Alexko, 33. týždeň

• 27.07.2024

Život prináša rôzne skúšky a nie vždy sa dá na ne pripraviť. Keď stojíme na ich začiatku, zdajú sa nám obrovské, neprekonateľné. Napriek tomu nám iné neostáva, len cez ne prejsť. Na ich konci, hoci s utŕženými ranami, však stojíme prekvapení vlastnou silou a schopnosťou biť sa za to, na čom nám záleží. Svet predčasniatok je plný bojov a v ňom nás spravia silnejších práve tí najmenší a najkrehkejší. O takých skúškach je aj príbeh manželov Málikovcov. A aj v ich prípade je tým najväčším motivátorom pre nich ten najmenší z nich, ich synček Alex.

Alexko sa narodil predčasne pre preeklampsiu, v žilinskej nemocnici. Na svet zavítal v 33. týždni tehotenstva, s váhou 1660gramov a 43 centimetrov. Ako spomína mama Slávka, hneď v prvý deň po sekcii jej prišiel lekár oznámiť, že synčeka museli resuscitovať. Keď sa na druhý deň dokázala postaviť, previezli ju na vozíčku na JIS-ku, kde svojho synčeka prvý krát videla. „Bol taký krehučký a krásny. Mal jemné biele vlásky, bol maličký tak akurát do dlane. Podľa vláskov sme ho nazvali húsatko a podľa maličkého telíčka masielko.“ Spomína nežne mama Slávka na prvé stretnutie so svojim bábätkom, ktoré ju naplnilo šťastím. Žiaľ, v tú noc jej lekári oznámili, že ho museli druhý krát oživovať. Ako to už u predčasniatok býva, nemal vyvinuté pľúcka. Prvé dva dni boli pre rodičov tie najťažšie. Na tretí deň sa zdravotný stav ich synčeka začal zlepšovať. „Doktorka aj sestričky nám veľmi pomáhali. Stále nám vraveli, že náš bojovník bude výnimočný. Veľmi si ho na oddelení obľúbili.“

Alexko začal postupne prijímať materské mliečko cez hadičky a začal priberať. Ešte pred odchodom domov sa u neho vyvinula anémia, a tak dostal 2 transfúzie krvi. V nemocnici strávil presne 5 týždňov.

Malý Alex už dnes nie je taký malý, ako pri narodení, ale bojovníkom ostáva. „Na mozgu má dvojcentimetrové ložiská po celej bielej hmote mozgu, ktoré sa každý rok sledujú MR vyšetrením. Lekári mali podozrenie na leukodystrofiu. Ležal na Kramároch, v Martine, v Žiline. Postupne mu urobili genetické vyšetrenia, u ktorých sa na výsledky čaká rok. Bolo to veľmi ťažké obdobie, keďže leukodystrofia je vážne ochorenie, pre ktoré sa dieťa dožije maximálne 10 rokov. Našťastie, ochorenie sa nepotvrdilo. Uzavreli to tak, že je to následok po oživovaniach. “ spomína na ďalšiu ťažkú skúšku mama Slávka.

Momentálne má ich synček detský autizmus, ADHD, nočné desy, afektívne stavy. Rodičia sa učia s tým žiť. „Chodíme na rôzne terapie ku psychológom, ku psychiatričke a najnovšie pôjde Alexko do špeciálnej škôlky pre autistov. Okrem toho chodím ku psychologičke aj ja, keďže je to ťažké.“ Opisuje Slávka spôsob, akým si pomáhajú to všetko zvládnuť. S manželom však vidia, že sa to časom zlepšuje, a tak by radi povzbudili rodiny, ktoré si práve prechádzajú niečím podobným. „Dá sa to zvládnuť, keď všetko riešite spolu. A aj keď už nevládzete, vždy príde aj ten svetlejší a krajší deň. Buď vás niečím novým prekvapia, urobia pokrok, povedia prvé slovo alebo sa zlepší ich zdravotný stav. Časom sa všetko naučíte a budete prekvapení, ako to zvládate. Veď svoje deti milujete a to najdôležitejšie je, vidieť ich šťastné.“

Týmito povzbudivými slovami uzatvára mama Slávka príbeh ich predčasne narodeného synčeka. Za posolstvo nádeje jej ďakujeme, rodine prajeme veľa šťastných spoločných chvíľ a malému Alexkovi veľa zdravia a šťastia. Lásku mu priať netreba, tej má na rozdávanie.