Klokankovaním k lepšej budúcnosti

• 14.05.2023

Keď sa narodí predčasniatko či rizikový novorodenec, na dotyk svojho rodiča čaká. Niekedy pár hodín, inokedy sa tento čas ráta na dni či dokonca týždne. Odborníci v tejto súvislosti zdôrazňujú moment správneho načasovania kontaktu rodiča a bábätka, aby zdravotný stav dieťatka dovoľoval manipuláciu mimo prostredia inkubátora. Potom ale klokankovanie predstavuje nezabudnuteľné momenty, jedni z tých najsilnejších počas hospitalizácie – pre dieťa samotné i jeho rodiča.

Téme kontaktu dieťaťa a rodiča po predčasnom pôrode či po príchode na svet rizikového novorodenca sa v našom združení venujeme už dlhodobo. Ba čo viac, venuje sa jej celý svet. Dôkazom toho sú rôzne štúdie, štatistické údaje, odborné výstupy či vedecká literatúra, ktorá sa zhoduje v jednom – kontakt bábätka a jeho rodiča čo najskôr ako je to možné, má nenahraditeľné benefity. Aj na to má upozorniť deň, ktorý zdôrazňuje výhody kontaktu koža na kožu – Svetový deň klokankovania, ktorý každoročne pripadá na 15. mája.

Liek ako forma dotyku

Celosvetovo sa odhaduje, že každý rok sa predčasne narodí 15 miliónov detí, čo predstavuje viac ako 1 z 10 pôrodov na celom svete. Ešte vyšší počet – vyše 20 miliónov detí – má nízku pôrodnú hmotnosť. Blízkosť a prvý dotyk rodiča a dieťaťa bezprostredne po pôrode nie je samozrejmosťou pre 4 500 detí, ktoré sa ročne na Slovensku narodia predčasne, teda pre každý 13. pár a jeho bábätko. Predčasne narodené či rizikové dieťa čaká po narodení forma istého odlúčenia od rodiča, množstvo úkonov súvisiacich so zdravotnou a ošetrovateľskou starostlivosťou a, doslova, boj o jeho život a zdravie. Bábätká do dlane sa po predčasnom pôrode pasujú s mnohými nástrahami. Rodičia ich vidia len cez sklá inkubátorov, cez množstvo „hadičiek“ a prvé nesmelé pohladenia si doprajú len cez okienka inkubátora.

Na význam blízkosti dieťaťa a rodičov upozorňuje aj Svetový deň klokankovania (The International Kangaroo Care Awareness Day). „Klokankovanie“, „Kangaroo care“ či „K – starostlivosť“ je metóda, ktorá využíva priamy kontakt medzi rodičom (matkou či otcom) a dieťaťom ihneď po narodení, resp. ihneď, ako to dovoľuje ich zdravotný stav. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO – World Health Organization) označuje klokankovanie (KMC – Kangaroo Mother Care) za osvedčenú a účinnú techniku na záchranu života týchto detí a zlepšenie ich vývoja a pohody[1].

Kangaroo care bola po prvýkrát použitá v 80. rokoch 20. storočia v Bogote v Kolumbii ako reakcia na vysokú úmrtnosť predčasne narodených detí a zároveň nedostatok inkubátorov. Vďaka jej výhodám sa znížila úmrtnosť nedonosených detí v spomínanom regióne o polovicu. V súčasnosti WHO pripravuje dva dokumenty v podobe globálnej stratégie pre tvorcov zdravotnej politiky a programových manažérov týkajúcej sa nových zásadných smerníc pre starostlivosť o predčasne narodené deti alebo deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou. Tieto smernice odporúčajú KMC ako základný štandard starostlivosti začínajúci ihneď po narodení, a to pre všetky deti narodené predčasne (pred 37. týždňom tehotenstva) alebo malé (do 2,5 kg pri narodení)[2].

