Viktória
Ako som porodila svoje predčasniatko? Ako každé dievča, aj ja som túžila založiť si rodinu, mať dieťa a stať sa matkou a to aj napriek tomu, že mi to moja doktorka pre môj zdravotný stav neodporúčala. Túžba však bola silnejšia a preto som otehotnelana vlastné riziko.
Do 6. mesiaca tehotenstva bolo všetko v poriadku. Neskôr sa mi však začali zhoršovať výsledky a musela som byť hospitalizovaná. Našťastie dieťatko rástlo, ale moja pečeň to nezvládala. Situácia bola natoľko vážna, že lekári chceli moje tehotenstvo ukončiť, aby zachránili aspoň mňa. Moja ošetrujúca lekárka doktorka Brenerová, ktoráma poznala od malička, mi vtedy veľmi pomáhala. Stála pri mne v najhorších chvíľach. Prišla za mnou v noci,aj keď nemala službu a zariadila mi prevoz do Dérerovej nemocnice v Bratislave. Po nasadení liečby sa môj stav zlepšil. Nie však nadlho. Po dvoch týždňoch sa mi opäť začali zhoršovať výsledky a pani doktorka Brenerová už nechela čakať na opätovné zhoršenie ako prvýkrát a tak sa dohodol prevoz do nemocnice na Antolskú, kde je oddelenie pre extrémne nezrelé deti.
Naša malá bojovníčka sa narodila v 28. týždni tehotenstva cisárskym rezom. Vážila 860 g a merala 34 cm. Bolo to nesmierne ťažké, keď som malú po narodení nemohla vidieť, či chytiť alebo pohladkať. Videla som ju až na druhý deň po pôrode. Bola maličká ako žubrienka. Zmocnil sa ma strach, divný pocit ľútosti, že si nemôžem svoju dcéru privinúť a pohladkať. Toto pochopia asi len mamy, ktoréto všetko prežili. Chcela som jej dať aspoň to málo - svoje materské mlieko. Musela som si odstriekavať a sestričky malú kŕmili.
Mňa po týždni previezli na doliečenie pečene a malá zostala na oddelení na Antolskej. Manžel nosil dcére mlieko, ktoré som si pravidelne odstriekavala. Lenže po dvoch týždňoch som dostala infekčnú horúčku a mlieko som stratila. Po mesiaci ma pustili domov. Malá musela naďalej zostať v nemocnici, kým nebude mať potrebnú váhu. Pretože som z Oravy a do Bratislavy je to naozaj ďaleko, nemohla som k nej chodiť každý deň. S manželom sme na snažili za ňou chodiť aspoň dvakrát do týždňa.
Naša bojovníčka Viktória bojovala a pekne priberala. S Božou pomocou a starostlivosťou lekárov a sestričiek sme dnes obe vporiadku.
Veľká vďaka patrí personálu v nemocnici na Antolskej, Dérerovej nemocnici a nemocnici na Kramároch. Ale tá najväčšia vďaka patrí mojej ošetrujúcej lekárke.
