Ľubka

Ľubka

,,Moja milá Ľubka, akoby to bolo včera, keď si sa narodila. Taká maličká a bezbranná.“

11.08.2010 sa môj život zastavil a to doslovne , keď ma večer, 10-teho prijali v Novozámockej Nemocnici, s diagnózou na predčasný odtok plodovej vody. Vtedy som bola strachom bez seba. Za tú krátku dobu čo som bola tehotná, ma ani raz nenapadlo, že také niečo sa môže prihodiť aj mne. Veď aj prečo? Cítila som sa dobre, bola som tých 6 mesiacov šťastná, plná energie a očakávania.

V tú noc som celý čas opakovala ,,len mi ju zachráňte, ak nebude ona, nechcem tu byť ani ja“. Ďalšie ráno bolo najťažším dňom v mojom živote. Po prebudení z narkózy som znova a znova zamdlievala. Obávala som sa toho, čo mi chcú lekári povedať. Ale povedali niečo čo bolo pre mňa motorom: mamička, musíte sa dať čo najskôr dokopy, vaša dcérka je na Neonatologickom oddelení. Je v inkubátore, narodila sa 27tt, váži 850gr, meria 37cm. Od včera jej váha klesla na 750gr, bude vás potrebovať.

Človek ani nevie, kde sa tá sila berie, no keď zrazu viete, že niekde tam je vaša polovička, vaše malé srdiečko, urobíte všetko. Cez bolesť som sa presúvala na oddelenie za mojou dcérkou. Vtedy som si na stenách oddelenia všimla fotografie detí, pri nich tie neskutočné príbehy. Odvtedy som v hlave mala už iba jedno: že to musíme zvládnuť, že to bude dobré, musíme! Aj doma sa za teba modlí mnoho ľudí, celá rodina a priatelia sú mysľou s tebou.

A ty si bojovala a bojuješ ďalej.

V nemocnici sme strávili ďalšie 3mesiace, domov nás prepúšťali s váhou 2200gr. Iba my, rodičia tých krehkých telíčok vieme, aký je to pocit radosti, očakávania, keď tečie mliečko zo striekačky cez hadičku a nošťek do bruška. Prvých 2ml potom 5ml, 10ml, 15ml... Ja som bola na teba taká hrdá, pretože som vedela, že bojuješ a priberáš na váhe.

Musím povedať, že toto by bez úžasných doktorov a obetavých sestričiek nebolo možné zvládnuť.

Je to 14 rokov a ja mojej dcére stále pripomínam ľudí, ktorý mi ju zachránili. Veľmi radi sa na Neonatologické oddelenie vo Fakultnej Nemocnici v Nových Zámkoch vraciame. Rovnako posielam fotografie ako rastie. Verím, že sú nádejou pre mnohé rodiny, malých predčasniatok.

Nasledovné roky neboli ľahké. Množstvo vyšetrení a oddelení, ktoré sme za tie roky navštívili, diagnózy ktoré prekonávaš. Tak keď mi niekto povie, že som na teba veľmi úzkostlivá sa len pousmejem, viem prečo! ,,A vy, milí rodičia predčasniatok, to viete tiež!“

Ľubka,

Ďakujem, že si tu s nami už 14 rokov, zdravá a krásna mladá slečna, už teenegerka, rozumná, húževnatá a dychtivá po živote. Každý deň nám robíš jedinečným. Dodávaš nám tak veľa síl a energie. Si naozaj dobré dieťa a veľký dar. Som neskutočne pyšná a šťastná, že si si ma vybrala za mamu. Že s tebou si môžem užívať svoj život. Ďakujem ti za všetku lásku, za dobro ktoré rozdávaš a za to dobro, ktoré v tebe je.

Vybrala si si nádherný šport, kone sa stali tvojou súčasťou. Prajeme ti veľa úspechov a radosť zo všetkého čo robíš.

Si inšpiráciou a nádejou pre všetky predčasne narodené deti a ich rodičov.

Ďakujem za každý deň prežitý s tebou.

Ľúbime ťa!

mamina, ocino