Puto od inkubátorov

Hovorí sa, že priateľstvo je ako slnko, ktoré nikdy nezapadne. Priateľstvá zohrávajú v našich životoch veľmi významnú úlohu, priateľ do nášho života vnáša istú podobu lásky a citu, dôvery, vrúcnosti, porozumenia... Tento význam zdôrazňuje dnešný Medzinárodný deň priateľstva, kedy si pripomíname dôležitosť týchto vzťahov a ďakujeme priateľom, že ich máme. V prípade našich purpurových rodín dnes našu úctu a poďakovanie adresujeme ďalším rodičom predčasne narodených detí, z ktorých sa stali naši blízki priatelia. Tým, s ktorými sme sa „zoznámili“ pri inkubátoroch, na nemocničných chodbách a prežívali spoločne radostné chvíle i veľké obavy o našich malých bojovníkov.

Priatelia sú našou rodinou. Delíme sa s nimi o naše radosti i starosti, prežívame významné životné okamihy. Priateľstvá však vznikajú aj v neočakávaných a zlomových životných situáciách, akým je aj predčasný pôrod. Dovtedy neznámi ľudia, manželské páry, rodičia predčasniatok sa zblížia počas hospitalizácie ich detí natoľko, že zotrvávajú v kontakte aj po tomto náročnom období a tieto priateľstvá v mnohých prípadoch nahradia dovtedajšie kamarátske väzby. Krízová situácia a podobný osud ľudí po narodení predčasne narodeného bábätka spojí silným putom, kedy pochopenie „z vonku“ nahrádza práve spoločné prežívanie rodičov zvnútra.

Krízové situácie spájajú

Klinická psychologička na Novorodeneckej klinike LF SZU Perinatologického centra UN Bratislava, Mgr. Zuzana Navrátilová, PhD., hovorí o potrebe priateľstva v živote človeka. „Človek nie nadarmo je bio-psycho-sociálna bytosť. Schopnosť vytvárať sociálne väzby, a tým aj priateľstvá, je jedným zo znakov zdravého psychického života. A aj priateľstvom sme živí.”Zároveň vysvetľuje, že v prípade priateľstiev rodičov po predčasnom pôrode ide o mechanizmus zdieľanej skúsenosti, zážitku, ktorý pokiaľ je krízový, má aj väčší potenciál ľudí viazať. “Prostredníctvom spoločného zážitku, ktorý nie je ľahký, nie je normálny, je záťažový a vyžaduje si psychickú oporu a podporu, môže dôjsť k veľmi potrebnému porozumeniu. A porozumenie spája,” približuje moment zblíženia dovtedy úplne neznámych ľudí odborníčka.

Takéto priateľstvá sa podľa jej slov stávajú hlbšími. “Kríza je psychicky hlboký a intenzívny zážitok s následným dlhodobým procesom spracovávania. Ak ho ľudia prežívajú spolu, prechádzajú rovnakou situáciou, ktorú zažívajú spolu, v danom okamihu, prípadne následne na dlhý čas, tento zážitok ich jednoznačne hlboko spojí,”objasňuje dr. Navrátilová a dodáva, že takáto podoba priateľstva má však podľa psychologičky aj obranný a ochranný charakter. “Niečo v zmysle - my spolu, v spoločnom ťažkom zážitku - voči svetu, ktorý túto záťažovú skúsenosť nemá a nevie jej úplne porozumieť,” opisuje dr. Navrátilová. Rodičia predčasne narodených detí sa podľa jej slov nachádzajú v náročnej životnej situácii, ktorej okolie naozaj nemusí rozumieť.

