Ploché nohy
Už ako deti sme sa aj my stretávali s pojmom “ploché nohy”. Niekde v mysli máme zakorenené, že príčinou bola len nevhodná obuv. Opak je však pravdou a za týmto problémom stojí celý rad dôvodov, ale i následkov, ktoré môže taký, na prvý pohľad banálny, problém spôsobiť.
Ako s tým naložiť, ak rodič spozoruje, že detskému chodidlu chýba “jamka”? Čo si všímať a ako odhaliť možné problémy? Aj na to sme sa pozreli s našou šikovnou kolegynkou fyzioterapeutkou Tonkou Wagnerovou.
Sú ploché nohy častým a zároveň vážnym problémom?
V detskej fyzioterapii sa často stretávam s plochými nohami u detí. Rodičia by si to mali všimnúť a rozhodne by to nemali podceňovať. Ploché nohy sa musia vždy riešiť, inak sa to len a len zhorší, samo sa to totiž nenapraví.
Kedy a prečo dochádza k “splošteniu” detského chodidla?
Noha sa vyvíja v závislosti na vývoji celkovej motoriky dieťaťa. V každom vývojovom stupni dieťaťa sa noha zapája do celkového telesného prejavu. Do šiesteho mesiaca je noha úchopovým orgánom, dieťa si chytá prsty nôh a dáva si ich do úst. Začiatkom deviateho mesiaca noha preberá opornú funkciu, dieťa sa začína vertikalizovať do stoja, skúša postaviť nožičku na zem, obchádza nábytok. Plochú nohu nájdeme u všetkých detí do druhého roku života dieťaťa, pretože plosku nohy chráni tukový vankúš, ktorý postupne mizne vďaka rozvoju pohybovej aktivity.
Ako môžeme odhaliť u svojho dieťatka ploché chodidlo?
Od dvoch rokov u nás na klinike sledujeme každých šesť mesiacov odtlačok nôh na podoskope. Rodičia si však tiež môžu v domácom prostredí vykonať veľmi jednoduchý test, ktorý by mali urobiť svojim deťom aj preventívne. Dieťaťu namočíme nohu do vody a potom urobia chodidlom pečiatku na papier. To isté môžu urobiť aj farbou, výsledok bude viditeľnejší. Ak dieťa nemá plochú nohu, objaví sa typický oblúk spôsobený klenbou. No pokiaľ už tento problém má, objaví sa celé chodidlo v obryse. Hneď po odhalení tohto problému treba zájsť za detským fyzioterapeutom, ktorý urobí ďalšie potrebné špeciálne testy.
Kedy je plochá noha prechodnou fázou a kedy už problémom?
Predovšetkým si treba uvedomiť, kedy definitívne vzniká plocha noha u detí. Obdobie od troch rokov až do šiesteho roka života sa formuje a tvaruje klenba nohy dieťaťa. Okolo tretieho roka života majú deti ľahko vbočené kolená, nohy smerujú do X, vďaka tomu sú aj päty ľahko vbočené. Vbočené kolená a päty sa postupne upravujú, čím viac dieťa zapája svaly a väzy na nohách. Definitívne môžeme stanoviť, že koncom predškolského veku je klenba nohy normálne vyvinutá. Pokiaľ sú svaly ochabnuté a väzy uvoľnené, nedokážu držať klenbu chodidla, čím tak vzniká plochá noha u detí.
Ako postupovať pri zistení, že dieťatku “chýba” klenba?
Ortopédi často vo svojich ambulanciách pri vyšetrení detí pozerajú len na nohy. Zhodnotia plochonožie a predpisujú tvrdé ortopedické topánky, prípadne ortopedické vložky. To však ploché nohy u detí nerieši, dôležité je cvičenie. Fyzioterapeut vo svojej ambulancii dieťa vyzlečie, dôkladne vyšetrí držanie tela dieťaťa.
Je problém klenby len v správnej obuvi? Ako pomôcť dieťatku v domácom prostredí?
