabehnutého biznisu sa už nebudem môcť vrátiť. Narodením mojich originálnych deti som prišla o všetko - kariéru, peniaze, klientov a priateľov, no nič z toho neľutujem. Moje deti sú viac ako to všetko, o čo som prišla,“ hovorí hrdá mama, ktorá popri deťoch začala diaľkovo študovať interiérový dizajn, čo ju priviedlo na inú kariérnu dráhu.

Z jej chlapcov tiež za ten čas vyrástli mládenci a aj keď je stále matka na plný úväzok, pri ich opatere si nájde čas aj pre seba. „Mám svoj ateliér, kde sa nechávam unášať vlastnou fantáziou pri maľovaní obrazov a výrobe šperkov či dekoračných predmetov,“ približuje Denisa svoj vlastný priestor realizovania sa.

Roky plynú, opateru však potrebujú stále

A ako sa teda bojovníkom Maxovi a Alexovi darí? „Aj keď si naši chlapci prešli od svojho narodenia všetkými možnými liečbami a terapiami, ich zdravotný stav je stále nepriaznivý. Alex má viacero vážnych diagnóz a v jeho prípade nám je už dlhšie odporúčaná liečba kmeňovými bunkami, čo je však nad naše finančné pomery. Max mal v počte diagnóz viac šťastia a vďaka svojej húževnatosti a práci sám na sebe sa dokázal postaviť na nohy. Jeho telo je však veľmi slabé a spastické a, aj keď je jeho mentálny vývin v norme, má problém so sústredením sa. Jeho pohyb prebúdzame a udržujeme vďaka pravidelným rehabilitáciám,“ opisuje neľahký zdravotný stav svojich synov.

Denisa tiež upozorňuje na fenomén rodín s deťmi, akými sú jej chlapci, o ktorom sa ale veľmi nehovorí. „Ak dieťa podrastie a prehupne sa cez istý vek, je už veľký problém získať grant či dotácie na liečbu a rehabilitácie.“ Podľa jej slov každý, prirodzene, súcití s bábätkami či menšími detičkami, staršie, odrastené deti už idú „bokom“ a to napriek tomu, že intenzívnu pomoc potrebujú naďalej. „A to už nehovorím, keď dovŕšia 18 rokov, nikto si ich už nevšimne a pritom pri deťoch s postihnutím je vek ozaj len číslo. Týmto deťom zostávajú následky už navždy, z ich postihnutia nevyrastú a pomoc a opateru potrebujú neustále,“ upozorňuje na problém získavania financií mama 14 ročných chlapcov.

Ďakuje za svoje deti

Na záver Denisa dodáva: „Niekto mi povedal, že keď sa vám narodia dvojčatá, je to dvojnásobná radosť, k tej dvojnásobnej radosti nám pribudla aj dvojnásobná starosť, ktorá sa začala bojom o život, pokračovala rehabilitáciami a terapiami. Aj napriek tomu všetkému sme vďační a pyšní na svoje deti, ktoré počas svojho života dosť veľa dokázali.“

Súčasne verí, že všetky terapie a liečby jej statočným chlapcom pomôžu a rovnako tak drží palce všetkým predčasne narodeným deťom, ktoré svoju silu a bojovnosť musia dokazovať od prvého okamihu už celý svoj život. Zároveň veľa zdravia všetkým prajú Hrbáňovci, ktorí si žijú dokonalý život so svojimi nedokonalosťami.

Za rozhovor ďakuje V. Kmetóny Gazdová

Pomôcť rodine môžete na nasledujúcom odkaze:

https://www.ludialudom.sk/vyzvy?search=sanca%20pre%20alexa%20a%20maxa

Respiračný syncyciálny vírus je nebezpečný najmä pre najmladšie vekové kategórie detí. Čím mladšie dieťa vírus napadne, tým ťažší môže byť priebeh ochorenia. Prečo sú práve predčasne narodené deti vysoko rizikovou skupinou, vysvetlila detská pneumologička MUDr. Jaroslava Orosová st.

RS vírus spôsobuje také ochorenia, ako sú zápaly priedušiek a priedušničiek (bronchitídy a bronchiolitídy) či zápaly pľúc (pneumónie). Vírus je vysoko nákazlivý a ochrániť dieťatko môžeme podávaním imunoprofylaxie, kedy sa do organizmu dieťaťa vpravujú protilátky proti RSV. Tie sa naviažu na RS vírus práve na tie miesta, ktorými by sa inak vírus naviazal na bunku. Vírus sa tým pádom už nemá ako prichytiť, a takto sa zabráni vzniku ochorenia. Imunoprofylaxia sa podáva počas sezóny výskytu vírusu, ktorá trvá od jesene do jari.

Čím menšie, tým náchylnejšie

Detská pneumologička uvádza, že približne dve tretiny detí sú infikované počas prvého roku života a takmer všetky sa s touto infekciou stretnú pred 2. rokom života. „Výskyt RSV infekcie je u predčasne narodených detí o 20 % vyšší a máva ťažší priebeh ako v prípade donosených detí,“ hovorí dr. Orosová a dodáva, že najzávažnejší priebeh infekcie je u detí medzi 2. až 7. mesiacom života. Väčšie deti ho môžu podľa jej slov prekonať relatívne bez problémov len ako ľahký katar (zahlienenie) dýchacích ciest.

Rozdiel medzi donoseným a predčasne narodeným dieťaťom spočíva v tomto prípade vo vývoji pľúc. „K tomu, aby sa dieťa narodilo s dokončeným vývojom pľúc, musí byť donosené do 38. týždňa tehotenstva. Predčasne narodené deti sa rodia v takom štádiu vývoja pľúc, kedy sa im ešte nestihnú vyvinúť pľúcne mechúriky, tzv. alveoly, ktoré sú veľmi dôležité pri výmene kyslíka medzi vdychovaným vzduchom a krvným riečiskom. Tie sa totiž tvoria až v poslednom štádiu vnútromaternicového vývoja,“ opisuje zásadný dôvod rizikovosti respiračného vírusu u predčasniatok odborníčka. Dieťa, ktoré sa narodí predčasne, ich teda podľa slov dr. Orosovej vyvinuté nemá, preto sú preň prvé roky vývoja kritické. Každá infekcia, ktorá by napadla ich pľúca, má omnoho ťažší priebeh ako u detí narodených v riadnom termíne. „Aj bežná infekcia môže mať fatálne následky a tým, že dieťa nevládze dýchať, sa bez pomoci môže zadusiť,“ upozorňuje.

Krehké pľúca predčasniatok

U predčasne narodených detí sa môže vyvinúť chronické pľúcne ochorenie, ktoré sa volá bronchopulmonálna dysplázia. „Je to najčastejšie chronické pľúcne ochorenie v detskom veku. Na jeho vzniku má výrazný podiel umelá pľúcna ventilácia, ktorú musia mať predčasne narodené deti bezprostredne po narodení. Ak sa k tomu navyše pridá infekcia, ich znížená funkcia sa ešte oslabí, čo môže viesť až k zástave dýchania,“ vysvetľuje skúsená pneumologička. Ako ďalej dodáva, priebeh RSV infekcie je v ich prípade oveľa ťažší. „Zo skúseností vieme, že ak k nám prídu deti s diagnózou RS vírusu, po jej prekonaní sa budú k nám opakovane vracať. Bývajú častejšie choré, choroby bývajú dlhšie, nezriedka spojené aj s pískaním na hrudníku. Navyše je dokázané, že mávajú častejšie astmu. V tomto je zákernosť tohto vírusu, lebo je nebezpečný nielen akútnym ochorením, ale stopy po sebe zanecháva ešte po dlhý čas,“ dopĺňa závažnosť ochorenia u predčasne narodených detí dr. Orosová.

Dospelí, ktorí takmer všetci prekonali RSV infekciu v detstve, majú vytvorené špecifické protilátky proti RSV. Matka odovzdáva tieto protilátky svojmu dieťatku až v posledných troch mesiacoch tehotenstva, a preto schopnosť predčasne narodených detí brániť sa RSV infekcii je výrazne oslabená.

Doktorka dopĺňa, že medzi deti ohrozené infekciou RSV patria aj deti s vrodenou chybou srdca, u ktorých je RSV infekcia v 35 – 40 % smrteľná. Musia absolvovať niekoľko operácií, často majú oslabenú imunitu, stav je vždy vážny a pre všetky tieto deti je akákoľvek infekcia hrozbou a zbytočnou komplikáciou.

Prevencia a hygiena je dôležitá (!)

Vírus sa šíri kvapôčkovou infekciou (nakazená osoba kašle, kýcha...), ale aj bežným telesným kontaktom, dotykom, bozkávaním alebo podávaním rúk. „Veľmi jednoducho sa možno nakaziť i v preplnených a uzavretých priestoroch, ako sú obchodné centrá, na akciách pre deti a pod. Vírus však prežíva i na povrchu predmetov, ako sú hračky, oblečenie či pracovný stôl. Navyše bábätká môžu ochorieť aj od svojho staršieho súrodenca,“ opisuje možnosti nákazy vírusom odborníčka. Na koži RS vírus prežíva 20 minút, na povrchu kuchynskej linky až 6 hodín. Človek s dobre fungujúcou imunitou vylučuje RS vírus ešte 7 dní potom, ako infekciu prekonal.

Práve preto dr. Orosová apeluje na dodržiavanie preventívnych opatrení, ktoré chránia život detí. Na to, aby rodič maximalizoval ochranu svojho dieťaťa, najmä, ak ide o dieťa, ktoré patrí do niektorej z rizikových skupín, je podľa doktorky nutné:

• dodržiavať zásady hygieny pri kontakte s dieťaťom (skôr, ako sa ho budete dotýkať, umyte si ruky mydlom a teplou vodou alebo si ich opláchnite dezinfekčným roztokom);
• ak ste prechladnutí alebo máte horúčku, namiesto bozkávania svoje dieťatko láskyplne objímajte;
• nedovoľte ľuďom s príznakmi prechladnutia alebo horúčkou kontakt s vaším dieťaťom;
• neohrozujte dieťa fajčením, rozhodne zakážte fajčenie komukoľvek vo vašom byte;
• vyvarovať sa miestam s veľkým počtom ľudí a klimatizáciou (nákupné centrá, masové aktivity pre rodiny s deťmi).
• Predčasne narodenému dieťaťu s chronickým pľúcnym ochorením väčšinou sa neodporúča skoré zaradenie do kolektívu pre vysoké riziko infekcie dýchacích orgánov.
• Nie je vhodné ani navštevovanie nákupných či materských centier.

Pokiaľ sa dieťaťu výborne darí prvé 3 roky, nebýva choré, môže sa, podľa dr. Orosovej, zvážiť nástup do kolektívneho zariadenia. „Rodičov tiež upozorňujeme na to, že do dvoch rokov veku ich dieťaťa nie je vhodné cestovať s ním lietadlom alebo absolvovať pobyt vo vysokohorskom prostredí, pretože je tam v ovzduší nižšia koncentrácia kyslíka a mohlo by im to spôsobiť problémy,“ dodáva na záver detská pneumologička.

Celý rozhovor s dr. Jaroslavou Orosovou st. dostupný na: https://www.malicek.sk/opytali-sme-sa-za-vas/rs-virus-od-a-po-z

Všetky detailné informácie nájdete aj na stránke: www.rsvirus.sk

(mal)

RS vírus spôsobuje závažné respiračné problémy u detí. V týchto týždňoch sa však nenachádzame "len" v priebehu sezóny RSV, ale aktuálne aj v období druhej vlny šírenia COVIDu-19. O tom, aké sú odporúčania odborníkov v súvislosti s respiračnými ochoreniami u detí, sa dočítate v ďalšom zo série článkov o respiračnom syncyciálnom víruse.

Detská pneumologička MUDr. Jaroslava Orosová st. vysvetľuje, že obvyklý ľudský koronavírus, ako bol známy pred rokom 2002, je sezónny vírus. Podľa jej slov vyvoláva nezávažné hnačkové ochorenia alebo respiračné ochorenia s postihnutím horných dýchacích ciest, obyčajne sa ale nedostal do dolných častí dýchacích systému. „COVID-19 je infekčné ochorenie, vyvolané koronavírusom SARS-CoV-2. Najzávažnejší priebeh ochorenia sa pozoruje u pacientov starších, s inými pridruženými ochoreniami. Rizikovou skupinou sú pacienti nad 60 rokov, a pacienti s chronickými ochoreniami,“ približuje celosvetový fenomén číslo jeden odborníčka. Ako ďalej dodáva, deti so SARS-CoV-2 môžu mať mnoho nešpecifických príznakov, alebo len niektorý z uvedených, napríklad len gastrointestinálne, alebo len respiračné. „Príznaky sú veľmi podobné iným ochoreniam v detskom veku, ako je napr. chrípka, streptokokový zápal hrdla alebo alergická nádcha. Uvádza sa, že až 45% detí nemá žiadne príznaky. Nedávne štúdie ukázali, že počet hospitalizovaných detí je nízky (8,0 na 100 000 obyvateľov). Skutočná incidencia SARS-CoV-2 infekcie u detí nie je presne známa,“ dopĺňa dr. Orosová.