Celosvetové odporúčania

Klokankovanie svoj názov neprebralo zo zvieracej ríše, konkrétne od kengury, náhodou, súvisí nielen s intenzívnym kontaktom matky a jej mláďatka, ale aj s jeho nedozretosťou a dovyvíjaním sa v jej vaku. Klokankovanie je podľa WHO definované ako predĺžený skin-to-skin kontakt (kontakt koža na kožu), ktorý poskytuje množstvo zdravotných benefitov a je odporúčané ako bežná starostlivosť pre predčasne narodené deti/deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou. Klokankovanie môže začať buď už v zariadení zdravotnej starostlivosti alebo doma, a malo by byť podľa WHO realizované min. 8 hodín denne až nepretržite (čo najviac, ako to ide). Malo by začať čo najskôr po pôrode. Novorodenci, ktorí sú klokankovaní, by mali byť pevne pripevnení k matkinej hrudi za súčasného zabezpečenia priechodnosti dýchacích ciest. Ak matky nie sú k dispozícii, otcovia, partneri a iní členovia rodiny môžu byť tiež poskytovateľmi klokankovania. Novorodenci s potrebou intenzívnej starostlivosti by mali mať zabezpečené klokankovanie na oddeleniach, na ktorých sú umiestnení.

Čo sa týka klokankovania v domácom prostredí, klokankovanie by malo byť realizované iba v prípade, že novorodencovi nehrozí žiadne zdravotné nebezpečenstvo. V zariadeniach zdravotnej starostlivosti môžeme klokankovanie realizovať aj pred tým, ako je novorodenec klinicky stabilný, ak je schopný dýchať sám, v žiadnom prípade však nie, ak je v stave šoku alebo na UPV. Klinický stav novorodenca (vrátane srdcovej frekvencie, dýchania, farby, teploty, saturácie kyslíkom) musí byť počas klokankovania monitorovaný[3].

Klokankovanie a vývoj bábätka

Kolísanie, priloženie dieťatka na kožu či hladenie sú ideálne spôsoby stimulácie psychomotorického vývoja, keďže telo matky je prirodzený inkubátor – dieťatko počuje a vníma známy tlkot srdca, cíti vôňu a počúva poznaný hlas, hlas milovanej a milujúcej mamy. Kontakt kože na kožu po predčasnom pôrode, ktorý je stresovou záťažou tak pre rodiča, ako aj pre dieťatko, má priaznivý vplyv na životné funkcie bábätka a zároveň aj na psychiku rodiča.

Podnety pri klokankovaní urýchľujú dozrievanie centrálnej nervovej sústavy dieťaťa, stabilizujú jeho dýchanie, srdcovú činnosť, zlepšujú toleranciu stravy a stimulujú ďalšie životné funkcie a orgány. Dotyky rodiča sú spolu s jeho hlasom formou terapie a súčasťou komplexnej a najlepšej starostlivosti o bábätko. Dieťa, ktoré je klokankované, lepšie prospieva, čím sa skracuje doba jeho hospitalizácie a vytvárajú sa tak podmienky pre lepšiu budúcnosť bábätka i rodiny.

Príklady dobrej praxe a výskumu

Nathalie Charpak, pediatrička, zakladateľka Nadácie Kangaroo, spoluautorka smerníc WHO pre materskú starostlivosťou klokankovaním a výskumníčka, sa spolu so svojim tímom v jednom z výskumov zamerali na mozog mladých dospelých narodených predčasne, u ktorých sa po narodení využívala aj starostlivosť formou klokankovania. Ich cieľom bolo zistiť, či poskytovanie K-starostlivosti v detstve ovplyvnilo štruktúry mozgu v ranej dospelosti. Štúdie sa zúčastnilo 178 dospelých narodených predčasne. 97 z nich absolvovalo v detstve starostlivosť klokankovaním a zvyšok, teda 81 kontrolovaných osôb bolo umiestnených v inkubátore, bez možnosti byť v kontakte koža na kožu s matkou.

Analýza ukázala, že tí, ktorým bola poskytnutá starostlivosť klokankovaním, mali v dospelosti väčší objem šedej mozgovej hmoty a biela mozgová hmota bola lepšie organizovaná, objem hlavných mozgových štruktúr spojených s inteligenciou, pamäťou, pozornosťou a koordináciou boli väčšie u ľudí, ktorí boli klokankovaní. Výsledky výskumu tak naznačujú, že neuroprotektívne účinky K-starostlivosti predčasne narodených detí pretrvávajú aj v dospelosti, čím sa zvyšuje ich kvalita života[4].

