Tánička
Náš príbeh nie je strastiplná cesta plná nástrah, zlých správ, či ohrození života. Je to len cesta. Cesta k dieťatku, ktoré prišlo na svet priskoro a všetko dobre dopadlo. Zatiaľ.
Tánička je naše tretie dieťa, prvé dievčatko a taký posledný pokus po mimomaternicovom tehotenstve. Ale toto som mala iné, akési nervózne, čudné...vravím si „to bude vekom“ (38r). Prvý problém bol vcestná placenta (placenta centralis), ktorá sa vraj už nevytiahne. Vytiahla. No napriek tomu s ňou niečo bolo a po druhom pobyte v nemocnici, nárazovom krvácaní, kde hrozil cisársky, sa nakoniec narodila prirodzene v 27. týždni s váhou 960g a dĺžkou 34cm. Asi 3 hodiny po pôrode sa dostala do nemocnice v Martine na JVSN, tam jej vek posunuli na 26. týždeň. Keďže však bola mimoriadne životaschopná a dýchala sama, nebola potrebná intubácia. Ale kvôli infekcii, ktorú som zrejme na ňu preniesla ja, dostávala niekoľko antibiotík. Postupne sa však všetko upravilo.
Prvý pohľad na tak krehké stvorenie v presklenej debničke obklopené prístrojmi ako na vesmírnej stanici vezme každému rodičovi dych. Bojí sa, plače a dúfa, že prežije, že bude v poriadku a bude rásť. A ona rástla. Každý deň viac a viac. Najprv ste zahltení kopou informácií, neskôr sa hneváte, keď vám sestričky len stroho odpovedia, že nič nové. Potom už viete, že práve to je tá dobrá správa.
A tak to šlo. Kolotoč dennodenného dochádzania, odsávania mlieka a niekde medzitým sa snažíte postarať o staršie deti, firmu, psa a stavbu domu. Možno aj to pomohlo, aby sme sa nezbláznili. Tánička zatiaľ prechádzala svojimi malými míľnikmi: keď sa dostala váhou cez 1kg, keď jej vymenili dýchaciu masku za okuliariky (to bola aj vtipná príhoda, lebo sme sa vtedy zľakli, že sme pri cudzom dieťati, keď zrazu vyzerala inak), či postupné odpájanie od podpory dýchania. Potom vám zrazu povedia, že dieťa máte vedľa na oddelení, lebo už dýcha samé a treba ho už len „vykŕmiť“. Postieľka, prvé oblečenie, prvé kŕmenie, prechod cez 2kg, vybratie sondy a niekde vo vzduchu závan odchodu domov. Ten sa nám trochu oddialil, lebo jej našli cystu na vaječníku, ktorú bolo treba riešiť. Ale 7.9. po 79 dňoch a na moje meniny sme šli domov. Naše malé dievčatko s váhou 2750g a 41,5cm.
Zvládli sme to. Aj my, ale hlavne ona. Som za to vďačná. Za lekárov a sestry v Martine, ktorí sa o ňu úžasne starali, za nové priateľstvá s mamami, ktoré by som inak nestretla. Za to, že je zdravá a v poriadku.
Kvôli cyste sme sa tam o 3 týždne museli vrátiť. To som už zvládala oveľa horšie, ale aj to sme prežili.
Dnes má Tánička 15 mesiacov a ide si životom akoby nič. O pár dní by mala mať oficiálne 1 rok, keby sa narodila načas. Keby...
Fotogaléria