Zásadný rozdiel medzi COVID-19 a RSV je podľa doktorky v tom, že zatiaľ čo pri COVID-19, čím je človek starší, tým je priebeh ochorenia ťažší, pri RSV je to presne naopak, čím je dieťa mladšie, tým je ochorenie ťažšie. „U starších detí a dospelých sa často prejaví len ako ľahký katar dýchacích ciest alebo ako riedky výtok z nosa. U predčasne narodených detí však môže spôsobiť ich úmrtie. Na rozdiel od COVID - 19, kedy dieťa môže byť len nosičom vírusu a klinické prejavy ochorenia sa nemusia prejaviť, pri ochorení RSV sú vždy prítomné prejavy ochorenia,“ pomenúva zásadné rozdiely medzi RSV a COVID-19 dr. Orosová.

Podľa jej slov bude potrebné sledovať, ako sa bude správať COVID - 19 súbežne s chrípkou a RSV infekciou, keďže je to niečo, čo ešte nepoznáme. „Klinicky sa niekedy dá ochorenie COVID-19 ťažko odlíšiť od iných ochorení spôsobených ostatnými respiračnými vírusmi, pretože má podobné prejavy. Pre rozlíšenie sú potrebné vyšetrenia - PCR test, antigénový test alebo protilátky,“ vysvetľuje pneumologička, ktorá zároveň približuje aj doteraz dostupné údaje. „Od mája 2020 bolo napr. v USA zaznamenaných niekoľko prípadov ochorenia COVID-19 aj u novorodencov, narodených matkám s podozrením alebo s už potvrdenou infekciou. Ťažký priebeh ochorenia s potrebou umelej pľúcnej ventilácie je však u novorodencov zriedkavý.“

Covid-19, podobne ako RSV, je ale podľa slov dr. Orosovej vysoko rizikový pre predčasne narodené deti. „Podávanie imunoprofylaxie počas COVID-19 je mimoriadne dôležité. Ak ochorie dieťa, ktoré dostalo imunoprofylaxiu, je u neho ochorenie RSV menej pravdepodobné a treba pátrať po inej príčine. Ak prebieha u dieťaťa bez imunoprofylaxie súčasne RSV ochorenie a Covid-19, stav je tak vážny až kritický, že máme len malú šancu zachrániť dieťaťu život,“ upozorňuje v prípade rizikovej skupiny detí, ktorou sú najmä predčasniatka.

Zhodujú sa na tom aj slovenskí odborníci - MUDr. Juraj Jakubička, hlavný odborník MZ SR pre pediatrickú pneumológiu a prof. MUDr. Mirko Zibolen, CSc., hlavný odborník MZ SR pre neonatológiu, ktorí rovnako odporúčajú podávať RSV imunoprofylaxiu u detí rizikových skupín: „Pri zohľadnení nám dostupných údajov odporúčame v tejto situácii podávať RSV imunoprofylaxiu u detí rizikových skupín.“ Zároveň upozorňujú na dodržiavane všetkých hygienicko - epidemiologických opatrení podľa odporúčaní hlavného hygienika SR.

„U všetkých detí a zvlášť tých, ktoré už majú niektorú závažnú diagnózu platí, že je to rodič, kto je s ním vo veľmi úzkom kontakte a preto by mal o to dôslednejšie dodržiavať hygienické opatrenia,“ dopĺňa na záver dr. Orosová.

Celý rozhovor s dr. Jaroslavou Orosovou st. dostupný na: https://www.malicek.sk/opytali-sme-sa-za-vas/rs-virus-od-a-po-z

Všetky detailné informácie nájdete aj na stránke: www.rsvirus.sk

(mal)

OZ malíček, ktoré pomáha predčasne narodeným deťom a ich rodinám, realizovalo medzi rodičmi predčasniatok prieskum, ktorého závery boli odprezentované zdravotníkom. Cieľom prieskumu bolo zistiť spätnú väzbu od rodičov, ktorých deti sa narodili predčasne a boli hospitalizované na neonatologických oddeleniach a následne identifikovať oblasti, ktoré môže združenie v spolupráci so zástupcami perinatologických centier zlepšiť a tak pokračovať vo vytváraní podmienok pre čo najlepší štart do života tých najzraniteľnejších. Výsledky ukázali spokojnosť rodičov s medicínskou a ošetrovateľskou starostlivosťou, ale 70% rodičov považuje za dôležitú aj oblasť podpory, vrátane psychologickej pomoci. Prieskum tiež ukázal, že pre 85% rodičov je najväčšou psychickou záťažou po predčasnom pôrode odlúčenie od dieťaťa. S týmito závermi sa zhodujú aj zdravotníci.

Na Slovensku sa ročne narodí 5 000 detí predčasne. Každému z nich je poskytnutá 100% profesionálna starostlivosť. Avšak je už aj vedecky podložené, že neodmysliteľnou súčasťou starostlivosti po predčasnom pôrode, by mala byť aj prítomnosť rodičov pri dieťati, zapojenie rodiča do starostlivosti o jeho bábätko či psychologická podpora rodiny v jednom z najnáročnejších období ich života.

Víziou Malíčka je, aby predčasne narodené deti mohli byť spolu s rodičmi od prvej chvíle a aby prítomnosť blízkych bola vnímaná ako súčasť najlepšej starostlivosti. Ako uviedla predsedníčka združenia Ľubica Kaiserová, k jej postupnému napĺňaniu smerujú jednotlivé aktivity združenia, ku ktorým patrí aj spolupráca s perinatologickými centrami. „K naplneniu tohto cieľa mal prispieť aj nami realizovaný prieskum Očami rodičov – Starostlivosť zameraná na novorodenca a rodinu, keďže obdobie hospitalizácie predčasne narodených a rizikových novorodencov považujeme za mimoriadne dôležitú časť štartu do života dieťaťa, ale aj rodiny samotnej, ktorá ovplyvňuje ich následné fungovanie v mnohých oblastiach – po zdravotnej stránke, psychickej, sociálnej a pod.,“ vysvetlila Ľ. Kaiserová.

Ako ukázali výsledky prieskumu, rodičia sú s poskytovanou starostlivosťou spokojní vo viacerých oblastiach, napr. 72% rodičov je informovaných o stave svojho dieťaťa bezprostredne po pôrode, 77% rodičov považovalo za dostatočnú edukáciu o význame a prínose materského mlieka pre predčasne narodené dieťa, až 81% opýtaných rodičov považovalo za dostatočnú informovanosť o zdravotnom stave dieťaťa a až 88% rodičov uviedlo, že boli dostatočne zaškolení do starostlivosti o ich dieťa pred prepustením do nemocnice domov.

Viac ako 51% rodičov uviedlo, že boli informovaní o dôležitosti zapojenia sa do starostlivosti o dieťa od prvého okamihu, avšak väčšinu aktivít či úkonov mohli so svojim predčasne narodeným dieťaťom vykonávať až niekoľko týždňov po pôrode. Taktiež viac ako 54% dotazovaných rodičov uviedlo, že im počas hospitalizácie ich dieťaťa na neonatologickom oddelení nebola poskytnutá takmer žiadna forma podpory a psychologickú podporu dostalo len 11% opýtaných. Až 70% rodičov uviedlo, že v situácii po predčasnom pôrode by im veľmi pomohla podporná skupina, psychologická či rodičovská pomoc od skúsených rodičov s podobnou skúsenosťou.

Výsledky dotazníka boli odprezentované a analyzované aj v spolupráci s odborníkmi z oblasti neonatológie, psychológie a so zástupcami rodičov, následne sa spoločne zadefinovali problémové oblasti v kontexte dieťa – rodič – zdravotník. Na základe toho sa vytýčili tri kľúčové oblasti, ktorým sa chce združenie spoločne so odborníkmi venovať v najbližšom období. „Ide o potrebu psychologickej podpory rodiny po predčasnom pôrode, potrebu aktívneho zapojenia rodičov do starostlivosti o predčasne narodené dieťa podľa modelu - mama sa o dieťa aktívne stará a sestra na ňu dohliada a o potrebu rodinných izieb, na ktorých by boli mamy spolu s ich dieťaťom,“ doplnila závery Ľ. Kaiserová. Ako dodala, nasledujúce mesiace sa preto budú aktivity združenia sústreďovať na napĺňanie týchto cieľov, ktoré významným spôsobom pomôžu zmierniť následky predčasného pôrodu deťom a ich rodičom.

***

Bližšie informácie k dotazníku:

Cieľom kvantitatívneho prieskumu s dotazníkovou technikou zberu dát bolo zistiť silné a slabé stránky poskytovania zdravotnej starostlivosti z pohľadu rodičov hospitalizovaných detí a identifikovať priestor pomoci, resp. podpory, v ktorom môže byť OZ malíček v rámci svojich možností prínosným. Realizoval sa na vzorke takmer 200 rodičov hispitalizovaných predčasne narodených detí, ktoré prišli na svet od roku 2013, rozdelených do vekových kategórií, podľa počtu tehotenstiev a ich rizikovosti, miesta a týždňa predčasného pôrodu, pôrodnej váhy predčasne narodených novorodencov, dĺžky strávenej v nemocnici a ďalších kritérií. Pre zabezpečenie čo najväčšej objektivity v súvislosti s kontaktom rodičov a ich detí bolo v dotazníku oddelené aj obdobie pobytu dieťaťa v nemocnici počas obmedzení v dôsledku šírenia COVID-19. Na toto špecifické obdobie sa zameriava samostatný celosvetový prieskum, do ktorého sa zapojili aj rodičia zo Slovenska prostredníctvom OZ malíček, ktorý je jedným z organizačných partnerov.

Zber dát sa uskutočnil počas mesiacov júl a august 2020 a dotazník sa skladal z 10 častí. V každej kapitole dotazníka sa dotazovaním zisťovali sledované ciele. Jednotlivé časti dotazníka sa týkali: prvého kontaktu rodičov s ich predčasne narodenými deťmi, prístupu rodiny k dieťaťu na oddelení vrátane blízkych či iných členov rodiny, oblasti materského mlieka a laktačného poradenstva, zisťovania informovanosti rodičov a oblasti komunikácie, typom podpory rodičov hospitalizovaných detí, spôsobom a intenzity zapojenia rodičov do starostlivosti o dieťa, podpory vzťahu rodič – dieťa, obdobia pred prepustením domov a oblastí, v ktorých rodičia videli perspektívu zmeny, resp. pomoci.

Dotazník obsahoval uzavreté i otvorené otázky, otázky boli formulované s možnosťou jednej či viacerých odpovedí, niektoré otázky ponúkali odpovede vo forme ordinálnych škál. Výskum sa uskutočnil mailovou distribúciou dotazníka prostredníctvom databázy rodičov predčasne narodených a rizikových novorodencov a tiež jeho zdieľaním pomocou cieľových skupín na sociálnych sieťach. Detailné výsledky dotazníka budú spracované do samostatnej brožúry, ktorá bude distribuovaná do perinatologických centier pre oboznámenie sa s výsledkami prieskumu zdravotníkmi, ale aj rodičmi.

Respiračný syncyciálny vírus (RSV) je nebezpečným vírusovým ochorením najmä pre predčasne narodené deti. Proti RSV nepoznáme špecifickú liečbu. O to dôležitejšia je ochrana detí pred RSV i inými respiračnými ochoreniami, ktoré obzvlášť ohrozujú nedozreté a krehké pľúca predčasniatok. Úlohu hygieny v rámci prevencie pred týmito chorobami vysvetlila detská pneumologička MUDr. Jaroslava Orosová st. v rámci ďalšieho zo série článkov o RSV.

Najúčinnejšou ochranou predčasne narodených a rizikových detí proti respiračnému syncyciálnemu vírusu je podávanie imunoprofylaxie, kedy sú do organizmu dieťaťa vpravované protilátky proti RSV. Protilátky sa následne naviažu na RS vírus práve na tie miesta, ktorými by sa inak vírus naviazal na bunku. Ten sa už nemá ako prichytiť, a takto sa zabráni vzniku ochorenia.

Keďže vírus sa šíri kvapôčkovou infekciou (nakazená osoba kašle, kýcha...), ale aj bežným telesným kontaktom, dotykom, bozkávaním alebo podávaním rúk, veľmi jednoducho sa dieťa môže nakaziť i v preplnených a uzavretých priestoroch – v obchodných centrách, na akciách pre deti a pod. „Vírus však prežíva i na povrchu predmetov, ako sú hračky, oblečenie či pracovný stôl. Navyše bábätká môžu ochorieť aj od svojho staršieho súrodenca. Na koži RS vírus prežíva 20 minút, na povrchu kuchynskej linky až 6 hodín. Človek s dobre fungujúcou imunitou vylučuje RS vírus ešte 7 dní potom, ako infekciu prekonal,“ vysvetľuje možnosti infikovania RSV uznávaná odborníčka.

