Keď nastanú ťažkosti
Ťažkosti s kŕmením predčasne narodeného bábätka súvisia s jeho nezrelosťou, s nezrelou koordináciou satia, prehĺtania a dýchania. Teda s komplikáciami a ochoreniami, ktoré súvisia s jeho predčasným narodením. Príčinou môže byť aj nadmerná stimulácia / manipulácia v oblasti úst a tváre pri častom sondovaní, intubácii. Prekážkou môže byť aj porucha napätia svalov – aj nadmerné aj nedostatočné napätie. Čo teda robiť, ak má dieťa problémy s kŕmením (s toleranciou)?
Predčasne narodené deti majú často reflux , mávajú „ nafúknuté “ bruško so spomalením pasáže v čreve a možným vznikom zápchy. Faktorom, ktorý prispieva k ťažkostiam je intolerancia – neschopnosť nezrelého čreva stráviť stravu. Výsledkom môže byť slabé prospievanie – nedostatočný rast hmotnosti a dĺžky. Jeho príznaky súvisia so zvyškami nestráveného obsahu v žalúdku, nafúknutým črevom, zmenou stolice (hnačky, krv v stolici). Tieto ťažkosti môžu spôsobovať dieťatku trápenie (bolesti bruška) v súvislosti s jedlom a tým aj jeho odmietavý postoj k jedlu samotnému. Rodičom to prináša neistotu, frustráciu a nadmerný stres, ktorý môže narušiť ich vzájomný vzťah.
Prevenciou je individuálny prístup ku každému dieťaťu, pozorovanie dieťaťa a jeho správania počas kŕmenia, hľadanie unikátnej cesty k jeho adekvátnemu nakŕmeniu podľa jeho tolerancie, zostavenie individuálneho plánu výživy.
- Dôležitý je častý blízky kontakt pri nosení, klokankovaní, kontakte koža na kožu s obomi rodičmi.
- Na zlepšenie príjmu potravy po inštruktáži použiť orofaciálnu stimuláciu
- Sledovanie správania dieťaťa, pri prvých prejavoch hladu ho priložiť na dojčenie, alebo zobrať do náručia a v príjemnej bezpečnej polohe ho nakŕmiť.
- Rušivé svetelné alebo zvukové podnety eliminovať.
- Keď dieťa plače, je nepokojné, je v strese – najskôr ho utíšiť, potom začať kŕmiť
- Správne uloženie dieťaťa pri dojčení/kŕmení, polohovanie dieťaťa počas kŕmenia tak, aby sa cítilo bezpečne. Jemne privinutie, uloženie, zabalenie do klbka (flekčnej polohy), aby sa plne mohlo venovať samotnému jedeniu.
- Sledovanie správania dieťaťa počas dojčenia/pitia. Či pravidelne prehĺta, či ho mlieko nezalieva, či vie zladiť dýchanie-satie-prehĺtanie, či nekašle, či nedýcha úsilne.
- Ak je prílišný tok materského mlieka pri dojčení, ostriekať si mlieko, a až potom dieťa priložiť. Ak dieťa nezvláda prílišný tok mlieka pri kŕmení z fľaše – nevyberať cumeľ z úst dieťaťa, intenzitu toku mlieka regulovať len sklonom/nakláňaním fľaše.
- Po kŕmení nechať dieťa odgrgnúť, držať v zvýšenej polohe tie deti, ktoré grckajú.
Ak dieťa pogrckáva, treba mať na mysli aj možnosť gastroezofádového refluxu, kedy sa mlieko môže vrátiť zo žalúdka do pažeráku. Rizikom je vdýchnutie žalúdočného obsahu. Dôležitá je technika kŕmenia v jeho zvýšenej polohe, pri dojčení je možno zvoliť aj ventrálnu polohu na bruchu (matka je pohodlne usadená v polo sede, dieťa je uložené bruškom na jej bruchu, tzv. „bruško na bruško“). Dojčenému dieťaťu je možné zahustiť odstriekané materské mlieko a podať pred dojčením. Toto zahusťovadlo neobsahuje lepok ani bielkoviny, ale obsahuje karubín, ktorý slúži na zahustenie mlieka. Dieťaťu kŕmenému umelým mliekom je v takom prípade podávané antirefluxové mlieko. Antirefluxné mlieko môže obsahovať tiež karubín na zahustenie, ako aj zmes biotík (prebiotiká a postbiotiká), ktoré podporujú imunitu a rozvoj zdravej črevnej mikrobioty. Prípadne je možné podať antirefluxný sirup.
Ak sú ťažkosti s kŕmením intenzívne, sú náhleho a prudkého charakteru alebo sú naopak dlhotrvajúce, ak matka nedokáže dieťa nakŕmiť, alebo ak sú rastové parametre alarmujúce, je treba navštíviť lekára , alebo dôsledne analyzovať príčiny ťažkostí počas hospitalizácie v nemocnici.
* Článok bol vydaný s podporou spoločnosti Danone a značky Nutricia.
