Význam materského mlieka pre nezrelé dieťa
Keď sa narodí predčasne narodené dieťatko, prichádza na svet nezrelé. Význam tejto nezrelosti nadväzuje na nezrelosť jeho orgánov, ako je srdce, mozog, pľúca, tráviaca a vylučovacia sústava atď. Práve počas obdobia, kedy malo byť dieťa chránené vnútromaternicovým prostredím tela matky, ale aj počas nasledujúceho obdobia jeho vývinu, zohráva veľký význam práve materské mlieko jeho mamy. O jeho dôležitosti a benefitoch práve v prípade predčasniatok, sme si povieme v sérii nasledujúcich článkoch o výžive predčasne narodených detí.
Predstavme si dokonalú tekutú zmes, ktorá má zloženie „priamo na mieru“ každého bábätka. Jej názov jej materské mlieko s jeho dokonalým zložením, dokonalou teplotou, dokonalým podaním podľa potrieb dieťaťa. Význam materského mlieka v prípade predčasniatok je o to dôležitejší, že samotné telo matky reaguje na predčasný pôrod práve zložením mlieka, ktoré odráža potreby nezrelého dieťaťa. Materské mlieko predstavuje optimálnu výživu pre nezrelé deti. Je unikátnou zmesou látok, ktoré pomôžu predčasne narodenému dieťaťu zvládnuť jeho nezrelosť. Okrem nutričného významu, teda výživy dieťaťa, je nezanedbateľný aj jeho imunitný význam a vplyv na psychomotorický vývoj. Materské mlieko je totiž lepšie a ľahko stráviteľné pre nezrelé črevo.
Nezrelé dieťa má nezrelý aj imunitný systém. Materské mlieko preto predstavuje dôležitú pomoc nezrelému imunitnému systému dieťaťa, materské mlieko obsahuje veľa imunologických aj protizápalových faktorov, ktoré pomáhajú dieťaťu v obrane proti infekciám. Ak by sme si teda mohli predstaviť, čo vlastne materské mlieko je, ako by sme ho priblížili? Mlieko matky je živá substancia. Jediná kvapka materského mlieka obsahuje 4 500 buniek, najmä bielych krviniek a ostatných imunologicky aktívnych buniek.
Pri tejto téme nedá opomenúť celý mechanizmus „výroby“ materského mlieka. Ak hovoríme, že mlieko pomáha pri obranyschopnosti dieťaťa a že telo mamy reaguje zložením mlieka na jeho potreby, ako žena vie, čo práve jej bábätko potrebuje? Na túto otázku je odpoveď nasledovná: Dojčenie je imunologickou komunikáciou s matkou, dieťa "informuje" matku o svojich baktériách pri kontakte svojich úst s bradavkou. Proti tým baktériám, ktoré dieťaťu môžu škodiť, vytvorí matka protilátky, ktoré mu odovzdá v materskom mlieku. Dojčené deti tým majú menej infekcií.
Materské mlieko má teda v tejto súvislosti mimoriadne dôležitý význam v prípade tráviacej sústavy, kde sa nachádza najväčšia časť imunity. Aj na tento aspekt prinášame odpoveď a síce, v materskom mlieku je aj veľa bezpečných a „dobrých“ baktérií, ktoré sa „ubytujú natrvalo“ v tráviacom systéme dieťaťa. Vytvoria tak správne fungujúci mikrobióm, a nedovolia tam nebezpečným baktériám rásť a škodiť. V materskom mlieku dodáva matka dieťaťu imunoglobulíny, čo sú protilátky, ktoré by mu dodávala cez placentu posledné týždne pred termínom pôrodu. Najdôležitejší je sekrečný imunoglobulín A – s IgA, ktorý pokryje bunky v nezrelých slizniciach dieťaťa a chráni ich pred kontaktom a prienikom infekcie.
S trávením predčasne narodených detí je veľmi skloňovaný závažný problém, NEC – nekrotizujúca enterokolitída. Práve ochrana pred nekrotizujúcouenterokolitídou, čo je závažné ochorenie čreva výrazne nezrelých detí, súvisí s imunologickými výhodami materského mlieka. Nezrelé deti, ktoré dostávajú materské mlieko, majú 6-10 krát nižší výskyt tejto komplikácie. Obsah tráviacich enzýmov v materskom mlieku nahrádza zatiaľ chýbajúce enzýmy v nezrelom čreve, ktoré absentujú práve v dôsledku predčasného pôrodu. Materské mlieko je tak lepšie stráviteľné.
Materské mlieko má navyše laxatívny účinok. Pomáha nezrelému dieťaťu s vyprázdnením hustej väzkej smolky[1]. Materské mlieko jeho vlastnej matky je unikátne vytvorené pre nezrelé dieťa, je pre neho lepšie stráviteľné. U veľmi nezrelých detí, ktoré dostávali materské mlieko, je skorší prechod na plný enterálny príjem, čo súvisí aj s tým, že nemusia dostávať živiny do žily.
Plynule v rámci významu materského mlieka sa dostávame k benefitom v ďalších oblastiach. Dieťa kŕmené materským mliekom má lepší neurokognitívny vývin, čo je vývin nervových a poznávacích funkcií, také dieťa má tiež dobrý psychomotorický vývin. V neposlednom rade je dojčenie dôležité pre vytvorenie vzájomného silného citového puta medzi matkou a dieťaťom. V materskom mlieku je vysoký obsah omega 3 nenasýtených mastných kyselín. Práve tieto ꞷ-3- mastné kyseliny sú dôležité pre správne vytvorenie bunkových membrán a správny vývin nervových dráh, dozrievanie zmyslových orgánov a hormonálne aktívnych tkanív.
Nenasýtené mastné kyseliny vyskytujúce sa v materskom mlieku majú význam pre správne dozretie sietnice oka a správny vývin mozgu. S tým súvisí aj ochrana sietnice u ťažko nezrelých detí a nižšie riziko ďalšieho závažného problému postihujúceho predčasniatka, retinopatie nezrelých. Navyše blízky kontakt matky a dieťaťa pri klokankovaní a neskôr pri dojčení, stimulácia polohou a dotýkaním umocnia efekt materského mlieka na rozvoj centrálnej nervovej sústavy.
[1] Smolka, tzv. mekónium, je prvý črevný obsah dieťaťa po pôrode, ktorý je abnormálne hustý, väzký a pružný a spôsobuje obštrukciu v dolnej časti tenkého čreva (ileu), čo môže viesť k zauzlenie čriev, až k ich odumretiu, pretrhnutiu a zápalu pobrušnice.
* Článok bol vydaný s podporou spoločnosti Danone a značky Nutricia.
