Hravým pohybom k pevným základom

• 05.07.2024

Pojem predčasne narodené dieťa zahŕňa širokú kategóriu novorodených bábätiek pred riadnym termínom pôrodu, ktorý súvisí s mnohými ďalšími okolnosťami. Príbeh každého dieťatka je veľmi individuálny a nesie v sebe rôzne aspekty. Jeho situácia po narodení je ovplyvnená tým, ako dlho pred plánovaným termínom prichádza na svet, za akých okolností, či je to prirodzený pôrod alebo cisársky rez, aká je úroveň zrelosti jeho vnútorných orgánov, ako sa situácia po narodení vyvíja a pod. Všetky tieto chvíle sú ale sprevádzané veľkým stresom a neistotou. Práve preto je potrebná podpora rodičov, aby túto neočakávanú zmenu plánu dokázali spracovať a postupne sa zorientovať v novej situácii. Dôležité však je aj obdobie po prepustení z nemocnice, kedy rodič môže napomôcť bábätku v jeho ďalšom vývoji aj správnou prácou a narábaním s bábätkom.

Prinášame Vám rozhovor so zakladateľkami OZ Babyfit, kde pracujú s deťmi v celom spektre vývinu a špeciálnych potrieb a svojou činnosťou podporujú celostný a láskavý pohľad na potreby dieťaťa v rôznych štádiách vývinu. Mgr. Art Anna Sedlačková ArtD. a Mgr. Art Angelika Kováčová pracujú s neinvazívnymi postupmi a technikami, ktoré využívajú plasticitu nervového systému a vzťahy medzi štruktúrou, funkčnosťou a vývinovým procesom, čo je zároveň východiskom pohybového systému BabySoma®, ktorý vyvinuli.

V čom je predčasne narodené dieťa z Vášho pohľadu psychomotorického vývoja odlišné oproti jeho donoseným rovesníkom?

Angelika Kováčová: Vývin dieťatka sa nezačína až narodením, rovnako podstatným je aj čas u maminky v brušku. To sú prvé skúsenosti dieťatka s vonkajším prostredím, na ktorých potom stavia aj neskôr. Prostredie vo vnútri maternice má špecifické vlastnosti, plodová voda ho nadnáša, tlmí vnemy z okolia, obklopuje ho stena maternice, do ktorej môže zatláčať, vnímať to ohraničenie. Čas pred narodením má vo vývine svoj zmysel, takže samozrejme dieťatku chýba, keď sa z rôznych príčin narodí skôr. Veľmi podstatným rozdielom je práve možnosť zatláčať, cítiť kompresiu na telo zo všetkých strán, vnímať hranicu, ktorú tvorí stena maternice. Tiež mu chýba čas na dlhšiu prípravu na stretnutie so všetkými podnetmi vonkajšieho sveta, dozretie nervového systému a ďalších systémov, ktoré v tele zabezpečujú rôzne funkcie.

Anna Sedláčková: Pri úvahách o situácii predčasne narodených detí sa zamýšľame nad obdobím, ktoré deti nemohli stráviť vo svojom prirodzenom prostredí. Pre niektoré je to mesiac, ale pre niektoré to môže byť aj väčšina posledného trimestra. V poslednom trimestri dieťa rastie a priestor maternice vytvára z týždňa na týždeň obmedzenejšie prostredie. A práve toto obmedzujúce prostredie vytvára podmienky pre prípravu organizmu na pôrod a život po narodení. Kompresia a uvoľnenie, ktoré sa aktivizujú pohybom voči odporu, sú nevyhnutné pre tonizáciu tráviaceho traktu a flexorov vo forme tzv.fyziologickej flexie a nervového systému a extenzorov tela vo forme tzv. fyziologickej extenzie. Práve dokonalé vyzretie oboch týchto celotelových reflexov sa prejavuje v zbalenej polohe bábätka po narodení, s končatinami pritiahnutými k telu a zaobleným chrbátikom, keď ich držíme bruškom dolu. Bábätka, ktoré sú narodené predčasne, nemajú takú silnú flexiu a pri rovnakom držaní im končatiny voľne visia dolu. A práve dobre vyvinutá fyziologická flexia a extenzia vytvára pre dieťa základ vývinu a regulácie nervového systému, optimálneho fungovania fyziologických procesov: trávenia, dýchania, rytmus bdenia a spánku, pod.

