Sonička
Každý príbeh predčasne narodeného dieťatka je jedinečný, ale každý má niečo spoločné – silu a odvahu bojovať za život a zdravie dieťatka a neopísateľnú lásku rodičov, ktorí ho na tejto ceste povzbudzujú a sprevádzajú.
A taký je aj príbeh malinkej Soničky, ktorá sa na svet vypýtala v 32. týždni tehotenstva. Jej mama Simona sa vo svojich spomienkach prihovára milovanej dcérke slovami, ktoré dodávajú odhodlanie nevzdávať sa aj ďalším rodinám predčasne narodených detí.
"Včera to bolo tridsiaty piaty krát, čo som si, ležiac v nemocničnej izbe, odfajkla ďalší deň, ktorý sme strávili spolu ako jedno telo.
Každý deň je malé víťazstvo. Krček maternice nedrží, ako by mal, preto ťa v sebe držím silou vôle. Je to vyčerpávajúce, ale stojí to za to. Nadišlo ďalšie ráno, na pohľad ničím sa neodlišujúce od tých predchádzajúcich. Ležím napojená na ´monitor´ a pri tlkote tvojho srdiečka premýšľam, aká asi budeš.
Zatiaľ netuším, že dnes je ten deň, kedy sa stretneme. Záznam zo stroja prezrie doktorka, povie mi, že mám kontrakcie každých sedem minút a už asi nemá zmysel ďalej udržiavať moje tehotenstvo. Vraj ti pomôžu lepšie, keď budeš vonku. Som v tridsiatom druhom týždni. S plačom volám tvojmu tatovi a oznamujem mu, že za pár hodín sa stane otcom. Povie mi: „Neboj sa, dnes má meniny Arnold, takže naša Sonička bude silná ako Arnold Schwarzenegger.“
Je 01.10.2019. Vybrala si si krásny dátum. Ale naozaj si si ho vybrala ty? Čo ak je to moja vina? Možno som nemala chodiť na tie dlhé prechádzky, možno som mala robiť niečo inak... 14:02, čas tvojho príchodu na svet. Vážiš 2090 gramov a meriaš 41 centimetrov. Doktor mi ťa na pár sekúnd ukáže. Vyhŕknem: ´Jéééj´, a už ťa berú preč.
Hneď, ako sa dá, bežím za tebou, na JRSN, o dve poschodia nižšie. Máš vlastnú izbičku s inkubátorom. Si taká malinká. Všade pípajú prístroje. Pani doktorka, ktorá sa o teba bude celý čas starať, nám všetko pekne vysvetlí. Dôležité je zapamätať si, že pri inkubátore by sme sa mali snažiť neplakať. Je to ťažké. Každé tri hodiny ti nosím svoje mliečko. Posledné vždy o 22:30. Sestričky mi dovolia ti zaželať dobrú noc. Upokojí ma, keď ich vidím, ako sedia pred tvojou izbičkou, s kávou na stolíku, aby mohli celú noc na teba dozerať. Viem, že si v dobrých rukách, ale aj tak ma trápi, že nie som s tebou.
Navštevujeme ťa každý deň. Našťastie ti nezistili vážnejšie diagnózy. Každým dňom sa ti darí lepšie a lepšie a každým dňom si o pár gramov ťažšia. Každý tvoj gram navyše je pre nás veľkou oslavou, lebo to znamená, že sa čoskoro odsťahuješ zo svojho malého domčeka na výhrevnú podložku. A tam ťa už budeme môcť chodiť kŕmiť a prebaľovať... a mojkať.
Sedem dní od tvojho narodenia nastala veľká udalosť. Môžem ťa prísť klokankovať. Tvoje malé telíčko položia na moju nahú hruď. Najskôr mám strach, že budeš plakať alebo ťa nebudem vedieť držať, ale nakoniec je to najkrajší moment môjho života. Cítim ťa. Držím ťa. Som pri tebe. A už nepochybujem, že som mama. Aj tebe sa to asi páči, si pokojná a dokonca sa mi zdá, že sa usmievaš. Prešli dva týždne a pani doktorka mi oznamuje krásnu správu. Môžem si ťa zobrať so sebou. Síce ešte nie domov, len na novorodenecké oddelenie, ale hlavné je, že už budeme spolu.
V nemocnici si strávila dokopy 21 dní. Na to, že ti ostávali do narodenia ešte dva mesiace to nie je zlé. Ale aj tak mi tie dni bez teba pripadali ako celá večnosť.
S láskou Tvoja MAMA."
Sonička mala po prepustení 2 345 gramov a po príchode domov boli súčasťou jej každodenného života vitamíny, železo, cvičenie Vojtovky a návštevy postupne 8 odborných ambulancií. Dva mesiace po narodení dostala transfúziu krvi, pre nedostatok červených krviniek a o ďalšie dva mesiace jej na základe zväčšených uzlín bola diagnostikovaná aktívna cytomegalovírusová infekcia (CMV). Prvý pol rok bol podľa slov mamy Simony ťažký. Hoci sa Sonka vyvíjala v rámci normy, doktori rodičom nevedeli nič zaručiť, hlavne, čo sa CMV infekcie týkalo.
Našťastie, v druhom pol roku jej života rodičia zistili, že Soničkin tato mal predsa len pravdu, keď tvrdil, že ich bojovníčka bude silná ako Arnold Schwarzenegger. Veľmi rýchlo dobehla svojich rovesníkov. Postupne jej ubudli niektoré odborné ambulancie a cvičenie. V čase, keď sa mama Simona zveruje so svojim príbehom, bude mať dcérka už tri rôčky. Hoci má stále aktívnu CMV infekciu, je bez následkov. Je zdravá, zvedavá a neposedná. A rodičia sú vďační - vďační svojej dcérke, ktorá ich každý deň učí, čo je dôležité.
Všetkým predčasniatkam prajú hrdí rodičia veľa zdravia a hlavne spokojný a krásny život.