Po infikovaní môžu byť príznaky RSV infekcie podľa slov dr. Orosovej spočiatku podobné, aké bývajú pri bežnom prechladnutí: horúčka, nádcha, podráždenosť dieťatka, nechutenstvo. “Ak sa však infekcia rozšíri do pľúc, stav sa výrazne zhorší a na dieťati možno pozorovať silnejší a častejší kašeľ, kýchanie, dýchacie ťažkosti, vrátane dýchavice (pískavý zvuk pri dýchaní) a zrýchleného dychu, lapanie po dychu, modré pery alebo končeky prstov, dehydratáciu, výraznú podráždenosť alebo, naopak, apatiu, dieťatko sa zadýcha pri dojčení, môže sa odťahovať od prsníka, alebo prestáva piť z fľaše, pretože nestačí s dychom,“ opisuje závažnosť vzniknutého stavu po nakazení vírusom špecialistka.

Dr. Orosová zároveň odporúča ihneď po tom, ako rodičia spozorujú prvé príznaky ochorenia, je nutné aby kontaktovali lekára. Zdôrazňuje, že ak by to neurobili, stav dieťaťa sa začne zhoršovať, pretože sa infekcia začne šíriť do pľúc. Dieťa môže dostať horúčku, dýchanie sa výrazne sťaží, môže sa objaviť počuteľné pískanie či kašeľ, známky srdcového zlyhávania. Dodáva, že deti, ktoré patria do niektorej z rizikových skupín, nezriedka končia na jednotke intenzívnej starostlivosti a kyslíkovej liečbe, niekedy znovu na umelej pľúcnej ventilácii, ba dokonca môže ochorenie skončiť i smrťou dieťaťa. „V takýchto prípadoch je liečba mimoriadne náročná. Navyše neexistuje kauzálna liečba RSV infekcie ( pozn. liečba zameraná na príčinu ochorenia ). Antibiotiká nie sú účinne, keďže ide o vírusovú infekciu. Dôraz preto dávame na prevenciu,“ upozorňuje doktorka s dôrazom na viacero preventívnych opatrení, ktoré ochránia zdravie a životy detí.

Na to, aby rodič maximalizoval ochranu svojho dieťaťa, najmä, ak ide o dieťa, ktoré patrí do niektorej z rizikových skupín, je podľa dr. Orosovej nutné:

• dodržiavať zásady hygieny pri kontakte s dieťaťom (skôr, ako sa ho budete dotýkať, umyte si ruky mydlom a teplou vodou alebo si ich opláchnite dezinfekčným roztokom);
• ak ste prechladnutí alebo máte horúčku, namiesto bozkávania svoje dieťatko láskyplne objímajte;
• nedovoľte ľuďom s príznakmi prechladnutia alebo horúčkou kontakt s vaším dieťaťom;
• neohrozujte dieťa fajčením, rozhodne zakážte fajčenie komukoľvek vo vašom byte;
• vyvarovať sa miestam s veľkým počtom ľudí a klimatizáciou (nákupné centrá, masové aktivity pre rodiny s deťmi).
• Predčasne narodenému dieťaťu s chronickým pľúcnym ochorením väčšinou neodporúčam skoré zaradenie do kolektívu pre vysoké riziko infekcie dýchacích orgánov.
• Nie je vhodné ani navštevovanie nákupných či materských centier.

Pokiaľ sa dieťaťu výborne darí prvé 3 roky, nebýva choré, môže sa zvážiť nástup do kolektívneho zariadenia. Rodičov lekári upozorňujú na to, že do dvoch rokov veku ich dieťaťa nie je vhodné cestovať s ním lietadlom alebo absolvovať pobyt vo vysokohorskom prostredí, pretože je tam v ovzduší nižšia koncentrácia kyslíka a mohlo by im to spôsobiť problémy.

„U všetkých detí a zvlášť tých, ktoré už majú niektorú závažnú diagnózu platí, že je to rodič, kto je s ním vo veľmi úzkom kontakte a preto by mal o to dôslednejšie dodržiavať hygienické opatrenia,“ dodáva na záver pneumologička.

Celý rozhovor s dr. Jaroslavou Orosovou st. dostupný na: https://www.malicek.sk/opytali-sme-sa-za-vas/rs-virus-od-a-po-z

Všetky detailné informácie nájdete aj na stránke: www.rsvirus.sk

(mal)

Mesiac marec sa u väčšiny z nás spája s knihami. Vedeli ste však, že tento mesiac je venovaný aj zvýšeniu povedomia a podpore detí s diagnózou detská mozgová obrna? Práve v marci sa kampane po celom svete snažia upozorniť na skupinu porúch diagnostikovaných v ranom detstve a vyjadriť spolupatričnosť s rodinami, ktorých deti sú inak obdarené, deti, ktoré sú výnimočné.

Jedným z takých je aj Alexander, ktorý sa so svojou sestrou Zojkou vypýtal na svet v 25. týždni tehotenstva a mama Sofia sa s nami podelila o ich ceste skrz prekážok, výziev i bežných dní naplnených láskou milujúcich rodičov a ich milovaných detí.

Zelená ako symbol napredovania a nádeje

Detská mozgová obrna (DMO) je zapríčinená poškodením mozgu počas tehotenstva, pôrodu alebo krátko po narodení dieťaťa. Patrí k dlhodobému poškodeniu mozgu, ktoré je najvážnejším dôsledkom predčasného pôrodu. Väčšinou ide o poruchy funkcií, ktoré vznikajú z poškodenia pri jeho nedostatočnom prekrvení, nedostatku či nadbytku kyslíka a ďalších komplikácií, ktoré môžu vyústiť práve do postihnutia pohybového vývoja – DMO alebo (aj) postihnutia rozvoja intelektu v podobe mentálnej retardácie (MR).

Cieľom marcových kampaní je zlepšiť povedomie o DMO, pomáhať búrať bariéry, ktorým v súčasnosti stále mnohí čelia a inšpirovať sa navzájom, že aj život „inakosti“ môže byť naplnený šťastím, láskou a porozumením. Práve to má symbolizovať zelená farba – farba kampane, ktorá predstavuje nový rast, napredovanie, nádej a vieru v obnovený život.

...a na svet prišli dvaja statoční bojovníci

Diagnóza DMO sa stala súčasťou aj rodiny mamy Sofie, ktorej sa pred trinástimi rokmi jej dvojičky vypýtali na svet v 25. týždni tehotenstva. „Niekedy si na to, čo ste si vysnívali, musíte počkať. A niekedy sa stanú veci tak nečakane, že by sa vám o tom ani nesnívalo. Presne tak som sa stala mamou, a rovno dvojnásobnou. V jeden júnový deň som sa dozvedela, že som tehotná, uprostred leta prišla správa, že to budú dvojičky a narodiť by sa mali na jar budúceho roka,“ spomína na chvíle rastúceho bruška sympatická Sofia. Koncom jesene sa však v dôsledku poruchy zrážania krvi u budúcej mamy spustil spontánny pôrod, ktorý nebolo možné, napriek snahe lekárov, zastaviť. Na svet tak prišiel syn Alexander s pôrodnou hmotnosťou 670 gramov a o päť minút neskôr aj dcéra, Alexova sestra Zojka, s váhou 420 gramov.

„Keď sú vaše deti okamžite prevezené na JIS, napojené na množstvo prístrojov a lekári okolo vás chodia s nečitateľným výrazom v tvári, viete, že to nebude ľahké a takmer nič nie je v poriadku,“ pripomína si náročné chvíle po predčasnom pôrode mama dvojčiat. Ako dodáva, prvé dni a týždne po pôrode sa zmenili na boj o prežitie. „Dávate si čiastkové ciele. Aspoň trocha materského mlieka, aspoň jedno pohladenie v inkubátore, aspoň jeden nádych bez prístroja...“ Alex a Zojka, dve bublinky, ako ich nazvali, zostali v nemocnici neuveriteľných 100 dní a pri odchode domov vážili každý jedno kilo. Sofia však zdôrazňuje to najpodstatnejšie, čo každý rodič predčasniatka pozná a to, že dýchali sami, papali materské mlieko a dôverne poznali aj oteckovu hruď z pravidelného klokankovania.

Dôležité je nevzdať sa

Alexander pár dní po pôrode prekonal pomerne masívne krvácanie do mozgu, diagnóza DMO tak rodinu sprevádza už od začiatku. „Čo to však presne znamená, sme nevedeli. U Saška sa k tomu ešte pridala epilepsia a mentálna retardácia. Vo vývoji napredoval veľmi pomaly. Napriek intenzívnym rehabilitáciám sa nevedel plaziť, neštvornožkoval, sedieť bol schopný len s oporou. Chodiť začal až v štyroch rokoch. Konečná diagnóza znela DMO – hemiparetická forma vpravo, epilepsia a mentálna retardácia,“ opisuje stav svojho syna Alexa jeho mama.

Ako úprimne dodáva, tak, ako rodičov každý pokrok ich detí nabil energiou, potešil a povzbudil, tak ich naopak každá komplikácia či diagnóza vedeli vyplašiť. „Avšak keď má vaše predčasniatko šancu 4% na prežitie a ono to dá, tak sa nemôžete vzdať a zúfať si,“ hovorí statočná Sofia.

Diagnóza ako súčasť rodinného života

DMO je dlhodobé ochorenie spojené s mnohými ťažkosťami zdravotného, pedagogického, sociálneho a spoločenského charakteru. Starostlivosť o také dieťatko musí byť komplexná a vyžaduje si spoluprácu viacerých odborníkov, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je predovšetkým rodina. A inak to nebolo ani v rodine malého Alexandra.

„Kvôli oneskorenému vývinu a ochrnutej pravej strane tela musel Saško denne rehabilitovať. Časť bytu sa zmenila na telocvičňu, niekoľkokrát do týždňa sme chodili do nemocnice cvičiť. Vyskúšali sme snáď všetky dostupné metódy, neváhali sme cestovať za odborníkmi, skúšali sme aj alternatívne postupy. Nakoniec ho postavila na nohy niekoľko mesačná, denno-denná, dvojhodinová rehabilitácia,“ spomína náročné obdobie Sofia, kedy každé synovo napredovanie nebolo samozrejmosťou, ale bolo doslova vymakané.

Nebolo to však len o cvičení. Keďže rodičia chceli, aby obe ich deti čo najlepšie zvládli svoj priskorý príchod na svet, bolo treba riešiť veci komplexne. „A tak sa z nás tak trochu stali rodičia – terapeuti,“ opisuje postoj rodičov dvojnásobná mama.

„..vedieť byť šťastní..“

Existujú rôzne formy mozgovej obrny, je to však celoživotný stav a aj keď neexistuje žiaden liek, existuje veľa terapií a adaptačných stratégií na podporu dieťaťa, aby jeho kvalita života bola čo možno najplnohodnotnejšia. „Saško je dnes 13 ročný chlapec s intelektom asi dvojročného dieťaťa. Značnú časť detstva zápasil s epilepsiou a jeho stav sa prejavoval aj sebapoškodzovaním. Mal obdobia, kedy sa hrýzol, búchal si hlavu o stenu. Ako rodič sa snažíte ochrániť dieťa pred všetkým, čo by mu mohlo ublížiť, ale ako ho ochrániť pred sebou samým? Napriek tomu je to úžasne veselé dieťa, ktoré sa rado pritúli, dá pusinku a má fantastický hudobný sluch. S tatinom si vychutnávajú počúvanie rôznych hudobných žánrov,“ poodhaľuje Sofia kúsok z ich rodinných záľub.

Ako rodina si vytvorili bezpečný priestor, kde sa deti môžu naplno prejaviť. Niektoré ich aktivity by sa, podľa jej slov, iným mohli zdať zvláštne. „Nám sa ale páči jašiť sa, spievať, váľať sa po zemi, alebo len tak kričať z plného hrdla. Pochopili sme, že najdôležitejšie je vedieť byť šťastní,“ dodáva.

Dieťa s DMO – dieťa inak obdarené

S odstupom času sa Alexandrova mama na neľahké začiatky pozerá jasne. „Je dobré, ak to, čo sa vám deje, viete nejako pomenovať. Poznám príbehy rodín, kde celé roky nevedeli, čo nie je správne. A to sa s tým potom ťažko vyrovnáva. Ale aj diagnóza je len akýsi rámec, ktorý vám nedá odpovede na všetko,“ vysvetľuje.