Predčasne narodené bábätká trávia po príchode na svet dni, týždne, niektoré až mesiace v inkubátoroch, kým sa dostanú do náručia rodiča. Čo by mali mať rodičia na mysli, keď nadíde deň D a prichádzajú s ním po náročnom štarte do života domov? Ako sa „správať“ k takému krehkému bábätku?

Angelika Kováčová: Myslím, že najdôležitejšie je dopriať si čas na postupné udomácnenie sa doma spolu s bábätkom. Je dobré začať pozorovaním, ako bábätko zvláda nové podmienky, čo potrebuje, ako reaguje. Z toho sa nám môže ukázať, ako ho môžeme podporiť. Samozrejme situácia sa bude veľmi líšiť podľa toho, akú zdravotnícku starostlivosť dieťatko potrebuje, či má hneď od začiatku nejaké špeciálne témy, ktoré potrebujeme adresovať. Tiež budú mať iný pohľad skúsení rodičia, ktorí už doma majú staršie dieťa či deti a noví rodičia, pre ktorých je všetko neznáme. Je dobré mať na pamäti, že pre bábätko je tiež všetko nové a mnohé podnety sú pre neho silné. Aj keď už má za sebou pobyt v nemocnici, o to viac teraz potrebuje pokoj, spomalenie a stlmenie, ak je to možné. Podporí ho veľa láskavých dotykov, pomalý pohyb spolu s rodičmi, postupné zoznamovanie sa s okolím. Najlepším ukazovateľom je samotné dieťatko, ktoré vám dá najavo, čo zvládne a kedy naopak potrebuje spomaliť. Dôležité je tiež vnímať, ako to zvládate vy, rodičia a aká podpora by vám pomohla. Starostlivosť o malé bábätko je náročná a pri predčasne narodenom dieťatku to môže byť ešte ťažšie. Možno vám budú víriť v hlave rôzne otázky, nejasnosti, obavy … Je dobré hľadať spôsoby, ako ich vyjadriť a spracovať v sebe celú situáciu. Každý si musí nájsť svoj čas aj spôsob, ale je dobré na to myslieť, aj keď je pozornosť prirodzene sústredená najmä na bábätko.

Anna Sedláčková: V prvom rade tiež vnímam ako kľúčové venovať dostatok času a pozornosti adaptácii v domácom prostredí. A to mám na mysli adaptáciu dieťaťa ale aj rodičov, ktorým sa určite výrazne zmení rytmus života. Možno na nich doľahnú obavy, ako to všetko budú zvládať bez lekárov a sestričiek. Pre adaptáciu, ale aj posilnenie bábätka by som odporúčala tráviť veľa času kontaktom s bábätkom, pokračovať v tom, čo sa naučili v nemocnici a v čom sa cítia dobre, k tomu by som odporúčala ešte ďalšie témy, ktoré uvádzam pri ďalšej otázke.

Čo je v úplných začiatkoch pri narábaní s predčasne narodeným dieťatkom dôležité? Čo určite s bábätkom vykonávať a čomu sa, naopak, vyhýbať?

Angelika Kováčová: Za naozaj dôležité považujem prispôsobiť svoje tempo dieťatku a jeho potrebám. Pomalý a plynulý pohyb vždy, keď nám to situácia dovolí. Bábätko nerozoznáva “cvičenie” a ostatný pohyb, keď ho zdvíhame, prenášame, prebaľujeme, kŕmime a podobne. Pre neho je všetko rovnako dôležité, preto by sme to aj my mohli využiť a každej chvíli s ním venovať vedomú pozornosť. Spomalenie je zásadné preto, aby sme nechtiac u dieťatka nevyvolávali úľakové reakcie a najmä ponúkli jeho telu čas na spracovanie všetkého, čo sa s ním deje. Takýto pasívny pohyb, keď s dieťatkom hýbeme, mu prináša množstvo skúseností, ktoré sa stávajú základom pre jeho ďalší samostatný pohyb. Možno sa nám zdá, že dieťatko toho na začiatku ešte veľa nerobí. Môžeme ho podporiť polohovaním na podložke na všetkých štyroch stranách – na chrbátiku, na brušku aj oboch bôčikoch. Môžeme si pri tom k nemu ľahnúť, jemne ho hladkať po tele, aby vnímalo našu prítomnosť a podporu. Stačia krátke niekoľkominútové chvíľky, nemusíme čakať, až kým nám nepokojom či plačom dá najavo, že už má dosť. Celkovo je dôležité vždy vystihnúť takú pohodovú chvíľu, keď chceme s dieťatkom niečo cielene robiť.

