Viktória
Ako som porodila svoje predčasniatko? Ako každé dievča, aj ja som túžila založiť si rodinu, mať dieťa a staťsa matkou a to aj napriek tomu, že mi to moja doktorka pre môj zdravotný stav neodporúčala. Túžba však bola silnejšia a preto som otehotnelana vlastné riziko.
Do6. mesiaca tehotenstva bolo všetko v poriadku. Neskôr sami všakzačalizhoršovať výsledky a musela som byť hospitalizovaná. Našťastie dieťatko rástlo, ale moja pečeň to nezvládala.Situácia bola natoľko vážna, že lekári chcelimoje tehotenstvo ukončiť, aby zachránili aspoň mňa.Moja ošetrujúca lekárka doktorka Brenerová, ktoráma poznala od malička, mi vtedy veľmipomáhala. Stálapri mne v najhorších chvíľach. Prišla za mnou v noci,aj keď nemala službu a zariadila mi prevoz do Dérerovej nemocnice v Bratislave.Po nasadení liečby sa môj stav zlepšil. Nie však nadlho. Po dvoch týždňoch sa mi opäť začalizhoršovať výsledkya pani doktorka Brenerová už nechelačakať na opätovné zhoršenie ako prvýkrát a tak sa dohodol prevoz do nemocnice na Antolskú, kde je oddelenie pre extrémne nezrelé deti.
Našamalábojovníčka sa narodila v 28. týždnitehotenstvacisárskym rezom. Vážila860 g a merala 34 cm.Bolo to nesmierne ťažké, keď sommalúpo narodenínemohla vidieť či chytiť alebo pohladkať. Videla som juaž na druhý deň po pôrode.Bola maličkáakožubrienka. Zmocnil sa ma strach,divný pocitľútosti, že si nemôžemsvoju dcéru privinúť a pohladkať. Totopochopia asilenmamy, ktoréto všetko prežili. Chcelasom jejdať aspoňto málo - svoje materské mlieko. Musela som si odstriekavaťa sestričkymalúkŕmili.
Mňa potýždnipreviezli na doliečeniepečene amalázostala na oddelení na Antolskej.Manželnosildcére mlieko, ktoré som si pravidelne odstriekavala.Lenže podvoch týždňoch som dostala infekčnú horúčku a mlieko som stratila. Po mesiacima pustili domov. Malá musela naďalej zostaťv nemocnici, kým nebude mať potrebnú váhu.Pretože som z Oravy a do Bratislavy je to naozaj ďaleko,nemohla somk nej chodiť každý deň.S manželomsme na snažili za ňou chodiť aspoň dvakrát do týždňa.
NašabojovníčkaViktóriabojovalaa peknepriberala.S Božou pomocou a starostlivosťoulekárova sestričiek sme dnes obe v poriadku.
Veľká vďakapatrípersonáluv nemocnici na Antolskej, Dérerovejnemocnici a nemocnici na Kramároch. Ale tá najväčšiavďakapatrí mojejošetrujúcej lekárk
