Samuel

• 25.03.2024

Stretnú sa dvaja, zaľúbia sa. Vezmú sa a chceli by byť traja. Zdraví ľudia, pripravení na dobrodružstvo menom rodičovstvo. Kto by to bol povedal, že aj keď sú podmienky ideálne, tá cesta za dieťatkom nebýva vždy jednoduchá. Príbeh Zuzany a Mariána je plný strát, ale na jeho konci sa predsa len dočkali svojho vytúženého bábätka. A nebolo to len také obyčajné bábätko, na svet prišiel bojovník.

Prvé dieťatko bolo prekvapenie, tešili sme sa. Jedného dňa však prišlo krvácanie a o bábätko sme prišli. Lekár mi povedal, že to sa jednoducho niekedy stáva. Otehotnela som druhý krát a čakala nás ďalšia strata. To už sme začali pátrať po príčine. Vyšetrenia boli v poriadku ako u mňa, tak aj u manžela. Prišlo tretie tehotenstvo. Gynekológ mi nasadil podpornú liečbu na udržanie tehotenstva, tá však nepomohla. Po masívnom krvácaní a následnom prevoze do nemocnice sme prišli aj o toto dieťatko. Ďalšie vyšetrenia síce ukázali, že tvar mojej maternice nie je prirodzený, avšak to nebola až taká prekážka, ktorá by spôsobila tie spontánne potraty. Viera v to, že sa to už nezopakuje nás neopúšťala. Presťahovali sme sa, zmenili prácu a snažili sme sa zamerať aj na iné veci, ako len na dieťa. A prišlo ďalšie tehotenstvo. Opäť nasadená podporná liečba, kľudový režim. Toto štvrté tehotenstvo trvalo dlhšie ako tie predchádzajúce, a tak nám svitla nádej, že tento krát sa to už podarí. Scenár sa však zopakoval. Prišlo krvácanie, bolesti a ďalšia, v poradí už štvrtá strata. Ani jedno tehotenstvo netrvalo dlhšie ako prvý trimester.

Pomaly sme sa začali zmierovať s tým, že rodičmi možno nikdy nebudeme. V predvianočnom období v roku 2022 do našich životov ale zavítala nová nádej a sila nevzdať to. Ďalšie tehotenstvo. Na jednej prehliadke u gynekológa sme sa dokonca dozvedeli, že čakáme detičky rovno dve. O jedno z nich sme, žiaľ, prišli. Druhé ostalo a rástlo a náš boj o jeho život sa ešte len začínal. V šiestom mesiaci tehotenstva ma museli hospitalizovať pre hroziaci predčasný pôrod. 17.5.2023 ma hospitalizovali v nemocnici v Banskej Bystrici. Prísny kľudový režim, nasadená liečba a... čakanie. Napriek liekom a ležaniu sa 25.6.2023 narodil náš syn Samuel, v 27. týždni tehotenstva. Bolo to nečakané a rýchle. Po narodení nedýchal, vdýchol veľké množstvo plodovej vody, jeho srdce bilo veľmi pomaly a mal závažné infekcie po celom tele. Prvých 24 hodín bolo rozhodujúcich. Prežil. A bojoval každý jeden deň. Každý ten deň, každá hodina strávená pri jeho inkubátore sú súčasťou najťažšieho obdobia v mojom živote. V tomto neľahkom období po predčasnom pôrode mi pomáhal fakt, že ak zvládneme toto, zvládneme už naozaj všetko, čo život prinesie.

Samuel, ktorý si doslova vybojoval svoje miesto na tomto svete, opustil po 66 dňoch brány nemocnice a konečne sa ocitol doma, v kruhu svojich najbližších. Je z neho zdravý a krásny chlapec, ktorý svojim rodičom robí nesmiernu radosť.

Príbeh, o ktorý sa s nami podelili rodičia Zuzana a Marián ilustruje, že aj takto môže vyzerať cesta za vytúženým bábätkom. A ich synček Samuel nám ilustruje, že aj takto môžu prichádzať deti na svet. O čosi skôr, ako ich svet čakal, ale s o to väčšou bojovnosťou a chuťou žiť.