Ak je rozrušené, unavené, hladné alebo má nejaký fyziologický problém, jeho nervový systém je zamestnaný snahou túto situáciu zvládnuť a nemá kapacitu sa nič nové učiť. Preto je pre toto prvé obdobie tak zásadné hľadať vzájomné vyladenie, skúmať, čo naše dieťatko dokáže upokojiť, ako oddychuje, čo ho zaujíma. Podporí ho aj nosenie v “klbku”, čo je poloha na rukách, keď máme bábätko zabalené okolo pupčeka, pričom panva a nôžky smerujú dopredu a hore. Dieťatko vytvorí také klbôčko, o naše telo je opreté chrbátikom alebo bokom. Celkovo nosenie dieťaťa na rukách je veľmi dôležité, najmä, keď nám bábätko plačom dáva najavo, že potrebuje našu prítomnosť. Pre rodičov to môže byť náročné, ale majte na pamäti, že ako bude bábätko rásť, dokáže sa samo zahrať stále dlhší čas. Zo začiatku si môže vyžadovať viac našu prítomnosť, pretože potrebuje podporu pri upokojení a oddychu. Vyhýbala by som sa príliš rýchlym a akčným pohybom a celkovo príliš veľkej intenzite podnetov. Tu je opäť ťažké zovšeobecňovať, pretože situácie rôznych detí môžu byť veľmi odlišné. Ale celkovo platí, že menej je viac a nikdy to nemôžeme prehnať s citlivým prístupom. Nervový systém netreba trénovať na rýchle tempo nášho života, ale naopak, čím väčší pokoj a priestor na prirodzenú postupnosť vývinu dieťatku na začiatku vytvoríme, tým bude neskôr silnejšie a bude odvážnejšie do sveta vstupovať.

Anna Sedláčková: Tu je niekoľko tipov, ako môžete trénovať spoločné telesné ladenie. Je to jednoduchý, trpezlivý proces, niečo ako “slow cooking”, ktorý aktivizuje pradávne organické súznenie. Pohyb s bábätkom. Chôdza alebo každodenný pohyb (sadnem si, vstanem, zohnem sa, natiahnem) sa s bábätkom zabaleným v zavinovačke, deke, alebo plienke. Stačí sa prechádzať, tak aby bábätko mohlo vnímať svoj pohyb cez váš pohyb tak, akoby bolo ešte v maternici.
Všimnite si, ako vedomie toho, že sa hýbete spolu, zjemní a zmäkčí váš pohyb. Zavinovačka, deka alebo šatka vytvára situáciu podobnú priestoru v maternici, rôzne tlaky, jemné zmeny polohy, čím sa podporia rovnovážne reakcie a reflexy. Táto situácia mu môže sprostredkovať komplexnosť vnemov, ktorú nedokáže nahradiť žiadne manipulatívne cvičenie. Veľmi dôležité sa mi javí aj využívanie blízkeho priestoru, dotyky, reč, spev alebo zvuky. Napríklad ležanie vedľa seba, otočení tvárou v tvár na boku, rukami sa dotýkame chrbáta, nožičiek a hlavičky a dieťatku rozprávame, vidíme jeho tvár a oči a ono má šancu vidieť naše oči a ústa.

Kontakt s bruškom – pupčekom. Pupok, ako pamiatka na pupočnú šnúru je aj veľmi silným ranným neurologickým centrom, preto jemné a mäkké položenie dlane na pupček (na kožu, ale aj v oblečení) prináša dieťaťu intenzívny kontakt s touto časťou tela, čo sa môže prejaviť upokojením, aktivizáciou trávenia (príjmu potravy aj vyprázdňovania) ako aj aktivizáciou pohybu. V pohybe je pupok dôležitým centrom prepojenia s hlavou, kostrčou, hornými a dolnými končatinami. Je to základ všetkých ďalších pohybových koordinácií.

