Keď nastanú ťažkosti
Ťažkosti s kŕmením predčasne narodeného bábätka súvisia s jeho nezrelosťou, s nezrelou koordináciou satia, prehĺtania a dýchania. Teda s komplikáciami a ochoreniami, ktoré súvisia s jeho predčasným narodením. Príčinou môže byť aj nadmerná stimulácia / manipulácia v oblasti úst a tváre pri častom sondovaní, intubácii. Prekážkou môže byť aj porucha napätia svalov – aj nadmerné aj nedostatočné napätie. Čo teda robiť, ak má dieťa problémy s kŕmením (s toleranciou)?
Predčasne narodené deti majú často reflux , mávajú „ nafúknuté “ bruško so spomalením pasáže v čreve a možným vznikom zápchy. Faktorom, ktorý prispieva k ťažkostiam je intolerancia – neschopnosť nezrelého čreva stráviť stravu. Výsledkom môže byť slabé prospievanie – nedostatočný rast hmotnosti a dĺžky. Jeho príznaky súvisia so zvyškami nestráveného obsahu v žalúdku, nafúknutým črevom, zmenou stolice (hnačky, krv v stolici). Tieto ťažkosti môžu spôsobovať dieťatku trápenie (bolesti bruška) v súvislosti s jedlom a tým aj jeho odmietavý postoj k jedlu samotnému. Rodičom to prináša neistotu, frustráciu a nadmerný stres, ktorý môže narušiť ich vzájomný vzťah.
Prevenciou je individuálny prístup ku každému dieťaťu, pozorovanie dieťaťa a jeho správania počas kŕmenia, hľadanie unikátnej cesty k jeho adekvátnemu nakŕmeniu podľa jeho tolerancie, zostavenie individuálneho plánu výživy.
- Dôležitý je častý blízky kontakt pri nosení, klokankovaní, kontakte koža na kožu s obomi rodičmi.
- Na zlepšenie príjmu potravy po inštruktáži použiť orofaciálnu stimuláciu
- Sledovanie správania dieťaťa, pri prvých prejavoch hladu ho priložiť na dojčenie, alebo zobrať do náručia a v príjemnej bezpečnej polohe ho nakŕmiť.
- Rušivé svetelné alebo zvukové podnety eliminovať.
- Keď dieťa plače, je nepokojné, je v strese – najskôr ho utíšiť, potom začať kŕmiť
- Správne uloženie dieťaťa pri dojčení/kŕmení, polohovanie dieťaťa počas kŕmenia tak, aby sa cítilo bezpečne. Jemne privinutie, uloženie, zabalenie do klbka (flekčnej polohy), aby sa plne mohlo venovať samotnému jedeniu.
- Sledovanie správania dieťaťa počas dojčenia/pitia. Či pravidelne prehĺta, či ho mlieko nezalieva, či vie zladiť dýchanie-satie-prehĺtanie, či nekašle, či nedýcha úsilne.
- Ak je prílišný tok materského mlieka pri dojčení, ostriekať si mlieko, a až potom dieťa priložiť. Ak dieťa nezvláda prílišný tok mlieka pri kŕmení z fľaše – nevyberať cumeľ z úst dieťaťa, intenzitu toku mlieka regulovať len sklonom/nakláňaním fľaše.
- Po kŕmení nechať dieťa odgrgnúť, držať v zvýšenej polohe tie deti, ktoré grckajú.
Ak dieťa pogrckáva , treba mať na mysli aj možnosť gastroezofádového refluxu, kedy sa mlieko môže vrátiť zo žalúdka do pažeráku. Rizikom je vdýchnutie žalúdočného obsahu. Dôležitá je technika kŕmenia v jeho zvýšenej polohe, pri dojčení je možno zvoliť aj ventrálnu polohu na bruchu (matka je pohodlne usadená v polo sede, dieťa je uložené bruškom na jej bruchu, tzv. „bruško na bruško“). Dojčenému dieťaťu je možné zahustiť odstriekané materské mlieko a podať pred dojčením. Toto zahusťovadlo neobsahuje lepok ani bielkoviny, ale obsahuje karubín , ktorý slúži na zahustenie mlieka. Dieťaťu kŕmenému umelým mliekom je v takom prípade podávané antirefluxové mlieko. Antirefluxné mlieko môže obsahovať tiež karubín na zahustenie, ako aj zmes biotík (prebiotiká a postbiotiká), ktoré podporujú imunitu a rozvoj zdravej črevnej mikrobioty. Prípadne je možné podať antirefluxný sirup.
Ak sú ťažkosti s kŕmením intenzívne, sú náhleho a prudkého charakteru alebo sú naopak dlhotrvajúce, ak matka nedokáže dieťa nakŕmiť, alebo ak sú rastové parametre alarmujúce, je treba navštíviť lekára , alebo dôsledne analyzovať príčiny ťažkostí počas hospitalizácie v nemocnici.
* Článok bol vydaný s podporou spoločnosti Danone a značky Nutricia.