V súčasnosti pripadajú 2-3 prípady DMO na 1000 narodených detí. Pre všetkých rodičov detí s touto diagnózou má Sofia úprimný odkaz a zasiela im láskavé slová od srdca: „Vaše dieťa je výnimočné a to robí výnimočným aj vás. Je pred vami náročná cesta, plná prekážok, ale nekráčate po nej nikdy sami. Všetko, čo prežívate a cítite, môžete zdieľať s inými v podobnej situácii. DMO nám do života priniesla kopec skvelých ľudí, ktorých by sme inak nestretli. Naučili sme sa, ktoré veci sú pre nás skutočne dôležité, začali sme si viac vážiť to, čo nás robí šťastnými.“

Veľká purpurová malíčkovská rodina

Ako Sofia dodáva, práve preto vzniklo aj OZ malíček, od sformovania ktorého je táto rodina pri nás. „Je úžasné byť toho súčasťou. S malíčkom ma spojil osud. Som rada, že dnes existuje komunita rodín, ktoré sa vedia neskutočne podporiť. Malíček vytvára priestor pre deti, aj rodičov. Každý člen rodiny je rovnako dôležitý.“

Alexova a Zojkina mama oceňuje aj malíčkovské projekty, do ktorých je pre Sofiu radosť sa zapojiť. Kvôli malíčku sa dokonca naučila háčkovať a na svete sú aj Sofiine prvé chobotničky, ktorých úlohu pozná každý rodič predčasne narodeného bábätka – spoločne s malými bojovníkmi prekonávajú všetky neľahké prekážky po predčasnom pôrode, aby sa raz mohli aj oni tešiť z náručia svojich rodičov. Nech už si každý so svojim príbehom odnesie do života akékoľvek dôsledky, vždy to budú tie najmilovanejšie deti ich milujúcich rodičov.

Za rozhovor ďakuje V. Kmetóny Gazdová

Ak Vás príbeh bojovníkov, dvojičiek Alexandra a Zojky oslovil a zaujal, alebo sa chcete poradiť, či len tak porozprávať, rodičia sa veľmi radi podelia o ich skúsenosti; kontakt a bližšie informácie nájdete na stránke: alexazoja.sk

Bratislava, 1. októbra 2021 – Mnohí z nás si ráno bez svojej každodennej šálky kávy ani nevedia predstaviť. Ale vedeli ste, že kofeín, hlavná zložka tohto čierneho moku, pomáha v prvých dňoch predčasne narodeným deťom v ich boji o život a zdravie? Práve 1. október je dňom kávy – doprajme si ho spoločne s príchuťou spolupatričnosti a lásky k tým najmenším a najzraniteľnejším, ktorí o svoje miesto na tomto svete musia neľahko bojovať, a to aj s pomocou kofeínu.

Kofeín ako významný stimulant

Prvý októbrový deň patrí medzi obľúbené „sviatky“ všetkých milovníkov kávy. Jeho hlavná zložka, kofeín, je pre človeka významným stimulantom, ktorý zlepšuje funkčné účinky životne dôležitých orgánov, povzbudzuje činnosť organizmu vrátane centrálnej nervovej sústavy. Vďaka kofeínu sa zlepšuje vitalita srdca, mozgu, pľúc a odporúčaná dávka pre dospelého človeka by nemala prekročiť 350 - 400 mg kofeínu za deň. Chráni bunky pred rozkladom, čím pôsobí preventívne pred vznikom neurotických, srdcových a pohybových problémov a rovnako urýchľuje metabolizmus.

Povzbudzovač a životabudič najmenších

Silná čierna, osladená cukrom alebo zjemnená mliekom, každý si tú svoju šálku dopraje niekoľkokrát denne. Nie všetci však vedia, že najväčšími „fanúšikmi“ kofeínu sú predčasne narodené deti, ktoré po narodení dostanú dávku kofeínu predstavujúcu pre dospelého človeka vypitie 25 káv.

„Predčasne narodené deti prichádzajú na svet nezrelé a ich schopnosti samostatne zvládať všetky funkcie organizmu sú veľmi obmedzené. Väčšina z nich potrebuje určitú podporu dýchania pomocou prístrojov a liekov,“ vysvetľuje MUDr. Vanda Chovanová, primárka Oddelenia neonatologickej intenzívnej mediciny Detskej fakultnej nemocnice v Košiciach a dodáva, že už v prvých minútach života im lekári podávajú kofeín na podporu schopnosti samostatne dýchať. „Kofeín navyše podporuje srdcovú činnosť, pomáha zvyšovať krvný tlak, zlepšuje okysličovanie organizmu, urýchľuje odpájanie od dýchacích prístrojov a pôsobí protizápalovo,“ zdôrazňuje účinky kofeínu u týchto bábätiek. Podľa jej slov kofeín zlepšuje dlhodobú prognózu predčasniatok, podporuje priaznivý neurologický vývoj, „preto je kofeín jedným z najčastejšie používaným liekom na jednotkách intenzívnej starostlivosti pre novorodencov na celom svete,“ dopĺňa medicínsku stránku problematiky primárka košického perinatologického centra.

Osveta života rodín s predčasniatkami

„Predčasne narodené dieťa nie je „len“ malý novorodenec,“ objasňuje skorý príchod na svet každého 11. dieťaťa na Slovensku Ľubica Kaiserová, predsedníčka OZ malíček, ktoré už 10 rokov poskytuje podporu rodinám predčasne narodených detí na Slovensku a, okrem iného, svojimi aktivitami zvyšuje osvetu o problematike predčasne narodených detí. „Predčasný pôrod so sebou nesie viacero problémov, s ktorými si musia tieto deti pasovať a mnohé z nich si do svojich životov nesú malé či závažné následky tohto skorého príchodu na tento svet. Aj vďaka kofeínu im však moderná medicína pomáha, aby sa základné životné funkcie naštartovali a maximalizovali ich šance na plnohodnotný život,“ hovorí predsedníčka združenia, ktorá je taktiež mamou predčasne narodeného syna v 26. týždni tehotenstva.

Aj z tohto dôvodu sa OZ malíček rozhodlo tento rok taktiež „osláviť“ Medzinárodný deň kávy v kontexte problematiky predčasniatok, a to aj symbolickými darmi v podobe kávy pre kolektívy novorodeneckých intenzívnych jednotiek, „pretože predčasne narodené deti sú tí najmenší bojovníci, pre ktorých je kofeín doslova životabudičom,“ povedala k dnešnému sviatku Ľ. Kaiserová.

***

Cieľom Medzinárodného dňa kávy je priblížiť ľuďom kávovú kultúru. Celú cestu zrna, od jeho zasadenia, pestovania, cez zber až po praženie a samotné vychutnanie lahodného dúška kávy. Je to dlhá cesta, akou si musia prejsť aj predčasne narodené deti a ich rodičia, kým sa mnohými zdravotnými prekážkami prebojujú z oddelení nemocníc až do ich náručia a odchádzajú po náročných týždňoch či mesiacoch spolu domov. Oslávme teda spoločne „deň kávičkárov“ myšlienkou na tých najmenších a najstatočnejších.

(vkg)

***

...zaujímavosti...

• Plody kávovníka sú považované za ovocie, keďže káva pochádza z rastliny podobnej kríkom produkujúcej čerešne / Celosvetovo sa podľa WHO narodí každé desiate dieťa predčasne
• Objav kávy sa datuje do 9. stor. v Etiópii / Posledných 30 rokov je 30% nárast predčasných pôrodov
• Účinky kávy odpozorovali podľa legendy najskôr na kozách / Na Slovensku sa narodí každé 11. dieťa predčasne
• Nedostatok kávy bol podľa legendy dôvodom na rozvod, a to vtedy, ak poskytol muž žene dostatočné množstvo kávy / Na Slovensku sa ročne narodí 5000 predčasniatok
• Denne sa celosvetovo vypije až 2,25 miliárd šálok, čo robí z kávy po vode druhý najviac konzumovaný nápoj / Za hranicu životaschopnosti dieťatka sa považuje 24. týždeň tehotenstva
• Aj bezkofeínová káva obsahuje cca 2-3% kofeínu / 700 predčasniatok patrí k najrizikovejším, ich váha nepresiahne 1500 g

V MÉDIÁCH:

Aktuality.sk: https://www.aktuality.sk/clanok/yr99q55/na-liecbu-predcasne-narodenych-deti-sa-casto-vyuziva-aj-kofein/

Rodinka.sk: https://babetko.rodinka.sk/spravy/spravy/najvaecsimi-fanusikmi-kofeinu-su-predcasne-narodene-deti/

RSV, respiračný syncyciálny vírus, je nebezpečný pre predčasne narodené, rizikové a deti najmladších vekových kategórií. Spôsobuje zápaly priedušiek a priedušničiek (bronchitídy a bronchiolitídy) či zápaly pľúc (pneumónie). Je vysoko nákazlivý a špecifická liečba neexistuje. Ochranou je imunoprofylaxia, ktorá sa v mnohých prípadoch nesprávne zamieňa za očkovanie. V čom je rozdiel a čo je úlohou tejto protilátky RSV? O detailoch imunoprofylaxie sme diskutovali s detskou pneumologičkou MUDr. Jaroslavou Orosovou st.

RSV je nebezpečným pôvodcom infekcií horných aj dolných dýchacích ciest u detí, na ktorý konkrétny liek neexistuje. Približne dve tretiny detí sú infikované počas prvého roku života a takmer všetky sa s touto infekciou stretnú pred 2. rokom života. Čím mladšie dieťa vírus napadne, tým ťažší môže byť priebeh ochorenia. „Výskyt RSV infekcie je u predčasne narodených detí o 20 % vyšší a máva ťažší priebeh ako v prípade donosených detí. Najzávažnejší priebeh infekcie je u detí medzi 2. až 7. mesiacom života. Väčšie deti ho môžu prekonať relatívne bez problémov len ako ľahký katar dýchacích ciest,“ hovorí dr. Orosová, ktorá sa problematike RSV vírusu ako aj imunoprofylaxii RSV sa venuje už od r. 2002. Ako dodáva, vírus sa v našom podnebnom pásme vyskytuje sezónne, od jesene do jari, jeho výskyt je potom celú zimu.

Dôležitá je ochrana pred touto infekciou, v prípade spomínaného vírusu ide o imunoprofylaxiu RSV, ktorá sa nesprávne medzi rodičmi malých pacientov nazýva očkovaním. „Do organizmu dieťaťa vpravujeme protilátky proti RSV, ktoré sa naviažu na RS vírus práve na tie miesta, ktorými by sa inak vírus naviazal na bunku. Ten sa už nemá ako prichytiť, a takto sa zabráni vzniku,“ vysvetľuje odborníčka, ktorá sa vo svojej detskej pľúcnej ambulancii v Ružinovskej poliklinike denne stretáva s respiračnými ochoreniami u detí.

Zároveň upozorňuje, že nejde o očkovanie. Pri očkovaní je totiž podaný oslabený pôvodca ochorenia a telo si musí proti nemu vytvoriť protilátky. V prípade imunoprofylaxie ide podľa slov doktorky o podanie už hotových protilátok. „Po podaní tejto špecifickej protilátky sa príznaky RSV infekcie, ako napríklad pískanie na prieduškách, vyskytli opakovane len u 6,4 % detí z 349 pozorovaných. Na porovnanie v skupine 95 detí, ktorým nebola podaná účinná protilátka, dochádzalo k infekciám až u 18,9 % pozorovaných,“ dopĺňa dr. Orosová.

Imunoprofylaxiu má význam podávať len v mesiacoch výskytu vírusu, nevzniká však po nej trvalá imunita. „Vzhľadom k tomu, že platí úmera, že čím je dieťa mladšie, tým je priebeh ochorenia závažnejší, podávame ju len prvý rok života predčasne narodených detí, a to podľa uvedených indikačných kritérií. Sú však aj deti s bronchopulmonálnou dyspláziou, ktoré sú závislé na kyslíku aj po prvom roku života a tam pokračujeme v jej podávaní aj ich druhý rok života, znovu v sezóne výskytu RSV,“ vysvetľuje doktorka.

Ako ďalej dodáva, v čase maximálneho výskytu tohto vírusu, čo je v našich zemepisných šírkach v mesiacoch november až apríl kalendárneho roka, je rizikovým deťom teda podávaná humanizovaná monoklonová IgG1 protilátka anti-RSV, nazvaná palivizumab (Synagis). „Je dôležité, aby dieťa dostávalo dávky pravidelne v mesačných intervaloch celkovo 5-krát tak, aby sa zabezpečila primeraná ochrana počas celej RSV sezóny, vzhľadom na to, že hladina protilátok po 20 dňoch klesá. Po 18 ročných skúsenostiach môžem konštatovať, že sme takmer nemali nepriaznivé reakcie. Je bezpečná a hlavne účinná a deti ju veľmi dobre tolerujú,“ ozrejmuje detaily imunoprofylaxie skúsená pneumologička.

Liečbu môže podľa jej slov indikovať neonatológ, detský kardiológ a detský pneumológ vo vybraných neonatologických pracoviskách s resuscitačnou starostlivosťou, v perinatologických centrách, v detskom kardiocentre a vo vybraných detských pľúcnych ambulanciách. Podlieha schváleniu revíznym lekárom. Pre predčasne narodené deti, ktoré spĺňajú indikačné kritéria, je jeho podávanie plne hradené všetkými zdravotnými poisťovňami.

Celý rozhovor s dr. Jaroslavou Orosovou st. je dostupný na našom webe v rubrike Opýtali sme sa za Vás.