Dotyk ako nástroj na sebauvedomenie.
Dotyk. Často uvažujeme o dotyku v súvislosti s masážou. Dotyk je však prvým zmyslom, ktorý sa aktivizuje. Dotykom spoznávame nielen to, čoho sa dotýkame, ale aj to, čím sa dotýkame. Ak položíme ruku (mäkkú a bez aktivity - počúvajúcu) napríklad na ramienko dieťaťa, môžeme si po chvíli všimnúť, že sa trochu zmenila jeho pozornosť. Ak dáme po chvíli ruku preč, môžeme zaznamenať rozdiel medzi dotýkaným a nedotýkaným ramienkom. Obraz ramienka sa v mozgu bábätka zvýraznil cez dotykové vnemy. Následne môže ramienkom ľahšie hýbať. Toto je trochu zjednodušená schéma fungovania dotyku v komplexe senzomotorickej integrácie.

Správnym narábaním dokážeme bábätku pomôcť v jeho psychomotorickom vývoji, ktorý je v prípade predčasniatok v dôsledku ich skorého príchodu na svet rizikovou oblasťou - čo by si mali rodičia všímať na svojom dieťatku a kedy vyhľadať odborníka/čku?

Angelika Kováčová: Na toto je opäť ťažké odpovedať všeobecne. Vnímam tu niekoľko rovín – na jednej strane je samozrejme dôležité všímať si, ako sa dieťatko má, ako sa dokáže upokojiť, ako zvláda základné funkcie ako papanie, trávenie, vylučovanie, spánok. Môžeme pozorovať aj vnímanie, reakcie na hračky či ľudí, či ho niečo rýchlo rozruší a má potom problém sa upokojiť, či ho zaujímajú nové podnety. Rovnako je dobré pozorovať pohyb – či sa nám zdá vyvážený, alebo či si všímame, že napríklad jedna strana je výrazne aktívnejšia ako druhá, či zvláda polohovanie na všetkých štyroch stranách alebo nám na niektorej strane dáva najavo výrazný nepokoj. Všeobecne by som povedala, že je dobré všímať si všetko, čo sa nám zdá “čudné” či príliš veľa alebo málo intenzívne. Nemusí nás znepokojiť, keď sa to občas objaví, ale ak to pozorujeme dlhší čas a nemení sa to k lepšiemu, adresovala by som svoje otázky niekam ďalej.

Tiež záleží na tom, akú podporu potrebujú rodičia. Ak ich trápi veľa otázok a pochybností, je na mieste vyhľadať odborníka, ktorý im situáciu vysvetlí a podporí ich. Odborníci tu nie sú len pre prípad problémov, ale aj ako prevencia a podpora, aby spolu s rodičmi našli ten najvhodnejší spôsob ako dieťatku pomôcť napredovať vo vývine. Ide o podporu celej rodiny, aby rodičia nemuseli byť so svojimi obavami sami, ale postupne získavali stále lepšiu orientáciu a kompetencie na podporu celej situácie s bábätkom. S otázkami na pohybový vývin sa rodičia môžu obrátiť aj na nás.

Väčšina rodičov je ešte v nemocniciach pripravovaná na to, že s dieťaťom budú rehabilitovať a cvičiť. Pravidelné rehabilitácie niekoľkokrát do dňa sa často stávajú súčasťou života mladých rodín uvedomujúc si, že od toho závisí budúcnosť ich malého predčasniatka. Prečo je cvičenie také dôležité?

Anna Sedláčková: Dôležitý je individuálny prístup k tomu, čo je pre bábätko naozaj prospešné a ako to môžeme robiť. Mňa zaujíma, ako to robí príroda a aké máme možnosti učiť sa z jej mechanizmov. Napríklad príroda pre dieťa navrhla posledný trimester v obmedzenom prostredí maternice, aby sa dovyvinuli všetky orgány na neskoršie fungovanie. Dieťa tu reaguje na svoje potreby a maternica mu dáva odozvu formou kompresie – protitlaku, ale aj matkin systém sa realizuje (dýchanie, pohyby orgánov, pohyb) a dieťa naň reaguje. Čiže vývin je založený vždy na vzťahu. Dieťa si tu aktívne vyberá, reaguje a tým sa učí. Ak využívame v terapii nástroje prebraté z prirodzených procesov, dieťa podpore rozumie, lebo ho posilňuje.