Očami spriatelených rodičov predčasniatok

Iveta, mama Tomáška narodeného v 27. týždni tehotenstva: "Keď sa vám narodí dieťa predčasne, vyprchá v zlomku sekundy radosť a nadšenie z tehotenstva. Vystrieda ho obrovský strach. Nedokážete vysvetliť čo cítite, nedokážete to ani pochopiť. Vaša najbližšia rodina je zrazu vzdialená a aj keď sa všetci veľmi snažia, nedokážu byť v tých chvíľach pre vás ozajstnou oporou. A zrazu sa pri vedľajšom inkubátore objaví žena - mama, ktorá je neznáma, ale zároveň možno jediná, ktorá vás vie úplne pochopiť. Nemusíte si toho ani veľa povedať a predsa si rozumiete a viete si vzájomne pomôcť a podporiť sa. Som veľmi vďačná, za každú jednu mamu, ktorú som stretla pri inkubátore. Spojilo nás neviditeľné puto, ktoré ostane v mojom srdci už navždy. A možno nebudeme v kontakte po zvyšok života, ale tých pár týždňov a vzájomná pomoc a podpora tu budú navždy."

Monika, mama Jakubka narodeného v 25. týždni tehotenstva: "Priateľstvá s mamkami z "JIS-ky" sú úplne iné. Nie nadarmo sa vraví - kto nezažije, nepochopí - v tomto prípade to platí stonásobne. Neznáme tváre, rôzne povahy, profesie... no spájalo nás jedno - strach a boj o život vlastných detí. Veľakrát neboli potrebné žiadne slová, stačila výmena pohľadu a pochopili sme jedna druhú, v našich očiach bolo vždy všetko: "och, ako ti rozumiem, bojím sa rovnako ako ty, neviem, čo nás čaká, ako dlho tu budeme, aké komplikácie nás ešte čakajú, ale nevzdávame to!"...Priateľstvá založené na krehkom základe, no o to pevnejšie, úprimnejšie, kde sa nikto na nič nehrá. Za seba môžem povedať len jedno veľké ĎAKUJEM, všetkým mamkám, ktoré som mohla spoznať, s ktorými sme na oddelení prežili ťažké, ale aj veľmi príjemné a veselé chvíle, s ktorými sme si boli navzájom oporou a povzbudením. Som veľmi rada, že s väčšinou z nich sme doteraz v kontakte, píšeme si, voláme, alebo sa stretávame a pevne verím, že tieto naše výnimočné priateľstvá vydržia čo najdlhšie :)"

Simona, mama Elly narodenej v 28. týždni tehotenstva: "V roku 2016 sa mi narodilo prvorodené dieťa v termíne, bola som v nemocnici po pôrode 4 dni, kde sa mi podarilo naviazať také malé priateľstvo s mamičkami, s ktorými som ležala na izbe po pôrode. Spríjemňovali sme si chvíle rozprávaním sa hlavne o deťoch. Bolo mi smutno, keď som mala ísť domov a nastal čas rozlúčiť sa, dohodli sme sa však, že sa budeme stretávať a pôjdeme von kočíkovať... Ale akonáhle sa nám rozišli cesty domov, tak aj naše plány pominuli, každá sme mali už svoje povinnosti. Po 2 rokoch som znova otehotnela, no ani vo sne mi nenapadlo, že Adamkova sestrička príde na svet predčasne. Moje priateľstvo s ďalšími mamkami začalo na nemocničnom oddelení počas hospitalizácie a tiež pri odsávaní materského mlieka. Vždy, keď sme sa s mamičkami stretli v našej odsávarni, nikdy sme nesedeli potichu, stále sme sa mali o čom porozprávať. Vtedy som si uvedomila, že sú to mamičky, ktoré rozprávajú svoje príbehy o svojich predčasniatkach, o ich pocitoch zo zlých i dobrých správ. Vždy medzi nami vládla kamarátska atmosféra, vedeli sme sa povzbudiť v horšie dni a spoločne sa tešiť z malých úspechov našich detí v tie lepšie dni. Práve tu som si uvedomila, že toto sú pravé kamarátstva, kedy nikto nepovedal „prepáč, ale teraz s tebou nemôžem hovoriť....“ Som rada, že som mala česť stretnúť tieto úžasné osoby - mamky predčasniatok, viem, že keď je nejaký problém s bábätkom, môžem sa na nich hocikedy obrátiť a vždy mi poradia. Sú to najkrajšie vytvorené priateľstvá, aj keď vznikli v ťažkých chvíľach. Ďakujem, že som vás mohla stretnúť, mamky predčasniatok."