Ploché nohy sú informáciou o celkovom držaní tela dieťaťa, často býva problém vyššie, ako u nôh. Deti majú často poruchu držania tela, odstávajúce lopatky, oslabenú brušnú stenu, posun panvy či deformitu nôh do X alebo O. Na to všetko treba pri vyšetrení plochých nôh pozerať. Vhodné sú rôzne balančné cvičenia na celkovo zlepšenia držania tela (stoj na jednej dolnej končatine, rôzne typy chôdze – bocian, chôdza po špičkách, po vonkajších hranách, chôdza do boku, dozadu...) či cvičenie podľa vývojových polôh – napr. pozícia medveď, lezenie po štyroch, rôzne hry v hlbokom drepe či v pozdĺžnom sede a pod.
Je správne dieťa hneď, keď sa postaví, obúvať?
Dôležitá je práve chôdza po rôznych typoch povrchov a chôdza na boso. U malých detí je dôležitá prevencia plochých nôh. V období, kedy sa tvaruje a formuje klenba je dôležité dostatočne stimulovať chodidlá. Odporúča sa chôdza na boso po rôznych typoch povrchov (senzomotorické koberčeky, piesok, tráva, kamene ale aj rozhádzane hračky na zemi.. ).Pri chôdzi na boso môže dieťa zapojiť všetky svaly a väzy na nohe, zlepšuje si tým chôdzu a držanie tela.
Kedy teda začať dieťa obúvať?
S prvým obúvaním začíname až vtedy, keď dieťa zvláda samostatnú chôdzu v priestore (vie sa zastaviť v priestore, otočiť sa a zmeniť smer pohybu, drepnúť si). Kým dieťa samostatne nechodí (obdobie lezenia po štyroch, obkračovanie okolo nábytku), stačí nožičkám zabezpečiť pohodlie, teplo a sucho. Topánka má ochrannú funkciu. Preto im stačia ponožky alebo mäkučké capačky. Noha dieťaťa sa vyvíja v závislosti na celkovej motorike a preto ju nesmie topánka nijako obmedzovať. Dieťa preto nepotrebuje papuče na doma, nôžky je dôležité aj otužovat a dieťa je stále v pohybe (skáče, lezie, mení povrchy), to všetko podporuje vývoj klenby. Papuče odporúčam až pri nástupe do škôlky, kde sa to zároveň aj vyžaduje.
Ak už dieťatko “dorástlo” do papúč, aké sú preň vhodné?
Pri výbere vhodnej obuvi je dôležité prihliadať na tvar, veľkosť a ohybnosť. Nôžka v topánke pri chôdzi musí pracovať, posilňovať svaly a udržiavať rovnováhu tela. Topánka musí mať dostatok miesta nielen v dĺžke, ale aj v šírke. Topánky musia mať trošku väčší rozmer ako majú chodidlá, potrebujú nadmerok (priestor medzi nohou - nad palcom, najdlhším prstom a vnútrom topánky). Nadmerok potrebujeme, aby nohy mali priestor na prácu pri chôdzi, prsty sa rozťahujú a posúvajú dopredu. U najmenších detí, teda u začiatočníkov sa odporúča nadmerok 0,8 cm až 1 cm. U väčších detí sa odporúča nadmerok 1,2 cm. Príliš veľký nadmerok spôsobuje, že deti zakopávajú, fixujú si zlý pohybový stereotyp chôdze. Topánka ďalej musí byť ohybná pozdĺžne a aj priečne. Musí spĺňať správny tvar špičky (kopírovať anatomický tvar chodidla). Vyhýbame sa tvrdým, neohybným topánka, či topánkam s vyvýšeným podpätkom, ktoré negatívne ovplyvňujú ťažisko tela dopredu. Taktiež sa vyhýbame topánkam s predpísanou klenbou. Stielka v topánke musí byť rovná bez akejkoľvek klenby, keďže v tom období sa dieťaťuklenba ešte len formuje a tvaruje. Noha v takejto topánke sa stáva nehybnou, nemôže správne pracovať a zapájať svaly a väzy na chodidle.
Fotogaléria