Angelika Kováčová: Z toho čo sme už povedali, je jasné, že situácia predčasne narodeného bábätka môže byť náročnejšia a preto bude potrebovať viac cielenej a vedomej podpory. Veľmi záleží od konkrétnych aspektov, ktoré túto situáciu tvoria. Či dieťatko potrebuje medicínske zásahy, koľko energie potrebuje venovať vnútorným procesom, ako sa adaptuje v novej situácii.

Práve preto je vhodné poradiť sa s odborníkmi, aby potom spolu s rodičmi nastavili formy ďalšej intervencie. Do toho spadá aj “cvičenie”. V súčasnosti už je k dispozícii viacero možností, rodičia sa môžu rozhodnúť, akú podporu pre dieťatko využijú. Je dôležité venovať aj podpore pohybu vedomú pozornosť, pretože to môže byť veľmi nápomocné pri regulácii telesných funkcií ako trávenie, vylučovanie, spánok, vnímanie, regulácia nervového systému a pod. A samozrejme tým vytvárame aj dobrý základ pre ďalší pohybový vývin dieťatka. Práve spolu s odborníkmi môžu rodičia situácii svojho dieťatka lepšie porozumieť, rozoznávať jeho silné stránky a oblasti, kde potrebuje viac podporiť a na to sa následne zamerať.

Prečo je také dôležité, aby sme dieťatko nasilu napr. neposádzali, nedávali ho do rôznych chodiacich "pomôcok", neťahali za ruky do včasnej chôdze a pod.?

Angelika Kováčová: Program a postupnosť pohybového vývinu máme v sebe nastavené už pri narodení. Práve tá postupnosť je veľmi dôležitá, pretože jednotlivé fázy vývinu na seba nadväzujú a tiež sa vzájomne podporujú. Jednotlivé fázy sa neobjavujú lineárne, ale v prelínajúcich sa vlnách, pričom dĺžky určitých fáz sú veľmi individuálne. Ak príde dieťatko na svet skôr a za komplikovaných okolností, môže to ovplyvniť aj jeho pohybový vývin a tiež časovanie jednotlivých fáz, kedy sa do rôznych úrovní dostane. Je dôležité sledovať, čo dieťatko samo robí a čo mu spôsobuje problémy. Potom hľadáme spôsob, ako podporíme jeho samostatný pohyb bez toho, aby sme to urobili za neho. Takže napríklad namiesto pasívneho posadenia prechádzame pri dvíhaní dieťatka z podložky po dráhe, po akej si neskôr bude sadať – cez bok, kde sa môže neskôr podoprieť rúčkou o podložku a vytlačiť sa do sedu. Môžeme sa s ním tiež hrať v šikmom sede, kedy je telo v asi 45stupňovom uhle a my ho pridržiavame pod hrudníčkom. Takto si zvyká na rôzne polohy na ceste do sedu, skúma, ako nimi môže prechádzať a meniť ich. Toto neskôr vyústi do samostatného posadenia sa, z ktorého sa dokáže aj dostať to iných polôh. Až vtedy hovoríme, že dieťatko samostatne sedí. Ak by sme tento proces umelo urýchlili a bábätko posadili, síce by sa naučilo sedieť, ale mohlo by sa stať, že by sa nedokázalo z toho sedu nikam dostať, akoby bolo uväznené v sede. Nemôže sa natiahnuť za hračkou, ani samostatne zmeniť polohu. Potrebuje nás, aby sme to urobili za neho.

Anna Sedláčková: V tejto súvislosti by som rada citovala našu učiteľku Bonnie Bainbridge Cohen na tému rozvoja samostatnej chôdze: “Je dôležité, aby dieťa chodilo samé, nie aby sme stáli za ním, držali mu hore obe ruky a ťahali ho vpred. Treba dať dieťaťu možnosti, aby sa malo kde prichytiť, no nechať ho, nech sa rozhodne, kedy a ako vykročí. A tiež by sme mu mali dať čas, nech len tak stojí. Keď totiž deti ustavične nútime chodiť, nemajú čas len tak v pokoji stáť. Môže sa stať, že o pár rokov neskôr budú mať problémy s učením a udržaním pozornosti.”

Ako vytvoriť pre dieťa primerane podnetné prostredie v domácich pomeroch pre jeho správnu stimuláciu a správne psychomotorické napredovanie?

