Meliska

Meliska

Rizikové tehotenstvo, s potenciálnou hrozbou predčasného pôrodu, trvá dlhšie, ako to bezproblémové. Trvá dlhšie, aj keď nedosiahne cieľovú rovinku - 9.mesiac. Tehotná žena po už raz absolvovanom predčasnom pôrode nevidí pred sebou 9 mesiacov. Vidí 40 týždňov, 280 dní. A to je veľa, veľmi veľa. Odpočítava deň po dni, týždeň po týždni. Strach z toho, čo bude a neistota z toho, ako to dopadne robí z niekoľko mesačného tehotenstva tehotenstvo, ktoré trvá akoby „celú večnosť“.

Po pôrode sa však mihnutím oka stane zo zdanlivo nekonečného tehotenstva zrazu len zlomok sekundy v porovnaní s minútami, kedy vaše bábätko bojuje o život. Takýto býva príchod na svet nejedného predčasniatka. Mama Zuzana sa s nami podelila o ten jej príbeh. Príbeh príchodu na svet predčasniatka menom Meliska.

Po troch bezproblémových tehotenstvách sme v 22týždni prišli o naše štvrté dievčatko.

Keď som už ani nedúfala, podarilo sa mi znova otehotnieť. Veľmi sme sa tešili, no celé tehotenstvo som sa kontrolovala a obávala. Moje obavy sa naplnili v 27tt. Začalo sa diať presne to, čo som už raz zažila. Pocítila som kontrakcie, utekali sme do nemocnice a po dvoch hodinách sa nám narodilo naše bábätko, Meliska. V tej chvíli som mala pocit, že sa mi zrútil celý svet a nemala som chuť žiť. Celé oddelenie bolo na nohách a robili všetko preto, aby ju zachránili. Následne ju odviezli na JIS v Prešove, kde strávila 69 dní.

Bolo to 69 dní neskutočného strachu, obáv, plaču, ľutovania a beznádeje. Prvé dni boli náročné. Každý deň sme čakali na nové správy. Niektoré boli dobré, niektoré zlé. Pri každom telefonáte som mala neskutočný strach, čo nám povedia. Pri každom nádychu doktorky vysvetľujúcej mi čo a ako sa mi urobila v hrdle hrča...

Infekcie, ATB, neuzavretá komora pri srdiečku, problémy s obličkou, neprijímanie stravy. Čo bolo najhoršie, pľúcka neboli vyvinuté, a tak bojovala o svoj život. Vidieť svoje dieťa napojené na kyslíkovú masku, ktorá je väčšia ako jeho hlavička, mi trhalo srdce. Saturácia stále klesala. Celý čas mi prístroj na meranie saturácie naháňal strach. Neverila som, že bude všetko v poriadku. V mojej hlave sa stále premietali najhoršie myšlienky. No Meliska nám ukázala, akú silu má, a hoci sa narodila ako 1300gramové a 35 centimetrové bábätko, silu dodávala aj nám.

Po 14 dňoch som ju mohla konečne klokankovať a cítiť ju na sebe. Nezvládla to, klesli jej saturácie a ja som si myslela, že mi v náručí umrie. Po tomto zážitku som sa jej bála čo i len dotknúť.

Dni však plynuli a ona naberala silu a pomaličky rástla. Moja úloha v tom celom bola stáť pri nej a snažiť sa odsávať jej mliečko.

Po 54 dňoch ju konečne vybrali z inkubátora do výhrevnej postieľky, prišla som k nej do nemocnice a začali sme skúšať prisanie na prsník. Začiatky boli ťažké, keďže nevládala dýchať, ale každý deň sa to zlepšovalo, až kým nenastala chvíľa, kedy jej vybrali sondu a začala som ju len dojčiť. Domov Meliska odchádzala plne dojčená a je to mu tak dodnes. Má 7 mesiacov, korigovaný vek 4 mesiace.

Pri všetkom tom mi veľmi pomáhali modlitby. Prosili sme o modlitby aj ostatných. Dávali sme slúžiť omše za jej zdravie. A pomohlo. Okrem toho, neskutočne vďačíme za jej život sestričkám a doktorkám z nemocnice zo Starej Ľubovne, ktoré boli prvým záchranným kolesom a úžasným sestričkám a doktorkám z JIS Prešov. A taktiež ďakujeme Bohu za jej ochranu.

Po tomto náročnom období som si uvedomila, že nič v živote nemôžeme brať ako samozrejmosť. Nič totiž samozrejmé nie je.

Príbeh mamy Zuzany a jej bábätka Melisky, dodáva nádej. Nie je povzbudzujúci len v tom, že ukazuje, aké v skutočnosti silné a bojovné predčasniatka sú, ale aj v tom, že aj bábätko, ktoré váži pri narodení jedno kilo, môže byť raz plne dojčené, a môže si tak vychutnávať teplú a sladkú náruč svojej mamy.