Všetky detailné informácie nájdete aj na RSV stránke.

(mal)

V OZ malíček je našim poslaním pomáhať predčasne narodeným deťom a ich rodinám. Už dlhodobo sa snažíme realizovať podporné projekty a šíriť osvetu a povedomie o problematike predčasných pôrodov s cieľom, aby predčasne narodené deti mali čo najlepší štart do života.

Mnohokrát by to však nebolo možné bez spolupráce a podpory našich partnerov, vďaka ktorým dokážeme robiť veľké veci pre tých najmenších. Či už sa jedná o podporu zo strany garantov nášho občianskeho združenia, o dôležité podporné organizácie, ktorých sme členom, alebo o našich partnerov - úspechy, ktoré nás posúvajú vpred, dosahujeme spoločným úsilím.

Veľmi si vážime každú spoločnú aktivitu, vďaka ktorej dokážeme zmierňovať dôsledky predčasného pôrodu pre bábätká a ich rodiny, prekonávať prekážky spojené so skorým príchodom predčasniatok na tento svet a pomáhať týmto rodinám žiť čo možno najplnohodnotnejší život. Ďakujeme a tešíme sa na ďalšiu spoluprácu, ďalšie spoločné projekty, výzvy a ciele v pomoci bábätkám do dlane. Pretože každý z nás je silný, ale spoločne sme oveľa silnejší.

Garanti

OZ malíček plní pomyselnú pozíciu mosta medzi rodinami s predčasne narodenými deťmi a odborníkmi z oblasti zdravotníctva. Práve vďaka dlhodobej spolupráci a sledovaniu spoločného cieľa – aby sme pomáhali predčasne narodeným deťom už od prvej možnej chvíle, sme partnermi viacerých významných slovenských inštitúcií. Vďaka tejto spolupráci a ich odbornému patronátu ako garantov nad našimi aktivitami dokážeme naše projekty cieliť adresne, na mieru potrieb predčasne narodených detí a ich rodín a tak zlepšovať ich štart do života hneď od začiatku.

Neonatologická sekcia - http://slovenskaneonatologia.sk/

Slovenská pediatrická spoločnosť (SPS) je s vyše 1500 členmi jednou z najväčších odborných spoločností Slovenskej lekárskej spoločnosti. Je to odborná spoločnosť pôsobiaca v oblasti medicíny - pediatrie. Jedna z najaktívnejších sekcií SPS je neonatologická sekcia. Jej aktuálnou predsedníčkou je doc.MUDr.Katarína Maťašová, PhD. OZ malíček úzko spolupracuje, komunikuje a konzultuje odborné stanoviská s Neonatologickou sekciou.

Sekcia sestier pracujúcich v neonatológii – www.neonatologickasestra.sk

Od roku 1998 pôsobí na Slovensku Sekcia sestier pracujúcich v neonatológii. Je organizačnou zložkou Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek. Jej cieľom je združovať sestry poskytujúce starostlivosť novorodencom, pomáhať im odborne rásť, ale i sledovať a pripomienkovať mnohé rozhodnutia, ktoré sa neonatologických sestier týkajú.

Podporné organizácie

Naše združenie je členom a súčasťou viacerých domácich a medzinárodných štruktúr, vďaka čomu je presadzovanie práv tých najmenších „počuť hlasnejšie“. Spoločnými silami sa snažíme meniť a vytvárať také prostredie, aby sa predčasne narodeným deťom a ich rodinám zabezpečila čo najlepšia starostlivosť, podpora a podmienky na plnohodnotnú a kvalitnú budúcnosť.

EFCNI – Európska organizácia pre starostlivosť o novorodencov – www.efcni.org

Organizácia bola založená v roku 2008. Cieľom organizácie je upozorňovať na problematiku predčasných pôrodov a jeho dopad na dieťa, rodinu a spoločnosť. Chcú znížiť obrovské zdravotné a sociálne nerovnosti spojené s predčasným pôrodom v jednotlivých európskych krajinách. S cieľom vyriešiť tieto rozdiely a zvýšiť úroveň starostlivosti o novorodencov iniciovali a koordinovali celoeurópsky projekt „Európske normy starostlivosti o zdravie novorodencov“, ktorého súčasťou je aj Slovensko.

AOPP – Asociácia na ochranu práv pacientov SR – www.aopp.sk

Cieľom organizácie je chrániť práva pacientov a sociálne znevýhodnených ľudí. Obhajovať ich záujmy v každej spoločenskej oblasti. Ich hlavnými úlohami je predkladať, pripomienkovať a presadzovať legislatívne návrhy, poskytovať právnu pomoc pre pacientov a členov asociácie, vydávať a rozširovať informačné a edukačné materiály, organizovať vzdelávacie a informačné podujatia, spolupracovať s orgánmi štátnej správy, samosprávy, organizáciami v zdravotníctve, odbornými spoločnosťami, vzdelávacími inštitúciami, zdravotnými poisťovňami, výrobcami liekov a zdravotníckych pomôcok za účelom presadzovania požiadaviek a dosahovania cieľov členov asociácie a pacientov, a iné.

APPVI – Asociácia poskytovateľov a podporovateľov včasnej intervencie – www.asociaciavi.sk

Asociácia poskytovateľov a podporovateľov včasnej intervencie je občianske združenie, ktoré sa aktívne podieľa na vytvorení kvalitnej a dostupnej siete služieb včasnej intervencie pre rodiny, ktorým sa narodilo dieťa s vývinovou poruchou alebo so zdravotným znevýhodnením a to počas prvých 7 rokov jeho života.

Malíček je od roku 2019 členom výboru APPVI a jeho úlohou je zastupovať prijímateľov služby včasnej intervencie.

Partneri

Jeden dokáže veľa, ale spoločne toho dokážeme oveľa viac. Spolu s našimi spolupracujúcimi a partnerskými organizáciami sa podieľame na zvyšovaní povedomia o problematike predčasne narodených detí a ich rodín v dôsledku predčasného pôrodu. Spoločnými silami je naším cieľom presadzovať také ciele a opatrenia, ktorých spoločným menovateľom je pomoc predčasniatkam nie len v nemocničnom, ale aj neskôr, v domácom prostredí. Realizujeme projekty, ktoré pomáhajú deťom, ktoré sa na tento svet vypýtali predčasne, ale aj ich rodičom, rodinám, ich okoliu, ktorí vytvárajú významné prostredie pre ich budúcnosť.

Inštitút pre podporu dojčenia – www.institutdojcenia.eu

Inštitúte pre podporu dojčenia sa zameriava na poskytovanie vzdelávacích aktivít na podporu dojčenia interaktívnou formou, ktorá zlepšuje prenatálne a postnatálne vedomosti a praktické a komunikačné zručnosti zdravotníckych pracovníkov v oblasti dojčenia. Poskytuje profesionálne laktačné poradenstvo prostredníctvom akreditovaného vzdelávania, podporuje dojčenie v zdravotníckych zariadeniach, spolupracuje s Ministerstvom zdravotníctva SR ai.

INFRA Slovakia - www.infraslovakia.sk

Pedagogické vydavateľstvo INFRA Slovakia, s. r. o., vzniklo v roku 2009. Špecializuje sa na vydávanie originálnych autorských publikácií, pracovných zošitov, didaktických a logopedických pomôcok. Organizuje odborné semináre, prednášky a raz ročne konferenciu: „Hlava, ramená, kolená, palce“ alebo „Celostný rozvoj dieťaťa (nielen) v materskej škole“, ktorej spoluorganizátormi je už niekoľko rokov aj OZ malíček.

Platforma rodín - www.platformarodin.sk

Platforma rodín je občianske združenie s celoslovenskou pôsobnosťou. Poslaním organizácie je podpora rodín detí so zdravotným znevýhodnením a obhajovanie ich práv. Platforma rodín spája skúsenosti rodičov, partnerov, odborníkov, mimovládnych organizácií a vlastnú misiu. Buduje silnú organizáciu, ktorá spája rodiny detí so zdravotným znevýhodnením, mimovládne organizácie a štát pre konečný cieľ, a tým je splynutie väčšinovej populácie s ľuďmi so zdravotným znevýhodnením a ich rodinami. V programe #RodičiaRodičom realizuje projekt Laického poradenstva, ktorého aktívnymi poradkyňami sú aj rodičia predčasne narodených detí.

Hyperbarické centrum OXYMED - www.oxymed.sk

Od roku 2011 je OXYMED, oddelenie hyperbarickej oxygenoterapie, súčasťou neurorehabilitačného ADELI Medical center v Piešťanoch. Terapiu v hyperbarickej komore využívajú aj deti od 3 rokov. Terapia je určená pre pacientov s nedostatočným zásobením mozgu kyslíkom (predčasné narodenie, komplikovaný pôrod, zápal a poranenia mozgu). Dýchaním 100% čistého medicínskeho kyslíka v podmienkach zvýšeného tlaku nastáva v porovnaní s inhaláciou kyslíka pri bežnom tlaku, až 15 násobné okysličenie mozgových buniek. Účinkom terapie akceleruje metabolizmus buniek a obnoví sa funkcia čiastočne poškodených buniek. Ako jediné hyperbarické centrum na Slovensku umožňuje OXYMED spojiť hyperbarickú oxygenoterapiu s intenzívnou neurorehabilitáciou v ADELI Medical center, ktorej súčasťou je fyziotetrapia, logopédia, manuálna terapia a množstvo doplnkových terapií. Hyperbarická oxygenoterapia (HBOT) výrazne zvyšuje efekt neurorehabilitácie a recipročne: neurorehabilitácia využíva lepšie presýtenie mozgu kyslíkom na plnenie rehabilitačných cieľov.

AXIS Medical Center - www.axis-medical.eu

AMC je zdravotnícke zariadenie, ktoré poskytuje špičkovú a individuálne zameranú neurorehabilitáciu. Cieľom AXIS je poskytnúť vysoko kvalitnú a komplexnú rehabilitáciu všetkým, ktorí ju potrebujú. Špeciálne rehabilitačné programy podporujú predčasne narodené deti a ich rodičov už od 1. mesiaca života.

AXIS International Rehabilitation Center sa špecializuje na neuroortopedickú rehabilitáciu detí a dospelých s chorobami centrálneho a periférneho nervového systému. Špecialisti centra majú dlhoročné skúsenosti z najlepších rehabilitačných kliník v Európe, čo umožnilo spojiť v jednom tíme najúčinnejšie techniky z Rakúska, Nemecka, Slovenska a Českej republiky a pod.

NADÁCIA AXIS - www.nadaciaaxis.sk

Poslaním nadácie AXIS je poskytovanie všestrannej pomoci a podpory zdravotne a telesne znevýhodneným, postihnutým a chronicky chorým osobám, predovšetkým deťom, ale aj dospelým a členom ich rodín. Pomáhať ľuďom tu znamená povedať im, že je tu niekto, komu na nich záleží, kto rešpektuje ich potreby bez akýchkoľvek obmedzení. Od začiatku svojej činnosti sa Nadácia AXIS zameriava predovšetkým na aktivity, ktoré vplývajú na samostatnosť pacientov, podporujú ich nezávislosť na rodine a okolí a privedú ich k začleneniu sa do spoločnosti, či už do školy, zamestnania, športových alebo ďalších iných aktivít.

Preeklampsia – diagnóza, ktorá je nebezpečnou pre matku i dieťa. Pri príležitosti 22. mája, Svetového dňa preeklampsie, sa celosvetová pozornosť sústreďuje na osvetu a zvýšenie povedomia o preeklampsii s cieľom čo najskoršieho odhalenia a odvrátenia vážnych komplikácií. O detailoch, príznakoch i liečbe preeklampsie sme sa zhovárali s gynekológom MUDr. Tomášom Debnárom z Gynekologicko-pôrodníckej kliniky Fakultnej nemocnice v Nitre.

Diagnóza, ktorá nebolí

Cieľom tehotenstva je zdravá mama a zdravé bábätko. O to nebezpečnejšie je, keď ochorenie nebolí, ale v tichosti sa komplikuje, ako v prípade preeklampsie. Gynekológ a pôrodník Tomáš Debnár hovorí, že príčiny jej vzniku spočívajú ešte v začiatkoch tehotnosti. „Ide o chybnú placentáciu a komplikácie v podaní mikrociev, ktoré zásobujú placentu. Preeklampsia je definovaná proteinúriou (bielkovina v moči) a zvýšeným tlakom spravidla 140/90 mmHg a viac. Prejaviť sa však môže aj po pôrode,“ opisuje. Ako ďalej dodáva, je dôležité nepodceniť signály a nezanedbať príznaky, keďže preeklampsia nebolí a postihnúť môže ženy v akomkoľvek veku a to aj bez toho, aby sa žena radila k rizikovej skupine tehotných či dovtedy trpela akýmikoľvek komplikáciami.