Viaceré ďalšie štúdie preukázali veľké výhody starostlivosti „koža na kožu“ pre matku a dieťa. Medzitým sú dostupné aj štúdie, ktoré poskytli podobné výsledky pri kontakte koža na kožu s otcom. Starostlivosť „skin-to-skin“ bola preto široko prijatá v mnohých nemocniciach po celom svete a preto je v centre pozornosti a odporúčaní aj WHO.

V kontaktnej starostlivosti o dieťatko sú používané nasledujúce pojmy, ktoré EFCNI definuje ako[5]:

Attachment, tzv. „pripútanie sa“ či nadviazanie vzťahu sa týka emocionálneho spojenia dieťaťa s rodičmi, ich väzby a možno ho opísať ako bezpečné, vzájomné a dlhotrvajúce puto. Proces pripútania sa začína krátko po narodení, rýchlo sa rozvíja v nasledujúcich mesiacoch a pokračuje vo vývoji počas celého života.

Bonding sa vzťahuje na pocit spojenia rodičov s ich dieťaťom. Proces spájania sa začína už pred narodením a je silne ovplyvnený skúsenosťami počas tehotenstva a pôrodu. Po narodení sa bonding zvyčajne veľmi rýchlo rozvíja v prvých dňoch a týždňoch života.

Fyzický kontakt s pokožkou rodičov je prvou veľmi dôležitou zložkou, ktorá iniciuje proces vytvárania väzby hneď po narodení. Okrem toho, interakcie medzi rodičmi a dieťaťom a ich zapájanie do každodennej starostlivosti podporujú vytvorenie silného a bezpečného puta medzi rodičmi a ich dieťaťom.

Starostlivosť koža na kožu, nazývaná aj klokankovanie, zvyčajne znamená priložiť dieťa na holú hruď rodiča. O tom, či je zdravotný stav dieťaťa dostatočne stabilný na tento úkon, rozhodne tím lekárskej starostlivosti. Rešpektovanie spánku predčasne narodeného dieťaťa je veľmi dôležité.

Zdroje:

• www.who.com
• www.efcni.org
• www.malicek.sk
• DOKOUPILOVÁ,M - FIŠÁRKOVÁ,B – NOVOTNÁ,L - a KOL. 2009. Narodilo se predčasne: Pruvodce peči o nedonošené deti. 1. Vyd. Praha: Portál,2009. 320 s. ISBN 978-80-7367-552-3
• Charpak N, Tessier R, Ruiz JG, et al. Kangaroo mother care had a protective effect on the volume of brain structures in young adults born preterm. Acta Paediatr. 2022;00:1–11. doi:10.1111/apa.16265

Autorky: Paulína Farkašová, Veronika Kmetóny Gazdová, Simona Zicho

Foto: Ivana Tomková (titulka), Shutterstock, archív OZ malíček

Článok bol uverejnený v časopise malíček: Klokankovaním k lepšej budúcnosti, s. 12 - 13, č. 1, roč. 3, ISSN: 2729-935X.

[1] Launch of Kangaroo Mother Care Global Position Paper and Implementation Strategy. WHO, dostupné na: https://www.who.int/news-room/events/detail/2023/05/16/default-calendar/launch-of-kangaroo-mother-care-global-position-paper-and-implementation-strategy

[2] Tamtiež.

[3] WHO recommendations for care of the preterm or low-birth-weight infant, WHO 2022, dostupné na: https://www.who.int/publications/i/item/9789240058262?fbclid=IwAR0IuC7fAstbTE0v7cT-6K8bQrsSZvSnP1us8q4rgl9FKbnytJ6Zd90GuB4

[4] Charpak N, Tessier R, Ruiz JG, et al. Kangaroo mother care had a protective effect on the volume of brain structures in young adults born preterm. Acta Paediatr. 2022;00:1–11. doi:10.1111/apa.16265

[5] Skin-to-skin care. EFCNI, dostupné na: https://www.efcni.org/health-topics/in-hospital/developmental-care/skin-to-skin-care/#2