Bojovník Teodor
Príbeh malého bojovníka Teodora začal v apríli 2021, v 7. mesiaci tehotenstva jeho mamy Michaely odtokom plodovej vody.
Teo sa narodil v Košiciach, v 27. týždni tehotenstva s váhou 1 070 g a dĺžkou 37 cm. Ako väčšina predčasne narodených detí, aj malý Teo začínal svoj boj o svoj život a zdravie pomocou umelej pľúcnej ventilácie, neskôr bol na kyslíkovej podpore, kde však potreboval aj pomoc kortikoidnej liečby. Následne po mesiaci bol odpojený od všetkých dýchacích hadičiek a dýchal už pekne sám.
Našťastie bolo dýchanie jediné z ťažších komplikácií, ktoré ho v tomto boji zastihli, inak to tento malý bojovník zvládal hrdinsky.
Od tretieho dňa začal tolerovať materské mlieko, na ktorom je do dnešných dní a už len úsmev sprevádza spomienky na to, že jeho počiatočná dávka bola 3 ml.
Po 46 dňoch, keď dosiahol váhu 1 500 g Tea s mamou preložili na oddelenie do Spišskej Novej Vsi, kde prišli medzi úžasných ľudí, na ktorých rodina bude stále s láskou a vďačnosťou spomínať. Sestričky i lekári pod vedením MUDr. Pirochovej si zaslúžia obdiv a vďaku za to, ako sa s láskou, profesionalitou a empatickým prístupom starajú o takýchto bojovníkov a – zo skúsenosti Teovej mamky – aj o rodičov.
46. deň Teovho života sa dočkal malý bojovník a jeho mamka veľkej chvíle – prvýkrát sa klokankovali a mohli byť spolu koža na koža. Na tomto oddelení strávili 28 dní, kedy sestričky boli ich anjelmi, ktorí ich s veľkou trpezlivosťou naučili samostatne prijímať mlieko, aby mohli spoločne konečne po 70 dňoch hospitalizácie s váhou 2 110 g opustiť brány nemocnice.
Momentálne je rodina doma, tri týždne po prepustení mal Teodor krásnych 3 080 g a napriek kalendáru plánovaných kontrol a menších problémov ako hernia, má Teo dobré výsledky.
„Bol to ozaj náročný boj, pre nás rodičov najmä psychicky. Nedajú sa opísať tie pocity strachu, bezmocnosti, výčitiek... prečo sa to stalo, či bude žiť, či bude v poriadku...? Každý deň prichádzať s obavami, čo sa dozviete a odchádzať po krátkej návšteve domov s plačom, lebo sa vám to všetko opätovne vracia, pohľad na to malé bezbranné telíčko napojené na kopec prístrojov, hadičiek ... Každopádne som šťastná a vďačná, že sme to najhoršie zvládli a bojujeme ešte stále ďalej, ale už spolu doma,“ spomína mama Michaela, ktorej pomohli podobné príbehy na našej stránke.
Zároveň praje všetkým rodinám všetko dobré, veľa zdravia a šťastia s ich malými veľkými bojovníkmi.
Na fotografiách Teodor s mamkou Michaelou.
Fotogaléria