Podľa doktora Debnára sa najčastejšie preeklampsia vyskytuje pred 20. rokom života rodičky a po 40. roku. „Spravidla sa vyskytuje po 34. týždni gestácie, avšak, ak sa vyskytne pred 20. týždňom a sú prítomné aj pridružené komplikácie, jedná sa o vážny medicínsky problém pre pôrodníkov aj pre neonatológov, keďže za hranicu životaschopnosti dieťaťa sa u nás považuje 24. týždeň tehotenstva ( pozn. viabilita znamená, že u nás v pericentrách sa za hranicu životaschopnosti považuje dovŕšený 24. týždeň tehotnosti, pod túto hranicu hovorí medicína u nás o potrate a starostlivosť sa prispôsobuje požiadavkám rodičov),“ upozorňuje. Začínajúcu preeklampsiu zvykne odhaliť obvodný gynekológ, z toho dôvodu sú dôležité pravidelné prehliadky a kontroly moču.

Konať včas, vyšetriť včas

Diagnostika ochorenia a včasné odhalenie preeklampsie, ide ruka v ruke s pravidelnými prehliadkami tehotných v ambulanciách obvodných gynekológov. „Počas týchto kontrol sa merajú vitálne funkcie, ako napr. tlak krvi a realizuje sa vyšetrenie moču tzv. ,ponorným papierikom´. Pri podozrení na preeklampsiu je pacientka následne odoslaná do nemocnice na hospitalizáciu za účelom dodiagnostikovania preeklampsie. V tomto bode nemusí ísť o závažný medicínsky a neonatologický problém, obzvlášť ak pacientka do pár dní porodí,“ približuje mladý odborník proces odhalenia ochorenia u tehotných.

V nemocnici sa podľa jeho slov robia štandardné laboratórne testy, vyšetrenie moču, ultrasonografické vyšetrenie plodu so zameraním na jeho biometriu. “Akékoľvek zaostávanie v raste plodu na ultrasonografickom vyšetrení o 2 a viac týždňov je ďalším negatívnym faktorom, že preeklampsia má závažný vplyv aj na plod. Hodnotia sa aj prietoky krvi v arteria umbilicalis (prietok krvi v pupočníku), či arteria cerebri media (prietok krvi mozgom), ktorých hodnoty môžu taktiež poukazovať na vplyv preeklampsie na plod. Akákoľvek nová patológia, či odchýlka u matky či plodu, zhoršuje prognózu,“ vysvetľuje dr. Debnár.

Moment záchrany životov

V prípade preeklampsie je jedinou „liečbou“ ukončenie tehotenstva. To sa však neukončuje ihneď po stanovení tejto diagnózy, ale v momente, kedy má preeklampsia negatívny vplyv v prvom rade na život matky, následne na viabilitu (životaschopnosť) plodu. „Ak ide o vážny priebeh, vysoký krvný tlak, veľké odpady bielkovín v moči, opuchy, poruchy prietokov plodu a plod je v 35. a vyššom gestačnom týždni, kauzálne nie je o čom inom uvažovať ako o ukončení gravidity. Ide zároveň aj o jedinú 100% terapiu ochorenia. Ak sa ochorenie prejaví v nižšom týždni gravidity alebo vyššom ako 24+0, čo je hranica viability, musí byť zaujatý štandardizovaný postup,“ vysvetľuje postup po diagnostikovaní preeklampsie gynekológ.

Doktor Debnár ďalej pokračuje, čo čaká tehotnú ženu následne, a síce podľa týždňa gravidity je rodička transportovaná do príslušného perinatologického centra, ktoré dokáže prematúrnemu novorodencovi poskytnúť efektívnu starostlivosť. „U rodičky sa začína terapia na zníženie krvného tlaku a liečbu opuchov. V prípade nižšieho týždňa gestácie sa počas 48 hodín podávajú kortikosteroidy, ktoré urýchľujú dozretie pľúc plodu. Nemenej dôležitá je spolupráca s neonatológmi, nutné je postupovať spoločne s cieľom zabezpečiť čo najlepšiu prognózu u matky aj novorodenca,“ zdôrazňuje.

Zdravý životný štýl ako nezanedbateľný faktor

Existujú faktory, ktoré prispievajú k zníženiu frekvencie alebo rizika rozvoja preeklampsie, vo viacerých štúdiách sa podľa odborníka dr. Debnára uvádza pozitívny vplyv užívania kyseliny acetylsalicylovej počas prvého trimestra. „Celkovo by sa dalo povedať, že sa treba o svoj zdravotný stav starať už pred graviditou – mať primeranú hmotnosť, sledovať hodnoty tlaku krvi, hladiny cholesterolu a cukru, kompenzácia akéhokoľvek chronického ochorenia. Nezabúdajme, že tehotenstvo je pre telo ženy náročný stav, preto si treba telo na tehotenstvo pripraviť a dostať ho do čo najlepšej kondície, aby sme sa komplikáciám v gravidite vyhli,“ menuje dôležité aspekty, pričom podľa lekára netreba zabúdať na pohyb, zdravú stravu, preventívne prehliadky, vitamíny, meranie tlaku v domácom prostredí, celková životná pohoda, keďže každá budúca mama sa chce tešiť na nový život.

Nie je gravidita ako gravidita

Doktor Debnár neopomína ani riziko komplikácií po prekonaní preeklampsie pri nasledujúcej gravidite, keďže predčasný pôrod z akejkoľvek príčiny je dôvodom na to, aby sa dbalo pri nasledujúcom tehotenstve na obozretnosť. „Je nutné dodržiavať vyššie uvedené a upozorniť na predchádzajúcu preeklampsiu aj svojich ošetrujúcich lekárov. Ak šlo o pôrod cisárskym rezom, je vhodné nechať si dostatočný čas na zhojenie operačnej rany a odporučiť aspoň ročný, ideálne dvojročný rozostup medzi graviditami. Potvrdená preeklampsia je asociovaná s vyšším výskytom tejto komplikácie aj opakovane. Takisto ľudia medzi tehotenstvami nemladnú a tlak je civilizačným ochorením, ktorého sa raz všetci dožijeme. Otázne je či budú prvé prejavy v 25. rokoch alebo v 85. rokoch,“ vysvetľuje.

Čo sa týka žien, 90tim percentám žien sa po pôrode v dôsledku preeklampsie hodnoty krvného tlaku normalizujú, klesajú odpady bielkovín v moči, miznú opuchy a telo sa vracia do normálu. 10% žien vyžaduje aj napriek ukončeniu gravidity intenzívnu starostlivosť, často sa ocitnú na jednotkách intenzívnej starostlivosti pre multiorgánové zlyhanie. Dôležitú úlohu hrá dispenzarizácia (vedenie) takýchto pacientok u internistu s dosledovaním všetkého vyššie uvedeného. V drvivej väčšine sa však všetko vracia do normálu.

Medicína však za ostatné roky pokročila míľovými krokmi vpred a aj napriek tomu, že liečbou závažnej preeklampsie ohrozujúcej ženu alebo plod je ukončenie tehotnosti, v čom sa, žiaľ, nič nezmenilo, stále sa zvyšujúca kvalita a úroveň poskytovanej zdravotnej starostlivosti v perinatologických centrách, diagnostika a terapia dôsledkov preeklampsie na novorodencov sú faktory, ktoré pomáhajú zachraňovať čoraz viac životov a minimalizovať následky predčasného pôrodu do ďalšieho obdobia. „Šancu na život tak dostávajú aj novorodenci, ktorý by kedysi túto šancu nedostali. Kolegom neonatológom patrí naša vďaka a obdiv za to, že keď im my, gynekológovia a pôrodníci, „podáme“ hranične viabilné dieťa (snažíme sa, aby bolo pripravené podaním kortikoidov), oni dokážu robiť zázraky modernej medicíny na jednotkách intenzívnej a resuscitačnej starostlivosti,“ dopĺňa mladý ambiciózny pôrodník, ktorý sa počas svojej praxe stretáva s týmito prípadmi často.

Život ako najvyššia hodnota

„Veľmi často, keď sa sám potrebujem znovu vrátiť nohami na zem alebo si len pripomenúť, za čo všetko mám byť v živote vďačný, idem na toto miesto a uvedomím si, aký veľký boj sa práve odohráva v každom z tých inkubátorov,“ odkrýva kúsok zo svojho vnútra sympatický lekár, ktorý práve tento aspekt považuje za najväčší pokrok súčasnej medicíny a intenzívnej starostlivosti. Nakoľko podľa jeho slov zrealizovať cisársky rez je jedna vec, ale postarať sa o hranične viabilné 500-gramové dieťa je umením tela a mysle, prebdených nocí a týždňov na jednotkách intenzívnej starostlivosti, aby sa krásny a životaschopný novorodenec vrátil do rúk šťastnej matky.

„Prevencia je najlepšou liečbou vo všetkých odvetviach medicíny a myslím si, že to tak vždy aj bude. Konať včas a vyšetriť včas je dôležitý bod, kedy by si mala každá tehotná alebo žena plánujúca tehotenstvo seba aj svojho partnera dostať do kondície, zlepšiť svoje návyky, liečiť sa, ak má nejaké chronické ochorenie,“ prízvukuje dr. Debnár a zároveň dopĺňa, že následne je nutné pravidelne navštevovať poradne u lekára, dodržiavať termíny preventívnych prehliadok a snažiť sa informovať o svojom zdravotnom stave.

Srdečný gynekológ a pôrodník, ktorý sa do tohto odvetvia medicíny zahľadel už počas štúdia, má pre budúce mamy jasný odkaz, a síce: „Každej žene prajem šťastné a krásne tehotenstvo, ktoré je zakončené krásnym spontánnym pôrodom ideálne v termíne, bez komplikácií so zdravým novorodencom. Moja práca ma však naučila, že to nikdy nebude na 100% pravda. Ženy by mali sledovať zmeny svojho zdravotného stavu - zvýšený krvný tlak na tehotenskej poradni či doma v pokoji, bolesti hlavy a tela, prítomnosť opuchov – a konzultovať ich včas so svojim lekárom. V prípade nezrovnalostí sa netreba báť zveriť do rúk lekárov, sú tu pre Vás.“

Za rozhovor ďakuje V. Kmetóny Gazdová

MUDr. Tomáš Debnár promoval v r. 2018, odkedy pracuje na GP klinike FN NR, kde zároveň absolvoval prax. V súčasnosti študuje vrámci PhD. štúdia na LF UK. Toto odvetvie medicíny považuje za najkrajšie a občas, zároveň, aj to najnáročnejšie. V rámci práce sa neustále vzdeláva v medicínskych otázkach, ale taktiež aj v ľudskej oblasti, aby bol čo najbližšie k svojim pacientkám, pretože, podľa jeho slov, jedna vec je mať vedomosti a druhá je mať v sebe ľudskosť. Zároveň rád prináša aj nové informácie a poznatky z oblasti gynekológie a pôrodníctva aj prostredníctvom sociálnych sietí, čím robí osvetu mnohým odborným témam a približuje ich ženám, tehotným i mamám vysvetľujúcou nemedicínskou rečou.

Krehké statočné dievčatko, ktoré sa narodilo v 24. týždni tehotenstva ako polkilové bábätko. Svoje miesto na svete si napriek viacerým komplikáciám statočne vybojovala. Prostredníctvom OZ malíček si našla svoju spolubojovníčku a ich maminy zároveň spriaznené duše, ktoré sa vzájomne podporovali, tešili z radostí a delili o starosti... aj takéto príbehy píše život predčasne narodených detí a ich rodín. Natálku už z nemocnice prepustili a so svojimi rodičmi vstúpi no nového roka spoločne, v ich milujúcom domove.

Natálka sa narodila v 24. týždni tehotenstva s váhou 560 g a dĺžkou 27 cm. Bolo to nečakané a rodičia neboli na také niečo pripravení. „Dokonca až do tej chvíle, ako sa to stalo, som ani netušila, že také malinké a nezrelé dieťatko dokáže už prežiť mimo maternice,“ opisuje svoje pocity mama Vierka, ktorej tehotenstvo bolo komplikované hneď od 7. týždňa. Ako spomína, prvé tri mesiace preležala kvôli krvácaniu a keď už si budúci rodičia mysleli, že to najhoršie je za nimi, nečakane ich prekvapila ťažká preeklampsia, ktorá vyústila až do help syndrómu a odrazu bojovali o život obe.

„Keď ma po dvoch hodinách prevážali z operačnej sály a otvorila som oči, jediné, čo mi utkvelo v pamäti, boli slová: ´Je to dievčatko a žije.´ Bolo to v tej chvíli to najdôležitejšie v mojom živote, no to som ani netušila, čo nás čaká,“ hovorí Natálkina mama o prvých momentoch po predčasnom pôrode. Stále si totiž myslela, že jej malinká dcérka musí iba pribrať a narásť, no pravda bola taká, že bola extrémne nezrelá, ako malé jabĺčko. „Keď som ju prvýkrát uvidela takú malinku a krehkú, všade mala množstvo hadičiek a zabalená bola v igelite, zrútil sa mi celý svet. Bol to neopísateľný strach o jej život a bezmocnosť. Išla som si oči vyplakať,“ spomína.