Gabika, mama Peťka narodeného v 27. týždni tehotenstva: "V najťažších chvíľach ma okrem manžela vedeli podržať ostatné mamky predčasniatok, ktoré si v tom období prechádzali rovnako, predčasným pôrodom a všetkým, čo po ňom nasleduje. Dovtedy cudzie ženy – každá z iného “kúta” kraja, z iných pracovných či rodinných svetov sme sa zrazu stali navzájom spriaznenými dušami. Bolo to podľa mňa situáciou, ktorou sme si prešli všetci. V jeden okamih sme prežívali naraz to isté – strach, či naše deti budú žiť, či budú zdravé a či bude všetko v poriadku. Život sa všetkým obrátil o 180 stupňov a veci, ktoré nám dovtedy prišli dôležité, zrazu zostali na konci rebríčka hodnôt a vymenili sme ich za oveľa vyššie hodnoty. S veľa mamkami sme aj po takmer troch rokoch v kontakte, stretávame sa, spoločne oslavujeme narodeniny našich detičiek a plánujeme v tom pokračovať. Delíme sa o naše radosti aj starosti, radíme si, pomáhame si navzájom, zdieľame naše skúsenosti.“

Veronika, mama Mária narodeného v 27. týždni tehotenstva: „Priateľstvá z „JIS-ky“ a s ďalšími rodičmi predčasniatok sa stali veľmi dôležitou súčasťou nášho života po predčasnom pôrode. Do dnes sú niektoré z nich silné napriek tomu, že vznikli len „nedávno“, sú dôverné napriek tomu, že sme sa predtým nepoznali a sú mimoriadne blízke napriek tomu, že dovtedy nás nič nespájalo. Sú plné porozumenia, ktoré nám vo chvíľach strachu a beznádeje nikto z nášho okolia nedokázal poskytnúť, plné podpory, ktorej podobu poznajú iba rodiny s predčasniatkom. Som preto vďačná za tieto úprimné a srdečné priateľstvá, kedy sa vo chvíľach obáv povzbudíme a naopak, tešíme sa z každého pokroku a napredovania našich detičiek.“

Jarka, mama Jurka narodeného v 34. týždni tehotenstva: „Predčasný pôrod zmení život celej rodiny a príchodom predčasne narodeného dieťatka domov sa začína jej nová etapa. Človek spoznáva nový rozmer starostlivosti o dieťatko, o jeho potrebách a systéme, v ktorom sa s ním ocitá. V našom prípade bolo toto obdobie sprevádzané aj vznikom krásneho a úprimného priateľstva s rodičmi predčasniatka. Napriek tomu, že sme sa stretli až skoro rok po narodení našich bojovníkov, naštartovalo to medzi nami, mamami, veľmi zaujímavú a prínosnú spoluprácu – spoločné ciele, nápady a videnie sveta sa premietli do spustenia aktivít, ktorých cieľom je zlepšovať život rodiniek s predčasniatkami. Pretože obe máme rovnaký cieľ – pomáhať tým, ktorí si prechádzajú cestou, akou sme si pred časom prešli aj my. Čo je však kúzlom tohto priateľstva je aj to, že super kamošmi sa stali aj naši chlapci i manželia, čím sa toto priateľstvo stalo už rodinným.“

Všetkým priateľom, (nielen) rodičom predčasne narodených detí praje OZ malíček pri príležitosti Medzinárodného dňa priateľstva VŠETKO NAJLEPŠIE!

(mal)