Angelika Kováčová: Toto je koncept, ktorý v súvislosti s deťmi často riešime – aby mali dostatok podnetov. Myslím, že v dnešnej dobe je situácia skôr opačná. Podnetov je príliš veľa, prichádzajú neustále, napríklad hluk a ostré svetlá vo verejných priestoroch. Dieťa naopak podporíme, keď mu najmä doma ponúkneme aj “menej podnetný” čas, aby si oddýchlo a mohlo spracovať všetko prežité. Toto je ešte aktuálnejšie pre predčasne narodené deti, ktoré hlavne na začiatku môžu ťažšie zvládať adaptáciu na nové prostredie. Často pozorujeme, že ich nervová sústava zostáva v prvých mesiacoch dráždivejšia. Vtedy je naozaj vhodné sa zamyslieť aj nad domácim prostredíma najmä tempom a dynamikou nášho života. Môžeme si všimnúť, že bábätko je zvlášť citlivé na zmyslové podnety, napríklad výrazné svetlá, zvuky, vône, prudší pohyb. Je veľmi vhodné nemať v jeho prítomnosti zapnutý televízor či počítač, všímať si ako zvláda väčšie množstvo či striedanie ľudíČo sa týka organizácie domácnosti, je dobré vytvoriť si miesto na zemi, kde môže bábätko spolu s nami tráviť čas, postupne skúmať a rozširovať svoje pohybové možnosti. Poslúži nám napríklad penová podložka či hrubšia deka, len je potrebné myslieť na to, aby sa to po podlahe nešmýkalo.

V čase, keď sa dieťatko začne hýbať do priestoru, potrebuje sa nohami či rukami odtlačiť, aby sa mohlo posunúť do rôznych smerov. Ako rastie, začína prejavovať stále väčší záujem o svoje okolie a to je obvykle čas, kedy mu ponúkneme nejakú hračku. Toto je tiež celkom obsažná téma, pretože v dnešnej dobe nájdeme v obchodoch veľký výber rôznych hračiek, ktoré sľubujú rôzne benefity. Mám pocit, že to je skôr marketingová pasca na dospelých než podpora pre deti. Určite je vhodné doma dbať na to, aby hračiek nebolo okolo dieťatka príliš veľa a tiež sa nad nimi zamyslieť z pohľadu intenzity podnetov. Aby nesvietili, nemenili rýchlo farby, tiež by som zvážila kvalitu a hlasitosť zvukových podnetov. Opäť pripomínam, že menej je často viac …

Čo by ste rady odkázali alebo poradili rodičom predčasne narodených bábätiek, ktorí sa práve chystajú na prepustenie svojho dieťatka z nemocnice a idú domov?

Angelika Kováčová: Pri stretnutí s predčasne narodenými deťmi si vždy znova uvedomím, akí sú to bojovníci, ktorí už minimálne jednu veľkú výzvu prekonali a zvládli … Táto skúsenosť sa pre nich stáva zdrojom vnútornej sily a môže byť veľkou inšpiráciou do budúcnosti. Veľmi Vám a Vašim rodinám prajeme, aby ste spolu všetko zvládali – prekonávať výzvy, radovať sa z pokrokov, užívať si spoločné chvíle … a aby ste mali vždy energiu sa hrať, učiť sa navzájom a zvedavo skúmať svet.

Anna Sedláčková: Rada by som opäť použila slová Bonnie Bainbridge Cohen, zakladateľkypohybového prístupu Body-Mind Centering®: „Dieťa netreba učiť, učí sa rýchlo a samo. Treba mu len dať dostatok podnetov. Dôležité však je nepredbiehať jeho vývin a posilňovať rovnako jeho vnútorný svet, ako aj vonkajší. Mali by sme to robiť tak, aby to pre deti bolo zábavné a zároveň, aby sme s nimi robili len to, čo samé dokážu.“

************************************************

Rozhovor bol uverejnený v časopise "malíček", jarné vydanie 2024, č. 1, roč. 4., str. 34 - 37.

KONTAKTY:

Babyfit, občianske združenie

Majerníkova 10, 84105 Bratislava

https://babyfit.sk/
babyfit@babyfit.sk

Organizácia cvičení, vzdelávania a ostatných aktivít združenia: Mgr. Art. Angelika Kováčová, angelika@babyfit.sk, 0905 521 925