Ako to však u extrémne nezrelých predčasniatok býva, postupne začali komplikácie so srdiečkom, infekcie, dlhodobé užívanie ATB, nedostatočne vyvinuté pľúcka si vyžadovali pľúcnu ventiláciu, ktorá však okrem toho, že pomáhala - aj poškodzovala a Natálka potrebovala hrudné drene. „V dôsledku toho Natálka bola mesiac na UPV a neskôr na podpornom dýchaní, kyslíkovú podporu však potrebovala ešte ďalších 115 dní,“ vysvetľuje závažnosť zdravotného stavu jej krehunkého bábätka.

Natálka má za sebou dve operácie očiek, keďže sa u nej rozvinula retinopatia. „V tomto období som prestala myslieť na svet okolo nás a celým mojim svetom sa stala ona, každý jeden deň som pri nej stála a povzbudzovala ju, aj keď ma srdce bolelo takto ju vidieť, ale nedovolila som jej vzdať to… bojovali sme spolu a naša láska nás spájala… no nad všetkým bol Boh, ktorý nám požehnal tento zázrak života a viedol ruky všetkých láskavých lekárov a sestier, ktorí nám neustále pomáhali a podporovali nás, zo srdca im ďakujeme,“ hovorí s dojatím a vďakou mama Vierka.

Ako dodáva, vďaka nim sa dozvedeli o Malíčku a vďaka OZ malíček o príbehoch takých drobčekov, ako je ich Natálka. Vďaka Malíčku sa totiž dozvedeli o dievčatku menom Viktorka narodenej jeden deň pred ich Natálkou, v rovnakom gestačnom týždni a podobnými mierami, dokonca v tej istej nemocnici. „Vďaka malíčku sa dievčatká spoznali, ich maminy spriatelili a spoločne sa podporujeme a tešíme z každého pokroku našich detí. Dali ste nám obrovskú nádej. Zázraky sa dejú tým, ktorí v nich veria,“ dodáva nádej ďalším rodičom, ktorí si prechádzajú rovnakou cestou s ich predčasne narodeným bojovníkom, „pretože sama viem, ako som s nádejou hľadala čo i len jedinú vetu na internete, kde detičky z 24. týždňa tehotenstva s takýmito problémami prežili a chytala som sa aj stebla trávy a každej informácie,“ dopĺňa hrdá mama Vierka.

Dnes má Natálka 5 mesiacov, no to jedno úžasne dievčatko. "Po 159 dňoch sme už doma z nemocnice, síce s kyslíkom, no dostali sme ten najkrajší darček pod vianočný stromček. Dnes váži Natálka 3100 g a všetkým spolubojovníkom a ich rodičom prajeme veeeeľa síl, zdravíčka, viery a odhodlania," želá mamina plná šťastia a radosti na sklonku kalendírnych rokov aj ďalším rodinám.

Toto je príbeh malej Natálky, ktorej rodičia sú hrdí na to, že práve im sa narodilo také výnimočné dievčatko, princezná bojovníčka. Každej maminke by Vierka rada odkázala, že tieto deti sú také silné, akú v nich máme vieru my sami a keď lekári povedia, že tu pomôže len zázrak, tak zázraky sa dejú… „Ak veríte svojim deťom, milujete ich z celého srdca a nepochybujete o nich, ani keby sa dialo aj to najhoršie, dokážete spolu aj nemožne, pretože oni to cítia, že už ste jeden tím ❤️ Sú to neskutoční bojovníci,“ dodáva na záver Vierka.

Ďakujeme rodine malej bojovníčky, že sa s nami podelila o ich príbeh. Natálke prajeme veľa zdravia a spolu s jej rodičmi čo najviac radostných chvíľ a rodinného šťastia.

Milí rodičia predčasniatka,

dostáva sa Vám do rúk kniha, ktorá Vám má pomôcť nájsť vhodné slová v náročných chvíľach – chvíľach, kedy Váš malý hrdina či hrdinka bojujú o svoje zdravie a o svoje miesto v tomto veľkom svete.....

Týmito slovami sa prihovára autorka knihy Bol raz jeden malíček rodičom predčasne narodených detí, ktorým má táto kniha pomôcť prekonať náročné chvíle počas hospitalizácie ich bábätka. Kniha bola súčasťou crowdfundingového projektu OZ malíček pri príležitosti 10. výročia založenia združenia, ktorý mal umocniť blízkosť dieťaťa a jeho rodiča. Preto OZ malíček v duchu svojej filozofie, že rodič je pre dieťa súčasťou tej najlepšej starostlivosti, venovalo spolu s knihami do šiestich slovenských perinatologických centier aj tridsať špeciálnych kresiel na klokankovanie.

"Kniha je nielen povzbudivým príbehom predčasniatka, ale predovšetkým oporou v najťažších chvíľach v živote rodiny. Chce byť slovami, ktoré mnohokrát rodičia pri inkubátore nedokážu nájsť, slovami nádeje a odvahy pre rodičov a deti, ktorí v týchto chvíľach bojujú o svoju budúcnosť v nemocniciach a ktoré umocnia blízkosť rodiča a jeho bábätka aj v čase klokankovania,“ hovorí predsedníčka OZ malíček Ľubica Kaiserová.

Celková suma, ktorou bola kampaň podporená, bola 8 102 eur. Propagačná kampaň trvala 45 dní a projekt podporilo 251 individuálnych darcov, firiem a partnerov.

16-stranová plne ilustrovaná kniha v podobe leporela pomáha navyše stimulovať očné svalstvo a zrak dieťaťa vďaka sýtym farebným kontrastom a jednoduchým obrázkom. A vďaka priestoru na prvú fotku či odtlačky rúčky či nožičky a na zapísanie prvých významných míľnikov, sa kniha stane aj "pamätníkom" pre rodičov a ich dieťa počas jeho hospitalizácie. Svoje pevné miesto si nájde aj v knižnici starších detí, vďaka čomu mu môžu jeho rodičia priblížiť ich spoločnú cestu za rodinným šťastím.

Autorkou knihy je Veronika Kmetóny Gazdová, členka OZ malíček a mama Mária narodeného v 27. týždni tehotenstva. Ilustrácie v knihe sú dielom Lenky Šnelcerovej, krstnej mamy Jakubka narodeného v 25. týždni tehotenstva. Námet aj realizácia teda vychádza z hĺbky srdca tých, ktorí si ťažkým obdobím boja o záchranu krehkého bábätka a nekonečných dní, týždňov až mesiacov odlúčenia prešli.

Rodičia sa mnohokrát cítia byť bezbranní a majú pocit, že svojmu bojovníkovi či bojovníčke nevedia pomôcť. Opak je však pravdou. Ich prítomnosť, blízkosť, dotyk, hlas a nekonečná láska sú zo strany rodiča tým najlepším liekom.

Súvisiace odkazy: Blízkosť je liekom

Video ku knihe dostupné na: Bol raz jeden malíček

V prípade Vášho záujmu o knihu Bol raz jeden malíček nás neváhajte kontaktovať a napíšte nám email na adresu: info@malicek.sk

Hlavný partner

Pampers je značka detských výrobkov, ktorá začala ako výrobca jednorazových plienok. V súčasnosti je Pampers súčasťou skupiny spoločností Procter & Gamble. Spoločnosť Pampers bola založená v roku 1961 a svoj sortiment zameriava tak, aby si rodičia detí všetkých veľkostí, pohlaví a zdravotného stavu mali na výber kvalitné výrobky pre svoje ratolesti. Spoločnosť Pampers je našim partnerom od roku 2019. Značka dlhodobo podporuje predčasne narodené deti a to hlavne vďaka plienkam Pampers Preemie Protection, ktoré boli vyvinuté v spolupráci so zdravotnými sestrami z novorodeneckých jednotiek intenzívnej starostlivosti. Aj vďaka spolupráci s našim občianskym združením mohla spoločnosť Pampers, predstaviť špeciálne vyvinuté plienky pre nedonosené bábätká aj na Slovensku a darovať ich všetkým perinatologickým centrám. Plienky sú už v týchto dňoch na oddeleniach, kde uľahčujú prácu zdravotníckemu personálu a mamičkám, pričom zabezpečujú plné pohodlie a ochranu svojim malým nositeľom.

Partneri

Spoločnosť Nestlé je najväčší potravinársky výrobca a distribútor na Slovensku a v Česku. Jednou z oblastí, na ktorú sa Nestlé zameriava je výživa, ktorej sa venuje už 150 rokov. Zásady podnikania spoločnosti Nestlé stoja na princípe, že nestačí iba dodržiavať právne opatrenia a zaistiť, aby všetky činnosti boli udržateľné, ale musia byť aj prínosom pre spoločnosť. Všade na svete predstavuje názov Nestlé prísľub spotrebiteľom, že výrobok je bezpečný a má vysoký štandard.

Spoločnosť Chiesi Slovakia s.r.o. je pobočkou Chiesi Pharmaceuticals GmbH Vienna, patriaca k talianskej, rodinnej farmaceutickej spoločnosti Chiesi Farmaceutici S.p.A., Parma. Portfólio materskej firmy pozostáva z produktov pochádzajúcich hlavne z vlastného vývoja a výskumu so zameraním sa na určité terapeutické oblasti medzi, ktoré patrí aj neonatologia. V oblasti neonatológie sa venujú Syndrómu respiračnej tiesne (RDS) a Primárnemu apnoe predčasne narodených detí.

Spoločnosť mydesign.sk pôsobiaca v Michalovciach je regionálnym lídrom na poli grafického dizajnu, DTP a tlače. Svoje 15-ročné skúsenosti denne zúročuje nielen pri výrobe komerčných projektov, vydavateľskej činnosti či veľkoformátových aplikáciách, ale v spolupráci s rôznymi cirkevnými a občianskými subjektmi pomáha vytvárať komunikáciu s verejnosťou a budovať ich postavenie na trhu. Spolupráca s malíčkom, ktorá aktívne začala v roku 2020, nemá len profesionálny, ale aj osobný rozmer aj vďaka vzájomnej podpore a pomoci.

Spoločnosť Nutricia je už viac ako 100 rokov európskym lídrom v oblasti výživy. V rámci svojho produktového portfólia ponúka výživu pre deti, dospelých, zdravých aj chorých alebo pre ľudí so špecifickými výživovými potrebami. Nutricia má vlastné moderné výzkumné a vývojové stredisko, ktorého poslaním je vytvárať a zavádzať inovatívne produkty a riešenia v oblasti výživy. Svoj výskum zameriava na produkty šité na mieru konktrétnym potrebám detí a dospelých. Z ich výskumu taktiež vychádza, že výživa počas prvých 1000 dní od počatia má zásadný vplyv na budúce zdravie dieťaťa. Nutricia podporuje globálne odporučanie WHO pre dojčenie v prvných šiestich mesiacoch veku dieťaťa a pokračujúce dojčenie až do dvoch rokov dieťaťa, v kombinácii s bezpečným zavedením vhodných doplnkových potravín.

Spoločnosť HiPP je medzinárodným výrobcom dojčenskej výživy. Už viac ako 50 rokov reprezentuje spoločnosť HiPP symbol ekologického poľnohospodárstva, ktoré rešpektuje prírodné cykly, chráni životné prostredie a pre ktoré je charakteristická trvalá udržateľnosť. Laboratórium spoločnosti HiPP je jednou z popredných inštitúcií svojho druhu v Európe.


Švajčiarska spoločnosť Medela je globálnym výrobcom technologicky vyspelých produktov na podporu dojčenia a patrí medzi svetových lídrov. Jej cieľom je kvalitnými pomôckami uľahčiť ženám obdobie materstva. Medela svoje produkty vyvíja v súlade s prirodzeným dojčením, na základe vedeckých výskumov v spolupráci so zdravotníkmi.

Dojčenie je ideálna forma výživy, ktorú si dieťa inštinktívne vyberá od okamihu narodenia. Preto je hlavným cieľom značky LOVI ochrana sacieho reflexu dieťaťa. V spolupráci s renomovanými odborníkmi na laktáciu, neonatológiu a neurológiu prináša značka LOVI inovatívne produkty, ktoré sú nenahraditeľnými pomocníkmi dojčiacich matiek, ako aj produkty na alternatívne kŕmenie, ktoré nezasahujú do sacieho reflexu dieťaťa. Bezpečnosť výrobkov je zaručená výsledkami klinických testov produktov vykonaných v nemocniciach a špeciálnych klinikách lekármi a pôrodnými asistentkami za účasti rodičov, odporúčaniami lekárov. Spoločnosť sleduje trendy a všetky naše projekty sú navrhnuté tak, aby uspokojili aj tých najnáročnejších zákazníkov. Ako povedal Charles Ames: "Detaily nie sú maličkosti, robia dizajn."

dm drogerie markt je medzinárodná maloobchodná spoločnosť, ktorá sa zaoberá predajom drogériového tovaru, parfumérie, výrobkov z oblasti zdravia a wellness. Pre spoločnosť je pôsobenie v oblasti pomoci aj predčasne narodeným deťom veľmi dôležité, a preto vyvíja v tomto smere viaceré aktivity. Jednou z nich je aj pomoc najmenším - veľkým bojovníkom a spolupráca s OZ malíček.

