Tomáško
Keď som zistila, že som tehotná, bola som veľmi prekvapená, priam až zaskočená, pretože moje prvé tehotenstvo sa skončilo spontánnym potratom v 8. týždni. Hneď na to, už o mesiac, druhé bábo? Keď sa z toho všetci spamätali, začali sme sa veľmi tešiť a pomaly chystať výbavičku pre náš zázrak. Tehotenstvo bolo v poriadku, žiaden vysoký tlak, žiadne opúchanie nôh, dokonca ani žiadne nevoľnosti. Trošku mi tvrdlo bruško, ale doktorka mi odporučila brať magnézium a pomohlo mi to.
Vo štvrtok 26.9.2013 sa však všetko zmenilo. Pre mňa, aj pre malý zázrak v brušku. Bolo niečo po 16:00, keď som išla na WC a v tom to prišlo - valila sa zo mňa krv. Veľmi veľa krvi. Rýchlo som zalarmovala priateľa a išli sme na pohotovosť. Po ultrazvukovej kontrole a po prehliadke doktor zistil, že sa mi odlúčila placenta a musím ísť rodiť. Bol to šok, bola som len v 30. týždni tehotenstva a predstava, že môj chlapček sa už teraz narodí, ma desila. Bála som sa, či to prežije. Zobrali ma teda na operačku a urobili sekciu. Veľmi som krvácala a vraj som skoro zomrela, malý bol však našťastie v poriadku. Dokonca som ho počula aj zaplakať - znelo to ako keď mrnká malé mačiatko. Tomáška mi hneď vzali, ani som ho nevidela. Zobrali ho do inkubátora a mňa na pooperačné oddelenie. Stále som len plakala, tak veľmi som sa bála. Nakoľko som rodila v Leviciach, kde nie je špecializované pracovisko pre predčasniatka, malého previezli do nemocnice v Nitre. Jediné, čo mi povedali bolo, že Apgar skóre mal 7/8/8, že veľmi plakal a kopal a že má 1600 gramov a 42 cm.
Na druhý deň mi doktorka prišla povedať, že Tominka previezli v noci do Bratislavy na Kramáre pretože krvácal z konečníka a Nitra sa bála, či to zvládnu. Keď nám neskôr povedali, že náš malý sa narodil s nekrotizujúcou enterokolitídou a infekciou, veľmi som sa zľakla - nevedela som, čo to znamená. Na 6. deň, to už som bola doma, som sa vybrala do Bratislavy pozrieť Tomiho. Vzala som mu aj moje mliečko, ktorého som mala našťastie veľmi veľa (dokonca neskôr som ho aj Detskej fakultnej nemocnici darovala). Keď som prišla na oddelenie, sestrička ma hneď zobrala na JIS-ku. Musela som si dať plášť a vydezinfikovať si ruky. Ako som kráčala k inkubátoru, kde ležal môj anjelik, podlamovali sa mi kolená. Veľmi som sa bála, čo uvidím, ako vlastne vyzerá a či tam má veľa hadičiek. Tominko ležkal v hniezde a spinkal. Okolo seba mal množstvo hadičiek a prístrojov, ktoré merali jeho teplotu, tlak a dýchanie. Bol taký maličký, že som sa neubránila plaču. Mohla som ho však pohladkať - ten maličký človiečik sa prebudil a stlačil mi prst na ruke. Očká ešte neotváral. Potom sa rozplakal, nič som však nepočula, keďže bol zaintubovaný. Veľmi ma bolel pohľad na to malé telíčko bojujúce o život. Keďže stále kakal krv, nedostával papkať a schudol na 1404 gramov. Následne sa spustil rad problémov. Tominko zakrvácal do mozgu, praskali mu žilky od toľkého brania krvičky, bol veľmi chudokrvný a musel dostať transfúziu. Tú dostal asi tak trikrát. Neskôr sa objavila aj retinopatia nedonosených, ktorá ako druhostupňová si vyžiadala operáciu - tzv. diod laser koaguláciu.
Po piatich dňoch ho odpojili od kyslíka, už nebol zaintubovaný, bol len na distenčnej ventilačnej podpore. Tú mal pár dní, potom už silák malý dýchal sám. Po troch týždňoch mi ho dali prvý krát na hruď, klokankovali sme sa asi hodinu. Tominko dvíhal hlavičku a aj sa na nás usmial. Dovolili mi ho aj nakŕmiť cez sondičku, keďže ešte nevedel papať z fľašky.
Tomáškov stav sa zlepšoval krvácanie sa vstrebalo, takže nebola nutná operácia. Infekcia sa vyliečila pomocou antibiotík. Črievko sa umúdrilo a Tomi mohol začať viac papať. Následne začal veľmi dobre priberať, ani sme sa nenazdali a už mal drobec 1990 gramov. Keď mal cez 2 kg, vyložili ho z inkubátora na vyhrievané lôžko a asi po dvoch týždňoch ho previezli na dojčenské oddelenie do Levíc. Tam ma prijali k nemu a učila som sa o neho starať - vtedy mal 2400 gramov. V nemocnici sme spolu boli týždeň aj dva dni a domov sme odchádzali s váhou 2600 gramov. Už sme sa naučili aj papať, ale nie z fľašky, ale pekne z prsníka :-).
Dnes má Tomáško 5700 gramov a 4 mesiace (korigovane 2). Je to veľký špekulant a šikulko. Stále ho kojím, čo je po tom všetkom, čo sme si obaja prežili, snáď zázrak. Samozrejme chodíme na množstvo kontrol do Bratislavy, do Nitry a aj v Leviciach máme pravidelne pár vyšetrení. Zatiaľ však našťastie všetko prebieha tak, ako má :-). Ďakujeme DFNsP v Bratislave, konkrétne oddeleniu patologických novorodencov, že mi zachránili syna a doslova z neho vypestovali normálne zdravé bábo. Ešte raz ďakujeme doktorom, najmä pani doktorke Skokňovej a Gibejovej za starostlivosť a milý prístup a samozrejme chceme poďakovať aj pani sestričkám :-).
Tomáško s rodinou.
Na fotke Tominko dva týždne po narodení.