OZ malíček bolo úspešné pri žiadaní zdrojov na financovanie nákupu vlny a látok pre výrobu prehozov na inkubátory a háčkované chobotničky pre predčasne narodené deti.

Hlavným cieľom nášho celoslovenského dobrovoľníckeho projektu je pomôcť bábätkám, ktoré sa na tento svet vypýtali o niečo skôr, a to ručnou výrobou háčkovaných chobotničiek a prehozov na inkubátory.

Jednou z našich aktivít je ručná výroba háčkovaných chobotničiek, ktorých chápadlá dieťatku pripomínajú dotýkanie sa pupočnej šnúry. Pocity, ktoré sa tým snažíme navodiť, sa čo najviac približujú tým, ktoré dieťatko zažívalo počas tehotenstva. Pomáhajú stabilizovať ich životné funkcie ako sú dýchanie, srdcová činnosť či stimulácia centrálnej nervovej sústavy.

Ďalším aspektom bezpečného prostredia na dovyvíjanie sa bábätka je teplo a tma, ktorá chráni krehké telíčka a očká pred svetlom a inými vplyvmi okolia na oddeleniach. Za týmto účelom boli zhotovené aj prehozy na inkubátory s rôznymi motívmi, aby sme napomohli sile medicíny a vytvorili čo najlepšie podmienky, a tak predčasne narodeným deťom pomohli zmierniť dôsledky ich skorého príchodu na tento svet.

Tento projekt stojí primárne na dobrovoľníkoch (či už spolupracujúcich alebo nových), ktorí svoj čas venujú zmysluplnej činnosti. Finančné prostriedky z podpory projektu boli využité na nákup kvalitného materiálu – vlny a látky, ktoré sú baby- i eco-friendly.

Týmto projektom dávajú navyše dobrovoľníci veciam druhú šancu, keďže môžu využiť aj zásoby zvyšnej vlny, doplnkov ako sú gombíky, šnúrky a iné komponenty, ktoré majú doma.

Vďaka finančnej podpore projektu sme mohli nakúpiť 100 klbiek vlny zo 100% bavlny, 210 m látky, nite, ihly a drobný materiál. Projekt bol podporený sumou 1 500 eur.

Získanie dotácie od MPSVaR v roku 2021 nám umožnilo rozšíriť našu knižnicu odbornej literatúry o predčasných pôrodoch a predčasne narodených a rizikových novorodencoch, čím budeme môcť kvalifikovanejšie podporiť našich členov. Vďaka novému laptopu a tlačiarni dokážeme efektívnejšie komunikovať s rodinami predčasne narodených detí.

OZ malíček od roku 2011 pomáha predčasne narodeným deťom a ich rodinám. Naša činnosť je smerovaná na zlepšovanie podmienok v nemocniciach tak hospitalizovaných detí, ako aj ich rodičov, k čomu nepochybne patrí aj podpora a laické poradenstvo. Ide o podpornú službu, ktorá dopĺňa prácu poskytovanú inými profesiami, ako psychológ/-ička, sociálny pracovník/- čka a pod. Ide v nej o dar porozumenia, zdieľania a zvládnutia situácie rodičom - laickým poradcom vo vlastnej rodine, okolí a následné podanie pomocnej ruky v rámci krízovej situácie, v ktorej sa iná rodina ocitla v dôsledku predčasného pôrodu.

Hlavnou úlohou laického poradenstva OZ malíček je povzbudiť, poradiť a následne pomôcť zvládať danú situáciu rodine s dieťaťom po predčasnom pôrode a sprevádzaním podporovať rodinu aj následne, po prepustení dieťaťa do domácej starostlivosti.

Vďaka dotácii a zakúpeniu odbornej literatúry a techniky môžeme naďalej efektívne a cielene sprevádzať v tejto oblasti rodičov predčasne narodených detí v odborných témach, ktoré sa stali každodennou súčasťou života rodiny s predčasniatkom. Na webovej stránke združenia sú tiež na pravidelnej báze zverejňované odborné rozhovory so špecialistami z rôznych odborov na témy týkajúce sa života predčasne narodeného dieťatka, ktoré pomáhajú rodičom porozumieť medicínskym témam jazykom im vlastným, usmerňovať ich v jednotlivých vývinových etapách svojho dieťaťa a zorientovať sa v jeho špecifických potrebách.

Projekt bol podporený sumou 1650 eur.

Naše OZ malíček je rodičovská organizácia združujúca rodiny a priateľov predčasne narodených detí. Máme otvorenú náruč pre každého, kto má k téme predčasných pôrodov blízko: či už ste rodičia, ktorým sa narodilo predčasniatko, sami ste sa narodili predčasne, predčasne narodené bábätko má niekto z vašej rodiny, blízkych a vy ste mu zároveň oporou, ste zdravotník/-čka alebo sa k nám chcete pridať ako podporovateľ/-ka či dobrovoľník/-čka. Alebo vám je táto téma jednoducho blízka a chcete byť súčasťou našej purpurovej rodiny.

Všetci ste v nej srdečne vítaní.

V roku 2023 môžete využiť možnosť základného členského poplatku, alebo rozšíreného, vďaka ktorému Vám o.i. dvakrát ročne zašleme časopis Malíček a malý darček pri príležitosti novembrového Svetového dňa predčasniatok.

Naším členom sa môže stať ktokoľvek, kto je priateľom predčasne narodených detí.
Je to úplne jednoduché:

1.krok: Rozhodnutie

Áno, chcem sa stať členom OZ malíček, byť informovaný o jeho aktivitách a získať exkluzívny prístup k materiálom združenia.

2.krok: Výber členstva

a/základné členstvo – 10 eur

• 2x ročne pdf verzia časopisu Malíček mailom,

b/ rozšírené členstvo – 20 eur

• jarné vydanie časopis Malíček poštou,
• jesenné vydanie časopisu Malíček s malou pozornosťou pri príležitosti Svetového dňa predčasne narodených detí poštou.

Okrem časopisu ponúkame aj následovné zľavy pre oba typy členstva:

• 10% zľava na nákup produktov dr. Brown's na stránke www.pharmshop.sk ,
• výhody držiteľov karty Sphere Slovensko,
• 15% zľava na produkty značky LOVI na stránke https://etabletka.sk/akcielovi/
• Hyperbarické centrum Oxymed (Hlboká 47, Piešťany) - cena vstupu po zľave 68eur (platí pre externých klientov mimo rehabilitačného pobytu),
• Axis Medical Center (Kúpeľný ostrov 3605/34, Piešťany):
  • 10% zľava na všetky rehabilitačné programy (zľava nie je kombinovateľná s individuálne dohodnutými zľavami pacienta)
  • Špeciálny program ranej rehabilitácie AXIS Prevent pre bábätká do 6 mesiacov - 5 dní, 882 Eur (bez ubytovania)
  • 1x neurologická konzultácia v centre grátis
  • HBO – cena vstupu po zľave 30 Eur.

3.krok: Vyplnenie dotazníka Chcem sa stať členom OZ malíček

4.krok: Zaplatenie poplatku

Poplatok sa platí raz ročne a platí na celý daný kalendárny rok - váš príspevok pošlite na naše malíčkovské číslo účtu: SK04 1100 0000 0029 2186 2077. Do poznámky prosím uveďte heslo CLENSKE.

5.krok: Blahoželáme, úspešne ste sa prihlásili do rodiny OZ malíček!

Odoslaním prihlášky sa dobrovoľne prihlasujete za člena našej rodičovskej organizácie OZ malíček. Zároveň vyhlasujete, že ste bol/bola oboznámený/á s oficiálnymi Stanovami OZ malíček, súhlasíte s nimi a budete dodržiavať z nich vyplývajúce členské povinnosti. Ste si vedomý/á, že z občianskeho združenia malíček môžete na základe slobodného uváženia kedykoľvek vystúpiť. Uhradené členské pre daný kalendárny rok je nevratné.

Výročná správa je dokument prevažne finančných ukazovateľov a sumár činnosti združenia, kde je detailne spracovaný prehľad aktivít OZ malíček, jeho hospodárenia i plánovaných projektov podľa jednotlivých kalendárnych rokov.

Všetky aktivity nášho OZ malíček, naša činnosť, realizované projekty, ale aj plány do budúcnosti sú zosumarizované po jednotlivých obdobiach vo výročných správach.

Nahliadnuť do nich môžete tu:

• Výročná správa za rok 2022
• Výročná správa za rok 2021
• Výročná správa za rok 2020
• Výročná správa za rok 2019
• Výročná správa za rok 2018
• Výročná správa za rok 2017
• Výročná správa za rok 2016

Prílohy v .pdf formáte:

Ciel'om nášho občianskeho združenia je podpora rodín s predčasne narodenými deťmi a detí s rizikovým vývinom a poskytovanie informácií, poradenstva a rôznych foriem podpory v zložitej životnej situácii po predčasnom pôrode.

Naše občianske združenie pôsobí ako platforma umožňujúca rodičom predčasne narodených detí zdieľať skúsenosti, najnovšie odborné poznatky a informácie. Sprostredkúva tiež rodičom predčasne narodených detí kontakty na osoby a in$inštitúcie pôsobiace v tejto oblasti, organizuje stretnutia rodičov, príbuzných, širokej verejnosti a odborníkov na problematiku predčasne narodených detí. OZ malíček spolupracuje s odborníkmi z radov neonatológov, gynekológov, psychológov, detských neurológov, pediatrov a ďalších lekárskych profesií.

Základným dokumentom združenia sú jeho stanovy, vďaka ktorým môže vykonávať svoju činnosť a kde sú všetky potrebné náležitosti jeho fungovania vrátane podmienok členstva. Využite možnosť stať sa členom a buďte súčasťou „života“ malíčka.

Stanovy OZ malíček nájdete TU.

Ako stráviť voľný čas, nadviazať priateľstvá, vzájomne sa obohatiť a navyše aj pomôcť? Nám sa to podarilo a vďaka Nadácii ZSE sme spojili generácie, aby sme pomohli predčasne narodeným deťom v nemocniciach. Realizáciou projektu sa potešili srdcia našich seniorov, ktorí mohli odovzdať svoje zručnosti a skúsenosti pri háčkovaní, štrikovaní a šití i srdcia mladšej generácie, ktorá mala možnosť prihliadnuť krásam ručných prác. Výsledkom boli jedinečné handmade výrobky pomáhajúce predčasniatkam na oddeleniach.

OZ malíček bolo úspešné pri získaní grantu z Nadácie ZSE, čím vytvorilo priestor pre ďalšiu pomoc a podporu predčasne narodených detí na oddeleniach. Ich rodičia sú špecifickou skupinou, pretože kým sa spoločne ako kompletná rodina dostanú domov, trávia v nemocniciach so svojimi deťmi v inkubátoroch po predčasnom pôrode dlhé týždne až mesiace. To vedie k istej forme špecifickej izolácie a práve na jej elimináciu sme zamerali náš projekt s cieľom povzbudiť ich, dať nádej a ukázať im podporu aj prostredníctvom výrobkov pripravených spojením generácií s odkazom #niestevtomsami.

Projektom s názvom Spájame sa a pomáhame spoločne sme prepojili mladšie a staršie vekové kategórie a tvorbou handmade výrobkov sme ukázali, že svoj čas môžu využiť aj na pomoc iným – najväčším a zároveň najmenším bojovníkom v inkubátoroch. Sústredili sme sa na prepojenie generácií s cieľom nielen naučiť mladšie ročníky novým zručnostiam - háčkovaniu, štrikovaniu, šitiu, ale aj poskytnúť seniorom pocit naplnenia a zmysluplnosti pri spoločnej aktivite.

Výrobky, ktoré spoločnými silami vyrobili, nakoniec tešia aj ďalšiu, tretiu skupinu – neonatologické oddelenia a rodiny predčasne narodených detí. Krásne patchworkové prehozy chránia vyvíjajúce sa bábätko mimo lona matky pred vonkajšími vplyvmi, milá háčkovaná hračka v podobe chobotničky tiež nie je náhodná – jej chápadlá totiž dieťatku dotykom pripomínajú pupočnú šnúru, čím navodzujú atmosféru bezpečia maminho bruška. Chobotnička je navyše celosvetovo symbolom predčasne narodených detí, čím zároveň zvyšujeme osvetu o tejto problematike.

Do tohto projektu bol zapojený Domov dôchodcov - Alžbetin dom o.z. na Slnečných jazerách v Senci a Klub dôchodcov - Denné centrum na Vyšehradskej v Bratislave, za čo im srdečne aj touto cestou v mene rodín predčasniatok ďakujeme.

Vďaka finančnej podpore projektu sa postupne venuje približne 1000 ks výrobkov na neonatologické oddelenia spolupracujúce s OZ malíček. Projekt bol podporený sumou 900 eur.